Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201083
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3616201083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o

mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XX a P. A.
B., nar. X.X.XXXX, bytom Z., Y. XX, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom,
Jesenského 232, o zmenu osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.09.2015 č.k. 2P/65/2015-44 tak, že mal. A.
B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca a matke určuje výživné na mal. A. v sume 80
€ mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti

rozsudku.

Súd styk matky s mal. A. neupravuje.

Súd ruší vyživovaciu povinnosť otca k mal. A.Í. B., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu
Partizánske zo dňa 16.09.2015 č.k. 2P/65/2015-44.

Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.09.2015 č.k. 2P/65/2015-44 zostáva v ostatných
častiach nezmenený.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom domáha zverenia maloletej do jeho
osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke maloletej v sume 80 € mesačne a zrušenia
svojej vyživovacej povinnosti k maloletej alebo alternatívne zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej. Návrh odôvodnil tým,

že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.9.2015 sp. zn. 2P/65/2015 zverená
do osobnej starostlivosti matky. Styk s maloletou nebol upravený a bol zamietnutý návrh otca na
nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Rozsudok bol vyhlásený dňa 16.9.2015, pričom
od uvedeného času sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a maloletá zostala bývať s ním.
Matka maloletú navštevuje, avšak reálna osobná starostlivosť o ňu zostala na ňom, teda sa reálne
osobne stará o dieťa. Keďže došlo k reálnej zmene starostlivosti o maloletú, je potrebné dať do súladu
reálny skutkový stav so stavom právnym. Preto žiada o zmenu osobnej starostlivosti, aby maloletá

bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, pričom má v mieste trvalého bydliska zabezpečené všetky
základné životné potreby. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a maloletú nechala u neho,
pričom on nemá vedomosť, kde sa matka v súčasnosti zdržiava. Výživné navrhuje určiť totožné, ako
platí v súčasnosti on. Čo sa týka úpravy styku matky s maloletou, navrhuje, aby súd styk neupravil,on umožní matke stretávať sa s maloletou pravidelne podľa jej požiadaviek. Ak by so zreteľom na
stanovisko maloletej nebol súd priklonený k záveru o zmene osobnej starostlivosti, navrhuje striedavú
osobnú starostlivosť tak, že jeden týždeň bude maloletá Paulína v osobnej starostlivosti jeho a jeden

týždeň v osobnej starostlivosti matky, pričom pri striedavej osobnej starostlivosti navrhuje, aby žiadny z
rodičov neplatil druhému rodičovi výživné.
Matka k návrhu uviedla, že súhlasí s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca.
S určením výživného vo výške 80 € súhlasí. Nesúhlasí, aby jej otec zakazoval stretávať sa s ňou alebo
s jej rodinou. Chcela by, aby sa s maloletou mohla stretávať po vzájomnej dohode, teda aby styk nebol

upravený súdom. Neželá si, aby bola zamknutá brána alebo dvere na dome, pretože tam má stále trvalé
bydlisko, môže kedykoľvek prísť a maloletú navštevovať.
Kolízny opatrovník k návrh uviedol, že odporúčajú maloletú A. zveriť do osobnej starostlivosti otca a
matku zaviazať prispievaním na jej výživu s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, ako i zárobkové
možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak

sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia
záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme
dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Súd podľa uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu
Partizánske zo dňa 16.09.2015 č.k. 2P/65/2015-44 tak, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti otca a matke určil výživné na mal. A. v sume 80 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Styk matky s mal. A. neupravil.
Súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného
súdu Partizánske zo dňa 16.09.2015 č.k. 2P/65/2015-44. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo
dňa 16.09.2015 č.k. 2P/65/2015/44 zostáva v ostatných častiach nezmenený.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie o zmenu osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa je možné začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ak je na pojednávaní vyhlásený
rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd
v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov sa

účastníci vzdali práva podať odvolanie, toto rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
neobsahuje bližšie odôvodnenie vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa
§ 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci a kolízny opatrovník odvolania

výslovne vzdali podľa § 207 ods. 1 O.s.p.