Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112215249
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112215249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., L. XX, zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie
Sládkovičova 8, Prešov, proti odporkyni: O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., X. X, zastúpenej
JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, Prešov, o zrušenie výživného na manžela, o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu K. č.k. 24P 140/2012-147 zo dňa 21.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd K. rozsudkom č.k. 24P 140/2012-147 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu K. zo dňa 11.03.2002 č.k. 15C 247/2001-13 s účinnosťou
od 01.07.2008. Druhým výrokom zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
577,70 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k manželke počnúc dňom

01.01.2007 do budúcna. Po čiastočnom späťvzatí návrhu za obdobie od 01.01.2007 do 30.06.2008
sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.07.2008. Súd prvého stupňa uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu K. č.k. 15C 247/2001-13 zo dňa 11.03.2002 bola navrhovateľovi
uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 200 Sk mesačne. Manželstvo účastníkov
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu K. sp. zn. 27P 300/2012 zo dňa 26.09.2012. V konaní
bolo preukázané, že od určenia manželského výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
odporkyne, ktorá sa zamestnala, pracuje v zahraničí, jej zárobkové pomery sa výrazne zlepšili, je

schopná sa živiť a pokrývať náklady na svoju výživu zo svojho príjmu, nie je odkázaná na výživné.
Navyše manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ má pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím sociálnej poisťovne mu bol priznaný mesačný dôchodok vo
výške126,70eurmesačne.Zaobdobieodjúla2008dodecembra2008malčistýmesačnýpríjem581,76
eur, za rok 2009 vo výške 622,56 eur, za rok 2010 vo výške 623,95 eur, za rok 2011 vo výške 723,67
eur za obdobie od januára do septembra 2012 vo výške 611,69 eur. Odporkyňa súhlasila s návrhom

na zrušenie vyživovacej povinnosti, táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Spornou bol čas
odkedy došlo k zmene pomerov. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.07.2008 v súlade
s § 163 ods. 1 O.s.p., teda od času kedy došlo k zmene pomerov vzhľadom na to, že bolo preukázané, že
odporkyňa prestala poberať sociálne dávky a prídavky na deti, nebola evidovaná v evidencii uchádzačovo zamestnanie, pracovný pomer odporkyne bol ukončený k 30.06.2008, a teda možno predpokladať,
že odporkyňa začala pracovať v zahraničí. Zrušenie vyživovacej povinnosti je možné len na návrh odo
dňa kedy nastala zmena pomerov. Odporkyňa ani jej právna zástupkyňa nepredložili žiadne dôkazy

potrebné k preukázaniu opaku tvrdení navrhovateľa, a tak súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Súd nezistil žiaden dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť skutkové
a právne tvrdenia navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že v období od 01.07.2008 bola odkázaná na prispievanie na jej výživu zo strany
navrhovateľa. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, žiadala rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za predčasný, neúplný
a zmätočný. Súd prvého stupňa sa nespravoval právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
zrušujúcom uznesení. Poukázal len na to, že výživné na manželku je uprednostnené pred vyživovacou
povinnosťou detí voči rodičom. Povinnosť platiť výživné vzniká uzavretím manželstva. Vzájomná

vyživovacia povinnosť manželov vzniká aj vtedy, keď obaja manželia majú dostatok hmotných
prostriedkov, aby uspokojili svoje hmotné a kultúrne potreby. Súd sa týmito otázkami nevysporiadal,
nezobral do úvahy, že ona sa starala o školopovinné dieťa, na ktoré navrhovateľ len minimálnou čiastkou
platil výživné. Súd nesprávne posúdil zrušenie vyživovacej povinnosti s účinkom od 01.07.2008, nakoľko
rozvod manželstva bol právoplatne rozhodnutý až 06.11.2012. Od okamihu uzavretia manželstva má

každý manžel povinnosť vyživovať druhého manžela. Vznik tejto povinnosti nie je determinovaný tým, že
manžel je na výživu druhého manžela odkázaný. S poukazom na zákonný zánik vyživovacej povinnosti
má za to, že retroaktívne ešte za čias trvania manželstva súd nemôže rozhodnúť. Pokiaľ sa týka trov
konania, súd nesprávne postupoval, keď nezohľadnil pri rozhodnutí čiastočne späťvzatie žaloby. Nie
je zrejmé z akej hodnoty boli vyčíslené trovy konania, má za to, že hodnota vecí je zistiteľná, pretože

navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu
K. vo výške 200 Sk, teda hodnota bola určená od 01.07.2008 do zániku vyživovacej povinnosti, t.j.
do 06.11.2012. Súd mal podľa jej názoru postupovať podľa § 150 O.s.p. vzhľadom na to, že ide o
vec medzi bývalými manželmi a náhradu trov konania nepriznať žiadnemu účastníkovi, pretože súd tu
dôvody osobitného zreteľa. Nie je pravda, že nesplnila svoje povinnosti, ktoré súd od nej žiadal. Opäť

súd nevyhodnotil dôkazy ňou predložené, vyhodnotil opätovne len dôkazy predložené navrhovateľom.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi bez ohľadu na ich majetkové pomery trvá až do skončenia zo
zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o rodine, preto nemohlo dôjsť na strane navrhovateľa
k výrazným zmenám, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť vo veci so spätnou platnosťou od 01.07.2008.
Súd sa nezaoberal tým, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla a poberá rôzne výhody, ktoré

spočívali jednak prevádzky motorového vozidla, dostával rôzne dotácie, s ktorými sa súd prvého stupňa
nevysporiadal.

Navrhovateľ považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, navrhoval rozsudok potvrdiť,
žiadal priznať trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 72,92 eur.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej je vo výroku vecne správne, rozhodnutie o náhrade trov
konania nie je vecne správne.

Vo veci samej súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd
sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Správne súd prvého stupňa zisťoval kedy došlo k zmene pomerov na
straneobochúčastníkovkonaniaavsúlades§163O.s.p.zrušilvyživovaciupovinnosťnavrhovateľavoči
odporkyni za čas od zmeny pomerov. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že od 01.07.2008
odporkyňa začala pracovať v zahraničí a nebola odkázaná výživou na navrhovateľa. Odvolací súd

poukazuje na to, že toto konanie je konaním návrhovým, a teda účastníci konania sú povinní predložiť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odporkyňa v konaní nevypovedala ani nepredložila žiadne dôkazy
svedčiace o tom, že po 01.07.2008 bola stále výživou odkázaná na navrhovateľa napriek tomu, že
pracovala v zahraničí. Odvolacia námietka, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká až z
dôvodov uvedených v zákone, nie je dôvodná. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť medzi manželmi

určená rozhodnutím súdu, môže byť toto rozhodnutie zmenené, ak sa zmenia pomery, z ktorých
súd pôvodne vychádzal. V danom prípade takáto zmena bola preukázaná, teda bolo preukázané, že
navrhovateľka po vydaní rozhodnutia prestala byť výživou odkázaná na navrhovateľa, jej príjem sa
zvýšil. V zásade rovnakou životnou úrovňou nemožno rozumieť presne rovnakú úroveň a rovnakú výškupríjmov obidvoch manželov. Odporkyňa nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o tom, že jej príjem bol za
obdobie od 01.07.2008 nižší ako príjem navrhovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie o trovách konania odvolací súd zmenil postupom podľa § 220 OSP a náhradu trov
konania účastníkom nepriznal. V danom prípade je dôvodné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 OSP a
náhradu trov konania účastníkom nepriznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd považuje
skutočnosť, že sa jedná o spor medzi bývalými manželmi, týkajúci sa právneho vzťahu vzniknutého za

trvania manželstva.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 150 ods. 1 OSP. Za
dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že sa jedná o spor medzi bývalými
manželmi, týkajúci sa právneho vzťahu vzniknutého za trvania manželstva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.