Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214603
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112214603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ U.. O. L.,

T., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. XXXX/XX, 2/ K. Q., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, 3/ W. K., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, všetci zast. JUDr. Róbertom
Grellom, advokátom so sídlom Trenčín, Jilemnického 2, proti odporkyni Y. D., št. občianke SR, nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zast. JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom Trenčín, Gen. M. R.
Štefánika 120 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n ízaplatiť spoločne a nerozdielne odporkyni náhradu trov
konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 209,73 €, k rukám JUDr. Jozefa Bičana, advokáta,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom voči odporkyni domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností: pozemkov parc.č. KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, KN-C
XXX záhrady o výmere XXXmX a stavby - dom s. č. XXX, postavený na pozemku parc.č. KN-C XXX/X ,
všetko zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S.; a to v podiele X/XX-iny každý. V návrhu uviedli, že sú spolu s
odporkyňou podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemkov parc.č. KN-C XXX- ostatné plochy o

výmere 1 079m2 , parc.č. KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 001m2, parc.č. KN-C
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavby - dom s. č. XXX postavený na parcele č.
KN-C XXX/X, dom s.č. XXX postavený na parcele č. KN-C XXX, zapísaných na LV č. XX, k.ú. S.; a to
navrhovateľ 1/ v podiele 2/12-in, navrhovateľka 2/ v podiele 3/12-iny, navrhovateľka 3/ v podiele 2/12-iny
a odporkyňa v podiele 5/12-in. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností: pozemkov parc.č. KN-
C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, KN-C XXX záhrady o výmere XXXmX a stavby
- dom s.č. XXX, postaveného na pozemku parc.č. KN-C XXX/X , všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S.,

ktorá nadobudla od svojej matky F. I., rod. L. darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Matka odporkyne
F. I., rod. L., nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: pozemkom parc.č. KN-C XXX/X zastavaná
plocha o výmere XXmX, parc.č. KN-C XXX/X/X - záhrada o výmere XXXmX, parc.č. KN-C XXX/X/X
zastavaná plocha o výmere XXmX, ktoré boli zapísané na LV č. XX, k.ú. S. v podiele X/XX-in a pozemku
parc.č. XXXX - ovocné sady o výmere X XXXmX, ktorý bol zapísaný na evidenčnom liste č. XX, k.ú. S. v
podiele X/X na základe osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do katastra nehnuteľností podľa z. č. XXX/
XXXX Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, vydanom notárkou A.. W. P. dňa

XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX. Na základe uznesenia Okresného
súdu Trenčín sp. zn. D XXXX/XX nadobudla matka odporkyne titulom dedenia po svojom otcovi K. L.
nehnuteľnosti, pôvodne zapísané na LV č. XX, k.ú. S.: pozemky parc.č. KN-C XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXmX, parc.č. KN-C XXX/X/X - záhrada o výmere XXXmX, parc.č. KN-C XXX/X/X zastavaná plocha o výmere XXmX, v podiele 5/12-in. Navrhovatelia zastávali názor, že neexistuje
dôvod, na základe ktorého malo matke odporkyne, F. I., pripadnúť X/XX-in k nehnuteľnostiam pôvodne
zapísaným na LV č. XX, k.ú. S. (pozemkov parc.č. KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXmX, parc.č. KN-C XXX/X/X - záhrada o výmere XXXmX, parc.č. KN-C XXX/X/X zastavaná plocha o
výmere 55m2), teraz všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S. titulom osvedčenia o zapísaní za vlastníčku
do katastra nehnuteľností notárskou zápisnicou N XXX/XX, NZ XXX/XX vydanou notárkou A.. W. P. dňa
XX.XX.XXXX. Zo strany matky odporkyne išlo o neoprávnené prisvojenie si spoluvlastníckeho podielu
7/12-in na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý patril navrhovateľom ako právnym nástupcom po O.

L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (daroval svoj podiel 4/12-iny rovnakým dielom darovacou
zmluvou zo dňa 24.11.1992 navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 3/); a po A. L., nar. XX.XX.XXv XX, zomr.
XX.XX.XXXX (navrhovateľka 2/ zdedila jeho podiel v podiele 2/3-iny na základe uznesenia Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 18D 5454/93, Dnot XXX/XX, právoplatným dňa 30.06.1995). Notárske osvedčenie
zo dňa 14.09.1995 neuvádza ohľadne uvedených 7/12-in nehnuteľností skutočnosti preukazujúce
spôsob získania vlastníctva k tomuto podielu F. I., rod. L. podľa § 4 ods. 2 písm. c/ z. č. 293/1992 Zb.,

a dve čestné vyhlásenia vydané podľa § 5 písm. a/ z. č. 293/1992 Zb. boli vydané na základe vedome
nepravdivýchinformácií,pretožeF.I.,rod.L.nikdynebolavlastníčkouadržiteľkou7/12-invpredmetných
nehnuteľností, patriacich navrhovateľom. To isté sa vzťahuje aj na vyjadrenie obce. Aj v minulosti sa
dovolávali svojich spoluvlastníckych podielov a to aj súdnou cestou, na Okresný súd J. podali viaceré
návrhy, ale tieto neboli zavŕšené právoplatným rozhodnutím vo veci samej, pretože tomu bránili buď

formálne nedostatky žaloby alebo došlo k prerušeniu konania z dôvodu mimosúdnej dohody účastníkov,
ku ktorej však nakoniec nedošlo z dôvodu nezáujmu zo strany odporkyne a jej matky. Mali za to, že
na predmetnom určení majú naliehavý právny záujem, pretože je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi účastníkmi, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov, a ktorý možno týmto
právnym prostriedkom odstrániť.

Odporkyňasakvecipísomnevyjadrilatak,žejejmatkaF.I.,rod.L.bolaposvojomotcoviK.L.nazáklade
uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. D 2858/94, Dnot XX/XX zo dňa 09.06.1995, právoplatným
dňa 13.06.1995, vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. S.: dom s.č. XXX, postavený na pozemku parc.č. KN-
C XXX/X v podiele X/X, pozemkov parc.č. KN-C XXX a parc.č. KN-C XXX/X v podiele X/XX-in. Následne

matka odporkyne na základe notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX vydanej notárkou A.. W. P. dňa
XX.XX.XXXX nadobudla 7/12-in nehnuteľnosti: pozemky parc.č. KN-C XXX/X zastavaná plocha (bez
domu) o výmere 48m2, parc.č. KN-C XXX/X/X - záhrada o výmere 201m2, parc.č. KN-C XXX/X/X
zastavaná plocha o výmere 55m2. Súčet podielov k nehnuteľnosti, a to pozemkov parc.č. XXX/X a XXX,
ktoré nadobudla matka odporkyne dedením po svojom otcovi a podielov, ktoré nadobudla na základe

notárskej zápisnice, je 1/1. Zdôraznila, že dom s.č. XXX, postavený na pozemku parc.č. KN-C XXX/X
nadobudla jej matka dedením po svojom otcovi v podiele 1/1, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu
sa navrhovatelia domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Čo sa týka
osvedčenia spísaného formou notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX, vydanou notárkou A.. W. P.
dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie bolo vydané za podmienok uvedených v § 2 z.č. 293/1992 Zb. Nárok

bol odôvodnený tým, že v minulosti existovala reálna deľba majetku právnymi predchodcami, ktorý tieto
nehnuteľnosti užívali dlhodobo pokojne a nerušene. V konaní pred notárkou boli splnené všetky zákonné
podmienky, a to písomné vyjadrenie Obecného úradu S., márne uplynutie lehoty, počas ktorej neboli
proti vydaniu osvedčenia o zapísaní jej matky za vlastníčku nehnuteľností do katastra nehnuteľností
záznamom podané námietky, spísané čestné prehlásenia navrhovateľky 3/ a K. L.. Zdôraznila, že

samotná navrhovateľka 3/ v súvislosti s vydaním predmetnej notárskej zápisnice uviedla v čestnom
prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX, že predmetné nehnuteľnosti patria jej matke na základe deľby majetku
po právnych predchodcoch, ktorí ich užívali dlhodobo, pokojne a nerušene a nikto ich neobmedzoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti uviedla, že sporné nehnuteľnosti sú dôvodne v jej vlastníctve.
Zdôraznila, že podľa § 2 ods. 2 z. č. 293/1992 Zb. platí, že ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie

nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke
právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom nehnuteľnosti
na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť tejto lehote bola prevedená na inú
osobu, než, ktorá je uvedená v osvedčení. Z dôvodu, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
v lehote 10 krokov neuplatnila iná osoba, stala sa vlastníčkou nehnuteľnosti odporkyňa. Je pravdou, že

navrhovatelia uvádzajú, že sa dovolávali svojich práv aj cestou súdnych konaní, ale tieto neboli zavŕšené
právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Ide pravdepodobne o žalobu vedenú na Okresnom súde J.
pod sp. zn. 8C/629/01, v ktorej veci bolo konanie zastavené. Ak navrhovatelia 1/ až 3/ konanie na súde
riadne nepokračovali, desaťročná lehota plynie v tomto prípade bez ohľadu na to, že právo bolo na súdeuplatnené. V takýchto prípadoch nedochádza k spočívaniu lehoty, ale lehota ďalej plynie. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľov zaviazal na
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením ním sa s
návrhom, písomným vyjadrením odporkyne, výpismi z LV č. XX (č. l. 6 spisu), výpis z evidencie
nehnuteľností z LV č. XX (č. l. 7), geometrickým plánom - časť (č. l. 8), výpis z LV č. XXXX ,
darovacou zmluvou zo dňa 13.12.1995, notárskou zápisnicou zo dňa 14.09.1995, uznesením súdu

sp. zn. 18D5454/93 zo dňa 05.03.1995, darovacou zmluvou zo dňa 24.11.1992, podstatným obsahom
spisu súdu 8C/629/2001, uznesením č. k. 8C/629/2001-82 zo dňa 16.08.2007, uznesením č. k.
8C/629/2001-85 zo dňa 09.12.2008, notárskym spisom N196/95, Nz258/95, a to návrhom na vydanie
osvedčenia doručeným notárke dňa 28.06.1995, uznesením sp. zn. D2858/94, Dnot 29/95-25 zo dňa
09.06.1995, identifikáciou parciel č.j. Š719/95, výpisom z evidencie nehnuteľností z evidenčného listu
č. 85, vyjadrením Pozemkového úradu Trenčín zo dňa 02.05.1995, vyjadrením Obecného úradu S.

zo dňa 20.09.1995, oznámením notárky zo dňa 03.07.1995, vrátením oznámenia zo dňa 05.09.1995,
notárskou zápisnicou sp. zn. E./XX, NZ XXX/XX zo dňa 14.09.1995, ostatným spisovým materiálom a
zistil nasledovné:

Podľa výpisu z LV č. XX, k.ú. S. zo dňa 13.06.1990 boli spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemkov parc.č.

XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X, parc.č. XXX a stavieb-domov s.č. XXX, XXX, XXX
O. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 4/12-iny, A. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 3/12-iny a K. L., nar.
XX.XX.XXXX v podiele 5/12-in.

Darovacou zmluvou zo dňa 24.11.1992 daroval O. L. nar. XX.XX.XXXX

navrhovateľom 1/ a 3/ svoj podiel 4/12-iny na nehnuteľnostiach, zapísaných v k.ú. S. , a to: „ parc.č.
XXX nepl.pl . XXXXmX, parc.č. XXX s.č. XXX, dom, v dv. to XXXmX, parc.č. XXX zahr. XXmX, parc.č.
XXX/X s.č. XXX dom XXmX, XXX/X s.č. XXX dom XXmX, parc.č. XXX záhr. XXXmX, parc.č. XXX D
zast. pl. XXmX“.

Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. D 2858/94, Dnot XX/XX-XX zo dňa 09.06.1995,
právoplatným dňa 13.06.1995, nadobudla matka odporkyne, F. I., rod. L., okrem iného nehnuteľnosti
po poručiteľovi K. L. , nar. XX.XX.XXXX, a to: „1/1-inu domu s.č. XXX s prísl. na parc.č. XXX/X /bez
pozemku/, podiel X/XX-in parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, pod I bez stavieb/, všetko k.ú. S.“.

Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18D 5454/93, Dnot XXX/XX zo dňa 05.05.1995,
právoplatným dňa 30.06.1995, nadobudla navrhovateľka 2/ v podiele X/X-iny okrem iného nehnuteľnosti
po poručiteľovi A. L. , nar. XX.XX.XXXX, a to: „ LV č. XX parc.č. XXX ostatné plochy vo výmere XXXXmX,
parc.č. XXX diel X záhrady vo výmere XXmX, parc.č. XXX diel 2, zast.pl. dom č. XXX vo výmere XXXmX,
parc.č. XXX/X zast.pl. dom s.č. XXX vo výmere XXmX, parc.č. XXX/X zast.pl. - dom č. XXX vo výmere

XXmX, parc.č. XXX diel 1, Y. vo výmere XXXmX, parc.č. XXX, diel X zast.pl. vo výmere XXmX pod B
2 3/12-inách“

Notárke A.. W. P. bol dňa XX.XX.XXXX doručený návrh matky odporkyne F. I. na vydanie osvedčenia
o zapísaní za vlastníka do katastra nehnuteľností podľa z.č. XXX/XXXX Zb. nehnuteľnostiam v k.ú. S.,

a to pozemkom parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX, odôvodnený tým, že bola daná deľba majetku
po právnych predchodcov, ktorí ich užívali dlhodobo, pokojne a nerušene, nikto ich neobmedzoval.
K návrhu boli pripojené dve čestné prehlásenia svedkov, a to navrhovateľky 3/ a K. L., ktorí čestne
prehlásili, že sú im známe vyššie opísané skutočnosti, ktorými F. I., rod. L., odôvodňuje svoj návrh na
vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníka do katastra nehnuteľností v zmysle § 2 zákona č. XXX/XX

Zb. Ďalej sa v spise nachádzajú výpisy z evidencie nehnuteľností zo dňa 06.04.1995 a 21.01.1981,
vyjadrenie Pozemkového úradu J. zo dňa 02.05.1995 ohľadne hodnoty pôdy - pozemku parc.č. XXXX,
orná pôda. Obecný úrad S. vyjadrením zo dňa 20.09.1995 potvrdil, že v súčasnej dobe mu nie sú známe
dôležité okolnosti, ktoré by bránili vydaniu osvedčenia podľa z.č. XXX/XXXX Zb. pre F. I., bytom S.
č. XXX na parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX. Notárka oznámením zo dňa XX.XX.XXXX oznámila,

že dňa 28.06.1995 požiadala F. I., rod. L. o vydanie osvedčenia v zmysle § 2 z.č. XXX/XXXX Zb., že
je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. S. parc.č. XXX/X zastavaná plocha (bez domu) vo výmere XXmX,
parc.č. XXX/X/X záhrada vo výmere XXXmX, parc.č. XXX/X/X zastavaná plocha vo výmere XXmX,
zapísaných v LV č. XX pod B X,X,X v X/XX-inách a parc.č. XXXX ovocný sad vo výmere XXXXmX vkatastri nehnuteľností vedená v evidenčnom liste č. XX, ktorá je podľa identifikácie zo dňa XX.XX.XXXX
časťou pôvodnej pkn parc.č. XXXX - roľa vo výmere XXXXmX, zapísanej v pozemkovej knihe pre
k.ú. S. v zápisnici č. XXX. Notárka v oznámení ďalej upozornila, že navrhovateľka bude v katastri

nehnuteľností zapísaná za vlastníčku X/XX-in parc.č. XXX/X zastavaná plocha (bez domu) vo výmere
XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrada vo výmere XXXmX, parc.č. XXX/X/X zastavaná plocha vo výmere
XXmX a parc.č. XXXX ovocný sad XXXXmX. E. preto vyzvala, aby každý, kto sa cíti byť návrhom
dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia výzvy svoje námietky proti vydaniu
osvedčenia u notárky alebo na obecnom úrade, inak sa osvedčenie vydá navrhovateľke. Účastník,

ktorý proti vydaniu osvedčenia podá námietky, je povinný v lehote 30 dni preukázať, že podal návrh na
príslušný súd. Ak návrh na súd nebude podaný, notár vydá navrhovateľke osvedčenie v rozsahu, akoby
sa námietky neboli podali. Obecný úrad S. predmetné oznámenie notárky zverejnil po dobu 60 dní,
počas ktorej neboli podané žiadne námietky proti vydaniu predmetného osvedčenia, čo obecný úrad
potvrdil listom, adresovaným notárke zo dňa 05.09.1995. Na základe uvedeného notárka A.. W. P. vydala
dňa 14.09.1995 notársku zápisnicu sp.zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX, ktorou osvedčením o zapísaní za

vlastníčku do katastra nehnuteľností záznamom, osvedčila, že F. I., rod. L. splnila podmienky stanovené
z.č. XXX/XXXX Zb. a zapíše sa v katastri nehnuteľností za vlastníčku nehnuteľností v k.ú. S.: X/XX-
in parc.č. XXX/X zastavaná plocha (bez domu) vo výmere XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrada vo výmere
XXXmX, parc.č. XXX/X/X zastavaná plocha vo výmere XXmX, zapísaných v LV č. XX pod B X,X,X a
X/X-iny parc.č. XXXX ovocný sad XXXXmX v katastri nehnuteľností vedená v evidenčnom liste č. XX,

ktorá je podľa identifikácie zo dňa XX.XX.XXXX časťou pôvodnej pkn parc.č. XXXX- roľa vo výmere
XXXXmX, zapísanej v pozemkovej knihe pre k.ú. S. v zápisnici č. XXX. Notárka ďalej v zápisnici uviedla,
že F. I., rod. L. je titulom dedenia po K. L. na základe uznesenia Okresného súdu v Trenčíne D XXXX/
XX vlastníčka 5/12-in parc.č. XXX/X, XXX/X/X, XXX/X/X, a preto navrhuje katastrálnemu úradu aby na
základe osvedčenia prihliadol k vyššie uvedenej skutočnosti, vyznačil zmenu v časti A listov vlastníctva

č. XX a pre k.ú. S. založil nový list vlastníctva nasledovne: časť A majetková podstata: parc.č. XXX/X
zastavaná plocha (bez domu) vo výmere XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrada vo výmere XXXmX, parc.č.
XXX/X/X zastavaná plocha vo výmere XXmX, parc.č. XXXX ovocný sad XXXXmX; časť B vlastník: F.
I., rod. L. v celosti.

Na základe predmetnej notárskej zápisnice bol založený LV č. XXXX, k.ú. S. (č. l. 5 spisu 8C/629/2011),
v ktorom pre nehnuteľnosti : pozemky parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 48m2,
parc.č. XXX v častiach záhrady o výmere XXXmX a zastavané plochy o výmere XXmX, parc.č. XXXX
ovocné sady vo výmere XXXXmX bola ako vlastník záznamom Z XXXX/XX zapísaná F. I., rod. L.
v celosti. Okrem toho bol na predmetnom LV zapísaný aj dom s.č. XXX, postavený na parc.č. XXX/X

(ktorý F. I., rod. L. nadobudla v celosti dedením po otcovi K. L.) a F. I., rod. L. bola pre tento dom taktiež
zapísaná ako výlučná vlastníčka.

F.I.,rod.L.darovacouzmluvouzodňa13.12.1995previedlanehnuteľnosti,zapísanénaLVč.XXXX,k.ú.
S., na svoju dcéru - odporkyňu, ktorá je v súčasnosti na LV č. XXXX (č. l. 9 spisu) zapísaná ako výlučná

vlastníčkanehnuteľností:pozemkyparc.č.XXX/XzastavanéplochyanádvoriavovýmereXXmX,parc.č.
XXX záhrady o výmere XXXmX (pôvodne parc.č. XXX/X/X záhrady o výmere XXXmX a parc.č. XXX/
X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX), parc.č. XXXX ovocné sady vo výmere XXXXmX,
dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXX/X.

V konaní, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 8C/629/2001, navrhovatelia 1/ až 3/ uplatnili
voči odporkyni a jej matke F. I. nárok, na základe ktorého žiadali, aby súd určil, že sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností: pozemkov parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, XXX/X/X
záhrady o výmere XXXmX, parc.č. XXX/X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, všetko
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S.; a to v podiele X/XX-iny každý. Uznesením č. k. 8C/629/2001-82 zo

dňa 16.08.2007 bolo konanie prerušené na základe návrhu všetkých účastníkov konania podľa § 110
O.s.p.. Nakoľko účastníci boli v konaní nečinní, súd uznesením č. k. 8C/629/2001-85 zo dňa 09.12.2008
konanie zastavil podľa § 111 ods. 3 O.s.p..

Navrhovateľ 1/ pri výsluchu uviedol, že majetok v S. nebol nikdy rozdelený na časti, vždy tu boli len

podiely. A. odporkyne F. I. na troch pojednávaniach vždy tvrdila, že je majiteľkou X/XX-in, nie X/XX-in,
ako malo byť. Po smrti dedka F. L., nadobudla 6/12-in z tohto majetku jeho manželka D. L. a zvyšok jeho
deti. Pretože vo dvore boli nezhody, K. L., syn F. L., kúpil od sestry W. S. a brata U. ich podiely a teda
tam už mal polovicu, ktorú mal aj oplotenú. Druhá časť potom patrila O. L., A. L. a O. L.. Nevedeli saale dohodnúť a potom to rozdelila komisia. O. L. svoj diel nechcel, ponúkol ho bratom na predaj, kúpil
to O. po častiach. Neskôr mu sesternica, navrhovateľka 2/, povedala, že to chce kúpiť. Pýtal z katastra
doklady a vtedy mu povedali, že F. I. si osvedčila dom. Ťahá sa to už od roku 1996 až doteraz. Poukázal

na uznesenia z roku 1944 - 1964, ktoré dokazujú, že K. L. tam nemal 6/12-in, hoci mu to tam de facto
patrilo. Nie je možné, aby si niekto osvedčil vlastníctvo v spoločnom dvore, ktorý nebol rozdelený. F. I.
presvedčila aj jeho sestru, aj K. L., aby jej to podpísali, ale povedala im, že to bude prerábať. Podľa neho
ide o podvod, nemôže denne chodiť do S. a pozerať sa na vývesku. V roku XXXX, keď zomrela D. L.vá,
K. Fabo poslal na dedičské konanie O. L. a A. M., povedal im, čo tam majú povedať a notár to akceptoval.

Navrhovateľ im povedal, že to nie je dobré, ale strýko mu povedal, že to tak má byť. Navrhovateľ opravil
dom po babke, nehovoril, že je to jeho. V tom dvore potom súperili K., ktorý mal polovicu a A.. V roku
XXXX ich presvedčil, aby zavolali geodeta, nech to rozdelí, ale keď mu povedal pravdu, že A. tam patrí
len 2/12-iny, povedal, že to nemôže byť, ale ho presvedčil. Navrhovateľ si vybavil pozemky v J., tam
postavil dom. Takisto navrhovateľky 2/,3/ a F. I., všetci si postavili nové domy. Po revolúcii sa všetci
zháňali po majetkoch. F. I. vybavila prepis zo K. na svoju dcéru, aj doktor D. ich pripravil o 1/12-inu. Celé

toto v prvom konaní nedokázal vysvetliť a obhájiť, to isté sa stalo v konaní v roku 2000. Podiel na dome
so súp. č. XXX vlastní na základe toho, že všetci tam majú podiel na všetko, nikdy to nebolo rozdelené,
tak ako mala podiel F. I. na jeho dome, musí mať aj on podiel na jej dome.

E. 2/ pri výsluchu uviedla, že ani nevie, čo k tomu má uviesť. Boli v tom, že tam majú 2/12-iny. Keď

ale začali okolo toho chodiť, tak im povedali, že sa to nedá, že to nie je rozdelené, že to má robiť ten,
kto tam má väčšinu. Potom už ani nikde nechodila, keď im teda povedali, že sa to nedá. Podiel na
nehnuteľnostiach nadobudla od otca. Postavil sa tam dom a oni odišli, brat aj sestra, dom zostal prázdny,
asi 20 rokov, ako otec zomrel. F. I. ich ohľadne osvedčovania vlastníckeho práva nekontaktovala, zistili
to, až keď to začali vybavovať. Keby otec vedel, dala by to za života na seba, ale nároky si na to nerobila.

Keď sa toho domáhala, I. jej povedala, že tam majú len múry. Zavolala znalca, on povedal, že je to
všetko spoločné, že tam všetci majú podiel.

Navrhovateľka 3/ pri výsluchu uviedla, že za ňou prišla pani D., že si chce prerábať chalupu, aby jej to
podpísala. Navrhovateľ 1/ jej povedal, aby nikomu nič nepodpisovala, ale čo by jej nepodpísala, veď je

to rodina. Potom to tam chcela kúpiť navrhovateľka 2/, že pre dcéru, ale im povedali, že sa to nedá,
že nemôžu kúpiť dom, keď nemajú pozemok. Nepamätala si, kedy a ako sama nadobudla podiel na
daných nehnuteľnostiach.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že nehnuteľností dostala od matky darovacou zmluvou. O tom, že

sporné pozemky patrili nielen jej starému otcovi, ale aj O. a A. L., nevedela. Zdôraznila, že navrhovatelia
si myslia, že ich chce okradnúť, ale tak to nie je. Keď dedko zomrel, šla tam bývať, aj oni tam mohli
ísť, mohli si to skôr vybaviť. Najprv bolo dedičské konanie po dedkovi a potom jej to matka darovala.
Prerobila si to tam, je to jej domov, domov jej detí. Aby dom nezostal tak, ako zostali ostatné domy, tak
tam býva. Nikto to nerobil so zlým úmyslom. Dali tam aj bránu, aby cez dvor nechodili cudzí ľudia na

cintorín. Aby bol pokoj, navrhla, že by dom od uja - navrhovateľa 1/ kúpila, ale načo, keď tam bude zas
mať podiel navrhovateľka 2/. Ujo jej vtedy povedal, nich dom kúpi, Urbanovskú rýchlo vyštve. Ona to
ale nespravila, aj tak by tam všetci chodili. Dohoda teda nebola možná. Ona vopred nevedela, že tam
majú vlastnícky nárok aj navrhovatelia.

Podľa § 80 písm. c/ z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 2 ods. 1 z. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam

v znení účinnom do 30.11.2000 (ďalej len „zákon o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam“ )na základe osvedčenia notára 4) (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok
uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba
uvedená v tomto osvedčení.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam ak do 10 rokov odo
dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových
úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov 5) vlastnícke právo k
nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnostina základe vydržania; 6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú
osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam po dobu uvedenú
v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti
postavenie oprávneného držiteľa. 7)

Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam osvedčenie

sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie osvedčenia môže jedným návrhom navrhovať viac
navrhovateľov. V návrhu sa uvedie a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie
nehnuteľností, b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a
bydlisko držiteľa nehnuteľnosti, c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti
navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, ak nie je navrhovateľ bezprostredným právnym
nástupcom posledného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe. K návrhu sa pripoja písomné doklady

o skutočnostiach uvedených v odseku 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5.

Podľa § 5 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. k návrhu sa ďalej
pripája a) čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu
získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti; ak je

nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b) vyjadrenie
obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia.

Podľa § 7 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam na základe návrhu
o vydanie osvedčenia notár vyhotoví oznámenie, v ktorom uvedie a) meno, priezvisko a bydlisko

navrhovateľa, b) označenie nehnuteľnosti, pre ktorú sa vydanie osvedčenia navrhuje, tak, aby ju nebolo
možné zameniť s inou nehnuteľnosťou (katastrálne územie, parcelné číslo, výmera a druh pozemku),
c) okolnosti, ktoré preukazujú nároky navrhovateľa, d) upozornenie, že navrhovateľ bude zapísaný za
vlastníka, e) výzvu, aby každý, kto sa cíti byť návrhom dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní
odo dňa zverejnenia výzvy podľa § 8 ods. 1 svoje námietky proti vydaniu osvedčenia u notára alebo na

obecnom úrade, s poučením, že inak sa osvedčenie vydá navrhovateľovi.

Podľa § 8 ods. 1 až 4 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam oznámenie
sa zverejní vyvesením na vývesnej tabuli notára, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť, a
v obci, v katastrálnom území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Na žiadosť notára je obec povinná

oznámenie zverejniť spôsobom v mieste obvyklým. Ten, kto oznámenie zverejňuje, vyznačí na ňom
dátum vyvesenia. Po uplynutí lehoty uvedenej v § 7 písm. e) notár vyznačí na oznámení dátum jeho
zvesenia a založí ho ako súčasť spisu spolu s oznámením obce o zverejnení oznámenia v obci;
oznámenie je obec povinná doručiť notárovi do piatich dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 písm.
e), a to spolu s doručenými námietkami. V napadnutej časti notár vyzve účastníka, ktorý proti vydaniu

osvedčenia podal námietky, aby v lehote 30 dní preukázal, že podal návrh na príslušný súd. Ak návrh
na súd nebude podaný, notár vydá navrhovateľovi osvedčenie v rozsahu, akoby sa námietky neboli
podali. Začatie sporu na súde nebráni notárovi vydať osvedčenie ohľadne nenapadnutej časti nárokov
navrhovateľa.

Podľa § 134 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

Po preskúmaní veci sú zistil, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť.

Predmetným návrhom sa navrhovatelia 1/ až 3/ domáhajú určenia, že sú spoluvlastníkmi vyššie
špecifikovaných nehnuteľností, každý v podiele 2/12-iny (s tým, že odporkyňa zostane podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 5/12-in) z dôvodu, že neboli splnené zákonné
podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní jej matky F. I. do katastra nehnuteľností podľa zákona

č. 293/1992 Zb. za vlastníčku spoluvlastníckeho podielu X/XX-in na nehnuteľnostiach (z ktorých
určenia spoluvlastníckeho práva v podiele X/XX-iny každý sa navrhovatelia 1/ až 3/ žalobou domáhajú),
vydaného notárkou A.. W. P. dňa 14.09.1995 formou notárskej zápisnice sp.zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX, ktorá následne previedla sporné podiely na nehnuteľnostiach na odporkyňu darovacou zmluvou zo
dňa 13.12.1995.

Vo veci potom ide o určovaciu žalobu a súd v prvom rade skúmal, či navrhovatelia 1/ až 3/ majú na
požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Súd ustálil, že v danej veci
majú navrhovatelia 1/ až 3/ naliehavý právny záujem na žalobu už len v dôsledku toho, že v konaní
tvrdia,žesúpodielovýmispoluvlastníkmispornýchnehnuteľností,pričomtietonehnuteľnostisúvkatastri
nehnuteľností zapísané v prospech odporkyne ako ich výlučnej vlastníčky. V dôsledku uvedeného vzniká

stav právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý môžu navrhovatelia 1/ až 3/ odstrániť výlučne žalobou o
určenie, že sú spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností, každý v špecifikovanom podiele.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa do vlastníctva k sporným podielom nehnuteľností
vstúpila na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.12.1995, ktorej vklad bol povolený katastrom
nehnuteľností pod č. V XXXX/XX, VZ XX/XX. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že predmetom

prevodu medzi matkou odporkyne, F. I. a odporkyňou boli nehnuteľnosti, zapísané vtedy na
novovytvorenom LV č. XXXX, k.ú S., a to: pozemky parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXmX, parc.č. XXX-X záhrady vo výmere XXXmX, parc.č. XXX-X zastavané plochy o výmere
XXmX, parc.č. XXXX ovocné sady vo výmere XXXXmX, dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXX/
X. Nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, svedčiacim F. I., rod. L.

(právnej predchodkyni odporkyne) bolo jednak uznesenie Okresného súdu J. sp.zn. D XXXX/XX, B.
XX/XX-XX zo dňa 09.06.1995, ktorým F. I. nadobudla dedením po poručiteľovi K. L., nar. XX.XX.XXXX
okrem iného nehnuteľnosti: dom s.č. XXX v celosti, podiel X/XX-in k pozemkom parc.č. XXX/X a parc.č.
XXX a jednak osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v podiele X/XX
k pozemkom parc.č. XXX/X zastavaná plocha (bez domu) vo výmere XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrada

vo výmere XXXmX, parc.č. XXX/X/X zastavaná plocha vo výmere XXmX a v podiele X/X parc.č. XXXX
ovocný sad XXXXmX. Týmto spôsobom osvedčené skutočnosti sa premietli do zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností správou katastra dňa 20.11.1995, od ktorého dňa bola aj na LV č. XXXX
vyznačená oprávnená držba matky odporkyne a následne odporkyne.

Navrhovatelia 1/ až 3/ dňa 01.06.2012 síce podali na súd návrh a uplatnili spoluvlastnícke právo
k podielom na nehnuteľnostiach, každý 2/12-iny, zapísaných na LV č. XXXX na základe notárskej
zápisnice zo dňa 14.09.1995 sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX - osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do
katastra nehnuteľností záznamom podľa z. č. XXX/XXXX Zb.- , ale urobili tak až po uplynutí zákonom
stanovenej 10-ročnej lehoty (§ 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb.). Lehota na uplatnenie vlastníckeho

práva na súde začala plynúť od zápisu právnej predchodkyne odporkyne do evidencie nehnuteľností t. j.
od 20.11.1995 a uplynula dňom 20.11.2005. Keďže navrhovatelia vlastnícke právo neuplatnili v zákonnej
lehote, nastúpila zákonná (nevyvrátiteľná) domnienka (§ 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb.), že vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných v katastri sa stala právnou postupnosťou odporkyňa.

Zákon č. 393/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/1992 Zb. a ktorým boli vypustené
ustanovenia § 2 až 9 neupravuje právne dôsledky nadobudnutého vlastníctva spôsobom osvedčeného
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva notárom iným spôsobom ako predchádzajúca právna úprava
a na vec je nutné v zmysle § 18 ods. 1 z. č. 293/1992 Zb. aplikovať právnu úpravu platnú v čase
nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam právnou predchodkyňou odporkyne. Nakoľko

navrhovatelia 1/ až 3/ neuplatnili svoje práva v zákonnej 10-ročnej lehote, vo veci nastúpila zákonná
nevyvratiteľná domnienka stanovujúca, že zapísaná osoba sa stáva vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti
nazákladevydržania;čoplatíajpreprípad,keďnehnuteľnosťvtejtolehotebolaprevedenánainúosobu,
než ktorá je uvedená v osvedčení, tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Zákon ďalej ustanovuje ďalšiu
nevyvratiteľnú domnienku, že po stanovenú dobu 10 rokov má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností

alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Ak uvedená lehota márne
uplynie, nastanú zákonné účinky vydržania uvedené v ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
bránia možnosti pôvodne dotknutých osôb domáhať sa vlastníckych práv k zapísanej nehnuteľnosti po
neobmedzenú dobu, čím by nepochybne nastal pre zapísanú osobu a aj jej právnych nástupcov trvalý
stav právnej neistoty.

Vydržanie pritom patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.
Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom, že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho
predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu úplne zaniklo. Originárne nadobudnuté vlastníctvo máobsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv,
než má sám. Nadobudnutie vlastníctva originárnym spôsobom totiž vylučuje stotožniť tento obsah s
oprávneniami predošlého vlastníka, ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované

rozmanitými obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva. Originárne sa nadobúda vlastníctvo vytvorením
novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci, ale k týmto
prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
vydržanie.

V uvedenej veci sa súd potom nemohol zaoberať skutkovými a právnymi tvrdeniami navrhovateľov 1/
až 3/ smerujúcich k preukázaniu, či právna predchodkyňa odporkyne splnila alebo nesplnila všetky
zákonom predpokladané podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do katastra
nehnuteľností záznamom podľa z.č. 293/1992 Zb. a či v období predchádzajúcom zápisu právnej
predchodkyne odporkyne do evidencie nehnuteľností na základe predmetnej notárskej zápisnice došlo
alebo nedošlo k reálnej deľbe nehnuteľností, pretože nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným

podielom (7/12-in) na nehnuteľnostiach: pozemky parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrady o výmere XXXmX a parc.č. XXX/X/X zastavané plochy o výmere
XXmX /teraz z parciel XXX/X/X a XXX/X/X len parc.č.XXX záhrady o výmere XXXmX), ako i k podielu
1/1-ina na pozemku parc.č. XXXX ovocný sad o výmere XXXXmX /ktorý ale nie je predmetom
tohto konania/ právnou predchodkyňou odporkyne je originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva,

ktoré nemožno stotožňovať s právami predchádzajúcich vlastníkov, ktoré uplynutím zákonnej XX-
ročnej lehoty úplne zanikli. E. 1/ až 3/ pritom v konaní neuviedli žiadne skutkové ani právne okolnosti
spochybňujúce vlastnícke právo odporkyne k sporným podielom na nehnuteľnostiach, ktoré by nastali
po dni 20.11.2005, teda po dni originárneho spôsobu nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
podielom na nehnuteľnostiach odporkyňou.

Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovatelia v období od 20.11.1995 do 20.11.2005 síce
opakovane uplatnili svoje tvrdené spoluvlastnícke práva na súde žalobou, avšak v konaniach riadne
nepokračovali a vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. V prípade, že konanie bolo uznesením
zastavené pre vady žalobného návrhu, resp. pre nečinnosť navrhovateľov podľa § 111 ods. 3 O.s.p.,

súd na také konania hľadí, akoby nikdy neboli začaté, o čom svedčí aj skutočnosť, že nemeritórne
rozhodnutie, ktorým bolo súdne konanie zastavené, netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci v
zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.. Je pravdou, že podľa gramatického výkladu ust. § 2 ods. 2 z.č. 293/1992 Zb.
postačuje , ak v lehote 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 oprávnená
osoba vlastnícke práva k zapísaným nehnuteľnostiam na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách

uplatní, čím zabráni nástupu vyššie popísaných nevyvratiteľných právnych domnienok, čo vyvodzuje
dojem, že postačuje, ak oprávnená osoba dá na takéto konanie podnet (návrh), bez ohľadu na to,
či v konaní riadne pokračuje alebo nie. Súd má však za to, že predmetné zákonné ustanovenie
treba vykladať nielen z gramatického hľadiska, ale i s ohľadom na ciele, zámery zákonodarcu a účel
predmetnej právnej úpravy. Z tohto hľadiska je potom namieste vyvodiť, že na to, aby uplatnenie práva

inej osoby, ako je zapísaná osoba v zmysle § 2 ods. 2 z.č. 292/1992 Zb., malo zákonom stanovené
následky, treba, aby takáto osoba v konaní aj riadne pokračovala s tým, že zákon pre prípad, že v
konaní riadne nepokračuje a toto je zastavené bez meritórneho prejednania veci, neustanovuje, že by
došlo k prerušeniu plynutia zákonom stanovenej lehoty. V prípade iného výkladu by totiž mohol vzniknúť
stav v podstate trvalej právnej neistoty vo vzťahu k zapísanej osobe alebo jej právnemu nástupcovi,

keď by iné osoby mohli opakovane uplatňovať svoje práva na súde alebo v konaní o pozemkových
úpravách takým spôsobom, aby nikdy nedošlo k meritórnemu prejedaniu veci, čím by absolútne zabránili
uplynutiu zákonnej lehoty stanovenej pre domnienku vydržania nehnuteľnosti zapísanou osobou, resp.
jej právnym nástupcom. Navrhovatelia 1/ až 3/ mali nepochybne dostatok času na to, aby uplatnili
riadne svoje tvrdené práva k sporným podielom k nehnuteľnostiam, čo však neurobili a súd teraz, po

uplynutí zákonnej lehoty, ich nároku nemôže priznať súdnu ochranu. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh
navrhovateľov 1/ až 3/ na určenie, že sú spoluvlastníkmi ( každý v podiele 2/12-iny) nehnuteľností:
pozemkov parc.č. KN-C 858/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48m2, KN-C XXX záhrady o
výmere 256m2 tak, že odporkyňa zostane ich podielovou spoluvlastníčkou len v podiele 5/12-in, ako
nedôvodný.

Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ až 3/ domáhali v konaní aj určenia, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu s.č.
XXX, každý v podiele X/XX-iny, z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia
o zapísaní za vlastníčku do katastra nehnuteľností podľa z.č. XXX/XXXX Zb. dňa XX.XX.XXXX formounotárskej zápisnice sp.zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX, súd ani v tejto časti nemohol návrhu vyhovieť.
Predmetný rodinný dom totiž nebol predmetom osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do katastra
nehnuteľností podľa z.č. 293/1992 Zb. formou notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. N XXX/

XX, NZ XXX/XX, ale právna predchodkyňa odporkyne ho nadobudla v celosti dedením, na základe
uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. D XXXX/XX, B. XX/XX-XX zo dňa 09.06.1995, právoplatným
dňa 13.06.1995, po otcovi - poručiteľovi K. L. , nar. XX.XX.XXXX. Navrhovatelia v tomto smere svoj
žalobný návrh nijakým spôsobom neodôvodnili a podľa názoru súdu neuniesli bremeno tvrdenia. Bolo
ich povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda aj to, na základe akých

skutočností žiadajú, aby súd aj v tejto časti ich návrhu vyhovel. Nakoľko svoj žalobný návrh v tomto
smere nijakým spôsobom neodôvodnili, súd ich návrh aj v tejto časti zamietol ako nedôvodný.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej vo vzťahu k navrhovateľom 1/ až 3/ patrí plná náhrada

trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 209,73 €. Právny zástupca
odporkyne v konaní vykonal 3 úkony právnej služby á 61,87 € v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.
(prevzatie veci a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1, písm. a/ vyhlášky, písomné vyjadrenie k
veci zo dňa 08.04.2014 podľa § 13a ods. 1, písm. c/ vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 15.04.2014

podľa § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 3 x režijný paušál á 8,04 € .
Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 209,73 €, na ktorej zaplatenie súd zaviazal
neúspešných navrhovateľov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne.

Navrhovateľov 1/ až 3/ súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk

právneho zástupcu odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.