Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/53/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111206995
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111206995.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa

maloletého I. Š., T..XX. T. XXXX, bytom u vedľajšej účastníčky na jeho strane - matky Y. Š.U., T.. XX.
G. XXXX, H. H. H., I. XX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica, ČSA 7, proti odporcovi R. C., T.. XX. G. XXXX, H. Z., XX X. M., H., R. XX,
J., zastúpeného N.. S. Y., Z., H. H., Y. XX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému I. Š., T.. XX. T. XXXX, z a s t a v u j e .

Súd z v e r u j e maloletého I. Š., T.. XX. T. XXXX, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Marka Štrbu výživným v sume 100 Eur mesačne
za obdobie od 1. apríla 2008 do 11. februára 2014, a v sume 160 Eur mesačne od 12. februára 2014,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1. apríla 2008 do 16. júla 2014 v sume 7 930 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať v 793 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom sa stane tento rozsudok právoplatným, s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej
zo splátok sa stane splatným celé dlžné výživné.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v sume 974,62 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého I. Š. žiadal o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
rodičov k dieťaťu. Tvrdil, že otcom dieťaťa je odporca, lebo matka sa podľa vlastného tvrdenia v čase
rozhodnom pre splodenie dieťaťa s iným mužom intímne nestýkala.

Matka maloletého I. Y. Š. ako svedkyňa vypočutá podľa § 126 O.s.p. pred súdom uviedla, že len odporca
môže byť biologickým otcom dieťaťa, lebo v čase rozhodnom pre jeho splodenie sa s iným mužom

intímne nestýkala. Po výsluchu vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka na strane maloletého syna
(§ 93 O.s.p.).

Odporca v prvej reakcii na návrh otcovstvo neuznal a žiadal o znalecké dokazovanie analýzou DNA.Zozáverovznaleckéhoposudkuzodborugenetiky(analýzaDNA)č.zn.denníka9/2013súdnejznalkyne
RNDr. Evy Ferákovej, PhD. vyplýva, že pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletému Markovi

má číselnú hodnotu 99,999999%, čo značí, že za súčasného stavu poznania v odbore genetiky treba
pokladať jeho otcovstvo k Markovi za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou,
ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

V reakcii na záver znaleckého dokazovania odporca pred súdom na pojednávaní dňa 12.

februára 2014 otcovstvo k maloletému navrhovateľovi I. Š. uznal (§ 90, § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine
- ďalej len „ZoR“).

Podľa § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Určenie otcovstva zakladá existenciu právneho vzťahu (otcovstva) spätne odo dňa narodenia dieťaťa.
Zastavenie konania o určenie otcovstva neznamená zastavenie konania o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností. Súd rozhoduje za minulé obdobie aj o výživnom. Preto súd o určení otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov pokračoval ďalej v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností rodičov k maloletému I. a vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, zástupkyne kolízneho
opatrovníka, vypočutím právnej zástupkyne odporcu, oboznámením sa s ich písomnými podaniami,
spismi tunajšieho súdu sp.zn. 12C/19/2009 a sp.zn. 32Po/2/2009, správou zo sociálneho zisťovania,

potvrdeniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, listinnými dokladmi o osobných pomeroch odporcu
(ďalej „otec“), jeho príjmami a výdavkami, pričom zistil nasledovné:

MaloletýI.nastúpiodseptembra2014povinnúškolskúdochádzku.Jehozdravotnýstavjedobrý,záujmy
a finančné náklady na materiálne zabezpečenie primerané veku. Od začiatku roka 2014 žije matka so

synom sama v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 200 Eur, do konca roka 2013 žila so synom u
svojej matky. Od decembra 2013 pracuje matka ako vedúca v kaviarni C., kde zarába mesačne 600 Eur
netto.Trirokyponarodenísynabolanamaterskejdovolenkeapoberalarodičovskýpríspevokaprídavky
na dieťa v sume cca 160 Eur mesačne. Od roku 2012 do marca 2013 bola nezamestnaná, evidovaná na
úrade práce. Od marca 2013 do novembra 2013 pracovala ako čašníčka so zárobkom 2,50 - 4,50 Eur/

hod. Otec vlastní reštauráciu blízko Londýna, je spoluvlastníkom piatich domov, z ktorých dva prenajíma.
Od brata si požičal finančné prostriedky a podľa vlastného tvrdenia mu dlhuje cca 460 000 GBP. So
synom I. sa nestretol a ničím neprispel na jeho výživu a materiálne zabezpečenie. Z listinných dokladov
predložených otcom súd zistil, že otec platí poistné za osobné služobné vozidlá a nehnuteľnosti v sume
3 379 GBP, daň z nehnuteľnosti v sume 3 835 GBP, spláca úvery. Za roky 2012 a 2013 mal príjem vo

výške 17 568 GBP pozostávajúci z úrokov banky a prenájmu nehnuteľností.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, 2 ZoR súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu.

Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému I. vychádzal
súd okrem zisteného skutkového stavu najmä z doterajšieho stavu a čiastočne zhodných stanovísk
rodičov. Obaja rodičia i kolízny opatrovník zhodne navrhli zveriť maloletého I. do osobnej starostlivosti

matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň sa zhodli v určení výživného vo
výške 160 Eur mesačne odo dňa rozhodnutia súdu. Vychádzajúc z tohto stanoviska určil súd výživné
v sume 160 Eur mesačne odo dňa 12. februára 2014, kedy sa na pojednávaní rodičia zhodli na tejto
sume výživného. Považuje to za spravodlivé a logické, lebo v tejto veci bola zhoda a neskorší termín
rozhodnutia súdu je zavinený inými okolnosťami.

Súdu zostalo rozhodnúť o výživnom za obdobie od 1. apríla 2008 (návrh na určenie otcovstva bol v
tomto konaní podaný dňa 1. apríla 2011 - § 77 ods. 1 ZoR). Tu treba zdôrazniť, že medzi účastníkmi
nebol spor o výške výživného, ale o základe, určení dlžného výživného, keď právna zástupkyňa otca
argumentovala, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo byť priznané aj dlžné

výživné. Navyše otec dlžné výživné odmietol s odôvodnením, že mal problémy s bratom, ktorému dlhuje.

Zo spisu sp.zn. 12C/19/2009 súd konštatuje, že matka podala prvý návrh na určenie otcovstva a úpravu
práv a povinností rodičov k I. už dňa 12. januára 2009. Súd konanie uznesením č.k. 12C/19/2009-13 zo
dňa 22. apríla 2009 zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu, lebo neprebehlo konanie o určenie otcovstva

súhlasným vyhlásením rodičov.

Zo spisu sp.zn. 32Po/2/2009 súd konštatuje, že matka podala návrh na začatie konania o určenie
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dňa 12. mája 2009. Listom zo dňa 27. mája 2010 otec súdu
oznámil, že otcovstvo neuznáva a žiadal o znalecké dokazovanie analýzou DNA.

Súd neakceptoval argumentáciu o absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktorú by nebolo
možné určiť dlžné výživné. Je zrejmé, že matka sa snažila už začiatkom roka 2009 o určenie
otcovstva, prvé konanie bolo zastavené pre procesnú prekážku, v konaní o určenie otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov otec listom zo dňa 27. mája 2010 otcovstvo neuznal. Súd tiež zdôrazňuje, že výživné

patrí dieťaťu, záujmy ktorého musí zohľadniť, a voči ktorému by bolo nepriznanie dlžného výživného
nespravodlivé.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považuje súd dlžné výživné v sume 100 Eur mesačne do
11.februára 2014 za zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám dieťaťa i osobným možnostiam

oboch rodičov v danom období. Nemožno opomenúť fakt, že matka zabezpečuje od narodenia osobnú
starostlivosť o syna sama a súd podotýka, že jej právo matky na príspevok na výživu a úhradu niektorých
nákladov nevydatej matke v zmysle § 74 ZoR sa premlčal.

Vychádzajúc z výživného za obdobie od 1.apríla 2008 do 11.februára 2014 v sume 100 Eur mesačne

a v sume 160 Eur mesačne od 12.februára 2014 (za mesiac február 2014 súd počítal výživné v sume
130 Eur), i faktu, že otec doteraz ničím neprispel na výživu syna, vypočítal súd ku dňu rozhodnutia dlžné
výživné v sume 7 930 Eur, ktorú povolil otcovi splácať v primeraných splátkach tak, aby úhrada dlžného
výživného netrvala príliš dlho.Podľa prvej vety § 148 ods. 1 O.s.p. zároveň súd uložil v konaní neúspešnému odporcovi nahradiť štátu
trovy konania, ktoré vznikli vyplatením znalečného a tlmočného predbežne z rozpočtových prostriedkov

súdu (uznesenia č.k. 10C/53/2011-54 zo dňa 13. septembra 2011, č.k. 10C/53/2011-57 zo dňa 29.
novembra 2011, č.k. 10C/53/2011-141 zo dňa 4. decembra 2012, č.k. 10C/53/2011-166 zo dňa 17.
apríla 2013, č.k. 10C/53/2011-202 zo dňa 26. júla 2013 a č.k. 10C/53/2011-237 zo dňa 30. apríla 2014).

Pretože v konaní úspešní účastníci si právo na náhradu trov konania neuplatnili, súd nepriznal ani

jednému z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
písomnevovyhotovenítrojmo(inaksúdzhotovíkópienatrovyodvolateľa)prostredníctvompodpísaného
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.