Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/570/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221324
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712221324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľky O.. U. H., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., B. č. XXX/X, v súčasnosti bytom
v N., Q. č. X, zastúpenej právnym zástupcom NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36866008, so sídlom v
Bratislave, Prokopa Veľkého č. 51, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Anna Niku, advokátka a

konateľka, proti odporcovi L.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., O. F. S. č. XXX/XX, zastúpenému
právnym zástupcom Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., IČO: 47247959, so sídlom v
Bratislave, Rudnayovo námestie č. 1, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Marek Benedik, advokát
a konateľ, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č.k. 11C/328/2012-530 zo dňa 23.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že u r č u j e,že právny úkon odporcu uvedený v jeho
vyhlásení ako povinnej osoby o uznaní záväzku pod bodom 2/ v notárskej zápisnici č. N 2331/2012

(Nz 28154/2012, NCR1s 28767/2012) spísanej dňa 07.08.2012 notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou,
notársky úrad so sídlom Bratislave, je n e p l a t n ý.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právne úkony odporcu uvedené v jeho vyhlásení
ako povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods.

2 Exekučného poriadku v celosti pod bodom 1/, 2/ a 3/ v notárskej zápisnici pod č. N 2331/2012,
Nz 28154/2012, NCR1s 28767/2012, spísanej dňa 07.08.2012 notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou,
notársky úrad so sídlom Bratislave, sú neplatné (prvý výrok) a rozhodnutie o trovách konania vyhradil
na samostatné rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom dožadovala určenia
neplatnosti právnych úkonov odporcu uvedených v jeho vyhlásení ako povinnej osoby o uznaní záväzku
a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v celosti pod bodom

1/, 2/ a 3/ v notárskej zápisnici pod č. N 2331/2012, Nz 28154/2012, NCR1s 28767/2012, spísanej
dňa 07.08.2012 notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou v notárskom úrade so sídlom Bratislave. Návrh
odôvodnila tým že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave pod sp. zn. 14Co/208/2012 dňa 07.09.2012. Rozvodové konanie trvajúce tri roky
sprevádzali hádky, emócie a konflikty, ktoré v jeho závere prerástli zo strany odporcu voči navrhovateľke
do otvoreného nepriateľstva až nenávisti, nakoľko navrhovateľka rozvod manželstva dlhšiu dobu

odmietala. Odporca sa navrhovateľke vyhrážal zničením v majetkovej rovine. Dňa 29.11.2012 priniesol
odporca právnemu zástupcovi navrhovateľky do kancelárie výpis z LV č. XX pre katastrálne územie
N. - Z. mesto (išlo o rodinný dom v N. na Q. č. X, v ktorom navrhovateľka s deťmi býva a tento je vbezpodielovom spoluvlastníctve manželov - navrhovateľky a odporcu), pričom na tomto výpise zanechal
písomný odkaz: „Všetko ste to robili pre peniaze. Zbytočne!“. Z tohto výpisu bolo zistené, že v časti
C: Ťarchy pod poradovým č. 1 bol zapísaný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného

záložného práva v prospech oprávneného O.. N. A. na stavbu s č. XXXX a pozemky parc. č. XXXX/
XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX podľa exekučného príkazu EX 3102/2012 zo dňa 12.10.2012, pod Z -
17113/12. Exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad
Bratislava. Pod ďalším poradovým číslom bolo zapísané záložné právo v prospech MARTABEL, s.r.o.,
IČO: 35935511, na pozemok parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a na stavbu súpisné č. XXXX

na pozemku parc. č. XXXX/X, podľa V - XXXXX/XX zo dňa 12.11.2012. Po nahliadnutí do exekútorského
spisu zn. Ex 3102/2012 navrhovateľka zistila, že exekučné záložné právo bolo zriadené na základe
exekučného príkazu zo dňa 12.10.2012 vydaného na návrh oprávneného O.. N. A. podľa vykonateľného
exekučného titulu na peňažné plnenie - notárskej zápisnice č. N 2331/2012, Nz 28154/2012, NCR1s
28767/2012, spísanej notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, notársky úrad so sídlom Bratislave, ktorým
sa ukladá povinnému L.. M. H. zaplatiť pohľadávku v sume 1.277.965,88 € a jej príslušenstvo, ktorým sú

trovy exekúcie 16,50 € a predbežné trovy exekúcie 40.008,70 €. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané Okresným súdom vo Zvolene pod č. 25Er/609/2012 zo dňa 24.09.2012. Odporca v notárskej
zápisnici spísanej dňa 07.08.2012 v postavení povinnej osoby vykonal vyhlásenie o uznaní záväzku
a o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod bodom 1/
odporca ako dlžník a O.. N. A. ako veriteľ vyhlásili, že v priebehu mesiaca december 2001 poskytol

veriteľ dlžníkovi bezúročnú peňažnú pôžičku v sume 38.500.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte
1.277.965,88 €. Odporca ako dlžník vyhlásil, že vyššie uvedenú pôžičku v sume 38.500.000,- Sk od
veriteľa v priebehu mesiaca december 2001 v celosti a v hotovosti osobne prevzal. Odporca ako dlžník
ďalej vyhlásil, že sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú peňažnú pôžičku v sume 38.500.000,- Sk v
celosti a v hotovosti najneskôr do konca roka 2011 a že vyššie uvedenú pôžičku v sume 38.500.000,-

Sk, čo v prepočte predstavuje 1.277.965,88 €, do dnešného dňa veriteľovi nevrátil. Pod bodom 2/
odporca ako dlžník a ako osoba povinná vyhlásil, že záväzok vyplývajúci z bodu 1/ tejto notárskej
zápisnice - vrátiť veriteľovi pôžičku v sume 1.277.965,88 €, čo do dôvodu i výšky uznáva a zaväzuje sa
ju splatiť v splátkach. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že ak dlžník nesplatí veriteľovi ktorúkoľvek z vyššie
uvedených splátok, stane sa splatným celý záväzok dlžníka voči veriteľovi. Pod bodom 3/ odporca

ako dlžník a ako povinná osoba vyhlásil, že v prípade nesplanenia svojho záväzku vrátiť veriteľovi
pôžičku v sume 1.277.965,88 € (pôvodne 38.500.000,- Sk) vyplývajúceho z bodu 1/ tejto notárskej
zápisnice, podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 2/ notárskej zápisnice, ako i v prípade
nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok špecifikovaných v bode 2/ notárskej zápisnice, ak i v prípade
ak sa z dôvodu, nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok stane splatným celý záväzok dlžníka, súhlasí s

vykonateľnosťou tohto záväzku a s exekúciou na celý svoj majetok - na všetky svoje hnuteľné veci,
nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, a to tak, že aj bez predchádzajúceho návrhu môže
oprávnená osoba viesť exekučné konanie voči povinnému. Navrhovateľka považovala úkony odporcu
vykonané v notárskej zápisnici za absolútne aj relatívne neplatné, a to podľa § 39 a § 40a Občianskeho
zákonníka pre rozpor s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka pričom sa podaným návrhom

dovolávala ich relatívnej neplatnosti. Okresný súd usúdil, že navrhovateľka jednoznačne preukázala
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu urobeného odporcom bez jej súhlasu. Nestotožnil
sa s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, že nie je daný právny záujem navrhovateľky na
určení neplatnosti uvedeného právneho úkonu, pretože navrhovateľka mohla všetko riešiť v exekučnom
konaní, konkrétne v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom pod sp. zn.

Ex 3102/2012, pretože v tejto je oprávneným O.. N. A. a povinným odporca L.. M. H.. Navrhovateľka
nebola a nie je povinnou v tejto exekúcii; stala sa účastníkom exekučného konania - exekúcie len v
časti týkajúcej sa majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v dôsledku čoho navrhovateľka
nemala ani právo podávať námietky proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Pokiaľ by sa
navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu v exekučnom konaní, nebolo by možné

o tom rozhodovať, nakoľko to nie je v kompetencii súdneho exekútora a ani v kompetencii exekučného
súdu. O platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu môže byť rozhodované len na základe podaného
návrhu príslušným súdom v základnom konaní. Navrhovateľka preukázala, že súdny exekútor JUDr.
Ladislav Jakubec v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 3102/2012 zriadil exekučné záložné právo na
nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. obidvoch účastníkov konania.

Exekučné záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti vedené správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu na LV č. XX a na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XX sa nachádzajú v katastrálnom
území Z. mesto a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX sa nachádzajú v katastrálnom území D.. Okresný
súd mal za to, že podmienka naliehavého právneho záujmu na rozhodnutie o určovacom návrhu podľa§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bola splnená. Pri reálnej hrozbe straty
spoluvlastníctva navrhovateľky k rodinnému domu a ďalším nehnuteľnostiam (zastavaný pozemok,
záhrada)vexekúciivedenejnanávrhoprávnenéhoO..N.A.súdnymexekútorom,nemalanavrhovateľka

inú právnu možnosť brániť sa proti zásahu do jej vlastníckeho práva ako návrhom podľa § 80 písm. c)
O.s.p., a práve určovací návrh bol prostriedkom umožňujúcim ochranu jej právnemu postaveniu skôr,
než by toto bolo zmenené predajom predmetných nehnuteľností exekútorom. Oprávnenie navrhovateľky
domáhať sa na súde určenia neplatnosti tohto právneho úkonu bolo dané jeho dôsledkami na jej majetok
a hroziacou reálnou ujmou, čo bolo preukázané konaním súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v

exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 3102/2012. Súdny exekútor v tejto exekúcii práve na základe sporného
právneho úkonu odporcu, spísaného do notárskej zápisnice dňa 07.08.2012 nariadil na vymoženie
dlhu exekúciu predajom nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a
odporcu. Ustálená prax nepožaduje v prípade uzavretia pôžičky manželom počas trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva manželov súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, ak nešlo
o bežnú vec, nakoľko je z takejto zmluvy zaviazaný len dlžník, teda len ten manžel, ktorý zmluvu

uzavrel, a to i s tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia
§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka dosiahnuť pri výkone rozhodnutia uspokojením i z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danej veci však nebolo predmetom konania
a posudzovania platnosť alebo existencia, či neexistencia pôžičky, ale len posúdenie platnosti alebo
neplatnosti uznania dlhu odporcom v notárskej zápisnici. Súhlas odporcu s vymáhaním dlhu exekúciou

jeho majetku, vrátane majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol
pripojený k uznaniu jeho dlhu a tvorí jeho súčasť, sa priamo dotýka jeho vecí spoločne nadobudnutých
počas manželstva s navrhovateľkou. V dôsledku tohto spojenia uznania dlhu so súhlasom odporcu,
aby sa notárska zápisnica o uznaní dlhu stala vykonateľným exekučným titulom podľa ustanovenia
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, podriaďuje predmetný úkon uvádzanému

ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu a súhlas s predajom všetkých vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcu s navrhovateľkou tvoria celok, ktorý sa nedá rozdeľovať. S
prihliadnutím na uvádzané spojenie uznania dlhu so súhlasom odporcu s exekúciou, predmetom ktorej
mali byť aj veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo potrebné predmetný právny
úkon považovať za taký, ktorý nebol vykonaný mimo sféru spoločných manželských vecí. Konanie

odporcu,ktorýuznaldlh,jehopríslušenstvo,ktorémalivzniknúťzozmluvyopôžičkeuzavretejmedziním
a O.. N. A., a ktorý sa dohodol na jeho splácaní a pre prípad nesplnenia dohody aj na možnosti predaja
spoločného rodinného domu, v ktorom bývala celá rodina, považoval súd za priečiaci sa ustanoveniu §
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za neplatný. Súd vychádzal z toho, že odporca sa zaviazal
vrátiť veriteľovi O.. N. A. požičané peniaze v sume 1.277.965,88 € dňa 07.08.2012 v šiestich splátkach

najneskôr do 31.01.2013, pričom prvá splátka mala byť zaplatená v sume 277.965,88 € najneskôr do
31.08.2012 a každá ďalšia splátka vždy v sume 200.000,- € každý mesiac do 30-teho dňa v mesiaci. Pri
uznávaní dlhu buď odporca mal tieto peniaze, resp. prinajmenšom sľúbené, alebo už vtedy namiesto
peňazí mienil dlh uhradiť exekúciou jeho spoločného majetku s navrhovateľkou, čiže majetku, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a navrhovateľky. S prihliadnutím na to, že odporca veriteľovi

O.. N. A. nezaplatil ani prvú splátku, oprávnený už 21.09.2012 podal návrh na vykonanie exekúcie.
Uvedenými skutočnosťami mal okresný súd zato, že odporca už pri uznávaní dlhu mienil vrátiť veriteľovi
O.. N. A. dlh z peňazí získaných predajom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v
exekúcii a exekúcia nebola nechceným dôsledkom jeho konania. Konanie jedného z manželov, ktorým
tento priamo prenecháva nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby boli

bez ďalšieho predané v exekúcii, považoval okresný súd za dispozície v rozpore s ustanovením § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý obmedzuje manželov samostatne disponovať s nehnuteľnosťami
patriacimi do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uznanie dlhu v sume 1.277.965,88 € nebolo v tomto
prípade ani bežnou vecou ani vecou, ktorá by sa netýkala spoločných vecí manželov (navrhovateľky
a odporcu) a takúto dispozíciu odporcu so spoločným majetkom považoval okresný súd za rozpornú

s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto podanému návrhu vyhovel. Rozhodnutie
o trovách konania vyhradil okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné rozhodnutie po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie zo dňa 10.03.2014 (č.l. 551-561 spisu). Právny názor okresného súdu, ktorý vyhovel návrhu,
keď sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že uznanie dlhu v sume 1.277.965,88 € nie je bežnou
vecou, a preto sa tento úkon prieči § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je neplatný, nepovažoval
za správny. Namietol, že okresný súd rozhodol o určení neplatnosti právnych úkonov, ktoré sa priamodotýkajú tretej osoby, ktorá nebola účastníkom konania a jej právneho postavenia. Ako vyplýva z
okolností, za ktorých bol návrh podaný, navrhovateľka ním sledovala zastavenie exekúcie vedenej na
podklade notárskej zápisnice. Účastníkom tohto exekučného konania je však aj tretia osoba, ktorá

nebola účastníkom konania. Je nezlučiteľné s právom na súdnu ochranu garantovaným v článku 46
ods. 1 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), aby sa rozsudok priamo (a
negatívne) dotýkal práv osoby, ktorá nebola účastníkom konania, a ktorá ani nemohla realizovať svoje
procesné ústavné práva garantované Ústavou SR (napr. čl. 47 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR)
a procesné práva garantované Občianskym súdnym poriadkom. Uvedená vada je osobitne vypuklá

vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd určil neplatnosť aj právneho úkonu podľa bodu 1/ notárskej
zápisnice, obsahom ktorého je spoločné vyhlásenie odporcu a oprávnenej osoby o tom, že došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke, že táto bola poskytnutá a za akých zmluvných podmienok. Notárska
zápisnica je koncipovaná ako dvojstranný právny úkon (procesná dohoda), jej účastníkmi sú dve osoby.
Už táto skutočnosť sama o sebe znamenala, že okresný súd nemohol o návrhu konať a rozhodovať.
Odporca vyjadril názor, že okresný súd mal návrh v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu rozporu s čl.

46 ods. 1 Ústavy SR a z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu. Okresný súd
určil neplatnosť právnych úkonov odporcu uvedených v bode 1/ notárskej zápisnice, obsahom ktorého
bolo spoločné vyhlásenie odporcu a oprávnenej osoby o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, že
táto bola poskytnutá a za akých zmluvných podmienok. Podľa názoru odporcu sa v bode 1/ notárskej
zápisnice o žiadny právny úkon nejedná, ale ide len o vyhlásenie dvoch strán o tom, aké právne vzťahy

medzi nimi boli založené a existujú, t.j. ide o konštatovanie skutkového stavu. Toto zhodné vyhlásenie
dvoch strán nemá povahu právneho úkonu, a preto okresný súd ani nebol oprávnený o jeho platnosti
rozhodovať. Okresný súd nakoniec ani neodôvodnil, čo konkrétne v bode 1/ považoval za právny úkon
a prečo, v dôsledku čoho je rozsudok neurčitý. Odporca považoval za potrebné poukázať na to, že
vzhľadom na povahu bodu 1/ notárskej zápisnice a obsah výroku, že výrok rozsudku spochybňuje

samotnú skutočnosť, že medzi odporcom a treťou osobou (O.. N. A.) nedošlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke a k jej poskytnutiu, hoci okresný súd vôbec tieto skutočnosti neskúmal a v odôvodnení sa im ani
nevenuje. Okrem iného aj z tohto dôvodu nepripustil zmenu návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
určenianeexistencieprávnehovzťahuztitulupôžičkymedziodporcomaO..N.A..Poukázaltiežnato,že
notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina

aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak; aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti
spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/63/2009). Pravdivosť skutočností zhodne konštatovaných v bode 1/ notárskej zápisnice nebola v

konaní vyvrátená, pričom okresný súd uvedené nekonštatuje ani neodôvodňuje. Okresný súd formuloval
výrokrozsudkutak,žeurčilneplatnosťprávnehoúkonuosúhlasesvykonateľnosťouaexekúcioupodľa§
41 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak jeho pozornosti ušlo, že sa v tomto prípade nejedná právny úkon.
Samotná notárska zápisnica v zásade nemá povahu hmotnoprávnu ale procesnoprávnu. Ako vyplýva
zo súdnej praxe, povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie,

ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí
notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Táto dohoda oprávnenej
a povinnej osoby teda nemá sama o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností

účastníkov právneho vzťahu (uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009).
Z uvedeného je zrejmé, že nakoľko vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou
nemá hmotnoprávnu povahu a vôbec sa nejedná o právny úkon, navrhovateľka sa vôbec nemohla
domáhať určenia jeho neplatnosti ako právneho úkonu, a preto ani okresný súd nemohol o neplatnosti
právneho úkonu rozhodnúť. Notárska zápisnica ako taká nemá povahu právneho úkonu, ide o úkon

procesnej povahy, a preto okresný súd vôbec nebol oprávnený rozhodovať o neplatnosti notárskej
zápisnice. Odporca od počiatku namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení zo strany
navrhovateľky z dôvodu, že ochrany sa mohla domôcť v exekučnom konaní. Navrhovateľka bola
v exekučnom konaní oprávnená namietať neplatnosť procesného prejavu podľa § 41 Exekučného
poriadku, pričom práve exekučný súd (a nie iný) bol oprávnený (a povinný) takúto námietku meritórne

riešiť. Ani určenie neplatnosti uznania záväzku zánik vykonateľnosti notárskej zápisnice nespôsobuje;
nakoniec nejde ani o jej náležitosť. Je teda zrejmé, že na požadovanom určení neexistoval a ani
neexistuje naliehavý právny záujem. Zákonnosť exekučného titulu a jeho vykonateľnosť z hľadiska
tých námietok, ktoré navrhovateľka uplatnila v tomto konaní (neplatnosť procesného prejavu podľa §41 Exekučného poriadku), je povinný a oprávnený skúmať predovšetkým exekučný súd. Zákon teda
predpokladá osobitné konanie, v ktorom sa možno zaoberať námietkami navrhovateľky a uvedené podľa
názoru odporcu vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Návrh na

určenie je prostriedkom preventívnej právnej ochrany a zásade neprichádza do úvahy tam, kde zákon
predpokladá iné konanie, v ktorom sa má riešiť to, čoho sa domáha navrhovateľ v konaní o návrhu
o určenie. Účelom § 80 písm. c) O.s.p. určite nie je zbytočné množenie návrhov bez relevantného
právneho významu. Navrhovateľka podaným návrhom sleduje cieľ, aby na základe predmetnej notárskej
zápisnice nemohla byť vykonávaná exekúcia na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva

navrhovateľky a odporcu. Je zrejmé, že tento cieľ však môže navrhovateľka dosiahnuť priamo a
účinnejšie, ako podaným návrhom, priamo v exekučnom konaní. Nakoľko má navrhovateľka k dispozícii
iný právny prostriedok ochrany práv, ktorých sa domáha, nie je daný naliehavý právny záujem na určení,
ktorého sa navrhovateľka podaným návrhom domáha. Odporca od počiatku namietal, že právny názor
spočívajúci v tom, že uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ohľadne záväzku
len jedného z manželov spadá pod pojem spoločnej veci v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka a v

prípade, ak sú vykonané bez súhlasu druhého manžela, sú neplatné, nie je správny. Proti argumentácii
navrhovateľky, s ktorou sa stotožnil aj okresný súd, odporca uplatnil námietky spočívajúce v tom, že táto
je nelogická, popiera princíp právnej istoty, dôsledky tejto argumentácie sú absurdné, neudržateľné, čo
všetko vyplýva z účelovosti výkladu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa ani s jedným
z týchto konkrétnych argumentov riadne nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého

rozsudku a súčasne je porušením § 157 ods. 2 O.s.p. a aj práva na súdnu ochranu garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Len pre
úplnosť odporca uviedol, že úvaha súdu o tom, že už pri uznávaní dlhu mienil vrátiť veriteľovi dlh z
peňazí získaných predajom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve a exekúcia nebola nechceným
dôsledkom jeho konania, je jednak irelevantné a jednak založené na špekulácii o tom, že v čase uznania

dlhu mal odporca peniaze na vrátenie alebo ich mal prinajmenšom sľúbené alebo už vtedy namiesto
peňazí mienil dlh uhradiť exekúciou spoločného majetku. Predmetný rodinný dom bol nadobudnutý z
peňazí z pôžičky. Nie je preto nič zavrhnutiahodné na tom, ak by sa mali peňažné prostriedky vrátiť z
majetku, ktorý bol za tieto prostriedky nadobudnutý a ktorý rodina na bývanie nepotrebuje. Podotkol,
že navrhovateľka a deti účastníkov konania mali a majú k dispozícii na bývanie nadštandardný byt v

mestskej časti N. - F.. Okresný súd uviedol, že odporca mohol mať peňažné prostriedky na vrátenie
sľúbené. Nevedno potom prečo nezvažoval aj to, že k naplneniu tohto sľubu nemuselo dôjsť. Svedok
A. vypovedal o viacerých projektoch, na ktorých odporca participoval, a ktoré nevyšli. Okrem iného to
svedčíotom,žeodporcasasnažilpeňažnéprostriedkyzarobiť.Nazákladeuvedenéhoodporcanavrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol.

Vo vyjadrení zo dňa 16.05.2014 (č.l. 571-576 spisu) k odvolaniu navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zdôraznila, že už v návrhu na začatie konania tvrdila, že záväzok zo zmluvy o
pôžičke odporcu je len fiktívny a bol vyfabrikovaný v spolupráci s jeho blízkym priateľom O.. N. A..
Cieľom odporcu bolo obídenie ustanovení Občianskeho zákonníka o vyporiadaní majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tým, že tento majetok bude speňažený v exekúcii a
použitý na zaplatenie fiktívnej pohľadávky vo výške blízkej hodnote majetku navrhovateľky a odporcu.
Keďže odporca a veriteľ konajú v zhode, po vykonaní exekúcie veriteľ (oprávnený v exekučnom konaní)
peňažné prostriedky získané exekúciou majetku poskytne odporcovi (povinnému v exekučnom konaní),
ktorý sa takto dostane k sume predstavujúcej celú hodnotu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov bez toho, aby navrhovateľka získala svoj podiel v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.
Dôkazom, že zmluva o pôžičke (a následne samotná notárska zápisnica) mala byť len prostriedkom
na obídenie ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka sú aj nasledujúce skutočnosti: O.. A. ako
oprávnený v exekučnom konaní sp. zn. 25 Er/609/2012 vedenom proti odporcovi, písomným podaním
zo dňa 27.09.2013 označeným ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie (vykonávanej na základe

spornej notárskej zápisnice), požiadal o jej zastavenie v celom rozsahu. V rovnaký deň (27.09.2013)
nadobudol právoplatnosť zmenkový platobný rozkaz č.k. 60Zm/17/2013-13 zo dňa 13.09.2013 na
zaplatenie sumy 1.277.965,88 € vydaný Okresným súdom Banská Bystrica. Navrhovateľom bol O..
A. a odporcom L.. M. H.. Titulom na vydanie zmenkového platobného rozkazu bola zmenka bez
protestu (údajne vystavená dňa 07.08.2012) na sumu 1.277.965,88 €, ktorú sa odporca zaviazal zaplatiť

31.01.2013. Predložená na zaplatenie mu bola 31.01.2013. Dňa 06.03.2014 O.. A. podal návrh na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je uvedený zmenkový platobný rozkaz.
Exekučné konanie je vedené proti odporcovi súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom pod
sp. zn. EX 1055/2014, sp. zn. Okresného súdu Zvolen je 17Er/144/2014. Z uvedeného vyplýva, žeodporca zrejme z dôvodu, že jeho prvý pokus o rýchlu exekúciu spoločného majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevyšiel, prišiel s novým spôsobom ako sa dopracovať
k sledovanému cieľu. Tentoraz, poučený chybami, ktorých sa dopustil pri vytvorení konštrukcie o

záväzku na základe zmluvy o pôžičke, sa odporca rozhodol pre zmenku. V tejto súvislosti navrhovateľka
poukázala na fakt, že odporca mal zmenku podpísať údajne dňa 07.08.2012. Je prekvapujúce, že
odporca sa počas tohto konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 11C/328/2012 o
jej existencii ani raz nezmienil, napriek tomu, že dokazovanie sa týkalo práve existencie záväzku voči
O.. A., ktorý má táto zmenka zrejme zabezpečovať. Možným dôvodom je práve skutočnosť, že zmenka

vznikla až v čase, kedy si odporca, na základe v tomto konaní postupne odhalených nezrovnalostí
v jeho prvej verzii s notárskou zápisnicou, uvedomil, že na jej základe nebude môcť dosiahnuť svoj
primárny cieľ, t.j. obídenie ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Navyše v exekučnom konaní
vykonávanom na základe spornej notárskej zápisnice exekučný súd uznesením č.k. 25Er/609/2012-63
zo dňa 12.06.2013 rozhodol o odklade exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného pod
sp. zn. 11C/328/2012, čo taktiež značne narušilo plány odporcu. Hlavnou príčinou vzniku, či už notárskej

zápisnice alebo neskôr zmenky, nie je záväzok odporcu voči O.. A., ktorý v skutočnosti nikdy nevznikol,
ale snaha odporcu v rozpore s dobrými mravmi pripraviť navrhovateľku o jej zákonný podiel na majetku
patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka v súvislosti s argumentáciou
odporcu o tom, že „súd rozhodol o určení neplatnosti právnych úkonov, ktoré sa priamo dotýkajú
tretej osoby, jej právneho postavenia, ktorá nebola účastníkom konania“ uviedla, že uznanie dlhu je

jednostranným právnym úkonom dlžníka, na ktorý sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Ak sa dlžník rozhodne
pre uskutočnenie tohto úkonu formou notárskej zápisnice, z hľadiska hmotného práva jeho úkon zostáva
jednostranným právnym úkonom. Rovnako súhlas dlžníka (odporcu) s vykonateľnosťou jeho záväzku
a exekúciou v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je jednostranným úkonom dlžníka (odporcu).
Je nemysliteľné, aby konanie o určenie neplatnosti jednostranného právneho úkonu vyžadovalo účasť

všetkých osôb, ktoré môžu byť určením neplatnosti dotknuté. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil
s argumentáciou odporcu, podľa ktorej je notárska zápisnica koncipovaná ako dvojstranný právny
úkon, navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že
Občiansky zákonník okrem uvedeného ustanovenia výslovne neupravuje zákaz zneužitia práva ani
sankciu za porušenie tohto zákazu, podľa ktorej by takéto konanie nepožívalo právnu ochranu, je

možné tento zákaz vyvodzovať zo zásad súkromného práva. O.. A. a odporca nikdy zmluvu o pôžičke
neuzatvorili a na spísaní notárskej zápisnice sa spoločne dohodli z dôvodu, že na jej základe mala
byť vykonaná exekúcia výlučne majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j.
odporcuanavrhovateľky(majetokvovlastníctveodporcuexekúciouneboldotknutý).Takýmtospôsobom
chcel odporca v spolupráci s O.. A. obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka o vyporiadaní majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie odporcu a O.. A. možno hodnotiť
ako zneužitie práva, pretože výkon ich práv a povinností bez právneho dôvodu zasahuje do práv
navrhovateľky a z dôvodu, že týmto konaním sledujú, prostredníctvom obchádzania zákona, pripraviť
navrhovateľku o zákonný podiel na majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je
toto konanie zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené by ich konanie nemalo požívať

právnu ochranu. Ak by sa odvolací súd stotožnil s námietkou odporcu, že rozhodnutie súdu o určení
neplatnosti právnych úkonov v jeho vyhlásení v notárskej zápisnici, zasiahlo negatívne do práv O.. A.,
ktorý nebol účastníkom konania, navrhovateľka vzhľadom na uvedené dôvody žiadala, aby odvolací súd
na tento negatívny zásad do práv O.. A. z dôvodu zneužitia práva zo strany odporcu a O.. A. neprihliadol.
Ak by odvolací súd vyhovel námietke odporcu uvedenej v odvolaní, navrhla, aby odvolací súd vo zvyšnej

časti rozsudok okresného súdu potvrdil z vyššie uvedených, ako aj nasledujúcich dôvodov. Odporca v
odvolaní uviedol, že súhlas odporcu s vykonateľnosťou jeho záväzku a exekúciou v zmysle § 41 ods.
2 Exekučného poriadku nie je právnym úkonom. S týmto názorom navrhovateľka s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/5/2000 nesúhlasila. Z uvedeného nálezu ústavného súdu vyplýva,
že napriek procesnej povahe notárskej zápisnice, je jej obsahom právny úkon povinného spočívajúci

v kvalifikovanom písomnom prejave vôle povinného, t.j. jeho súhlase s vykonateľnosťou právneho
záväzku, ktorému zákon priznáva právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu. Je preto
nepochybné, že tento prejav vôle v súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka smeruje k vzniku
práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú (právo oprávneného priamo sa domáhať
exekúcie majetku povinného, ktoré by bez prejavu vôle povinného nevzniklo). Vo vzťahu k existencii

naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti, odporca opakovane poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2009 a tvrdil, že navrhovateľka sa mala domáhať
neplatnosti v exekučnom konaní. Odporca predložil jediné rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorom
bol prezentovaný právny názor súladný s názorom odporcu. Keďže v tejto právnej otázke nebolodoposiaľ prijaté zjednocujúce stanovisko a nie je možné ani hovoriť o ustálenej judikatúre, navrhovateľka
nepovažovala v ňom formulovaný právny názor za spôsobilý na automatické a nekritické preberanie.
Dôkazom existencie názoru, ktorý je v súlade s právnym názorom navrhovateľky (a teda v rozpore

s názorom odporcu) je napríklad aj iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Oboer/41/2013 zo
dňa 21.10.2013, ktoré odkazuje na ďalšie obdobné alebo súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Navyše aj keby bol právny názor odporcu správny, z dôvodu zastavenia exekúcie na základe návrhu
oprávneného, navrhovateľka nemá reálnu možnosť domáhať sa určenia neplatnosti právnych úkonov
poňatých do notárskej zápisnice v exekučnom konaní. Navrhovateľka mala za to, že okresný súd

prostredníctvom vykonaných dôkazov dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď
návrhu v celom rozsahu vyhovel, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správne potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi odporcu na
vedomie dňa 25.09.2014 prostredníctvom pošty (č.l. 593 p.v. spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
po vykonanom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 220
O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplývajú skutkové zistenia tak, ako ich popísal okresný súd v
napadnutom rozsudku. Z týchto skutkových zistení vyplýva, že navrhovateľka a odporca boli manželia,

keď manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX a ich manželstvo zaniklo rozvodom dňa XX.XX.XXXX; medzi
účastníkmi nebolo sporné, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky
a odporcu patria aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX vedenom pre katastrálne územie N. - Z. mesto; k
týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené exekučné záložné právo v rámci exekúcie vedenej na vymoženie
sumy 1.277.965,88 € v prospech oprávneného O.. N. A. na základe notárskej zápisnice č. N 2331/2012

(Nz 28154/2012, NCR1s 28767/2012) spísanej dňa 07.08.2012 notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou,
notársky úrad so sídlom Bratislave (ďalej aj „sporná notárska zápisnica“), predmetom ktorej bolo
vyhlásenie o pôžičke oprávneného v prospech odporcu v sume 38.500.000,- Sk (1.277.965,88 €) na
základe ústnej zmluvy o pôžičke z decembra 2001 (bod 1/ notárskej zápisnice), uznanie tohto záväzku
zo strany odporcu čo do dôvodu a výšky a záväzok jeho splatenia v špecifikovaných splátkach (bod

2/ notárskej zápisnice) a súhlas odporcu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v prípade nesplnenia
svojho záväzku (bod 3/ notárskej zápisnice); odporca pristúpil k uznaniu predmetného záväzku v
prospech oprávneného bez súhlasu navrhovateľky.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku okresného súdu, v ktorom dospel k záveru o neplatnosti bodu 2/ spornej notárskej zápisnice
z dôvodu jeho rozporu s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tomto smere si osvojuje
dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd
dospel k záveru, že vo vzťahu k určeniu neplatnosti bodu 2/ spornej notárskej zápisnice vykonal okresný
súd dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery, keď v tomto smere

odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie a stotožňuje sa so záverom okresného súdu o
neplatnosti bodu 2/ spornej notárskej zápisnice, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu zo strany odporcu
na zaplatenie sumy 1.277.965,88 € vo vzťahu k veriteľovi O.. N. A. ako veriteľovi čo do dôvodu a
výšky, keď odvolacie námietky odporcu nemohli v tomto smere privodiť obsahovú zmenu napadnutého
rozsudku okresného súdu (vo vzťahu k tomuto výroku rozsudku okresného je teda tento rozsudok

odvolacieho súdu z hľadiska obsahu potvrdzujúci). Súdna prax najvyššieho súdu ako aj právna doktrína
je dlhodobo jednotná v tom, že nejde o spoločnú vec, ak si jeden z manželov berie pôžičku či úver,
preberá ručenie, uznáva dlh alebo pristupuje k záväzku tretej osoby a to ani vtedy, ak sa veriteľ bude
môcť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj zo spoločného majetku patriaceho do bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov a v týchto prípadoch nie je pre platnosť týchto právnych úkonov potrebný
súhlas druhého z manželov (pozri napríklad judikatúru a doktrínu citovanú v článku JUDr. Hlušák
Milan: Manželia a dlhy. Kritika nálezu Ústavného súdu SR; in: Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2015,

str. 14-22), pretože v prípade týchto právnych úkonov jedného z manželov absentuje priamy vzťah k
spoločným veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd Slovenskej
republiky však vo svojej rozhodovacej praxi zaujal názor, že v odôvodnených prípadoch nemôžu súdy pri
interpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy vychádzať len z bezprostredného
(priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho

právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/26/2010 zo dňa 08.12.2010 ako aj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/509/2011 zo dňa 13.12.2011), pretože
druhý z manželov môže byť v dôsledku účinkov konkrétneho právneho úkonu v rámci exekúcie zbavený
spoluvlastníctva svojho majetku. V prejednávanej veci je nepochybné, že posudzované uznanie dlhu v
bode 2/ spornej notárskej zápisnice predstavoval len záväzok odporcu; na druhej strane je zrejmé, že

právnym dôsledkom tohto právneho úkonu je stav, že v prípade nesplnenia tohto záväzku odporcom
sa veriteľ môže domáhať a aj skutočne domáha v rámci exekúcie uspokojenia svojej pohľadávky
aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu ako manželov
v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z dokazovania vyplynulo, že na základe
spornej notárskej zápisnice je na spoločný majetok navrhovateľky a odporcu vedená exekúcia na
vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného zo spornej notárskej zápisnice. Z tohto pohľadu je preto
nesporné, že účinky uznania dlhu v spornej notárskej zápisnici sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných
vecí tak, ako to má na mysli ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní pritom

nebolo preukázané, že odporca v čase uznania dlhu disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami
alebo majetkom mimo masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov na splnenie uznaného dlhu
(na tento záver nemôže slúžiť tvrdená účasť odporcu vo viacerých projektoch podľa výpovede svedka
O.. N. A., ktoré „nevyšli“; keď zjavná je aj časová súvislosť uznania dlhu dňa 07.08.2012 len krátko
pred zánikom manželstva dňa 07.09.2012, keď možnosť uspokojenia pohľadávky jedného z manželov

zo spoločného majetku sa týka len pohľadávok, ktoré vznikli za trvania manželstva; podľa spornej
notárskej zápisnice malo síce k vzniku pôžičky dôjsť v decembri 2001, bez predmetného jednostranného
uznania dlhu z nej zo strany odporcu v spornej notárskej zápisnici by však nenadobudla kvalitu
exekučného titulu bez skúmania napríklad otázky reálnosti vzniku a premlčania). Vzhľadom na tieto
okolnosti prejednávanej veci sa okresný súd správne odklonil od ustálenej súdnej praxe a prihliadol

aj na dopad a možné právne účinky predmetného uznania dlhu v bode 2/ spornej notárskej zápisnice
vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu
ako manželov. Odvolací súd preto súhlasí so záverom okresného súdu, že v prípade uvedeného
uznania dlhu podľa bodu 2/ spornej notárskej zápisnice nejde o bežnú vec a na tento právny úkon
bol nevyhnutný súhlas navrhovateľky v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka; keďže súhlas

navrhovateľka neudelila, tento právny úkon trpel relatívnou neplatnosťou, ktorej sa navrhovateľka
riadne dovolala. Súdna prax napriek procesnému charakteru notárskej zápisnice so súhlasom s
vykonateľnosťou nevylúčila možnosť domáhania sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsahom
tejto notárskej zápisnice (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 8Co/5/2014 zo dňa 10.02.2015 alebo sp. zn. 3Co/4/2015

zo dňa 11.06.2015). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení
(§ 80 písm. c/ O.s.p.), tento je daný hrozbou straty vlastníctva navrhovateľky k nehnuteľnostiam v
bezpodielovom spoluvlastníctve v exekúcii vedenej na podklade predmetnej notárskej zápisnice; na
danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení nič nemení ani prípadné
späťvzatie návrhu na vykonanie predmetnej exekúcie (podľa tvrdenia navrhovateľky vo vyjadrení k

odvolaniu odporcu), pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nemá vplyv na spornú notársku
zápisnicuanepredstavujeprekážkupreprípadnéopätovnépodanienávrhunavykonanieexekúcienajej
podklade; súčasne na danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení nič
nemení ani skutočnosť, že oprávnený na vymoženie plnenia z tvrdenej pôžičky (podľa ďalšieho tvrdenia
navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu) získal ďalší exekučný titul v podobe zmenkového platobného

rozkazu; nakoniec na danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení nič
nemení ani záver súdnej praxe, podľa ktorého notárska zápisnica, ktorá okrem vymedzenia záväzku
obsahuje aj prejav vôle povinnej osoby o tom, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je
exekučným titulom, i keď záväzok povinnej osoby v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, lebobuď nevznikol alebo zanikol (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3ECdo/154/2013 zo dňa 26.05.2015), pretože prípadné vymoženie plnenia na základe takejto notárskej
zápisnice by predstavovalo bezdôvodné obohatenie oprávneného (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010), nakoľko požadované určenie
predstavuje stanovenie pevného právneho základu pre záver, že neplatnosti uznania dlhu podľa bodu
2/ spornej notárskej zápisnice a vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného v prípade úspešnosti
exekúcie. Súdna prax pritom dospela k záveru, že platnosť uznania dlhu v notárskej zápisnici nie je
oprávnený skúmať exekučný súd (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Cdo/49/2013 zo dňa 28.11.2013). Odvolaciu námietku odporcu, že účastníkom konania mal byť
v prejednávanej veci aj oprávnený O.. N. P., nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. V prípade uznania
dlhuvbode2/spornejnotárskejzápisniceideojednostrannýprávnyúkonodporcu,pretoveriteľnemusel
byť účastníkom konania v prejednávanej veci; nič na tom nemení skutočnosť, že ide o adresovaný
právny úkon.

Na druhej strane dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom určil
neplatnosť bodov 1/ a 3/ spornej notárskej zápisnice, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd aj
v tejto časti vychádza zo skutkových zistení okresného súdu, nesúhlasí však s ich právnym posúdením.
Predmetom bodu 1/ spornej notárskej zápisnice je vyhlásenie o pôžičke oprávneného v prospech
odporcu v sume 38.500.000,- Sk (1.277.965,88 €) na základe ústnej zmluvy o pôžičke z decembra

2001. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s odporcom, že nejde o právny úkon, teda prejav vôle
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú (§
34 Občianskeho zákonníka), ale o akúsi rekapituláciu odporcu ako dlžníka a O.. N. A. ako veriteľa ich
vzájomných právnych vzťahov (týmto vyhlásením podľa jeho obsahu nedošlo k vzniku tvrdenej pôžičky,

preto nemôže ísť o právny úkon). Keďže predmetné vyhlásenie nepredstavuje právny úkon, v prípade
návrhu na určenie jeho neplatnosti nejde o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (§
80 písm. c/ O.s.p.), ale vo svojej podstate o návrh na určenie neplatnosti notárskej zápisnice, v ktorej
je toto vyhlásenie obsiahnuté; v takomto prípade nejde o určovací návrh, ale o iný návrh neuvedený
v ustanovení § 80 O.s.p.; notárska zápisnica so súhlasom s jej vykonateľnosťou má povahu verejnej

listiny; nakoľko určenie neplatnosti samotnej notárskej zápisnice platný právny poriadok ani súdna prax
nepripúšťa, okresný súd nemohol takémuto návrhu navrhovateľky vyhovieť.

K rovnakému záveru dospel odvolací súd aj ohľadne časti návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
určenia neplatnosti bodu 3/ spornej notárskej zápisnice, ktorého predmetom bol súhlas odporcu s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice v prípade nesplnenia svojho záväzku. Súdna prax je jednotná v
tom, že súhlas povinného v notárskej zápisnici je právnym úkonom, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ
a účel procesnej povahy (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/5/2000
zo dňa 13.07.2000, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/49/2013 zo
dňa 28.11.2013 a sp. zn. 5Oboer/41/2013 zo dňa 21.10.2013) ako aj v tom, že samotnú povinnosť

plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ
v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010). Pri procesných úkonoch však nie
je namieste uvažovať o ich platnosti alebo neplatnosti z hľadiska hmotného práva tak, ako je to
pri hmotnoprávnych úkonoch. Z tohto hľadiska súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice je len jednou z náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je
verejnou listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované zákonom;
v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je notárska zápisnica exekučným titulom, ak
obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas
povinnej osoby s jej vykonateľnosťou; súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

je len jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným
titulom; samotný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby,
t.j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností
hmotného práva; určenie neplatnosti takéhoto súhlasu preto z tohto dôvodu neprichádza do úvahy
(porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa

29.06.2011).

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, keď určil
neplatnosť bodu 2/ spornej notárskej zápisnice a návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti (t.j. v časti,ktorou sa domáhala určenia neplatnosti bodov 1/ a 3/ spornej notárskej zápisnice), ako nedôvodný
zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol. Okresný súd rozhodnutie o trovách konania
v napadnutom rozsudku ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnom skončení konania (§
151 ods. 3 O.s.p.). Aj keď v odvolacom konaní došlo k zmene rozhodnutia okresného súdu a vzniku
povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť o trovách celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.), ustanovenie §
224 ods. 4 O.s.p. je potrebné chápať ako lex specialis k ustanoveniu § 224 ods. 2 O.s.p., preto o trovách

konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne okresný súd. O trovách konania je potrebné
rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.