Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205063
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8614205063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej:
Jaroslava P., nar. XX.XX.B., trvale bytom H. XX, XXX XX H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie Legionárov 5, 080

01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 653,11 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 450,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
- 9,5% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia
- 9,5% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.10.2011 do zaplatenia
- 9,25% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia

- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.07.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.08.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.11.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia

- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.03.2013 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.04.2013 do zaplatenia
- 8,5% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.05.2013 do zaplatenia
- 8,5% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia
- 8,5% ročne zo sumy 19,60 Eur od 21.07.2013 do zaplatenia

a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 14,84 Eur a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o..

IV. Vedľajší účastník na strane žalovanej n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.09.2014 domáhal, aby súd

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 653,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne od 05.10.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.12.2010 zmluvu o pôžičke č. 5006690, na
základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v celkovej výške 798,87 Eur. Podľa zmluvy mala žalovaná
pôžičku splácať v pravidelných 31 mesačných splátkach v sume 25,77 Eur, ale do dnešného dňa

zaplatila len sumu 116,36 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé
splátky riadne a včas, žalobca ju listom dňa 24.09.2011 (vypovedanie zmluvy) vyzval k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná dlžné splátky neuhradila.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Doručená jej bola s výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk dňa

29.10.2014.

Do konania vstúpilo dňa 16.10.2014 ako vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“. Vo svojom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník uviedol, že ide nepochybne o spotrebiteľskú vec,
na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že

predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a to podľa § 9
ods. 2 písm. f) - údaj o konečnej splatnosti úveru, čo nespĺňa formulácia "júl 2013" a podľa § 9 ods.
2 písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatku. Z úverovej zmluvy vyplýva, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 798,87 Eur, za ktorý zaplatila spolu 116,36 Eur, a preto žiadal žalobu nad sumu

682,51 Eur zamietnuť. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že ich náhradu si neuplatňuje.

Uznesením č.k. 8C/25/2014-36 zo dňa 07.01.2015 Okresný súd Svidník pripustil zmenu účastníkov
konania tak, že na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil EOS KSI
Slovensko, s.r.o..

Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedol, že zmluva obsahuje všetky
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., keď doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru
je špecifikovaný v bode 2 zmluvy, kde je výslovne uvedené, že termínom konečnej splatnosti bude júl
2013.Následnevbode6.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok(ďalejlen"VOP")jeuvedené,žeaknie

je uvedené inak, splátky sú splatné k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti tak bol 20.07.2013.
Ak vedľajší účastník uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v časti prevyšujúcej 682,51 Eur, tak žalobca
si uplatňuje nárok vo výške 653,11 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorí len zákonný úrok z omeškania a
trovy konania.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 653,11 Eur, jedná sa o drobný spor
(§ 200ea ods. 1 O.s.p.), a preto súd na prejednanie veci v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. nenariadil
pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.03.2016.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 21.03.2016.Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 21.12.2010 zmluvu o
pôžičke č. 5006690, predmetom, ktorej bola pôžička vo výške 607,55 Eur. V zmluve bola ako celková
suma pôžičky uvedená 798,87 Eur, čo mala žalovaná zaplatiť v 31 splátkach po 25,77 Eur prevodom z
bežného účtu. RPMN v zmluve bola uvedená ako 23,98%, ročná úroková sadzba 23,98% a priemerná

hodnota RPMN 23,98%. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako "júl/2013". Celkové náklady
spotrebiteľa mali byť 191,32 Eur.

Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že žalovaná mu
zaplatila spolu 116,36 Eur.

Zlistuzodňa24.09.2011(vspisenač.l.5)súdzistil,žeprávnypredchodcažalobcaspoukazomnasúlad
so zákonom o spotrebiteľských úveroch a VOP vypovedá zmluvu č. 5006690 a to ku dňu 24.09.2011
a v lehote 5 dní od doručenia tohto upovedomenia žiada uhradenie celkového dlhu. List bol doručený
žalovanej dňa 29.09.2011 (fotokópia doručenky na č.l. 6).

Právny predchodca žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania
(činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná je
fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy 21.12.2010 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§1ods.8ZoSÚustanoveniamitohtozákonaniesúdotknutéustanoveniaObčianskehozákonníka
ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak malipoužiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 (v čase uzavretia zmluvy § 53 ods. 8) OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla

nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z

hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver (pôžičku) vo výške 607,55 Eur (aj keď v žalobe zavádzajúco uvádza, že jej
poskytol celkovú sumu pôžičky 798,87 Eur, v skutočnosti jej poskytol len 607,55 Eur), z ktorého žalovaná

zaplatila spolu 116,36 Eur. Listom zo dňa 24.09.2011 (označenom ako vypovedanie zmluvy) právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že žiada uhradiť celý dlh.

Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady
C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z
hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný

len čiastočne.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj
osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy),

poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov.

Súd konštatuje, že uvedená zmluva neobsahuje údaje predpísané v § 9 ods.2 písm. f) ZoSÚ
účinného ku dňu jej uzavretia (t.j. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru) ani údaj v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), pričom vo všeobecnosti samotná
absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), znamená, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť

rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom písané úverové zmluvné podmienky.
Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. f)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru (11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým

a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové
či iné podmienky.

Čo sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, niet pochýb o tom, že tá musí byť určená presne,
jasne, určito a zrozumiteľne. V danom prípade síce v zmluve je uvedené, že termín konečnej splatnosti

je „júl/2013“, ale takéto určenie je podľa názoru súdu nepostačujúce. V zmluve absentuje údaj o dni v
mesiaci, ku ktorému sú jednotlivé splátky splatné a tak aj deň, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru.
Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru. Deň splatnosti jednotlivých splátok je upravený v bode 6.2 VOP a to tak, že
„Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené

inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.“ Takúto formuláciu ale súd
nepovažuje za dostačujúcu, nakoľko ide o drobným písmom formulovaný text, ktorý splýva s ostatným
textom Podmienok. Navyše 20. deň ako deň splatnosti jednotlivých splátok je uvedený len podmieneným
spôsobom (Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP
stanovenéinak),čojetaktiežuspotrebiteľaspôsobilévzbudiťneistotuvtom,ktorýdeňjedňomsplatnosti

splátky ako aj konečnej splatnosti úveru.

V zmluve absentuje aj náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. V zmluve je uvedená len výška
splátky, z ktorej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru a koľko ide na splátku úroku. V
zmluve je len jedna suma mesačnej splátky (25,77 Eur). Z nej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu

úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. V zmluve je uvedený len počet splátok (31), a to bez
určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky. Na tom nič nemení
ani znenie bodu 6.3 VOP, podľa ktorého „V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok,
príslušná časť istiny a poistenie“. Z obsahu samotnej zmluvy totiž nevyplýva, aká je výška splátky naúver, aká je výška splátky na úrok, aká je výška splátky na prípadné poistenie. Účelom ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ bolo to, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný v akých termínoch,
resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky)

vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva.
Je preto vylúčené aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr.
na všeobecné obchodné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže vôbec ovplyvniť. Údaje o konečnej

splatnosti úveru, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú jednu
z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase
uzatvoreniazmluvy.Jepretopotrebné,abytietoúdajeboliobsiahnutépriamovtextezmluvyoposkytnutí
úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom
zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach. V tomto

smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. Rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp.zn.9Co/208/2012 zo dňa 18.10.2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy
priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že

podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej
podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp.
obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o konečnej splatnosti úveru, výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej
podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné

takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s
týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov
spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide
totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal
z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne

uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že z dôvodu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, dňa 24.09.2011 listom - vypovedanie
zmluvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Právny predchodca žalobcu

vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo s poukazom na súlad so zákonom o
ochrane spotrebiteľa a VOP. Z obsahu zmluvy ako aj priložených VOP súd nezistil, že by tieto obsahovali
ustanovenie oprávňujúce žalobcu vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru v prípade omeškania dlžníka
(žalovanej). Občiansky zákonník (ktorý sa ako právny predpis v zmysle citovaného ustanovenia § 52
ods. 2 OZ použije prednostne na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, čo je aj tento prípad)

v citovanom ustanovení § 565 síce pripúšťa, aby veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, táto možnosť je ale v spotrebiteľskej veci v zmysle § 53 ods. 9 OZ (v čase
uzavretia zmluvy ust. § 53 ods. 8 OZ) podmienená kumulatívnym splnením troch podmienok:
a) bolo to dohodnuté alebo rozhodnutím určené
b) spotrebiteľ je v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace

c) spotrebiteľ bol dodávateľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva

V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo dohodnuté
právo veriteľa žiadať podľa § 565 OZ zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (toto
právo nevyplýva ani z obsahu zmluvy ani VOP), a preto súd nepovažuje predmetný spotrebiteľský úver

za zosplatnený a to aj bez ohľadu na prípadné splnenie ďalších dvoch vyššie uvedených podmienok (ide
o podmienky kumulatívne, a preto dokazovanie smerujúce k preukázaniu ich naplnenia súd považoval
zaneúčelné).Ajnapriektomu,žejednostrannýmprávnymúkonom,sktorýmprávnypredchodcažalobcu
mal spájať zosplatnenie úveru, mala byť "výpoveď zmluvy" a je pravdou, že podľa bodu 12.2 VOP "Klient
ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu", podľa názoru

súdu takýto úkon nemôže mať účinky upravené v § 565 OZ, pretože tieto účinky sú viazané na splnenie
vyššie uvedených podmienok, čo je v priamom rozpore s uvedeným bodom 12.2 VOP (oprávnenosťou
vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu). Navyše využitie inštitútu výpovede zmluvy je v
tomto prípade v priamom rozpore s ustanovením § 582 OZ, pretože v zmysle tohto ustanovenia je možnévypovedať len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Predmetná zmluva o pôžičke ale bola uzavretá na
dobu určitú.

V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo povinnosťou
súdu prihliadať aj bez námietky vznesenej spotrebiteľom (ex officio) k prípadnému premlčaniu
uplatneného nároku.

Vychádzajúc zo zmluvy o úvere mala žalovaná úver splatiť v 31 mesačných splátkach. Aj napriek tomu,

že konečná splatnosť úveru (presný deň) nebol zo samotnej zmluvy zrejmý (čo je jedným z dôvodov,
prečo súd vyhlásil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov), z bodu 6.2 VOP
je zrejmé, že splátky mali byť splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (na to poukázal
aj samotný žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka). Prvú splátku mala tak žalovaná
uhradiť do 20.01.2011 a poslednú (31.) do 20.07.2013. Právny predchodca žalobcu podal žalobu dňa
17.09.2014, a tak s poukazom na 3 ročnú premlčaciu dobu v zmysle citovaných ustanovení § 101 a § 103

OZ súd považuje za premlčané všetky splátky splatné pred 17.09.2011 (od 20.01.2011 do 20.08.2011,
t.j. spolu 8 splátok). Nepremlčané tak boli splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.09.2011, t.j. celkovo
23 splátok (4 v roku 2011, 12 v roku 2012 a 7 v roku 2013).

Vzhľadom na to, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatku, bolo nutné na jednotlivé

splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky, t.j. sumu 607,55 Eur, a tak jedna splátka predstavuje sumu 19,60 Eur
(607,55 Eur/31 splátok). Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu spolu
116,36 Eur, čo predstavuje necelých 6 splátok (116,36 Eur/ 19,60 = 5,92) a jej plnenia bolo potrebné
započítavať v prvom rade na splátky najskôr splatné, plnenia žalovanej neprevýšili výšku splátok, ktoré
sú premlčané, a teda ich nie je možné v žiadnom rozsahu započítať na splátky nepremlčané.

Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu 450,80 Eur, ktorá je tvorená súčtom nepremlčaných
23 splátok (splatných 20.09.2011 až 20.07.2013) a ich výšky 19,60 Eur (vzhľadom na to, že úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov).

Podľa § 517 ods. 2 OZ k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko nedošlo k preukázaniu riadneho zosplatnenia pôžičky (spotrebiteľského úveru), nárok na úroky
z omeškania patria žalobcovi vo vzťahu ku každej splátke osobitne odo dňa nasledujúceho od jej

splatnosti (splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci, a preto má žalobca nárok na úroky z omeškania od
21. dňa toho - ktorého mesiaca). V súlade so zmenami úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky
súd priznal žalobcovi nároky na úroky z omeškania pri splátkach, pri ktorých sa dostal žalovaný do
omeškania od 21.09.2011 do 21.10.2011 v sadzbe 9,5% ročne; 21.11.2011 v sadzbe 9,25% ročne, od
21.12.2011 do 21.06.2012 v sadzbe 9 % ročne, od 21.07.2012 do 21.04.2013 v sadzbe 8,75% ročne a

od 21.05.2013 do 21.07.2013 v sadzbe 8,5%, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 450,80 Eur z uplatnených
653,11 Eur, čo predstavuje pomer úspechu 69,02% k neúspechu 30,98%. Rozdiel medzi úspechom
a neúspechom žalobcu predstavuje 38,04% (69,02% mínus 30,98%). Za účelné trovy žalobcu súdpovažoval zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, ktorý zaplatil vo výške 39,- Eur.
Preto má žalobca právo na jeho náhradu v rozsahu 14,84 Eur (38,04% z 39,- Eur). Pokiaľ ide o
žalobcom uplatnené trovy právneho zastúpenia, tie súd nepovažoval za účelne vynaložené s poukazom

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014,
v zmysle ktorého "Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom,
mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne
(účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde". Vychádzajúc z obsahu

žaloby uplatnenej v prejednávanej veci mal súd za to, že ide práve o žalobu, ktorá je podávaná
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach. Právny predchodca žalobcu je
obchodnou spoločnosťou poskytujúcou spotrebiteľské úvery na základe formulárových zmlúv, pričom
nároky z nich plynúce, ktoré sú predmetom jeho žalôb, sa spravidla líšia len údajmi o dlžníkoch a
špecifikáciou zmluvy (jej číslom, dňom uzavretia, výškou poskytnutej pôžičky, počtom a výškou splátky,
výškou uhradenej sumy, dátumom deklarovaného zosplatnenia a výškou uplatneného nároku). Konanie

právneho zástupcu žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) sa tak obmedzilo len na podanie žaloby,
ktorá je skutkovo a právne takmer totožná s inými žalobami podávanými právnym predchodcom žalobcu
hromadne. Konanie právneho zástupcu žalobcu po pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu sa
obmedzilonavznesenienámietkyvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniaaodvolanieprotirozhodnutiu
o jeho pripustení, v čom bol žalobca v celom rozsahu neúspešný a na stručné vyjadrenie k vyjadreniu

vedľajšieho účastníka, na čo nebol súdom vyzvaný a súd tak ani tieto trovy nehodnotí ako trovy účelne
vynaložené.

Vyhlásené znenie rozsudku neobsahovalo presnú špecifikáciu priznaných trov konania ale len odkaz na
to, že trovy konania budú špecifikované v písomnom vyhotovení rozsudku. Súd totiž rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti účastníkov konania a žalobca, ktorý si trovy uplatnil a ktorému boli priznané, tak mal
možnosť v lehote 3 pracovných dní vyčísliť ďalšie trovy konania, pričom nebolo povinnosťou súdu ho na
ich vyčíslenie vyzvať (súd rozhodol rozhodnutím, ktoré sa vyhlasuje). Žalobca tak neurobil, a preto súd
vychádzal z posledného vyčíslenia trov konania nachádzajúceho sa v súdnom spise.

O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá na ich náhradu právo.
Vedľajší účastník sa síce k návrhu vyjadril, avšak výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).