Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010180
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115010180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému L.. X. I. pre zločin
podvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.c/Tr.por.spoukazomna§138písm.h/Tr.zák.,naneverejnom
zasadnutí dňa 9. marca 2016 prejednal sťažnosť poškodeného U. V. proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 20. mája 2015, sp.zn.4T/12/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť poškodeného U. V.
z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 20. mája 2015, sp.zn.4T/12/2015 podľa § 281 ods. 1 Tr. por.
v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. rozhodol, že
sa trestné stíhanie obžalovaného L.. X. I. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. zastavuje,

ktorého sa mal dopustiť tak, že

-v období od 19.2.2008 asi od 15.30 hod. až do dňa 15.4.2008 do 15.00 hod. v Z. na ulici M.R. X. č.XXX v
kaviarni na X. poschod.í zábavno-obchodného centra U. v Z. na D. ceste č. XX v kaviarni penziónu
U. na osobných stretnutiach, i počas vzájomných telefonických rozhovorov, ako zvolený obhajca
U. V. obžalovaného v trestnej veci sp.zn.4T/26/2005 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa v rozpore s ustanoveniami § 18 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.586/2003Z.z. o advokácií žiadal od U. V.
sumu 50.000,-Sk (1.659,70 Eur) pod zámienkou, že ide o úplatok pre sudcu Okresného súdu Trenčín,
konajúceho v prvostupňovom rozsudku sp.zn.4T/26/2005 vedenom proti obžalovanému práp. U. V. s
tým, že tento rozhodne tak, že trestné stíhanie vedené proti jeho osobe bude podľa § 314c ods. 1 písm.
d/ zákona č.141/1961Zb. s poukazom na § 307 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č.141/1961Zb. podmienečne
zastavené, pričom dňa 15.4.2008 v čase asi o 14.55 hod. v Trenčíne na D. N. XX v kaviarni penziónu

U. obvinený prevzal od U. V. finančnú hotovosť vo výške 25.000,-Sk (829,85 Eur) ako časť úplatku,
ktorú použil pre vlastnú potrebu, pretože dôvod poskytnutia hotovosti si vymyslel, čím získal prospech
najmenej vo výške 25.000,-Sk (829,85 Eur),

pretože trestné stíhanie obžalovaného L.. X. I. je premlčané.

Proti uvedenému uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podala prokurátorka krajskej prokuratúry
sťažnosťavzákonnejlehotepodoručeníuzneseniapoškodenýU.V.,ktorúpísomnebližšienezdôvodnil.
V písomných dôvodoch sťažnosti zo dňa 17.6.2015 doručenej okresnému súdu dňa 18.6.2015
poškodený U. V. uviedol iba to, že podáva voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín písomným podaním zo dňa 12.6.2015 doručeným krajskému

súdu dňa 17.6.2015 zobrala svoju sťažnosť proti uvedenému uzneseniu späť.Predseda senátu okresného súdu uznesením sp.zn.4T/12/2015 zo dňa 9.7.2015 podľa § 188 ods. 4 Tr.
por. zobral na vedomie späťvzatie sťažnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorú zahlásila
proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.4T/12/2015-1185 zo dňa 20.5.2015.

Obžalovaný L.. X. I. sa k podanej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril.
Obžalovaný vo vyjadrení uviedol, že v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo okrem
výpovede obžalovaného aj listinnými dôkazmi preukázané, že obžalovaný svojim konaním neznížil
majetok U. V. a tomuto konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna škoda. Skutočnosť, že

vyšetrovateľakoajdozorujúcaprokurátorkapostaviliU.V.doprocesnéhopostaveniapoškodeného,ešte
neznamená, že i poškodeným je. Poukázal na to, že existencia škody musí byť dôkazmi preukázaná,
až potom sa s ňou môže narábať ako s procesným inštitútom. V danom prípade však škoda nebola
nikdy preukázaná, a preto i procesné postavenie U. V. ako poškodeného, bolo od vznesenia obvinenia
nezákonné. Obžalovaný ďalej uviedol, že U. V. nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti proti
uzneseniu o zastavení trestného stíhania, lebo týmto rozhodnutím nie je rozhodnuté o jeho právach a

povinnostiacharovnakoniejeosobou,ktorejnávrhsavtejtovecipodľazákonavýslovnepožadujealebo
pripúšťa ako podmienka pre rozhodnutie. Podľa jeho názoru je sťažnosť U. V. nedôvodná aj preto, lebo
advokátskyporiadoknepoznádôležitúpovinnosť,pretoniejemožnénakonanieobžalovanéhoaplikovať
ustanovenie § 138 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný má za to, že napadnuté uznesenie o zastavení trestného
stíhania je zákonné. Podľa jeho názoru i Krajská prokuratúra Trenčín ho považuje za zákonné, keďže

zahlásenú sťažnosť na hlavnom pojednávaní zobrala po oboznámení sa s písomným vyhotovením
uznesenia späť. D. z vyššie uvedených dôvodov navrhol sťažnosť U. V. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 9. marca 2016
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj

konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že
sťažnosť poškodeného U. V. nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutého uznesenia.

V rámci preskúmania správnosti výroku samotného napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri
roky pri ostatných prečinoch. (Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s

hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky.)

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym

skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede
obžalovaného, svedkov U. V., U.. P. X., C.. Z. U., L. G., C.. Y. T., U.. G. F., o príjmový pokladničný doklad
zo dňa 15.4.2008 (č.l.601 spisu), príjmový pokladničný doklad P-37 zo dňa 15.4.2008 (č.l.602
spisu), o vyúčtovanie za poskytnuté právne služby za odmenu a výdavky a o ďalšie listinné dôkazy, na
ktoré poukázal v napadnutom uznesení, o vierohodnosti, ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako

ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne
a presvedčivo odôvodnil v napadnutom uznesení a na ich podklade zákonne a vecne správne rozhodol.Okresný súd z vykonaných a vyhodnotených dôkazov správne zistil, že sa skutok stal, čo vyplynulo
tak z výpovede svedka U. V., ktorý mal zároveň procesné postavenie poškodeného ako aj výpoveďou
obžalovaného. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že zásadný rozdiel medzi nimi spočíval

v prezentovanom motíve, pričom zatiaľ čo poškodený po celý čas zotrval na domnienke o úplatku pre
sudcu, obžalovaný sa bránil tvrdením, že tak konal v záujme dosiahnuť zaplatenie svojich trov, na ktoré
mu vznikol nárok v súvislosti s obhajobou poškodeného a s právnym zastupovaním pani F.. Aj podľa
názoru krajského súdu vykonané dokazovanie prisvedčuje obrane obžalovaného. Obžalovaný tvrdil,
že vzhľadom na správanie poškodeného, o ktorom nevedel, že zmenil adresu bydliska, ktorému sa

nemohol dovolať, a ktorý nemal vysporiadané záležitosti z právneho zastupovania pani F., mal obavy,
či mu poškodený zaplatí trovy poškodeného, ktorý bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa, sa ho snažil opakovane, ale neúspešne kontaktovať, a tak vzhľadom na odstup
času a ostatné spomenuté faktory nadobudol obavu, že sa mu poškodený vyhýba. Odôvodnenosť obáv
obžalovaného bola posilnená aj výpoveďou svedka C.. U., ktorý dosvedčil, že poškodený pri prvotnom
oznámení žalovaného skutku nadriadenému poznamenal, že na poskytnutie úplatku peniaze nemá, čo

svedčí o nedobrej finančnej situácii poškodeného a posilňuje odprezentovanú obavu obžalovaného,
ktorý ako obhajca vzhľadom na neukončenú trestnú kauzu poškodeného nemal a nemohol mať ešte
konečnú predstavu o celkových trovách obhajoby. Išlo preto o legitímny dôvod prečo obžalovaný aj
napriek už prevzatým platbám (prvá vo výške 20.000,-Sk a druhá vo výške 5.000,-Sk), požadoval pod
vymyslenou zámienkou úplatku pre sudcu ešte sumu 50.000,-Sk, a to aj s poukazom na dodatočne

vyúčtovanú konečnú sumu trov právnych služieb v oboch právnych veciach- v trestnej a občiansko-
právnej veci.
Okresnýsúdtaktiežsprávnepoukázalnafakt,žesuma25.000,-Skprevzatáobžalovanýmdňa15.4.2008
od poškodeného v priestoroch penziónu U. v Z. bola riadne a včas zapísaná do účtovníctva, čo je
preukázané listinnými dôkazmi- príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 15.4.2008 a zápisom v

peňažnom denníku pod poradovým číslom 105 zo dňa 15.4.2008, ale i výpoveďou svedka C.. Y. T.,
účtovníka obžalovaného, ktorý vylúčil nezákonné nakladanie s účtovnými dokladmi. Aj tieto skutočnosti
potvrdzujú popísanú obranu obžalovaného.

Okresný súd zároveň správne vyhodnotil vyúčtovanie právnych služieb zo dňa 15.6.2009 a ani krajský

súd nezistil v tomto hodnotení pochybenia, ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného. Krajský súd
sa v celom rozsahu s hodnotením vyúčtovania právnych služieb zo dňa 15.6.2009 okresným súdom
stotožnil a v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti (č.l.7 prvý
odsek napadnutého uznesenia).

Rovnako správny je záver okresného súdu, že ohľadne ostatných dôkazov, ktoré boli vykonané na
hlavnom pojednávaní, tak ani z nich nevyplynuli skutočnosti, ktoré by usvedčovali obžalovaného
zo spáchania žalovaného trestného činu. Či išlo o výpoveď svedka G. alebo listinné dôkazy, ktoré
zobrazovali finančné obraty na bankových účtoch obžalovaného alebo sudcu L.. R., nebolo preukázané
nič, čo by svedčilo o vine obžalovaného alebo by bezprostredne súviselo s prejednávanou trestnou

vecou. Pritom i svedectvá C.. U. a U.. X. vo vzťahu k predmetu uvedenej trestnej veci sú bez podstatného
procesného významu. Ide u oboch o nepriamych svedkov, ktorí poznatky o žalovanom skutku získali
od poškodeného, a preto nepredstavujú priamy zdroj poznania, ktorý by výraznejšie prispel k zisteniu
skutkového stavu alebo k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné stíhanie.

Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd správne dospel k záveru, že prokuratúra neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu ku subjektívnej stránke konania obžalovaného, a teda na hlavnom pojednávaní
vykonané dokazovanie a na jeho základe zistený skutkový stav veci neumožňovali vysloviť jednoznačný
záver, že by obžalovaný konal so subjektívnou motiváciou porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu
zo zákona o advokácii s úmyslom podviesť poškodeného. S poukazom na zistení skutkový stav veci,

keď obžalobe sa nepodarilo jednoznačne vyvrátiť obranu obžalovaného, že konal v záujme dosiahnuť
zaplatenie svojich trov, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s obhajobou poškodeného a s právnym
zastupovaním pani F., okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný nekonal s úmyslom
sa bezdôvodne obohatiť. Práve naopak, vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
mal na požadované plnenie právny nárok, ktorý mu vznikol z titulu obhajoby a právneho zastupovania

poškodeného, prípadne pani F..

Vzhľadom na takto zistení skutkový stav veci vyplývajúci z dokazovania na hlavnom pojednávaní s
ohľadom na subjektívnu motiváciu obžalovaného, ktorý svojim konaním neporušil dôležitú povinnosťvyplývajúcu mu zo zákona o advokácii, okresný súd správne ustálil, že žalovaný skutok nemožno právne
kvalifikovať ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., no je potrebné ho právne kvalifikovať
ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd konštatuje, že Trestný zákon pri prečine podvodu v ustanovení § 221 ods. 1 Tr. zák. hrozí
trestom odňatia slobody až na dva roky, pričom podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. účinného po
1.1.2006 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch (ak
ide o prečin, za ktorý zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou

trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahujúcou tri roky).

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nakoľko od spáchania
žalovaného skutku (obdobie od 19.2.2008 asi od 15.30 hod. do 15.4.2008 do 15.00 hod.) po vznesenie
obvinenia, ktoré je v danom prípade časovo zhodné so začatím trestného stíhania (uznesenie vydané
dňa 26.5.2014 a oznámené dňa 28.5.2014), uplynula doba dlhšia ako šesť rokov, je jednoznačne

preukázané, že v zmysle § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. došlo k uplynutiu premlčacej doby trestného
stíhania obžalovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a k zániku trestnosti predmetného
činu z dôvodu jeho premlčania. Okresný súd po zistení uvedených skutočností na hlavnom pojednávaní
vecnesprávneavsúladesustanovením§281ods.1Tr.por.spoužitímustanovení§9ods.1písm.a/Tr.
por. a § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestné stíhanie voči obžalovanému v predmetnej trestnej veci zastavil.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné,
zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom sťažnosť
poškodeného U. V. proti uzneseniu okresného súdu, nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
opodstatnená a dôvodná.

Krajský súd dodáva, že okresný súd pri úplnej dôslednosti v poučení napadnutého uznesenia vo vzťahu
k obžalovanému mal ešte obžalovaného poučiť a uviesť, že podľa § 9 ods. 3 Tr. por. v trestnom stíhaní,
ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a / Tr. por., sa však pokračuje, ak vyhlási obžalovaný do troch dní

odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.

P. V. nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.