Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/756/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201395
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414201395.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky S. I.., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX,
XXX XX E. G., zast. JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 484,-
eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 18C/13/2014
- 33 zo dňa 06. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 484,00
eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 18.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke
trovy konania vo výške 82,48 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2014 sa navrhovateľka
titulom bezdôvodného obohatenia od odporcu domáhala zaplatenia sumy 484,00 eur spolu s 8,50
% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2013 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že tento nárok navrhovateľka vyvodila zo zmluvy o úvere uzavretej s odporcom dňa

22.12.2009, na základe ktorej odporca (ako veriteľ) poskytol navrhovateľke (ako dlžníčke) finančné
prostriedky v sume 500,00 eur s tým, že mala veriteľovi túto sumu vrátiť zvýšenú o 484,00 eur (o
poplatok). Ku dňu 18.01.2011 navrhovateľka uhradila odporcovi spolu sumu 984,00 eur. Predmetnú
zmluvu súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže však nie sú v nej uvedené obligatórne
náležitosti predpísané zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (chýba RPMN, výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť úveru), ktorých absenciu

uvedený zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, potom v časti 484,00 eur (teda
prevyšujúcej poskytnutú a splatenú istinu úveru 500,00 eur), došlo na strane odporcu k bezdôvodnému
obohateniu,ktoréjeodporcanavrhovateľkepovinnývydaťpodľa§451ods.1,2Občianskehozákonníka.
Odporcom vznesenú námietku premlčania voči uplatnenému nároku, ktorý tvrdil, že nárok navrhovateľky
jepremlčanývtrojročnejdobe súdneuznalzadôvodnú.Kbezdôvodnémuobohateniuzačalodochádzať
od 10.07.2010, kedy navrhovateľka vykonala úhradu splátky 82,00 eur a zaplatila tak odporcovi celkovo

sumu 574,00 eur (splatila o 74,00 eur viac než je poskytnutá istina úveru) a odporca sa každý
mesiac až do 18.01.2011 obohacoval tým, že mu navrhovateľka platila ďalšie mesačné splátky po
82,00 eur hoci nemal na ne nárok, keďže úver je treba z vyššie uvedených dôvodov považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Návrh na súd navrhovateľka podala dňa 10.02.2014, včas - vo všeobecnej
štvorročnej premlčacej dobe. Otázku premlčania súd posudzoval podľa ust. 397 Obchodného zákonníka
s poukazom na to, že nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah, je súd povinný aplikovať ustanovenia právneho

poriadku, ktoré sú v prospech spotrebiteľa a v tomto prípade je právna úprava Obchodného zákonníka
výhodnejšia. Súd priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 369 Obchodnéhozákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., vo výške nižšej než navrhovateľka žiadala,
a to od 18.12.2013 (od prvého dňa nasledujúceho po 17.12.2013 dokedy mal podľa výzvy navrhovateľky
odporca bezdôvodné obohatenie vrátiť) do zaplatenia. V prevyšujúcej časti (0,25 %) úrok z omeškania

ročne zo sumy 484,00 eur od 18.12.2013 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 143 O. s. p., podľa ktorého keďže navrhovateľka bola
neúspešná v konaní iba v nepatrnej časti, súd jej priznal plnú náhradu trov konania podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie ako celok je nezákonné, pretože postupom okresného súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a to z dôvodu, že odporcovi bolo dňa 02.05.2014 Okresným súdom

v Žiari nad Hronom doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 09.05.2014.
Toto pojednávanie odporca žiadal odročiť do rozhodnutia o jeho námietke o miestnej príslušnosti
Okresného súdu v Žiari nad Hronom, ktorú uplatnil dňa 07.05.2014 vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky.
Súd na túto skutočnosť neprihliadol a do termínu pojednávania nebolo rozhodnuté o tejto námietke.
Dňa 19.05.2014 bolo odporcovi doručené predvolanie na pojednávanie na deň 06.06.2014 a odporca

opätovne dňa 05.06.2014 žiadal odročiť toto pojednávanie z rovnakého dôvodu. Dňa 11.07.2014 bol
odporcovi doručený predmetný rozsudok, s ktorým mu bolo zároveň doručené aj uznesenie súdu,
ktorým súd návrh odporcu na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I zamietol. Prvostupňový
súd do termínu pojednávania o vznesenej námietke nerozhodol a vec aj napriek žiadosti o odročenie
pojednávania prejednal bez prítomnosti žalovaného, čím jednoznačne došlo k odňatiu jeho možnosti

konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. ). Vo veci konajúci súd podľa jeho názoru konal bez toho,
aby boli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (§ 103 O. s. p.). Potom rozhodnutie okresného
súdu v Žiari nad Hronom nemôže byť zákonné.

Namietal i to, že súd nesprávne vec právne posúdil, pretože nebol preukázaný spotrebiteľský charakter

zmluvy a navrhovateľka nemala v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Úver jej bol poskytnutý
na účel zamestnania a zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
kedy ide o absolútny obchod, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka. V otázke premlčania,
nakoľko v zmysle § 397 Obchodného zákonníka v súlade s § 1 a 2 Obchodného zákonníka je prípustný
odkaz aj na iný právny predpis, ktorým je v tomto prípade Občiansky zákonník. Ust. § 394 ods. 1 a 2

Obchodného zákonníka majú reálne opodstatnenie ako špeciálna úprava pre obchodnoprávne vzťahy
len za situácie, pokiaľ by sa primárne aplikoval § 107 Občianskeho zákonníka ako právny predpis
obsahujúci priamo ustanovenia o bezdôvodnom obohatení vrátane právnej úpravy premlčania (§ 107
Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 41,20 eur.

Uviedla, že pokiaľ odporca namieta, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nerozhodol
prednostneojehonámietkemiestnejpríslušnostisúdu,takotejtonámietkesúdrozhodolnapojednávaní

dňa 06.06.2014, na ktoré bol odporca riadne a včas predvolaný, a z ktorého osobnej účasti sa
ospravedlnil. Potom nemožno tvrdiť, že mu bolo právo konať pred súdom upreté. Práve naopak,
súd sa s námietkou miestnej príslušnosti vysporiadal procesne aj vecne správne. Neobstojí ani
námietka odporcu, že súd nesprávne posúdil predmetný úverový vzťah. Ide o občiansko-právnu zmluvu,
spotrebiteľskú zmluvu upravenú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a osobitným zákonom

č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia
účelu použitia finančných prostriedkov na účel zamestnania, či povolania - túto skutočnosť veritelia
často zneužívajú, ide o nekalú obchodnú praktiku, keď u spotrebiteľov vyznačujú v zmluvách takýto
účel poskytnutia finančných prostriedkov. Nesúhlasí ani s názorom odporcu, že nárok navrhovateľa je
premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe. Navrhovateľ sa stotožňuje

so závermi súdu, že nárok premlčaný nie je, či už z hľadiska posúdenia podľa ust. Obchodného
zákonníka o premlčaní (§ 397 - stanovuje štvorročnú premlčaciu dobu), ku ktorým sa priklonil súd alebo
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka - stanovuje desaťročnú premlčaciu dobu, odo dňa keď k obohateniudošlo ak ide o úmyselné obohatenie). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného
obohatenia (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nie len
predpokladaná vedomosť takých skutočností, ktoré umožnia navrhovateľovi uplatniť právo žalobou na

súde. Týmto momentom bol deň, prvej porady navrhovateľa so svojím právnym zástupcom a zároveň
deň udelenia plnomocenstva tomuto zástupcovi (20.11.2013). Preto subjektívna premlčacia doba bola
zachovaná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.

s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zruší, ak sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ak rozsudok nie je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 157 O. s. p., a v dôsledku toho nie
je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia. Požiadavka riadneho

odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a
vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Podľa
názoruodvolaciehosúdu,odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúdutietoatribútynespĺňa.Podľanázoru
odvolacieho súdu je nejasné, nezrozumiteľné a potom nie je ani preskúmateľné, čo možno hodnotiť

ako postup súdu, kedy sa nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia odňala účastníkom
možnosť konať pred súdom, čo je zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom podľa §
221 ods. 1 písm. f) O. s. p. .

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé a jednoznačné, či súd navrhovateľkou

uplatnený nárok posudzoval a priznal z titulu „platnej zmluvy o úvere“, resp. „čiastočne platnej zmluvy
o úvere“ teda v rozsahu bez úrokov a poplatkov (súd v rozhodnutí zdôraznil, že z dôvodu absencie
obligatórnych zákonných náležitostí predpísaných zákonom pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, treba
v tomto prípade daný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový) alebo uplatnený nárok posudzoval
a priznal z titulu bezdôvodného obohatenia (ako nárok v žalobe právne posúdila navrhovateľka),

ktoré obohatenie má svoj pôvod (iba vychádza) z danej zmluvy o úvere. Uvedenú skutočnosť súd
v odôvodnení nerozlišuje s náležitou dôležitosťou, hoci od toho je závislé správne právne posúdenie
uplatneného nároku a najmä aj jeho prípadného premlčania, teda je závislý aj výsledok konania. Túto
skutočnosť dokazuje aj samotný obsah odvolania odporcu, ako aj obsah vyjadrenia navrhovateľky, ktoré
svedčia o tom, že napr. odporca aj navrhovateľka, okrem iného poukazujú i na ustanovenia premlčania

o bezdôvodnom obohatení, ktoré sú obsahom právnej úpravy Občianskeho zákonníka, hoci okresný
súd otázku premlčania v intenciách ust. § 107 Občianskeho zákonníka vôbec neriešil (z odôvodnenia to
nevyplýva), ale na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia konštatuje „že na strane odporcu dochádzalo
k bezdôvodnému obohateniu tým, že navrhovateľka zaplatila viac ako bola povinná podľa zmluvy o
úvere platiť.“

Ak mal okresný súd zo zisteného skutkového stavu zato, že nárok navrhovateľky treba priznať z platnej
(čiastočne platnej) zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2009, o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu niet
pochýb, že je zmluvou spotrebiteľskou (a to bez ohľadu na námietky odporcu vznášané aj v odvolacom
konaní, týkajúce sa statusu dlžníčky - navrhovateľky), potom bolo potrebné predmetný právny (zmluvný)

vzťah účastníkov posudzovať v režime a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj vrátane
ustanovení upravujúcich premlčanie v § 100 a nasl.. Pričom podľa ust. § 101, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

A pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú
premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia
doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a jevznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa
skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá
premlčacia doba.

Zrušenie rozsudku okresného súdu sa týka aj závislého výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh
zamietol a výroku o trovách konania. Keďže prvostupňový súd bude vo veci ďalej konať, rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.