Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613204947
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613204947.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová v právnej veci žalobcu: O. N.,

XX. X. XXXX, bytom XXX XX T. V. L., H. XXXX/X, zastúpený Občianskym združením „Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov" so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 42249708,
právne zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Advokátska kancelária Škultétyho č. 3, 040
01 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice,
IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, 040
01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C

2398/2012 zo dňa 19. 1. 2012.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41,
Košice sp. zn. 2C 2398/2012 zo dňa 19. 1. 2012, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd zakazuje žalovanému uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek,
ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solarovej,
advokátky so sídlom v Košiciach, trovy konania vo výške 133,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 20. 3. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 2398/2012 z 19. 1. 2012, a to až do rozhodnutia vo
veci samej. Doplňujúcim návrhom žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku a zároveň žiadal
náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že predmetným rozsudkom bol zaviazaný k úhrade
dlžnej sumy vo výške 61,74 Eur a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur, resp.
aby v lehote 5 dní podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobca predmetnou
žalobou spochybnil právomoc predmetného rozhodcovského súdu danú vec rozhodnúť vzhľadom na to,
že boli porušené jeho práva domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom. Právomoc rozhodcovského

súdu mala byť založená podľa jeho názoru neplatnou rozhodcovskou doložkou.

Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu a podpísala
aj prevzatie všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VPP) vrátane osobitného zmluvnéhodojednania ohľadne rozhodcovského konania, avšak pri podpise tejto zmluvy nebol náležite poučený
o tom, čo podpisuje. Rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 4. 3. 2013, v ktorom rozhodcovský súd -
v tomto konaní žalovaný, uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka

uvedenávčasti„Osobitnézmluvnédojednanieč.01/2007kpoistnejzmluve“,vzmyslektorýchpoisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V odôvodnení predmetného rozsudku sa ďalej
uvádza, že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a že žalovaný
mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať. Spolu s rozsudkom bolo žalobcovi doručené Upovedomenie

o začatí konania z 9. 1. 2012 a návrh na začatie konania.

Žalobca v odôvodnení písomnej žaloby ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
(sp. zn. 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013), na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11C 91/2009 a
na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. 11. 2011 č. k. IV.ÚS 499/2011, z ktorých vyplýva opodstatnenosť
a dôvodnosť jeho žaloby.

Ďalej uviedol, že žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil
údajný nárok, ktorý mu mal vzniknúť „titulom osobitnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá zodpovedá
nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Podľa žalobcu ide o neprimeranosť uvedenej
podmienky, podľa ktorej žalovaný prenáša na žalobcu náklady vzniknuté mu v súvislosti s predajom
produktu - poistnej zmluvy (provízia pre obchodného zástupcu). Žalobca nemal a ani nemá o existencii

administratívnych nákladov a o ich výške vedomosť a nie sú v záujme spotrebiteľa. Nemožno teda po
ňomspravodlivopožadovať,abyhradilprovíziuobchodnémuzástupcovi,ktoréhozamestnávalžalovaný.
Okrem toho žalovaný bol povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s odbornou starostlivosťou
a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie je
možnéspravodlivopožalobcovi,atopoviacako6rokochoduzavretiapoistnejzmluvypožadovaťsumu,

ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na jej uzavretie, a ktoré by naviac mal hradiť on sám.

Podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ide o tzv. skrátené konanie, ktoré podľa žalobcu
nemá oporu v zákone. Takéto konanie je v jej neprospech, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Navyše ide o vzťah spotrebiteľský a o neprijateľnú

zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je príslušnosť
rozhodcovského súdu vylúčená.

Aj napriek tomu, že žalobca podpísal „Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve - rozhodcovskú
doložku“, táto nebola individuálne dojednaná. Pretože ustanovenie o arbitráži v časti XV. „Rozhodcovské

konanie“ je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len VPP), znamená
to, že žalobca nemal podpísať rozhodcovskú doložku, ale ani VPP, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú
súčasťou poistnej zmluvy. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobca
sám niečo v poistnej zmluve vymienil a druhá strana - žalovaný by to prijal. V tomto prípade však k
takémuto dojednaniu nedošlo a išlo výlučne o využitie štandardnej, formulárovej zmluvy. Sám žalovaný

vo svojom žalobnom návrhu v arbitrážnom konaní opakovane zdôrazňuje, že časť XV. VPP je súčasťou
poistenia, teda nemôže ísť o individuálne dojednanie. Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne, čo opakovane potvrdil
Najvyšší súd SR (viď vyššie), s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení
posledných noviel a článku 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS žalobca sa domáha zrušenia predmetného

arbitrážneho rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského
rozsudku až do rozhodnutia vo veci samej.

K žalobe predložil dôkazné listiny, a to návrh na začatie konania z 2. 1. 2012, ktorý bol podaný na
Arbitrážny súd v Košiciach žalovaným dňa 4. 1. 2012, upovedomenie o začatí rozhodcovského konania

z 9. 1. 2012, doručené mu spolu s rozhodcovským rozsudkom a kópiu rozhodcovského konania č. k.
2C 2398/2012, ako aj poistnú zmluvu, resp. návrh na uzavretie poistnej zmluvy medzi Prvou česko-
slovenskoupoisťovňouRapidažalobcompodč.4342890148zodňa 21.10.2007adohodaopripoistení
zo dňa 21. 10. 2007, ako aj VPP v časti XVI, XVII v časti, kde je uvádzané Osobitné zmluvné dojednanie
č. 01/2007 v predmetnej poistnej zmluve.

Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Gulbišom, ktorý navrhoval
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, a preto je platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky,ktorých podpisom žalobca potvrdila ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č.
01/2007 k predmetnej poistnej zmluve žalobca osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti

a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV VPP, a toto chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku, teda tvrdil, že táto bola individuálne dojednaná. Uviedol, že žalobca
mal dve možnosti (tieto boli tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom
prípade pani K. Y., pri uzatváraní zmluvy patrične vysvetlené, o čom svedčí Záznam o požiadavkách
a potrebách klienta k danej poistnej zmluve zo dňa 21. 10. 2007), a to spolu s podpisom poistnej

zmluvy a VPP podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal
z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné
zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie citovaného ustanovenia článku XV VPP, avšak jeho poistný
vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, kde tieto posúdili totožnú
rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda platnú (uznesenie KS v Prešove sp. zn.
10CoE/51/2011, uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10CoE/48/2011, uznesenia KS v Banskej Bystrici sp.

zn. 14CoE/174/2011, 17CoE/224/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/235/2012 z
27. 2. 2013 a iné). Poukázal na stav právnej neistoty, ktorý by bol vyvolaný rozporom v rozhodovacej
činnosti súdov, ktoré by v obdobných skutkových veciach vyslovovali diametrálne odlišné právne názory.
Namietal nedostatok právomoci procesného súdu s odôvodnením, že sa jedná o súbeh súdnej
právomoci a právomoci rozhodcovského súdu, a preto žiadal konanie zastaviť, resp. návrh zamietnuť

a priznať mu trovy konania. Ku charakteru konania mal zato, že daný spor, v ktorom sa rozhoduje o
zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, a preto sa na žalobcu nevzťahuje
oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.

Žalobca bol v konaní zastúpený Občianskym združením „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom

bytov so sídlom v Košiciach“, ktorý splnomocnil na zastupovanie vo veci JUDr. Darinu Solárovú,
advokátku so sídlom v Košiciach. Táto sa pojednávania osobne nezúčastnila, k veci, a to k stanovisku
žalovaného sa vyjadrila písomne dňa 10. 5. 2013. V tomto vyjadrení trvala na stanoviskách, ktoré
boli vyjadrené v písomnom vyjadrení žaloby a zotrvávala na stanovisku, že podstatou veci je to, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne, a teda platne uzatvorená, aj keď sa tomu žalovaný roky v

súdnych konaniach bráni. Opakovane poukázala na rozhodnutia jednotlivých súdov SR a Najvyššieho
súdu SR. V doplňujúcom návrhu okrem pôvodného nároku žiadala žalobcovi priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 61,74 Eur. Zároveň požadovala náhradu vzniknutých trov konania vo výške
133,- Eur za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci v rátate prvej porady s klientom a za
písomné vyjadrenie k stanovisku žalovaného (1 úkon 58,69 Eur + 7,81 Eur - režijný paušál).

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil osobne žalobca a právny zástupca žalovaného.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia dôkazných listín - kópie spisu
Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 2398/2012, súd zistil tento skutkový stav:

Z dôkazného spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C 2398/2012 súd zistil a vzal za preukázané, že
žalovaný sa návrhom doručeného dňa 4. 1. 2012 dožadoval na rozhodcovskom súde zaplatenia sumy
61,74 Eur a trovy konania 276,- Eur s odkazom na ustanovenie v časti XVII ods. 7, 8 z titulu nákladov
poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Súčasťou návrhu bola poistná zmluva a vyňatok z

VPP a oznámenie žalovaného adresované žalobcovi o zániku poistenia, sadzby provízie pre jednotlivé
druhy poistenia, potvrdenie Arbitrážneho súdu o prijatí návrhu dňa 4. 1. 2012, písomné potvrdenie
prijatia a rozhodovania v spore vedenom pred AS v Košiciach, upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 9. 1. 2012, rokovací poriadok AS Košice a rozhodcovský rozsudok zo
dňa 19. 1. 2012, ktorý bol účastníkom doručený (žalobcovi spolu s návrhom dňa 4. 3. 2013).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho
dodatočného ustanovenia.
Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného

ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa môžu

dohodnúť,žesvojsporpredložianarozhodnutieurčitémustálemurozhodcovskémusúdu.Vtomprípade
platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v
čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovský súd musí
rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.
Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie,
ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s

ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä
ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie
vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy
alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná

praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy,

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak

účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 4.
3. 2013 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 20. 3. 2013, takže jeho nárok bol uplatnený
v zákonnej lehote.

Z dokazovania je nesporné, že žalovaný pod predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a žalobca uzavreli dňa 21. 10. 2007 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou
sú VPP, prevzatie ktorých žalobca podpísal dňa 21. 10. 2007. Súčasťou VPP je ich osobitné zmluvné
dojednanie č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne a každý
zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,

že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle článku XV týchto VPP a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako
rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument),
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmikonaniadojednanáakorozhodcovskádoložkavrámciVPPkpoistnejzmluveč.4342890148.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka napriek podpisu oboch zmluvných strán bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol rozhorčenie nad tým, že po 6 rokoch
sa žalovaná domáha rozhodcovským rozsudkom od neho zaplatenia akejsi sumy, resp. ďalšej sumy,
napriek tomu, že ich poistný vzťah už zanikol a on voči poisťovni už nemal ďalšie podlžnosti. Dojednanie
formou rozhodcovskej doložky v pôvodnej spotrebiteľskej zmluve on považuje za nekalé. Nevyjadril

sa konkrétne k tomu, či správne porozumel, aký formulár zmluvy podpisuje. Vzhľadom na takéto jeho
vyjadrenie súd sa stotožnil s tvrdením zástupcu žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná, i vzhľadom na listinný dôkaz - „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej
poistnej zmluve“.

V článku XV VPP v súlade s Osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k predmetnej poistnej
zmluve sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní, pričom nešpecifikovali
osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1
citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu
rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10. 3. 2011 - prvej vety preambuly
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súd teda konštatuje, že osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4203700261

účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Zároveň v čl. XV Všeobecných poistných podmienok sa účastníci konania
nedohodli na osobe rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle §

8 ods. 1 citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
- t. j. konkrétne vymedzenému stálemu rozhodcovskému súdu.

Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z. (pokiaľ

sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6) - je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú
v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z..

Žalobca namietal i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č.
244/2002 Z. z..

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z. z. (t. j. poslednou novelou

zákona č. 244/2002 Z. z. ) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;

- Elisa Maria Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;
- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno
rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať
samotný predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy 61,74
Eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z. z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé

praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok

pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je

možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval, či neposudzoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo

individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4342890148 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania žalobca touto formou žalovaného vôbec poučoval.

Súd teda skonštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.

1 písm. j/.

Z týchto dôvodov súd návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v plnom rozsahu vyhovel.

Žalobca požadoval rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Lustráciou súd síce nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a ani z výsluchu
žalobkyne, či zástupcu žalovaného súd túto skutočnosť preukázanú nemal. Zástupca žalobcu pred
súdom vyhlásil, že priebežne na základe právoplatných rozhodcovských rozsudkov sú predexekučné
výzvy účastníkom rozhodcovských konaní zasielané, preto s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2

zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Ako už bolo v úvode uvedené, žalovaný namietal aj poplatkovú povinnosť, tvrdil, že sa ma vyrubiť podľa
položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov a v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhol
zastaviť konanie.

Súd však poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o
súdnych poplatkoch) je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom toto ustanovenie odkazuje pod č. 4aa napr.
Na zákon o ochranu spotrebiteľa.Žalobca je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.

K podaniu právneho zástupcu žalovaného, ktorým namietal i nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie
o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 O.s.p. súd udáva, že takýto postup by bolo možné
zvoliť len pre prípad, ak by sa vec mala podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní.
Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným súdom a nie

rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu žalovaného neobstojí.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu - zaplatenia sumy 61,74 Eur, ako finančného zadosťučinenia s
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. súd v tejto časti žalobu zamietol,
nakoľko vzal za preukázané, že žalobca sa tohto nároku domáha predčasne. Z citovaného zákonného
ustanovenia jeho poslednej vety jasne vyplýva, že osoba, ktorá si na súde úspešne uplatní porušenie

práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva, alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že žalobca sa musí najprv úspešne domôcť svojho
nároku o porušení práva, až tak následne sa môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p.
a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr.
Dariny Solárovej podľa vyhlášky č. MS SR vo výške 133,- Eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon je vo výške 58,69 Eur (za rok 2012, právna
zástupkyňatedanežiadala60,08Eurprerok2013).Podľa§14citovanejvyhláškymáprávnazástupkyňa

splnomocneného zástupcu žalobcu nárok na trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
(prevzatie, príprava veci, vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie k stanovisku žalovaného),
2x 58,69 Eur plus 2x 7,81 Eur - režijný paušál, teda spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 133,- Eur.

Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch

oslobodená a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a to podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.