Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113233148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113233148.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľky V.

V., N.. XX. B. XXXX, A. A. A., B. XX, zastúpenej JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou, Banská Bystrica,
Dolná 62, proti odporcovi V., B..T..Y.., XXX XX A. A., S. V. XXX, J.: XX XXX XXX, zastúpenému URBÁNI
& Partners, s.r.o. /Advokátska kancelária/, 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181,
o zaplatenie sumy 4 000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 4 000 Eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne
od 20. novembra 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania - súdny poplatok v sume 240 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 1 038,98 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na
účet jej právnej zástupkyne v OTP Banka Slovensko a.s., Č..Ú.. XXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiada uložiť odporcovi povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie v sume 4 000 Eur,
ktorú ako zálohu uhradila dňa 1. decembra 2011 konateľovi odporcu. Argumentuje, že odporca túto
zálohu nezapočítal v jej prospech pri vystavení faktúry č. FV 20110016 dňa 16. decembra 2011 v sume
6 902,03 Eur, ktorú mu v celej sume uhradila.

Odporca žiada návrh zamietnuť. Nepopiera prijatie zálohy v sume 4 000 Eur dňa 1. decembra 2011,
ani vystavenie príjmového pokladničného dokladu naň, tvrdí však, že napriek sume 6 902,03 Eur
vyfakturovanej faktúrou č. FV 20110016 dňa 16. decembra 2011 a sume uvedenej na príjmovom
pokladničnom doklade zo dňa 19. decembra 2011, mu navrhovateľka v skutočnosti uhradila len rozdiel
medzi fakturovanou sumou a zálohou, t.j. sumu 2 902,03 Eur. Argumentuje, že navrhovateľka zneužila
jeho dôveru, lebo podľa dohody mala príjmový pokladničný doklad zo dňa 1. decembra 2011 zničiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, konateľa odporcu A. V., svedkyne J.. Q. K.,
vypočutím právnych zástupcov účastníkov a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, zmluvou o
dielo č. 8/2011 zo dňa 28. septembra 2011, krycím listom rozpočtu a rozpočtom výkazov výmer, faktúrou
č. FV 20110016 zo dňa 16. decembra 2011, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 1. decembra
2011 a 19. decembra 2011, výpisom z účtu navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni, a.s., výzvou na
vrátenie čiastkovej úhrady k faktúre č. FV 20110016 zo dňa 12. novembra 2013, výpisom z obchodného
registra na odporcu, pričom zistil nasledovné:

Niet sporu, že odporca realizoval na základe zmluvy o dielo č. 8/2011 rekonštrukciu domu navrhovateľky.
Časť domu bola rekonštruovaná na súkromné účely (v tejto časti vystupovala voči odporcovi ako fyzickáosoba) a časť domu pre účely firmy A. (v tomto prípade bola jedna z faktúr vystavená na navrhovateľku
ako fyzickú osobu - živnostníka, aby úhradu mohla zahrnúť do nákladov firmy).

Je nesporné, že časť prác fakturoval odporca navrhovateľke faktúrou č. FV 20110016 vystavenou na
sumu 6 902,03 Eur dňa 16. decembra 2011. Účastníci nespochybňujú, že dňa 1. decembra 2011 pri
osobnom stretnutí odovzdala navrhovateľka konateľovi odporcu A. V. zálohu na úhradu tejto faktúry
v sume 4 000 Eur, o čom svedčí i príjmový pokladničný doklad zo dňa 1. decembra 2011. Sporným
je, či dňa 16.decembra alebo 19. decembra 2011 (a za akých okolností a v akom rozsahu) uhradila

navrhovateľka odporcovi faktúru č. FV 20110016. O úhrade celej sumy 6 902,03 Eur svedčí príjmový
pokladničný doklad zo dňa 19. decembra 2011, pravosť ktorého účastníci nespochybňujú. Odporca
však tvrdí, že v skutočnosti v tento deň uhradila navrhovateľka len rozdiel medzi fakturovanou sumou
a zálohou, t.j. sumu 2 902,03 Eur, navrhovateľka tvrdí, že uhradila celú vyfakturovanú sumu. Podľa
odporcu mala navrhovateľka príjmový pokladničný doklad zo dňa 1. decembra 2011 svedčiaci o úhrade
zálohy v sume 4 000 Eur na základe dohody zničiť.

Z výpisu z osobného účtu navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd konštatuje, že dňa 16.
decembra 2011 vybrala navrhovateľka v banke sumu 7 000 Eur.

Dňa 12. novembra 2013 vyzvala navrhovateľka odporcu písomne na vrátenie zálohy v sume 4 000 Eur

najneskôr do 7 dní na číslo jej účtu. Odporca na túto výzvu nereagoval.

Navrhovateľka ako účastníčka konania tvrdila, že dňa 16. decembra 2011 odovzdala konateľovi odporcu
A.Y. V. na jeho výzvu (tak bolo medzi nimi obvyklé) v pizzerii E. neďaleko budovy Slovenskej sporiteľne
v hotovosti sumu 6 902,03 Eur.

Konateľ odporcu A. V. ako účastník potvrdil, že dňa 1. decembra 2011 mu navrhovateľka odovzdala
zálohu v sume 4 000 Eur. Tvrdil, že na úplnú úhradu faktúry č. FV 20110016 navrhovateľka uhradila
sumu 2 902,03 Eur v kancelárii odporcu, nevedel určiť, či to bolo dňa 16. decembra 2011, alebo 19.
decembra 2011.

Svedkyňa J.. Q. K., účtovníčka odporcu, vypovedala, že účastníci si viackrát dohodli zálohovú platbu,
na ktorú nikdy nebola vystavená faktúra, ale príjmový pokladničný doklad. Potvrdila, že navrhovateľka
zálohu vždy uhradila a, že podľa dohody mala príjmový pokladničný doklad o platbe zálohy zničiť.
Neskôr bola fakturovaná celá suma, preto z faktúry nemožno zistiť úhradu zálohy. V skutočnosti

však navrhovateľka uhrádzala faktúry v sumách predstavujúcich rozdiel medzi fakturovanou sumou a
zálohou. Svedkyňa nespochybnila, že dňa 1. decembra 2011 uhradila navrhovateľka zálohu v sume
4 000 Eur, tvrdila však, že dňa 19. decembra 2011 uhradila len rozdiel medzi fakturovanou sumou a
touto zálohou. Potvrdila, že navrhovateľka obvykle platila v hotovosti konateľovi odporcu, len v prípade
doplatku faktúry č. FV 20110016 (svedkyňa nevedela z akého dôvodu) uhradila sumu 2 902,03 Eur

dňa 19. decembra 2011 v kancelárii odporcu. Svedkyňa vysvetlila, , že oficiálne účtovníctvo vo firme
odporcu sa realizuje len cez faktúry, nevylúčila, že môžu existovať záznamy o tom kedy a v akej sume
navrhovateľka platila. Peniaze, ktoré dostal od navrhovateľky, konateľ odporcu spravidla používal na
úhradu faktúr subdodávateľom, nákup materiálu a pod., fyzicky ich do pokladne firmy nikdy nevkladal.

V reakcii na výpoveď svedkyne navrhovateľka poprela, že by niekedy platbu uhrádzala účtovníčke
odporcu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodne súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 120 ods.1, 3 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v

odseku 2, môže si súd osvojiť skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka. Cieľom dôkaznej povinnosti je
unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi. Nesplnenie dôkaznejpovinnosti znamená rozhodnutie súdu na základe skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých
protistranou. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z

navrhnutých a vykonaných dôkazov.

Podľa § 451 ods. 1, 2 O.z., kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa prvej vety § 456 O.z. sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor ktorého
sa získal.

Podľa prvej vety § 458 O.z. sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Majetkovýprospechjezískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnilosa,hocichýbalaprávnaskutočnosť,
najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že predložením listinných dôkazov - príjmových
pokladničných dokladov zo dňa 1.decembra 2011 a 19. decembra 2011, pravosť ktorých odporca

nespochybňuje, uniesla navrhovateľka dôkazné bremeno dokázať svoje tvrdenie, že odporcovi poskytla
na úhradu faktúry č. FV 20110016 nielen celú vyfakturovanú sumu (príjmový pokladničný doklad zo dňa
19.decembra 2011), ale i zálohu v sume 4 000 Eur (príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.decembra
2011). Prijatie zálohy dňa 1. decembra 2011 v žalovanej sume odporca ani nespochybňuje. Tvrdenie,
o úhrade celej fakturovanej sumy dňa 16. decembra 2011 navrhovateľka podporila predložením výpisu

z jej osobného účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., podľa ktorého v tento deň vybrala z banky sumu 7
000 Eur. Tento fakt je navyše v súlade s jej tvrdením, že platbu odovzdala konateľovi odporcu v pizzerii
E. neďaleko budovy banky, kde sa stretávali (čo v prípade iných stretnutí ani odporca nespochybňuje).
Nedôveryhodnosť tvrdení odporcu je podľa názoru súdu daná nejasným vyjadrením jeho konateľa, ktorý
si na okolnosti platby nepamätá , faktom, že nepochybne odporca inicioval prax „ničenia“ príjmových

pokladničných dokladov za uhradené zálohy, i spôsobom vedenia jeho účtovníctva a pokladne ( výpoveď
účtovníčky), ktorý zavinil, že odporca nie je schopný preukázať ako boli platby skutočne realizované.
Aj preto odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, že od navrhovateľky neprijal na
úhradu faktúry č. FV 20110016 viac ako fakturovanú sumu.

Za tohto stavu súd konštatuje, že suma 4 000 Eur uhradená navrhovateľkou naviac na úhradu faktúry
č. FV 20110016 predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré je odporca povinný navrhovateľke
vydať. Zároveň súd priznal v zmysle § 517 ods. 1 O.z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
navrhovateľke i príslušný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po termíne, ku ktorému písomne
požiadala odporcu peniaze vrátiť písomnou výzvou zo dňa 12. novembra 2013.

Navrhovateľka v konaní uspela, preto jej súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal i právo na náhradu
trov konania - súdneho poplatku (240 Eur) a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, ďalšia
porada s klientom dňa 5. mája 2014, písomné vyjadrenie k odporu a účasť na súdnych pojednávaniach

v dňoch 10. septembra 2014 a 30. septembra 2014) v hodnote á 141,60 Eur (v prípade ďalšej porady s
klientom dňa 5. mája 2014 podľa § 13a ods. 1 v sume 283,20 Eur) s režijným paušálom (2 x 7,81 Eur
za úkony v roku 2013 a 4 x 8,04 Eur za úkony v roku 2014).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom
podpísaného súdu.