Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/401/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899980
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1608899980.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľky:
B., proti odporcovi: Mesto Malacky, so sídlom Malacky, Radlinského 2751/1, zast. advokátkou JUDr.
Ester Bujnovskou, AK Nádražná 23, Malacky, o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.197,66 Eur na účet
advokátky JUDr. Ester Bujnovskej, AK Nádražná 23, Malacky, vedený v O., a.s., pobočka Malacky, č.
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 21.02.2001 sa navrhovateľka domáhala určenia, že výpoveď, ktorú jej
dal odporca podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, a ktorú jej doručil dňa 25. 01. 2001, je neplatná.
Navrhovateľka vo svojej žalobe uviedla, že dôvody, ktoré sa uvádzajú vo výpovedi, nie sú pravdivé,
považuje ich za vykonštruované, za také, ktoré odporca nepreukázal. Dňa 26. 01. 2001 odporcovi
oznámila, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými vo výpovedi a trvá naďalej na pracovnom pomere.

Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Trval na dôvodoch uvádzaných vo výpovedi, bol toho
názoru, že výpoveď spĺňa všetky náležitosti po formálnej i vecnej stránke.

Okresný súd v Malackách rozsudkom sp. zn. MA 4C 30/01-33 zo dňa 29.11.2001 o žalobe navrhovateľky
rozhodol tak, že vyhovel jej návrhu a určil, že výpoveď zo strany odporcu zo dňa 11.01.2001, ktorá
navrhovateľke bola doručená dňa 25.01.2001, daná podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho i vecne nesprávny právny záver.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 10Co 141/02 zo dňa 15.05.2002 zrušil napadnutý rozsudok a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa vykonať riadne dokazovanie vo veci tak, aby
bol preskúmaný každý z piatich odporcom použitých dôvodov výpovede osobitne, pričom podľa názoru
druhostupňového súdu, najmenej tri z nich sa javia ako dostatočne konkrétne. Uložil prvostupňovému
súdu výpovedné dôvody preskúmať aj z hľadiska skutkovej podstaty porušenia jednotlivých povinností,
t.j. ako k závažnému porušeniu zvlášť hrubým spôsobom a kedy konkrétne zo strany navrhovateľky
malo k nemu dôjsť, ďalej či každá jednotlivá odporcom deklarovaná skutočnosť i skutočne opodstatnene
zakladala výpovedný dôvod pre závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou a či ten,
ktorý dôvod náležite zodpovedá i požiadavke konkretizácie a nezameniteľnosti výpovedného dôvodu.

Dokazovanie súd má vykonať jednak výsluchmi účastníkov, svedkov a i listinnými dôkazmi, ktoré už boli
predložené, alebo ešte budú súdu predložené, a vykonať i ďalšie dôkazy, ak to bude potrebné.

Súd opäť vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.02.2007 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku
podala odvolanie navrhovateľka.

Krajský súd v Bratislave vo svojom konaní sp.zn. 5Co 445/07, rozsudkom zo dňa 25.11.2008 rozhodol
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že výpoveď zo dňa 11.01.2001
daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 445/07 bolo podané odporcom dovolanie.

Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp.zn. 2Cdo 150/2009 zo dňa 28.10.2010 tak, že zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008 sp.zn. 5Co 445/07 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením sp.zn. 5Co 473/10 zo dňa 31.10.2011 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho aj vec nesprávne právne posúdil.
Odvolanie navrhovateľky považoval krajský súd dôvodné v tom, keď tvrdila, že súd prvého stupňa
nevykonal dokazovanie dôsledne a jeho závery sú predčasné. Nebol totiž vypočutý kľúčový svedok B.,
primátor Mesta Malacky a B., konateľ spoločnosti O. s.r.o., a to k prvému z výpovedných dôvodov.

Súd vykonal v priebehu konania dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením odporcu,
výpoveďou zo dňa 11.01.2001, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 26.01.2001, upozorneniami odporcu
na porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľkou zo dňa 12.04.1999, 05.05.2000, 10.05.2000,
pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.1996, náplňou práce navrhovateľky, čestným prehlásením
navrhovateľky zo dňa 16.05.1997, 01.04.1998, výpisom z obchodného registra na internete obchodnej
spoločnosti J., s.r.o., Malacky, zápisnicou zo schôdze tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 14.01.1993
a po zrušení prvostupňového rozsudku ďalším výsluchom účastníkov, svedkov B., T., T. V. interným
oznámením - upozornením odporcu na porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľkou zo dňa
11.12.1998, 26.10.1999, 31.08.2000, čestným prehlásením N. zo dňa 19.04.2000, zrušením poverenia
pre navrhovateľku zo dňa 31.08.2000, ktorým bolo zrušené poverenie navrhovateľky na zastupovanie
vedúceho oddelenia právneho a správy majetku, záznamom o podaní ústnej sťažnosti sťažovateľkou
Z. zo dňa 07.08.2000, licenciou oprávňujúcou navrhovateľku na poskytovanie právnej pomoci ako
komerčný právnik, oznámením Slovenskej advokátskej komory o zapísaní navrhovateľky do zoznamu
advokátov, výpisom z obchodného registra OS Bratislava I., obchodnej spoločnosti J., spol. s r.o., so
sídlom M.

Po zrušení prvostupňového rozsudku uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 5Co 473/10 zo dňa
31.10.2011, súd vypočul svedkov: P. oboznámil sa s čestným prehlásením JS. - konateľa spoločnosti O.
M. s.r.o., a s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:

Navrhovateľka pre odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.1996 ako právnik.
Neskôr bola poverená zastupovaním vedúceho oddelenia právneho a správy majetku. Dňa 11.01.2001
podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, dal odporca navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že jednak v priebehu
roku 2000 osobne vykonávala úkony v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci
iným osobám a za tým účelom ako poverená vedúca oddelenia svojím podriadeným prikazovala
vykonávať rôzne písomnosti a podania pre iné osoby pod hlavičkou „Advokátska kancelária B.“, za
ktoré vybavovala príjmové doklady a inkasovala odmenu, ďalej, že zneužívala svoje právomoci ako
poverená vedúca oddelenia právneho a správy majetku a ako svedok sa zúčastňovala nelegálnych
prevodov, postúpení ubytovacích buniek za odplatu medzi občanmi, čo bolo v hrubom rozpore so
všeobecne záväzným nariadením mesta Malacky o prideľovaní bytov a ubytovacích zariadení, ďalším
dôvodom bolo, že ako zamestnanec mesta M., bola zároveň dlhodobou spoločníčkou právnickej
osoby, spoločnosti s ručením obmedzeným zapísanej v obchodnom registri pri OS Bratislava I. vo
vložke č. 13618/B, bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa, čo bolo v hrubom
rozpore s úst. § 73 ods. 2, 3 a 4 Zák. práce a jej čestným prehlásením zo dňa 01.04.1998, ďalej,
že na základe uvedeného nepravdivého čestného prehlásenia u zamestnávateľa v rozpore s platnými

právnymi predpismi poberala príplatok za nepodnikanie vo výške 25 % z príslušnej tarifnej triedy, pričom
tieto skutočnosti boli zistené šetrením a kontrolou vykonanou hlavnou kontrolórkou mesta M. a týmito
konaniami navrhovateľka hrubo porušila povinnosti zamestnania a povereného zamestnanca uvedené
v ust. § 73 Zák. práce, ako i povinnosti uvedené v Pracovnom poriadku mesta M. i v jej pracovnej
náplni, ktoré porušenia treba kvalifikovať ako porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom,
nakoľko zo strany navrhovateľky išlo o vedomé prekročenie právomoci a porušením ustanovení
vnútroorganizačných noriem mesta. Naviac v priebehu roka 1999 a 2000 sa navrhovateľka dopustila
ďalších porušení pracovnej disciplíny, na ktoré bola ústne i písomne upozornená, naposledy dňa
05.05.2000 a 10.05.2000, pričom pre prípad ďalšieho i menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
bola upozornená na možnosť výpovede. Výpoveď potom bola navrhovateľke doručená dňa 25.01.2001
a navrhovateľka dňa 26.01.2001 odporcovi oznámila, že s dôvodmi uvedenými vo výpovedi nesúhlasí
a trvá na jej ďalšom zamestnávaní u odporcu. Navrhovateľka potom dňa 21.02.2001 podala žalobu na
súd. Uviedla v nej, že neposkytovala žiadne právne porady mimo rámec svojich povinností a nepoberala
za to žiadnu odmenu, čo dosvedčuje B. Na postúpení ubytovacích buniek sa tiež nepodieľala, keďže
túto záležitosť má v kompetencii výlučne primátor mesta. Uviedla tiež, že nie je spoločníčkou právnickej
osoby, žiadnu činnosť pre takúto právnickú osobu neposkytovala a nepoberala mzdu, ani inú odmenu
od tejto právnickej osoby.

Z výpovede svedka B. súd zistil, že v minulosti vykonával funkciu likvidátora obchodnej spoločnosti K.,
ktorá patrila mestu M. a preto jednal s jeho štatutárnymi zástupcami aj s právnym oddelením mesta,
konkrétne s navrhovateľkou, ktorá takú funkciu vykonávala. Ako svedok uviedol, že navrhovateľka
u neho nikdy nepracovala a nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľka v mene jeho advokátskej
kancelárie preberala peniaze za poskytnuté právne služby. Uviedol, že asi v rokoch 2000 - 2002 mal
pobočku svojej advokátskej kancelárie v M..

Z výpovede svedkyne T. súd zistil, že pracuje u odporcu vo funkcii hlavného kontrolóra. Svedkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2000 sa k nej osobne do kancelárie dostavila pani K., ktorá
jej oznámila, že podáva sťažnosť na vtedajšiu pracovníčku odporcu B., ktorá ju zastupovala v jej
súkromnom spore vedenom s pánom Z.. Vtedy ju táto pani informovala o tom, že navrhovateľke zaplatila
za to finančné prostriedky a to podľa svojho vyjadrenia jedenkrát 1.000,- Sk a dvakrát 5.000,- Sk, o
čom však doklady nemala, čo inak zdôvodňovala tým, že žiadne ani nedostala. Svedkyňa ďalej uviedla,
že o tejto skutočnosti písala zápisnicu obvyklým spôsobom a predložila ju prednostovi Mestského
úradu na ďalšie riešenie. Ona osobne už ďalšie podklady pre vypracovanie výpovede, ktorá bola
daná navrhovateľke, neposkytovala, nespracovávala. Nebola ani poverená vykonať nejakú kontrolu v
súvislosti s činnosťou navrhovateľky u odporcu počas trvania jej pracovného pomeru. Ďalej sa tým
zaoberal prednosta Mestského úradu IG.

Svedkyňa V. uviedla, že pracovala v minulosti u odporcu na oddelení majetko-právnom, ktorého vedúcim
bola navrhovateľka. Ona tam pracovala ako referent. Bola požiadaná prednostom Mestského úradu
T. aby sa k určitým skutočnostiam vyjadrila. Išlo o konkrétne doklady, ktoré boli uložené v pamäti
jej počítača, pričom jej ich diktovala navrhovateľka. Prednostovi Mestského úradu sa preto k týmto
skutočnostiam vyjadrila. Uviedla, že to boli rôzne písomnosti, ktoré sa týkali aj pracovných aj súkromných
vecí.

Svedok T. uviedol, že u odporcu pracuje vo funkcii vedúceho mestského úradu. Navrhovateľka u odporcu
pracovala najskôr ako referent, neskôr bola poverená vedením oddelenia právneho a správy majetku.
Z jeho pracovného postavenia vyplývalo, že on bol priamy nadriadený navrhovateľky. Svedok ďalej vo
svojej výpovedi uviedol, že na základe sťažností občanov bola nariadená kontrola týchto sťažností a
bolo zistené, že konkrétna sťažovateľka sa sťažovala na to, že navrhovateľke poskytla finančnú odmenu
za služby, ktoré boli spojené s vybavovaním bytu. V polovici augusta 2000 dostal správy z takýchto
kontrol. Vtedy sa však rozhodlo, že nie je dostatok relevantných dokladov, aby hneď reagoval. Potom
však naďalej komunikoval s podriadenými navrhovateľky. Na základe týchto ďalších zistení sa došlo
k záveru, že navrhovateľka závažným spôsobom porušovala pracovnú disciplínu a odporca sa preto
rozhodol dať jej výpoveď z pracovného pomeru. Svedok uviedol, že bolo zistené, že navrhovateľka
prikázala svojim podriadeným vykonávať veci, ktoré nesúviseli s ich pracovnou náplňou. Vybavovala
veci, ktoré boli jej súkromnými aktivitami a prikazovala toto vybavovať svojim podriadeným. Ďalej bolo
zistené, že navrhovateľka podpísala čestné prehlásenie o tom, že nie je spoločníčkou žiadnej obchodnej

spoločnosti a zistilo sa pritom, že to nie je pravda. Na základe toho navrhovateľka poberala príplatok
za nepodnikanie.

Svedkyňa M. uviedla vo svojej výpovedi, že pracovala u odporcu od roku 1999 do roku 2005. Asi od
roku 2000 bola navrhovateľka vedúcou oddelenia, na ktorom pracovala aj ona. Svedkyňa uviedla, že
vie o tom, že odporca dal navrhovateľke výpoveď. Uviedla ďalej, že vie osobne a aj od svojich kolegýň,
že navrhovateľka pracovala a v práci v rámci pracovnej doby poskytovala služby rôznym súkromným
osobám. Vypracovávala im rôzne podania, ktoré neboli služobnými vecami. Išlo o poštu, ktorá neprišla
na mesto M. oficiálne. Uviedla ďalej, že vie o tom, že v počítači navrhovateľky sa našli materiály, ktoré
nesúviseli s činnosťou mestského úradu, boli to zrejme súkromné záležitosti navrhovateľky. Uviedla,
že videla v kancelárii navrhovateľky aj príjmový pokladničný doklad o prevzatí peňazí pod hlavičkou
advokátskej kancelárie.

Svedok Z. uviedol, že bol spoločníkom obchodnej spoločnosti J., spol. s r.o.. Jedným zo spoločníkov
tejto obchodnej spoločnosti bola aj navrhovateľka, tá však nesplatila svoj vklad. Nezúčastňovala sa na
činnosti spoločnosti, ani na činnosti jej orgánov. Neskôr bolo rozhodnuté o jej vylúčení zo spoločnosti.
Táto obchodná spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 01.07.1992 a aj v roku 2001 sa
na valnom zhromaždení dňa 07. 02. 2001 rozhodlo o jej zrušení a likvidácii. Do vtedy spoločnosť žiadnu
činnosť nevyvíjala.

Svedok M. uviedol, že pritom, ako si s manželkou vybavovali na meste M. pridelenie ubytovania,
požiadali o pomoc navrhovateľku. Išlo o to, aby peniaze, ktoré uhradili, boli použité na správny účel,
teda na uhradenie dlhu, ktorý vznikol predchádzajúcimi nájomníkmi za nájom garsónky, o ktorú oni mali
záujem. Svedok uviedol, že pri odovzdávaní peňazí vystupovala navrhovateľka ako svedok. Nežiadala
od neho však žiadnu odmenu a ani jej žiadnu odmenu nevyplatil.

Svedkyňa Q. uviedla, že v minulosti požiadala o pomoc mesto M. pri riešení svojho bývania. Vtedy sa
dostala do kontaktu s navrhovateľkou, čo jej predtým poradil primátor mesta Malacky. Svedkyňa uviedla,
že navrhovateľka jej vypracovala podanie na súd. Odmenu jej za to ale nezaplatila. O veci samej sa
však na súde nerozhodovalo, lebo žaloba bola zobratá späť.

Svedok P. uviedol, že je štatutárnym zástupcom odporcu, primátorom mesta. On podpisoval výpoveď
danú navrhovateľke zo dňa 11.01.2001, pričom vo výpovedi boli uvedené dôvody, ktoré odporca
považoval pre danie výpovede za relevantné. Svedok ich považoval za správne a pravdivé. Ďalej uviedol
vo svojej výpovedi, že pracovníci samosprávy nemajú právo a možnosť poskytovať služby alebo inú
pomoc za odplatu. Jedným z výpovedných dôvodov, pre ktoré bola daná navrhovateľke výpoveď, bola
práve tá skutočnosť, že navrhovateľka v pracovnom čase poskytovala právnu pomoc iným osobám a
mala jej byť za to poskytnutá odmena. Tento poznatok osobne zistil, keďže sa na neho ako na primátora
mesta obrátili konkrétni občania, ktorí mu oznámili, že navrhovateľka im poskytovala služby v oblasti
právneho poradenstva a oni jej za to zaplatili. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o
tom, že navrhovateľka vypracovala písomnosti pre iných, pričom tieto pre ňu spracovávali jej podriadení
pracovníci na oddelení. Svedok uviedol, že je presvedčený, že pri výpovedi dávanej navrhovateľke
odporca postupoval správnym a zákonným postupom.

Svedok JS. uviedol, že bol informovaný o tom, že odporca dal navrhovateľke výpoveď, čo bola inak
verejne známa vec. Uviedol ďalej, že okolnosti podania výpovede nepozná, žiadne podklady pre podanie
výpovede on neposkytoval.

Podľa § 44 ods. 2 Zák. práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom v januári 2001 (ďalej len Zák. práce),
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v § 46 ods.
1; dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 44 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u
zamestnanca dané dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite zrušiť pracovný pomer,
alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej
disciplíny, možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v dobe posledných 6 mesiacov v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 64 Zák. práce, neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením,
zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže dať zamestnávateľ, ako aj zamestnanec uplatniť na
súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.

Súd po zrušení prvostupňového rozhodnutia vo veci vykonal ďalšie dokazovanie tak, ako to bolo uložené
pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Aj po takto doplnenom a vykonanom dokazovaní
súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť. Odporca dal navrhovateľke
výpoveď, pričom použil 5 výpovedných osobitných dôvodov. Súd vykonaným dokazovaním zisťoval
dôvodnosť každého z nich. Pri prvom výpovednom dôvode súd zistil, že tento sa čiastočne preukázal.
Odporca nepredložil žiadne také relevantné dôkazy, na základe ktorých by sa mohlo konštatovať, že
navrhovateľka za rôzne úkony právnej pomoci vybavovala príjmové doklady a inkasovala odmenu za
poskytnuté služby pod hlavičkou advokátskej kancelárie B.. Výpoveď svedka a čestné prehlásenie
ďalšieho advokáta tento výpovedný dôvod vyvracajú. Podľa názoru súdu je však dôvodný tento
výpovedný dôvod v tej časti, keď sa uvádza, že navrhovateľka vykonávala v pracovnom čase úkony
spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a za tým účelom, ako poverená vedúca
oddelenia prikazovala svojim podriadeným vykonávať rôzne písomnosti a podania pre iné osoby. Z
dokladov predložených odporcom súdu, ktoré boli získané zo služobných počítačov navrhovateľky a
pracovníčky oddelenia, na ktorom pracovala, je zrejmé, že sa tam nachádzali takéto písomnosti a reálne
boli podané na súd. Svedkyne O. potvrdili, že navrhovateľka v pracovnej dobe vyhotovovala takéto
písomnosti pre súkromné osoby a prikazovala svojim podriadeným pracovníkom takéto písomnosti
a podania vypracovať. Tieto písomnosti sú obsahom spisu. Tieto skutočnosti ako svedok potvrdil aj
štatutárny zástupca odporcu, primátor Mesta Malacky - P. ktorý naviac uviedol, že od občanov, ktorí
ho o tom informovali, sa dozvedel, že navrhovateľka za takto poskytované právne služby požadovala
odplatu, ktorú jej oni naozaj aj zaplatili. Súd potom teda nemá mať dôvod pochybovať o obsahu sťažnosti,
ktorú podala na navrhovateľku už nebohá pani Z., v tom, že naozaj jej zaplatila za poskytovanie
právnych služieb odmeny. Takáto činnosť navrhovateľky je jednoznačne v rozpore s pracovnou zmluvou,
ktorú ona s odporcom uzavrela, s jej pracovnou náplňou. Nepreukázala sa činnosť navrhovateľky v
oblasti postúpenia ubytovacích buniek tak, ako sa to uvádza v druhom výpovednom dôvode použitom
vo výpovedi odporcom. Výpoveď svedka M. bola však spochybnená dokladmi, ktoré do spisu založil
odporca, a to čestnými prehláseniami pani I., ktorá potvrdzuje, že od manželov V. naozaj prevzala v
hotovosti peniaze a že navrhovateľka pri takomto úkone vystupovala ako svedok. Tretím výpovedným
dôvodom bolo to, že navrhovateľka ako zamestnanec odporcu, bola dlhodobou spoločníčkou právnickej
osoby, spoločnosti s ručením obmedzeným, čo bolo v rozpore s jej čestným prehlásením a stalo sa tak
bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa, čo bolo v rozpore s § 73 ods. 2, 3, 4 Zák. práce. K
tomuto výpovednému dôvodu zaujal právne a skutkové stanovisko Krajský súd Bratislava vo svojom
rozsudku sp.zn. 5Co 455/07. Preto sa týmto výpovedným dôvodom súd ďalej nezaoberal.

Na základe vykonaného dokazovania súd bol toho názoru, že v prípade výpovede danej navrhovateľke
odporcom z troch vyššie uvedených dôvodov (1. vykonávanie úkonov v pracovnom čase spočívajúce v
poskytovaní právnej pomoci iným osobám a prikazovanie podriadeným pracovníkom vypracovávať za
týmto účelom rôzne písomnosti a podania; 2. pôsobenie v obchodnej spoločnosti; 3. poberanie príplatkov
za nepodnikanie) je prvý z nich takým dôvodom, ktorý treba považovať za dôvod podľa § 46 ods. 1
písm. f/ Zák. práce, teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Po vykonanom dokazovaní súd
konštatuje, že druhý vyššie uvedený výpovedný dôvod sa nepreukázal. Preukázal sa však výpovedný
dôvod uvedený vo výpovedi zo dňa 11.01.2001 v prvej časti výpovede, a to „V priebehu roka 2000 ste
osobne vykonávali úkony v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám
a za tým účelom ste ako poverená vedúca oddelenia prikazovali svojím podriadeným vykonávať rôzne
písomnosti a podania pre iné osoby.“ Súd bol preto toho názoru, že žalobu navrhovateľky ako nedôvodnú
je potrebné zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspech v konaní mal odporca a preto mu patrí
právo na návrhu trov konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, odmena advokáta
za úkony právnej pomoci. Odporcovi boli poskytnuté tieto úkony právnej pomoci: 1. prevzatie veci a
príprava zastúpenia, 2. účasť na pojednávaní dňa 29.01.2001, 3. písomné podanie - odvolanie odporcu
zo dňa 23.01.2002 podľa vyhl. č. 240/90 Zb., § 13 ods. 6 á 200,- Sk (6,64 Eur) + režijný paušál 3 x
100,- Sk (3,31 Eur), 4. pojednávanie na KS Bratislava dňa 15.05.2002 podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z., §
13 ods. 6 á 1.170,- Sk (38,84 Eur) za úkon + režijný paušál 100,- Sk (3,31 Eur), 5. účasť na pojednávaní

dňa 02.02.2006, 6. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2006, 7. písomné podanie, 8. účasť na pojednávaní
dňa 20.04.2006, 9. účasť na pojednávaní dňa 18.05.2006, 10. účasť na pojednávaní dňa 08.06.2006,
11. účasť na pojednávaní dňa 24.10.2006, 12. účasť na pojednávaní dňa 06.02.2007, 13. účasť na
pojednávaní dňa 19.02.2007, 14. účasť na pojednávaní na KS BA dňa 25.11.2008, 15. podanie dovolania
zo dňa 09.01.2009, 16. účasť na pojednávaní dňa 26.06.2012 (1/4 úkonu), 17. účasť na pojednávaní
dňa 20.09.2012, 18. vyjadrenie a záverečná reč - písomné podanie zo dňa 02.10.2012, 19. účasť na
pojednávaní dňa 02.10.2012, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1, pričom za úkony právnej pomoci
pod por. č. 5 - 11 patrí odmena á 1.260,- Sk (41,82 Eur) za jeden úkon + režijný paušál á 164,- Sk (5,44
Eur) za jeden úkon a za úkony právnej pomoci pod por. č. 12, 13 patrí tarifná odmena 1.371,- Sk (45,51
Eur) za jeden úkon + režijný paušál á 178,- Sk (5,91 Eur) za jeden úkon. Za úkon právnej pomoci pod
por. č. 14 patrí tarifná odmena 1.465,- Sk (48,63 Eur) za jeden úkon + režijný paušál 6,31 Eur za jeden
úkon. Za úkon právnej pomoci pod por. č. 15 patrí tarifná odmena 53,49 Eur za jeden úkon + režijný
paušál 7,21 Eur za jeden úkon. Za úkon právnej pomoci pod por. č. 15 patrí tarifná odmena 53,49 Eur
za jeden úkon + režijný paušál 6,95 Eur za jeden úkon. Za úkony právnej pomoci pod por. č. 16-19 patrí
tarifná odmena po á 58,69 Eur (1/4 tarifa za úkon pod por.č. 16 je v sume 14,67 Eur) za jeden úkon +
režijný paušál po á 7,63 Eur za jeden úkon. Právnej zástupkyni odporcu patrí aj náhrada za stratu času
a cestovné podľa § 18 - 20 cit. vyhl., za stratu času spolu v sume 107,15 Eur a za cestovné v sume
49,11 Eur. Odporcovi patrí aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za dovolanie v sume
199,- Eur. Celkovo potom trovy konania predstavujú sumu 1.197,66 Eur.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.