Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413210300
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413210300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky L. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
F. C., P. XX, občan SR, proti odporcovi U. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W., ul. X. L. XX, občan
SR, zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, v konaní
o určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok č. k. 2C 486/2013-46 zo dňa 27. 10. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu o výživné nad 40 Eur mesačne, počnúc 9.10.2013, v tejto časti sa
rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok čiastočne čo do povinnosti odporcu platiť navrhovateľke výživné 40 Eur
mesačne počnúc 10.10.2013, vždy do 25. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky.

III. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti o výživné za obdobie za 9.10.2013 sa rozsudok mení tak, že sa
nárok v tejto časti z a m i e t a.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 10. 10. 2013 do 23.
2. 2016 vo výške 1.140,11 Eur s tým, že sa mu povoľujú splátky po 20 Eur mesačne, ktoré bude platiť
popri bežnom výživnom, počnúc mesiacmi nasledujúcimi po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Náhrada trov konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) odporcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80,- Eur počnúc dňom 9.10.2013,
splatnou vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Dlžné výživné vo výške 1017,- Eur

od 9.10.2013 do 27.10.2014 uložil odporcovi splácať popri bežnom výživnom v 20 eurových mesačných
splátkach až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd návrh
zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal.

Výšku určenú sumou 80,- Eur súd prvého stupňa považoval za primeranú, aj keď určite nie postačujúcu,
vzhľadom na opodstatnené výdavky žalobkyne, príjmy a výdavky jej matky, ako aj vzhľadom na
zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, pri zohľadnení jeho opodstatnených výdavkov.

V prevyšujúcej časti, teda nad sumu 80,- Eur, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku
súd žalobu zamietol a výživné priznal navrhovateľke v súlade s platnou právnou úpravou odo dňa
podania žaloby, keďže ide o výživné na plnoleté dieťa.Trovykonaniasúdprvéhostupňaúčastníkomnepriznal,nakoľkonavrhovateľkajezozákonaoslobodená
od platenia súdnych poplatkov a odporcu vzhľadom na pomer úspechu v konaní podľa § 142 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, k zaplateniu
súdneho poplatku súd nezaväzoval.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že počas celého konania nepopieral, že jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke trvá,

pokiaľ sa preukáže, že sa pripravuje štúdium na budúce povolanie. Túto skutočnosť navrhovateľka
preukázala a zároveň až na základe výzvy súdu (rok po vydaní návrhu na súd) špecifikovala výšku
výživného, ktoré požaduje priznať od odporcu, a to v sume 100 Eur mesačne, ale ani v tejto špecifikácii
návrhu a ani v návrhu na začatie konania neuviedla navrhovateľka požiadavku, že žiada priznať
výživné s účinnosťou od podania návrhu. Prvostupňový súd však nad rámec návrhu navrhovateľky
rozhodol aj o zameškanom výživnom, a to od podania návrhu, čo navrhovateľka nepožadovala ani

v návrhu, ani v jeho doplnení, pričom podľa názoru odporcu nie je možné ust. § 77 ods. 1 Zákona
o rodine vykladať automaticky tak, že súd je povinný pri rozhodovaní o výživnom, bez ohľadu na
to, či ide o maloleté alebo plnoleté dieťa, určovať výživné od podania návrhu aj napriek tomu, že to
navrhovateľ nežiada. Čo sa týka výšky bežného výživného, na ktoré bol odporca zaviazaný prispievať
mesačne po 80 Eur, túto výšku považuje odporca vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeranú.

Súd sa pri skúmaní pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky uspokojil s jej tvrdeniami bez
toho, aby musela dokladovať ich výšku. Rovnako súd považoval lekársku správu o zdravotnom stave
navrhovateľky za jednoznačný dôkaz, pričom sa odmietol zaoberať námietkou odporcu spočívajúcou
v tom, že navrhovateľka začala študovať na vysokej škole vo veku, keď iní vysokú školu takmer
končia a požiadavkou, aby bolo zohľadnené, poprípade zistené, či ide o navrhovateľkine prvé alebo

druhé štúdium na rôznych vysokých školách. Rovnako súd neskúmal, či vzhľadom na zdravotný stav
navrhovateľky, ktorý bol podľa názoru súdu dostatočne preukázaný, táto nepoberá napr. invalidný
dôchodok. Skutočnosť, že odporca tieto okolnosti uvádza v odvolaní, neznamená, že nemá obavu
o zdravie navrhovateľky a nádej na jej skoré uzdravenie, ktorú jej však nemôže vyjadriť osobne,
pretože ho navrhovateľka odmieta. Rovnako sa súd uspokojil s jediným potvrdením o príjme matky

navrhovateľky,atopotvrdenímopoberaníinvalidnéhodôchodkuvovýške146Eurmesačne,atonapriek
tomu, že je len ťažko uveriteľné, že matka navrhovateľky nemá aj iné príjmy, keďže je na čiastočnom
invalidnom dôchodku. Tieto okolnosti samozrejme nezbavujú odporcu jeho vyživovacej povinnosti voči
navrhovateľke, ale môžu a mali by mať vplyv na určenie jej výšky. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca
považuje rozhodnutie súdu o priznaní dlžného výživného za rozhodnutie v rozpore s ust. § 153 ods.

3 O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží odporcovi prispievať na
výživu navrhovateľky mesačne sumou 40 Eur splatnou vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám
navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že po skončení gymnázia ihneď
požiadala o zrušenie vyživovacej povinnosti vzhľadom na to, že nastúpila na externú formu štúdia na
Právnickej fakulte. Počas externého štúdia si privyrábala brigádami a po prerušení štúdia pracovala ako
recepčná. 4.9.2012 nastúpila na dennú formu štúdia na N. N. E., kde aj naďalej študuje. Jej matka je
invalidná dôchodkyňa a nepracuje. Súhlasila, aby bol odporca zaviazaný na úhradu výživného vo výške

40 Eur mesačne a že v súvislosti s osobou odporcu s ním nechce mať nič spoločné.

Odporca v podaní zo dňa 01.02.2016, doručenom odvolaciemu súdu dňa 05.02.2016 uviedol, že v
danom prípade nejde o konanie vo veciach maloletých, kedy by súd mohol prekročiť návrhy účastníkov
konania a priznať viac, je preto potrebné prihliadnuť na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu. Odporcovi

nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by bránili navrhovateľke v osobnom kontakte s ním.

Navrhovateľka v podaní zo dňa 16.02.2016 uviedla, že súhlasí, aby odporca platil 40 eur mesačne na
jej výživu a súd aby celú vec uzavrel.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“). Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu ako
aj na jeho internetovej stránke.

Odvolací súd vzhľadom na obsah vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu toto jej podanie v spojení s
podaním zo dňa 16.02.2016 vyhodnotil ako späťvzatie návrhu na začatie konania o výživné na plnoleté
dieťa, a to v časti výživného prevyšujúceho 40 Eur mesačne. Z podania odporcu zo dňa 01.02.2016
vyplýva, že s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí.

Podľa § 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak je návrh
na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je
dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý
účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa
a konanie zastaví.

Odvolací súd skúmal procesnú situáciu, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a zistil,
že navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania čiastočne späť po tom, čo súd prvého stupňa
rozhodol vo veci, ale jeho rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné (vzhľadom na suspenzívny účinok
odvolania podaného odporcom v zmysle § 206 ods. 1 O.s.p.). Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu
nazačatiekonaniasúhlasil.Pretoodvolacísúdspäťvzatienávrhuovýživnénad40Eurmesačne,počnúc

9.10.2013 pripustil, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka v čase
podania návrhu na začatie konania študovala na E. U. T. F. v B., v štúdiu aj naďalej pokračuje, pričom

ide o dennú formu štúdia. Navrhovateľka nie je schopná živiť sa sama, keďže denná forma štúdia (s
ohľadom na časovú náročnosť) jej neumožňuje zabezpečiť si pravidelný príjem, z ktorého by mohla v
plnom rozsahu uhrádzať svoje odôvodnené potreby. Odporca v konaní nepopieral, že v prípade štúdia
navrhovateľky jeho vyživovacia povinnosť ako rodiča voči nej trvá.

V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu zostal predmetnom konania nárok navrhovateľky na výživné
vo výške 40 Eur mesačne. Odporca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že výživné pre navrhovateľku zníži na sumu 40 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd rozsudok čiastočne čo do povinnosti odporcu platiť navrhovateľke výživné 40 Eur mesačne počnúc
10.10.2013 v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výživné vo výške 40 Eur považuje odvolací súd za primerané, zodpovedajúce majetkovým pomerom
odporcu pri zohľadnení jeho príjmu z pracovného pomeru, ktorý dosahuje v priemere 620 Eur
mesačne, výdavkov a ďalších vyživovacích povinností ako aj skutočnosti, že matka navrhovateľky
je nezamestnaná a poberá invalidný dôchodok vo výške 146 Eur mesačne. Poskytovanie výživného

navrhovateľke aspoň v tejto sume je nevyhnutné na (čiastočné) pokrytie výdavkov spojených s jej
odôvodnenými potrebami (strava, náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole mimo miesta jej
bydliska - cestovné, internátne ubytovanie a ďalšie).

Je zrejmé, že navrhovateľka v čase podania návrhu na začatie konania vzhľadom na jej pomery a

odôvodnené potreby mala nárok na poskytovanie výživného zo strany odporcu, a keďže nežiadala, aby
súd zaviazal odporcu na platenie výživného až od neskoršieho termínu, odvolací súd považoval za
dôvodné zaviazať odporcu na úhradu výživného počnúc podaním návrhu, teda od 10.10.2013, kedy bolnávrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa, a to s poukazom na ust. § 77 ods. 1 zákona
o rodine.

Nakoľko súd prvého stupňa nesprávne zaviazal odporcu na úhradu výživného už od 09.10.2013, t.j.
deň pred podaním návrhu na súd, odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej vyhovujúcej časti o výživné za
obdobie za 9.10.2013 postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že nárok v tejto časti zamietol.

Keďže odporca bol zaviazaný na úhradu výživného vo výške 40 Eur mesačne počnúc dňom 10.10.2013,

dlžné výživné za obdobie od 10.10.2013 do dňa vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, ktoré
predstavuje sumu 1140,11 Eur (alikvotná časť za mesiac október 2013 vo výške 28,38 Eur + 1080 Eur +
alikvotná časť za mesiac február 2016 vo výške 31,73 Eur) mu odvolací súd vzhľadom na výšku dlžného
výživného a jeho majetkové pomery povolil splácať v mesačných splátkach po 20 Eur.

Odvolací súd zastáva názor, že návrh na výživné za určité obdobie zahŕňa aj dlžné výživné, ktorého

platenie už vzhľadom na časový odstup od podania návrhu do rozhodnutia súdu nie je možné vyjadriť
inak, ako už len jeho spočítaním vo forme dlžného výživného.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom sa náhrada trov konania

nepriznáva, keďže účastníci si trovy konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.