Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010553
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115010553.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
6. novembra 2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. V. D. B. Č. Á. G., B.. XX.XX.XXXX P. P. B. O., O. X. Ž. Č.. XX, C.. P. B. O.

j e v i n n ý

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak,

ž e

- 18.09.2013 v čase o 19.41 hod. v obci Š. T., C.. U., viedol v smere do Prešova osobné motorové
vozidlo značky Š. K., Q.: P.-XXXBS, vyššou rýchlosťou ako bola dovolená, ako sa aj plne nevenoval
vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zrazil chodca P.G. W., B..
XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal šikmo cez vozovku mimo priechod pre chodcov z ľavej strany v smere
jazdy vozidla, pričom chodec utrpel dvojčlenkovú zlomeniu ľavého predkolenia a odreniny pravého
kolena a predkolenia s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 18.09.2013 do 16.05.2014

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd ukladá zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na

dobu 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkazuje poškodeného P. W., B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. Š. T.,
D.. Y.. H.. W. Č.. XX s nárokom na náhradu škody na občianske - súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.5.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu sp. zn.: 3Pv 730/13 na
obžalovaného P. V..

Obžaloba okresnej prokuratúry kládla obžalovanému za vinu, že spáchal prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 18. septembra

2013 obci Š. T. sa plne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho zrazil chodca poškodeného P. W.
a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného P.
W., svedkov Š. U., znalca N.. T. P., prečítaním svedeckej výpovede svedka G. U., prečítaním znaleckého

posudku súdneho znalca T.. L. P., ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný P. V. uviedol, že v ten deň večer sa vracal spolu s kolegami z práce, pričom prechádzal
cez obec Š. T. smerom zo U. J. L.. On viedol osobné motorové vozidlo značky Š. K.. Počas jazdy cez
obec Š.É. T. dodržiaval predpísanú rýchlosť. Potom ako prešiel cez prechod pre chodcov zrazu zbadal

tesne pred svojím vozidlom asi 6 metrov v strede cesty dvoch ľudí, ktorí prebehli cez cestu. Zrazu sa na
ceste objavil tretí chodec, ktorého on vôbec nevidel, pričom reagoval tak, že stočil volant do protismeru a
následne túto osobu zachytil pravým spätným zrkadlom. Potom odstavil svoje vozidlo na pravej krajnici.
Vystúpil z vozidla a poskytol tejto osobe prvú pomoc. Ďalej uviedol, že poškodený sa mu zjavil zľava
zozadu a že musel ísť nejak šikmo. V momente ako ho on zbadal, tak poškodený sa nevedel rozhodnúť,

či sa má vrátiť, zastať alebo ísť dopredu. Nakoniec išiel dopredu.

Vykonaným dokazovaním však súd nemal za preukázané tie skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný vo
svojej výpovedi.

Svedok poškodený P. W. uviedol, že v ten deň večer išiel z kostola domov. Keď prešiel z kostola asi
120 schodov dole smerom k ceste, nikoho pred sebou nevidel. Predtým ako vstúpil na vozovku tak sa
poobzeral, či nejaké auto nejde. Videl, že asi 100 až 150 metrov vpravo ide nejaké auto, pretože videl
jeho svetlá. On začal prechádzať cez cestu normálnym krokom, ale keď už bol skoro na druhej strane tak
zbadal, ako sa to auto rýchlo približuje, tak zrýchlil tiež, avšak aj tak ho auto zachytilo pravým spätným

zrkadlom. Ako ho to auto buchlo spätným zrkadlom tak stratil rovnováhu a špičkou nohy sa trafil do
obrubníka, následkom čoho cez neho preletel a spadol. Potom sa zbehli nejakí ľudia, ktorí mu chceli
pomôcť. Prišla záchranka a jeho odviezli na ošetrenie do nemocnice. Utrpel zlomeninu ľavého členka.
Následky tohto zranenia pociťuje aj v súčasnej dobe.

Po prvé treba uviesť, že zo svedeckej výpovede poškodeného vyplýva, že v čase bezprostredne pred
nehodou žiadne osoby neprechádzali cez cestu tak ako to tvrdil obžalovaný. K priebehu dopravnej
nehody bol vypočutý svedok Š. U., spolujazdec obžalovaného, ktorý sedel na mieste spolujazdca
vpredu. On vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po celú dobu v aute spal.
On si pamätá, že obžalovaný išiel doľava a potom, že do niečoho narazil. V prípravnom konaní však

tento svedok uviedol, že obžalovaný na prechode pre chodcov pri kostole dával prednosť nejakému
chodcovi, potom sa pohol a po niekoľkých metroch vodič urobil takzvanú myšičku vľavo, kde sa mu
zdalo, že trafil nejakého psa a potom sa hneď vrátil do svojho jazdného pruhu.

Ani jedna z dvoch verzií tohto svedka teda nepotvrdzuje tie skutočnosti, ktoré uviedol obžalovaný, teda

že až potom, ako prešiel cez prechod pre chodcov, videl nejaké osoby, ktoré mu prebehli pred autom a
že až následne zrazil tretiu osobu, t. j. poškodeného.

Znaleckým posudkom číslo 19/2014 súdneho znalca N.. T. P. znalca v odbore cestná doprava mal
súd za vyvrátené ďalšie tvrdenie obžalovaného, že v čase dopravnej nehody neprekročil predpísanú

rýchlosť. Zo záverov tohto znaleckého posudku však vyplýva, že obžalovaný sa so svojím vozidlom včase zrážky pohyboval rýchlosťou v rozmedzí od 61,0 km/ho do 64,5 km/hod, teda rýchlosťou vyššou
ako bola povolená t. j. 50,0 km/hod.

Zo záverov tohto znaleckého posudku, respektíve z doplnku číslo 1 ďalej vyplýva, že v prípade, že
by sa vozidlo pohybovalo povolenou rýchlosťou mohlo by zastaviť vo vzdialenosti 27 metrov až 27,5
metra od začatia brzdenia. Poškodeného oblečeného v čiernom oblečení mohol rozpoznať vodič ako
chodca, ktorý vstúpil na vozovku v noci na neosvetlenom úseku na vzdialenosť 28 metrov. Obžalovaný
teda mohol zabrániť zrážke pokiaľ by dodržiaval predpísanú rýchlosť a plne sa venoval vedeniu svojho

motorového vozidla, pretože by pred chodcom zastavil vo vzdialenosti 0,5 až 1,0 metra.

Poškodený teda nevytvoril pre obžalovaného náhlu prekážku, pretože obžalovaný mal dostatočný čas,
aby na neho zareagoval. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený vošiel do jeho jazdného
pruhu zľava, t.j. z vozovky a nie z prava, t.j. z chodníka. Z uvedenej skutočnosti vychádzal aj súdny
znalec, keď uviedol, že chodec sa v čase potrebnej reakcie vodiča nachádzal za stredovou deliacou

čiarou v pravom jazdnom pruhu. Znalec pri svojich výpočtoch bral do úvahy aj skutočnosť, že svietiaci
kužeľ stretávacích svetiel vozidla inak osvetľuje pravý jazdný pruh a inak ľavý protipruh vozovky.

Na základe uvedeného má preto súd za to, že obžalovaný sa skutočne plne nevenoval vedeniu vozidla
a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak ako to tvrdí obžaloba. O tom svedčí aj jeho výpoveď keď

uviedol, že obžalovaný sa mu „zjavil“ zľava zozadu. Je to nelogické tvrdenie, pretože v tomto prípade by
ho nezachytil pravým spätným zrkadlom, t. j. z jeho pohľadu spredu z prava. Ďalej tomu nasvedčuje aj
tá skutočnosť, že obžalovaný nezareagoval na vzniknutú situáciu v doprave tak, ako by na to reagoval
prirodzene, t. j. prudkým brzdením v snahe vyhnúť sa prekážke na ceste. Brzdné stopy na vozovke
vôbec neboli zaznamenané. Súd jeho nepozornosť pripisuje skutočnosti, že v ten večer sa obžalovaný

vracal z miesta výkonu práce a určite musel byť unavený z celého pracovného dňa. Z takto uvedených
dôvodov má preto súd za to, že obžalovaný reagoval na vzniknutú situáciu v cestnej premávke až v
okamihu zrážky s chodcom, hoci tak mohol urobiť skôr.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona spácha prečin ublíženia na zdraví ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí

ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 16 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ:
a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,

alebo
b/ nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len

vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie
porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

K zrážke došlo vo večerných hodinách, v obci, za tmy v čase okolo 19.40 hod. Obžalovaný musel
usúdiť, že je tu možnosť, že chodci nebudú prechádzať cez vozovku iba po vyznačených prechodoch
pre chodcov. Preto bolo jeho povinnosťou znížiť rýchlosť svojej jazdy tak, aby mohol bezpečne zastaviť
svoje vozidlo v prípade, žeby mu niekto vstúpil do jeho jazdnej dráhy. Po vyhodnotení všetkých vyššie

uvedených okolností má súd zato, že primeranou rýchlosťou, ktorou sa mal obžalovaný na uvedenom
mieste a čase pohybovať so svojim vozidlom, bola rýchlosť 50 km/hod., t.j. maximálna povolená rýchlosť
v obci. On sa aj napriek týmto okolnostiam pohyboval so svojim vozidlom rýchlosťou najmenej 61 km/
hod.

V konaní obžalovaného súd vidí zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti, keď síce nevedel, že svojim
konaním môže spôsobiť ublíženie na zdraví, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť
mal a mohol.Podľa znaleckého posudku T.. L. P., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, poškodený utrpel
dvojčlenkovú zlomeninu ľavého predkolenia a odreniny pravého kolena a predkolenia. Tieto zranenia
si vyžiadali dobu liečenia od 18.9.2013 do 16.5.2014. Túto dobu znalec vzhľadom na komplikovanú

poruchu hojenia považuje za primeranú. Z medicínskeho hľadiska k zraneniam mohlo dôjsť práve tak,
ako to opísal poškodený.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví z
nedbanlivosti podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému sa z miesta bydliska nič negatívne nevytýka. Podľa výpisu z registra trestov nebol

doposiaľ súdne trestaný. Držiteľom vodičského oprávnenia je od 12.2.2009, pričom na úseku cestnej
premávky spáchal tri priestupky, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami v celkovej výške 70,- Eur.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov až dva roky.

Pri zvažovaní poľahčujúcich okolností prihliadol súd na skutočnosť, že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život - § 36 písm. j) Tr. zákona, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Tr. zákona.
Podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho 2 roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolností prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Tr.zákonapripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobodyurčísúd

skúšobnú dobu na 1 až 5 rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného P. V. dospel k záveru, že na nápravu
obžalovaného nebude potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody.

Súd je toho názoru, že vzhľadom na vek obžalovaného, prostredie z ktorého pochádza a doterajšiu
beztrestnosť postačí uložiť podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní
šiestich mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním neporušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu

zo zákona v zmysle § 157 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keď išiel premávkovou rýchlosťou len o trochu
väčšou (+ 11 km/ hod.) ako bola rýchlosť, pri ktorej by nedošlo k zrážke s poškodeným, mu súd uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní
18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1, veta prvá Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Poškodený P. W. si v rámci trestného konania neuplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne,
pretože hoci pri svojom výsluchu dňa 24.2.2014 uviedol, že výšku svojho nároku vyčísli do skončenia

vyšetrovania, neučinil tak.

Na záver považuje súd za potrebné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
primárnou príčinou dopravnej nehody bolo zavinenie obžalovaného, tak ako je toto špecifikované vyššie.Na druhej strane však sekundárne, t.j. v menšej miere došlo k dopravnej nehode aj zo zavinenia
poškodeného.

Poškodený ako chodec porušil ustanovenie § 53 ods. 1, 3 Zák. č. 8/2009 o cestnej premávke, t.j. keď
mimo priechodu pre chodcov neprechádzal cez vozovku kolmo na jej os a keď prednostne nepoužil
blízky prechod pre chodcov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v dvoch

vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.