Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205648
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316205648.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: G., nar. X.X.XXXX, a E., nar.
XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matka: Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, W.,
aotec:L.M.Q.,nar.X.X.XXXX,bytomC.A.XXXX/XXX,W.,vkonanízastúpenýAdvokátskoukanceláriou
TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o návrhu otca na nariadenie predbežného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.4.2016, sa otec maloletých detí domáhal, aby súd
predbežným opatrením upravil jeho styk s maloletými deťmi, a to spôsobom, ktorý je špecifikovaný v
predmetnom návrhu a nariadil výchovné opatrenie za účelom zabezpečenia komunikácie rodiny.

Svoj návrh odôvodnil vážnou obavou, že dôjde k ochladeniu citových väzieb medzi ním a maloletými
deťmi, ak súd jeho návrhu nevyhovie, nakoľko rodičia maloletých detí od novembra 2015 nežijú v
spoločnej domácnosti, pričom kontakt otca s deťmi je len sporadický až takmer žiadny. Otec uviedol,
že v dôsledku podania návrhu na rozvod manželstva, došlo k odcudzeniu otca s maloletými deťmi,
pričom maloletá G. s otcom takmer vôbec nekomunikuje, pričom aj v prípadnej komunikácii je prítomné

obviňovanie otca a názory matky. Maloletá E. s otcom rovnako nekomunikuje. Styk otca s maloletou E. je
ibanapopudotcaanetrvádlhšieako2až3hodiny.Podľatvrdeníotca,uvedenúsituáciusasnažilriešiťs
matkoumaloletýchdetí,avšakneúspešne.Ďalejuviedol,žepodanímnávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia sleduje právo na zachovanie pravidelného styku s maloletými deťmi, a prostredníctvom neho
ochranu práva podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti, ktorú vykonával riadne aj pred podaním
návrhu na rozvod manželstva, čo mu je zo strany matky upierané.

K návrhu otec nepripojil žiadne listinné dôkazy.

Súd sa pred rozhodnutím o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s obsahom spisu tunajšieho súdu č.k. 16P/367/2015 a
s obsahom správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane maloletých detí zo dňa

14.4.2016, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletých detí spolu nežijú, aj keď sú toho času stále manželmi. Na tunajšom súde však pod
sp. zn. 16P/367/2015 prebieha konanie o rozvode ich manželstva, konanie nie je dosiaľ právoplatne
skončené. Maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v starostlivosti ich matky. Tunajší súd v požiadal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galanta o prešetrenie pomerov na strane maloletých detí. V

uvedenej správe sa pritom, okrem iného, uvádza, že sa vykonal pohovor aj s maloletými deťmi, v rámci
ktorého sa maloletá E. sa vyjadrila tak, že sa so svojim otcom nechce stretávať, lebo jej nechýba, avšaksi s otcom telefonuje. U starých rodičov sa cíti dobre, je tam spokojná. Matka maloletých detí uviedla, že
sa deti s otcom videli naposledy asi pred dvoma týždňami. Otec volal E., aby s ním išla na zákusok, tá
ale odmietla s ním ísť. Podľa tvrdenia matky, ona oslovila otca, aby sa stretli a pokojne sa porozprávali

o vzniknutej situácii, avšak k žiadnej dohode medzi rodičmi nedošlo, nakoľko s otcom detí je ťažká
komunikácia. Maloletá G. sa vyjadrila tak, že hlavne ona želala, aby sa s matkou a s E. odsťahovali k
starým rodičom zo strany matky, keďže rodičia sa často hádali. Tieto hádky vyvolával otec, keď bol pod
vplyvom alkoholu. Uviedla, že s otcom sa stretáva iba sporadicky, väčšinou si telefonujú. Ďalej uviedla,
že nemá s otcom dobrý vzťah, a to najmä preto ako sa ten k nim správal v čase, keď ešte spolu bývali.

Otcovi stále niečo vadilo, veľa vecí jej vytýkal, pričom sa stalo, že pod vplyvom alkoholu im v noci nedal
spávať a ráno mala ísť nevyspatá do školy. Maloletá G. sa chce so svojim otcom stretávať vtedy, kedy
to bude ona chcieť, bude mať náladu a bude mať čas, a preto nechce, aby bol styk s otcom upravený.
Uviedla, že jej sestra sa stretáva s otcom, nie však pravidelne, pričom matka jej v stretávaní sa s otcom
nebráni, ale sama E. nie vždy chce k otcovi ísť.

Podľa § 74 ods.1 a 2 veta prvá O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,
ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
podľa§76ods.1písm.b),rozhodnenajneskôrdosiedmichdníoddoručenianávrhu,ktorýmánáležitosti
podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1
písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do
plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné
dňom jeho nariadenia.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez

výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľaustanovenia§75ods.8O.s.p.,onariadenípredbežnéhoopatreniarozhodnesúdajbezvyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi

najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí
súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti.Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme

maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24 , § 25
a 26 sa použijú primerane.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,akoiosvedčenienebezpečenstvabezprostrednej
ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod

potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne

ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou, ústavnými zákonmi. Pri rozhodovaní
o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je
daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov

opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Súd v danom prípade rozhodoval o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd
upravil jeho styk s maloletými deťmi.

Právorodičaadieťaťanavzájomnýstykpatríkzákladnýmprávamnielenrodiča,aleimaloletéhodieťaťa.
Preto, ak spolu rodičia maloletého dieťaťa nežijú a nedohodnú sa na úprave styku rodiča, v ktorého
starostlivosti sa dieťa nenachádza, s maloletým dieťaťom, rozhodne v tejto veci súd, spravidla na návrh
toho rodiča, ktorý má o styk s dieťaťom záujem, alebo i bez tohto návrhu. Zasiahnuť do tohto práva

možno len vtedy, ak by styk rodiča s dieťaťom nebol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia, pričom dospel k záveru, že v
danom prípade nie je dôvodné návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi predbežným opatrenímvyhovieť. Vykonaným dokazovaním nebol nijako osvedčený dôvod na predbežnú úpravu styku otca s
maloletými deťmi. Súd pri rozhodovaní pritom prihliadol na názor maloletých detí, ktoré zhodne uviedli,
že sa s otcom stretávať nechcú a nežiadali, aby bol styk s otcom upravený. Podľa článku 24 Charty

základných práv Európskej únie majú deti právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre
ich blaho. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré
sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Za daných okolností,
bez vykonania ďalšieho dokazovania vo veci, nie je preto podľa názoru súdu vhodné upravovať
styk otca s maloletými deťmi. Nakoľko súd vychádza pri rozhodovaní o predbežnom opatrení len z

dôkazov poskytnutých navrhovateľom, ktorý musí osvedčiť potrebu nariadenia predbežného opatrenia,
pri rozhodovaní o predbežnom opatrení preto nie je priestor na širšie dokazovanie a preukazovanie
účastníkom tvrdených skutočností a keďže otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by matka bránila
otcovi v styku s deťmi, a vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s návrhom otca
a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súdzároveňpoznamenáva,ževšetkyotcomtvrdenéskutočnostibudesúdskúmaťadokazovaťvkonaní
vo veci samej. Pokiaľ rodičia sami nepodajú návrh vo veci samej na tunajšom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia, súd začne z úradnej moci konať a vydá uznesenie o začatí konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.