Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205561
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115205561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený: JUDr. Helena
Strachotová, advokátka, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: K. T., narodený XX. X. XXXX,
bytom S. XXX/XX, T., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou S. H., zamestnankyňou
tunajšieho súdu, o zaplatenie 452,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 8C/119/2015-19 zo dňa 2.6.2015.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 96,46 eur, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo

sumy 96,46 eur od 4.1.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 3. 2015 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 278,50 eur, úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 210,47 eur od 3. 1. 2014 do zaplatenia, úroku z
omeškania 8,25 % ročne zo sumy 278,50 eur od 4. 1. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh na začatie konania zo dňa 17. 2. 2015 v spojení s podaním zo dňa 3. 2. 2016 žalobca
skutkovo odôvodnil tým, že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 10. 5. 2012 vo výške 353,88 eur na nákup spotrebného tovaru a súčasne
sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 24
mesačných splátok vo výške 21,46 eur počnúc dňom 15. 6. 2012. Úver mal splatený ku dňu 15. 5. 2014 a
žalovaný mal celkom zaplatiť sumu 515,04 eur, ktorá pozostáva zo sumy úveru 353,88 eur a zmluvných

úrokov 161,16 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 257,52 eur do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
ku dňu 3. 1. 2014. Dlžná suma 278,50 eur pozostáva zo sumy 210,47 eur ako úverová istina, zo sumy
37,33 eur dlžných zmluvných úrokov, zo sumy 30,70 eur neuhradené náklady spojené s uplatňovaním
pohľadávky zo dňa 1. 7. 2013 vo výške 3,90 eur, zo dňa 15. 7. 2013 vo výške 8,90 eur, zo dňa 1. 8.
2013 vo výške 17,90 eur.
Dňa 2. 6. 2015 vydal súd platobný rozkaz č. k. 8C/119/2015-19, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Uznesením č. k. 8C/119/2015-33 zo dňa 9. 12. 2015 súd ustanovil žalovanému pre toto konanie

opatrovníka.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa
17. 2015, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 5. 2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti zo dňa 10. 1. 2014, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 27. 1. 2016,
potvrdením o prijatých splátkach zo dňa 27. 1. 2016, s obsahom celého spisového materiálu. Rozsudok
bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej
lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť
čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz

týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie
končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 5. 2012 vyplýva, časť 1., že túto zmluvu uzatvoril žalobca
a žalovaný, pričom obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného úver vo výške
353,88 eur a obsahom záväzku žalovaného bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
v rovnomerne rozvrhnutých 24 mesačných splátkach po 21,46 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci
počnúc dňom 15. 6. 2012, konečná splatnosť úveru 15. 5. 2014, výška úrokovej sadzby 39 % ročne -

fixná. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavovala 45,23 %, priemerná RPMN vo výške
45,23 %. Celková čiastka k zaplateniu 515,04 eur. Opis tovaru a služby: Sony PS VITA + 36+GPS.
Z časti 3 bod 2. 1. predmetnej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý
úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak.
Bod. 4. 1. písm. c) v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol

Cetelemu nepravdivé alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manželku klienta začaté
exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo ZoSú je Cetelem
oprávnený vypovedať ZoSÚ: výpovedná doba je jeden mesiac a začína plynúť v 1. deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná.
Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10. 5. 2012 súd v ďalšom považoval

za nesporné tvrdenie žalobcu aj s poukazom na predložené potvrdenie odfinancovania peňažných
prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. 42706744780001, že žalobca
žalovanému poskytol finančné prostriedku v sume 353,88 eur a žalovaný zaplatil sumu 257,52 eur
žalobcovi.
Z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru č. 42706744780001 zo dňa 10. 1. 2014 vyplýva, že žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3. 1. 2014 /úverová istina 210,47 eur, dlžné úroky, poplatky
a poistné 37,33 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 30,70 eur/.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa
vzťahujú zákon č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ods. 2 stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané, ods. 3 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ods. 3 v pochybnostiach o
význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom
orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi,ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
18) musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Z podaného návrhu, ako aj z podania žalobcu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému čo do

istiny nároky vzniknuté mu v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo dňa 10. 5. 2012, v zmysle ktorej
poskytol žalovanému sumu vo výške 353,88 eur, pričom podľa obsahu zmluvy sa žalovaný zaviazal
požičanú sumu zaplatiť v 24 splátkach po 21,46 eur mesačne, pričom v zmluve je uvedená celková suma
pôžičky 515,04 eur. Z uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že žalobca si uplatňuje
žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona

č. 129/2010 Z. z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ustanovení
§ 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,
pričom na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských
úveroch vylučovali. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261

ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských

úveroch.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.
č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Pričom uvedené spôsobuje, že predmetný úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Žalovaný čerpal úver vo výške 353,88 eur a celkom zaplatil žalobcovi sumu 257,52 eur, preto
súd sa žalobca mohol domáhať zaplatenia sumy 96,36 eur a v tejto časti súd návrhu vyhovel a vo zvyšnej
časti (182,14 eur) návrh ako nedôvodný spolu s príslušenstvom zamietol.

Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom.

Právna úprava spotrebiteľských úverov daná zákonom č. 129/2010 Z. z. je špeciálnou úpravou zmluvy
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z Obchodného zákonníka, ustanovenia § 502
a § 503 vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od
doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru.
Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne

sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu, by
preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do zániku zmluvy, v danom
prípade ku dňu 3. 1. 2014, ku ktorému žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Po ukončení úverovej
zmluvy t. j. od 4. 1. 2014 má právo len na úrok z omeškania. Súd zamietol návrh v časti požadovanéhoúroku 39 % ročne zo sumy 210,47 eur od 3. 1. 2014 do zaplatenia, pričom vychádzal z toho, že výška
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, k čomu dochádza, keď výška úroku je dohodnutá tak, že
podstatne presahuje obvyklú mieru úroku a to s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaných

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úroku nesmie byť ponechaná len na dohodu
strán a teda že jej nie je poskytovaná žiadna ochrana a neexistujú žiadne obmedzenia. Pri dohode o
úrokoch z úveru alebo z pôžičky platí ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri zmluvách o pôžičke alebo úvere sa považujú za odporujúce

všeobecne uznávaným pravidlám a zvlášť pri spotrebiteľských zmluvách a teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Zmluva, v ktorej boli dohodnuté úroky neprimerane vysoké, je neplatná podľa § 39 OZ. Uvedené
je treba zvlášť posudzovať pri spotrebiteľských úveroch, keď prevažne spotrebiteľ je odkázaný na
poskytnutie úveru vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Zmluvy sú predkladané formulárovo
pripravené, ktorých obsah nemôže ovplyvniť. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu
pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá

morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých
etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich
rešpektovaní.Dojednanieúrokovzúverupreobčana-fyzickúosobuvmiereviac33%ročne,ktorámiera
významne prevyšuje priemernú mieru úrokov 11,15 % ročne z nových úverov poskytovaných v danom

období obchodnými bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov (tento poznatok si
súd nemusel získavať dopĺňaním dokazovania vyžadujúcim si prejednanie veci na pojednávaní, pretože
tu šlo o skutočnosť známu súdom všeobecne a teda i tunajšiemu z jeho rozhodovacej činnosti, tzv.
notorieta s nepotrebnosťou jej dokazovania podľa § 121 O. s. p.) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá
morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej

odmene za úver v zmluve účastníkov neplatné a žalovaný mal za povinnosť splatiť žalobcovi len sumu
skutočne čerpanej istiny úveru.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené

s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho
zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre
omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový

vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.
Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie
do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi
príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov nakoľko ani Občiansky
zákonník ani Obchodný zákonník to neumožňujú, neupravujú sankčný nárok pre prípad omeškania s

platením príslušenstva pohľadávky, preto súd žalovaného zaviazal k úhrade úrokov z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 96,36 eur od 4. 1. 2014 do zaplatenia, keď mal za preukázaný deň
vzniku omeškania od 4. 1. 2014, t. j. deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého dlhu a
výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškaniažalovaného 4. 1. 2014 bola vo výške 0,25 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,25 %
+ 8 bodov spolu výška 8,25 % ročne. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ak je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia a návrh v časti istiny 182,14 eur, úroku 39 % zo sumy 210,47 eur od 3. 1. 2014 do

zaplatenia, úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 182,14 eur za deň 4. 1. 2014 do zaplatenia ako
nedôvodný zamietol.

Ďalej súd poukazuje na to, že požiadavku na zaplatenie sumy 30,70 eur ako nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky zamietol aj z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tohto

nároku, keď zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o predmetných nákladoch.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., keď žalovaný dosiahol v
konaní celkový úspech 60 % (úspech 80 % - neúspech 20 %), avšak náhradu trov konania si neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.