Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201110
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: S. M. - O. T., L.:
XX XXX XXX, G. 9, O., zastúpený: BARRISTER LEGAL s.r.o., IČO: 46 225 234, Zámocké schody 2/A,
Bratislava,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/141596/2011/5062-r zo dňa 16.04.2012,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného,
ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č.
511/1992 Zb. „) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Malacky č. 606/230/54126/11 zo dňa 02.11.2011. Uvedeným výmerom správca dane
podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty

(ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie XI. kalendárny mesiac 2008 v sume X.XXX,XX eura.

Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a to s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb., pričom podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný toto ustanovenie zákona porušil,
keď napriek žalobcovým tvrdeniam uvádzaným v odvolaní nezrušil dodatočný platobný výmer. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí okrem iného nepravdivo uviedol, že zamestnanec žalobcu Ľubomír Z. (pracoval na
stavbe spoločnosti MANDY INVEST, a.s. spolu s pracovníkmi spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.), nebol v

relevantnom období roku 2008 zamestnancom žalobcu. Týmto nepravdivým konštatovaním došlo podľa
žalobcu k porušeniu § 48 ods. 6 cit. zákona.

Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý odmietol návrh žalobcu na výsluch svedkov p. Z. a p. M.
a na osobnú konfrontáciu žalobcu, G. C. a L. T., hoci vykonaním vyššie uvedených dôkazov bolo
možné daňové konanie doplniť a zabezpečiť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Žalovaný nepostupoval ani takým spôsobom, že by v zmysle §

48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. uložil správcovi dane povinnosť doplniť výsledky daňového konania.
Žalovaný mal podľa názoru žalobcu doplniť dokazovanie ihneď potom, čo sa dozvedel informáciu, že p.
Karol Hubka nemohol kvôli opakovanej hospitalizácii v roku 2008 reálne vykonávať stavebné práce anásledne ich fakturovať. Uvedená informácia totiž nepriamo potvrdzuje vyjadrenia žalobcu na ústnych
pojednávaniach.

Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný porušil § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., nezachoval práva, resp.
právom chránené záujmy žalobcu, a to z vyššie uvedených dôvodov.

Žalobca poukázal na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, keď počas daňového
konania bol postupne vypočúvaný G. (konateľ spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.), L. T. (splnomocnený

zástupca spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.), L.. L. Z., (predseda predstavenstva spoločnosti MANDY
INVEST, a.s.) a M. S. (vykonávajúci stavebný dozor na stavbe spoločnosti MANDY INVEST, a.s.)
bez toho, aby správca dane umožnil žalobcovi klásť otázky svedkom na ústnom pojednávaní. Správca
dane žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o konaní ústneho pojednávania a o termíne a mieste
vypočúvania vyššie uvedených svedkov. Správca dane síce zaslal žalobcovi upovedomenie o vypočutí
svedka M. S. zo dňa 03.05.2011 (termín výsluchu 06.06.2011) a zo dňa 02.06.2011 (termín výsluchu

27.06.2011), avšak v konečnom dôsledku nemali tieto upovedomenia žiaden význam, nakoľko ústne
pojednávania s M. S. sa nekonali. Ústne pojednávanie so svedkom Jánom S. sa konalo až neskôr, o
termíne však nebol žalobca žiadnym spôsobom upovedomený. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé,
že žalobca bol nezákonným postupom správcu dane a z neho vyplývajúceho dodatočného platobného
výmeru ukrátený na svojich právach. Tým, že žalobca nebol oboznámený s výsluchom svedka Jána

S., bol ukrátený na svojich právach a správca dane tak konal nezákonne, v rozpore s § 2 zákona č.
511/1992 Zb..

Žalobcaďalej uviedol,ženeporušil§49ods.1aods.2písm.a/zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanej
hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“) a ani § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“), vzniklo mu právo na odpočítanie dane,
nakoľko dodanie prác spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o. sa preukázateľne uskutočnilo, dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť. Vykonanie prác zo strany spoločnosti ARCHA - plus s.r.o. bolo potvrdené
svedeckými výpoveďami, a to najmä L. T., ktorý potvrdil, že na základe udelenej generálnej plnej moci zo
dňa 26.02.2008 zastupoval spoločnosť ARCHA - plus s.r.o., ďalej že pracovníkov spoločnosti ARCHA -

plus s.r.o. vozil na stavbu v lokalite Z., že vystavoval faktúru za práce vykonané spoločnosťou ARCHA
- plus s.r.o., pričom žalobca ich v hotovosti uhrádzal a tiež potvrdil, že odovzdával žalobcovi príjmové
doklady. Za účelom preverenia vykonaných prác zo strany spoločnosti ARCHA - plus, s.r.o. boli v
priebehu daňového konania vypočutí i ďalší svedkovia a to G. C. ako vtedajší konateľ spoločnosti, L..
L. Z. ako predseda predstavenstva spoločnosti MANDY INVEST, a.s. a M. ktorý vykonával stavebný

dozor na stavbe. Podľa žalobca skutočnosť, že výpoveď svedka L. T. nie je presne v súlade s výpoveďou
žalobcu a s výpoveďou ďalšieho zo svedkov G. C., ešte neznamená, že práce neboli spoločnosťou
ARCHA - plus s.r.o. vykonané. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že G. C. sa opakovane v
priebehu celého roka 2008 liečil v nemocničnom zariadení, pričom bolo zistené, že vzhľadom na
dĺžku hospitalizácie, ako aj intervaly liečebných pobytov, nemohol ani fyzicky zabezpečovať realizáciu

stavebných prác, podklady pre fakturáciu, resp. byť prítomný pri preberaní hotovosti. Týmto sa nepriamo
potvrdzujúivyjadreniažalobcuuvádzanévdaňovomkonaní,žepánaG.C.osobnenepozná(nemôžeho
poznať vzhľadom na opakované hospitalizácie v roku 2008), na stavbu vozil pracovníkov L. T. a faktúry
odovzdával a preberal peniaze takisto pán T.. Žalobca považoval tieto skutočnosti za natoľko závažné,
že podľa jeho názoru mal žalovaný ako odvolací orgán výsledky daňového konania doplniť o výsluch

žalobcom navrhovaných svedkov, resp. o zabezpečenie osobnej konfrontácie žalobcu, L. T. a G. C..

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.10.2012, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a mal za preukázané, že správca dane správne vyhodnotil zistenia daňovej kontroly, že

stavebné práce pre spoločnosť MANDY INVEST, a.s. mohli byť vykonané, ale nie subdodávateľským
spôsobom cez spoločnosť ARCHA - plus s.r.o.. Preto z vystavených faktúr spoločnosťou ARCHA - plus
s.r.o. žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH vo výške XXX.XXX,XX Sk.

Poukázal na stanovisko správcu dane, ktorý po osobnom rokovaní s G. C., konateľom spoločnosti

ARCHA - plus s.r.o., vypočutým v rámci daňového konania, konštatoval, že menovaný vzhľadom na
jeho správanie voči pracovníkom daňového úradu, spôsob komunikácie pri ústnom pojednávaní zrejme
primeraný jeho zdravotnému stavu, časté rozpory v tvrdeniach, neznalosť pojmov „konateľ, zdaniteľné
plnenie, účtovníctvo“, nebol ako jediný konateľ schopný riadiť organizačne spoločnosť ARCHA -plus s.r.o., zvládať a zabezpečovať stavebné práce a pracovníkov v takom rozsahu, ako preukazujú
vystavené dodávateľské faktúry žalobcu.

Správca dane skutočnosti získané v rámci daňovej kontroly a dokazované uskutočnenia obchodných
vzťahov medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o. posúdil aj na základe
vyjadrení konateľa G. C., ktorý uviedol, že odkedy sa stal konateľom spoločnosti, táto nevykonávala
žiadnu ekonomickú činnosť, on za spoločnosť ako jediný konateľ nevystavoval žiadne odberateľské
faktúry, nepodával daňové priznania, spoločnosť ARCHA - plus s.r.o. neuskutočnila zdaniteľné plnenia

a v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH služby - pomocné stavebné práce neboli dodané, a teda
nevznikla daňová povinnosť dodaním služby zo strany dodávateľa (ARCHA - plus s.r.o.). Správca
dane nespochybnil vykonanie prác zo strany žalobcu (ani ich objem) pre stavebnú spoločnosť MANDY
INVEST, a.s., tieto práce však podľa jeho záverov nevykonala spoločnosť ARCHA - plus s.r.o..

Správca dane zistil porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z

tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby a tým
na strane odberateľa vzniká právo na odpočítanie dane. Nakoľko však bolo zistené, že dodávateľovi
daňová povinnosť nevznikla, nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona
o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije

na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Nakoľko daň
nebola voči platiteľovi zo strany dodávateľa uplatnená a teda nevznikla daňová povinnosť, nevzniklo
právo na odpočítanie dane, to znamená, že platiteľ nemohol právo uplatniť.

Žalovaný vyjadril názor, že Ivan Čonka nebol v roku 2008 splnomocneným zástupcom spoločnosti
ARCHA - plus s.r.o., pretože tvrdil, že požiadal G. C., aby on zabezpečil pracovníkov pre žalobcu,
no v žalobe žalobca argumentuje, že G. C. nemôže osobne poznať, lebo tento sa v priebehu celého
roka 2008 opakovane liečil v nemocničnom zariadení. Otázne preto podľa žalovaného potom je , ako
mohol zabezpečovať pracovníkov na stavebné práce, ktorých ale podľa žaloby nebol schopný voziť na

stavbu, ako aj faktúry odovzdával a peniaze preberal L. T. podľa žaloby z toho istého dôvodu - pretože
G. C. sa v priebehu celého roka opakovane liečil a bol hospitalizovaný v nemocničnom zariadení. A.
L. T. podľa svojich vyjadrení pracovníkov nepozná, on ich len vozil na stavbu niekde v Z., konkrétne
si nepamätá, ani nevie, aké práce títo pracovníci vykonávali. Nevie, či sa jednalo o pracovnoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah uzatvorený medzi pracovníkmi a spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o., nevie,

ako a či boli pracovníci vyplácaní. Je ťažko podľa žalovaného uveriteľné, že splnomocnený zástupca
spoločnosti by mal takýto vzťah k spoločnosti, pre zastupovanie ktorej má udelenú generálnu moc.

Podľa názoru žalovaného zistenia správcu dane podporujú aj vyjadrenia žalobcu pred správcom dane
ako aj vyjadrenia L. T.. Žalobca sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bal

a XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bal vyjadril, že pracoval pre MANDY INVEST, a.s.. Na stavbu prišiel L. T. a
prezentoval sa ako majster vo firme ARCHA - plus s.r.o., ponúkol mu robotníkov. L. T. pozná len na
základe toho, bližšie údaje o ňom mu nie sú známe.

Ivan T. sa ale v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bal vyjadril, že žalobcu

pozná, je to dobrý kamarát, poznajú sa približne 5-6 rokov. Žalobca ho oslovil, či nemá pre neho ľudí,
lebo mal viac práce.

Je podľa žalovaného zarážajúce, že dobrý kamarát (žalobca) o ňom bližšie nevedel, myslel si, že je
majster vo firme. L. T. podľa svojich vyjadrení bol pri tom, keď žalobca vyplácal peniaze priamo do rúk

G. C. cez príjmový doklad za vykonané práce. L. T. vystavoval faktúry pre žalobcu na základe počtu
hodín, ktoré mu povedal G. C. a podpisoval ich G. C.. Peniaze od žalobcu preberal Karol C., L. T. dal
žalobcovi príjmový doklad a on dal peniaze G. C. v hotovosti. Pritom sám žalobca v žalobe uvádza, že
G. C. osobne nepozná, lebo tento bol v priebehu celého roku 2008 opakovane hospitalizovaný.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuťpodľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu

konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH za
zdaňovacie obdobia I.- XII. 2008. Bola začatá na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa
23.06.2009. Súčasne bola vykonaná aj kontrola dane z príjmov fyzických osôb. Vykonanou kontrolou

DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 bolo zistené, že žalobca má v evidencii DPH dodávateľské
faktúry č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX a č. XXXXX/XX vyhotovené spoločnosťou ARCHA
- plus s.r.o. za pomocné stavebné práce, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške XXX
XXX,XX Sk.

Správca dane na základe opakovaných predvolaní dňa 02.11.2009 spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Bal s G. C., konateľom spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.. Hlavným
predmetom konania bolo preverenie obchodných vzťahov so žalobcom (daňovým subjektom), ktoré mali
byť uskutočnené v zdaňovacom období roku 2008, v súvislosti s odberateľskými faktúrami za pomocné
stavebné práce na stavbe v Z. v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX. Sk, z toho 19% DPH XXX.XXX,-

Sk. Karol C. uviedol, že spoločnosť nadobudol v roku 2007 kúpou od neznámeho pána prepisom
u notára v Bratislave, žiadne daňové ani účtovné doklady, ako aj zmluvy a protokole o odovzdaní
spoločnosti neprevzal, daňové priznania nepodpisoval a ani nepodával ku dňu 02.11.2009. Odkedy sa
stal konateľom spoločnosti, táto nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Za spoločnosť žiadne faktúry
nevystavoval, vystavil ich žalobca, ktorý mu ich odovzdal v deň 02.11.2009, potom ako ho informoval, že

je predvolaný na Daňový úrad v Malackách. Konateľ G. C. ďalej do zápisnice uviedol, že má základné
vzdelanie, v priebehu celého roka 2008 sa opakovane liečil v A. liečebni v A. zo závislosti na drogách.
H. informáciu si správca dane preveril v psychiatrickej nemocnici A. A. v Pezinku.

V konaní pred správcom dane sa žalobca k veci a k tvrdeniam G. C. vyjadril do zápisnice o ústnom

pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bal dňa 13.04.2010. Tvrdil, že pracoval pre spoločnosť MANDY
INVEST, a.s., na stavbu za ním prišiel L. T., prezentoval sa ako majster vo firme ARCHA - plus
s.r.o., ponúkol mu robotníkov, ktorých tam aj vozil podľa potreby. Každé dva týždne priniesol faktúru
vystavenú spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o., ktorú žalobca uhradil v hotovosti. Žalobca ďalej uviedol,
že konateľa spoločnosti ARCHA - plus s.r.o. G. C. osobne nepozná. Svoje vyjadrenie doplnil do

zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bal dňa 10.05.2010, pričom uviedol, že so
spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o. neuzatvoril žiadnu písomnú zmluvu, nemá žiadne objednávky na
práce, ktoré vykonali jej pracovníci, tiež nemá dôkaz, že sa jedná o pracovníkov uvedenej spoločnosti.
Jediným dôkazom sú faktúry a príjmové pokladničné doklady, ktoré mu nosil a peniaze preberal L. T..
Na stavbe bol stavbyvedúci p. S., ktorý viedol evidenciu všetkých pracovníkov. L. T. žalobca podľa jeho

vyjadrenia pozná len na základe toho, že prišiel na stavbu a ponúkol mu pracovníkov. Bližšie údaje o
ňom mu nie sú známe.

Žalobca vo vyjadrení k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktoré bolo doručené na Daňový
úradMalacky10.06.2010,uviedolokreminéhoajnovúskutočnosť-vyslovildomnienku,žesprávcadane

nevzal do úvahy, že v mene spoločnosti ARCHA - plus s.r.o. mohol konať aj jej zástupca, ktorý mohol
byť oprávnený vystavovať faktúru v mene spoločnosti. Týmto zástupcom bol L. T., ktorý v telefonickom
rozhovore so žalobcom uviedol, že disponuje splnomocnením overeným pred notárom, v ktorom je
splnomocnený na konanie za spoločnosť ARCHA - plus s.r.o..Správca dane v priebehu daňovej kontroly nebol informovaný, že spoločnosť ARCHA - plus s.r.o. má
splnomocneného zástupcu L. T., preto pri preverovaní obchodných vzťahov týkajúcich sa uvedenej

spoločnosti a daňového subjektu (žalobcu) konal s jediným konateľom spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.
G. C..

Dňa 18.06.2010 predložil žalobca na Daňový úrad Malacky vyššie opisovanú generálnu plnú moc zo
dňa 26.02.2008 udelenú L. T., úradne overenú dňa 26.02.2008.

L. T. sa dostavil na Daňový úrad Malacky, kde s ním správca dane spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bal, v ktorej sa vyjadril, že vykonával činnosť na základe
živnostenského oprávnenia od roku 2003, prevažujúcou činnosťou boli stavebné, búracie a výkopové
práce. Zamestnancov nemal, práce vykonával sám, v prípade väčšieho množstva práce si objednal
firmu, ktorá mala ľudí. Na otázku, či pre daňový subjekt (žalobcu) vykonával stavebné práce v roku 2008,

L.T.odpovedal,žežalobcupozná,jetodobrýkamarát,poznajúsapribližne5-6rokov.Žalobcahooslovil,
či nemá pre neho ľudí, lebo mal viac práce. V tom čase však nemal k dispozícii žiadnych ľudí, preto
požiadal G. C., konateľa spoločnosti ARCHA - plus s.r.o., aby zabezpečil pracovníkov pre žalobcu, čo
sa aj stalo. L. T. týchto pracovníkov nepozná, on ich len priviezol na stavbu niekde v Stupave, konkrétne
si nepamätá, ani nevie, aké práce títo pracovníci vykonávali. Nevie, či sa jednalo o pracovnoprávny,

alebo obchodnoprávny vzťah uzatvorený medzi pracovníkmi a spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o., nevie,
ako a či boli pracovníci vyplácaní, bol pri tom, keď p. M. vyplácal peniaze priamo do rúk G. C. cez
príjmový doklad za vykonané práce. L. T. vystavoval faktúry pre žalobcu na základe počtu hodín, ktoré
mu povedal G. C. a podpisoval ich G. C.. Peniaze od žalobcu preberal Karol C. - napríklad na benzínovej
pumpe, v kancelárii žalobcu, v Zohore v aute a podobne. L. T. dal žalobcovi príjmový doklad a on dal

peniaze G. C. v hotovosti.

Správca dane (Daňový úrad Malacky) vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX zo dňa
28.06.2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie z dôvodu, že bolo zistené, že v

tomto zdaňovacom období žalobca mal v evidencii DPH dodávateľskú faktúru vyhotovenú spoločnosťou
ARCHA - plus s.r.o. za pomocné stavebné práce, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
1020502/1/141596/2011/5062-r zo dňa 16.04.2012, pričom prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.

Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku žalobe.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (účinný od 1.1.2010 a rušiaci zákon č. 511/1992 Zb.) daňové
konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania.
Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca
dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a

obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne

záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť
záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je

síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov
rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba
právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho
oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa

§ 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie a zároveň nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob
vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia
obsahujúdostatokrelevantnýchdôvodov,pretoichnemožnopovažovaťzanepreskúmateľné.Postupom

správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať
pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne
záväznými predpismi v zmysle § 2 ods. l zákona č. 511/1992 Zb. .

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. V zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov
v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie
všetkýchpodmienokstanovenýchvzákoneč.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú
deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom

prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.

Podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola,mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávoklásťsvedkomaznalcomotázkypriústnom
pojednávaní.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods.
13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom
daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej

daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od
dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebohlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej
kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový

subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa
odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie
potvrdí.Odvolacíorgánrozhodnutiezrušíavecvrátinaďalšiekonaniearozhodnutie,aksúnatodôvody.

Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo
orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa
v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba
dodanázahraničnouosobouzinéhočlenskéhoštátualeboztretiehoštátuaosoboupovinnouplatiťdaňv
tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry;
ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto
službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená,
že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo

k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako
platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou
daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový
orgán.

Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola,
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo okrem iného byť prítomný na rokovaní so svojimi
zamestnancami, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr
v lehote podľa odseku 10 druhej vety, nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u
iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového

subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam
zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
jeho vyjadrenia k nim, nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej
dobe.

Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j.
hodnotilprávneúkonypodľaskutočnéhoobsahu.Skutočnýmobsahom vdanýchobchodnýchprípadoch
bolo profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým
subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť dodania
nepotvrdila), scieľomzískaťdaňovúvýhodu,čojevrozporesozákonom.Správcadanesprávnevtomto

smere pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy dôkazy vrátane vyššie opísaných svedeckých výpovedí,
ktoré sú podrobne uvedené v protokole o daňovej kontrole ako aj v žalobe napadnutých rozhodnutiach.
Svedecká výpoveď je dôležitým dôkazom v daňovom konaní, ktorý je správca dane oprávnený využívať
v procese dokazovania v rámci správy daní v záujme zabezpečenia komplexného zistenia skutočnostírozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Svedeckú výpoveď hodnotí správca dane podľa
svojej úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

Správca dane dbá na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie. Naproti tomu daňový subjekt (žalobca) preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo
záznamom vedeným daňovým subjektom.

Správca dane i žalovaný mali v daňovom konaní za preukázané, že žalobca mal v evidencii DPH
dodávateľské faktúry (uvedené vyššie v texte odôvodnenia rozsudku) za stavebné práce, na základe
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Bolo tiež preukázané, že vo faktúre označený dodávateľ
(ARCHA - plus s.r.o.) tieto faktúry nevyhotovil a tiež, že fakturované služby nedodal - nemohol dodať.
Správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol,

ktorý bol so žalobcom i prerokovaný. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou bol
žalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane, nakoľko sa daň zistená po daňovej
kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.

K otázke správnosti zistení daňových orgánov súd predovšetkým konštatuje, že v priebehu daňového

konania žalobca dostatočne nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť - výkon stavebných prác pracovníkmi
dodávateľskej spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.. Žiadne podstatné právne relevantné skutočnosti to
nepotvrdili. Súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalovaného, pričom dodáva, že len faktúra
a príjmové pokladničné doklady, pokiaľ sú osamotenými dôkazmi a nie sú verifikované ďalšími
vhodnými dôkazmi, nemôžu byť spôsobilé bez pochybností preukázať uskutočnenie zdaniteľného

plnenia (zdaniteľného obchodu) oprávňujúce následne prijímateľa uplatniť si právo na odpočítanie dane.
V danom prípade boli dôkazy predložené žalobcom navyše v rozpore s inými zásadnými dôkazmi
preukazujúcimi opak. V tomto smere súd poukazuje na vyššie v texte tohto rozsudku opísané vyjadrenie
žalovaného, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje. Súd nemá pochybnosti o tom, že jediný konateľ
spoločnosti ARCHA - plus s.r.o. G. C. túto spoločnosť neriadil ani za ňu nekonal. Taktiež zostala

nevyvrátenou dôvodná pochybnosť o tom, že za spoločnosť nekonal ani L. T.. Vykonané dôkazy
nespochybňujú tento záver žalovaného, aj napriek tomu, že žalobca predložil generálne plnomocenstvo
udelené L. T.. V súvislosti s týmto záverom súd poukazuje na opis výpovede žalobcu, ale predovšetkým
na výpovede G. C. a L. T., ktoré pri vzájomnom porovnaní jednoznačne potvrdzujú vyššie uvedený záver.

Preto podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania je možné sa v celom rozsahu stotožniť
s právnym záverom žalovaného, ako aj so zistením správcu dane, ktorý zistil porušenie ustanovenia §
49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku uvedenú v žalobe týkajúcu sa porušenia žalobcových procesných práv, v

dôsledku ktorých nebol prítomný pri výsluchu svedkov, ktorých nemohol osobne konfrontovať a klásť im
otázky, súd uvádza, že s touto je možné sa stotožniť len čiastočne.

Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobca bol riadne oboznámený so začatím
výkonu daňovej kontroly, bol upovedomený o skutočnosti, že daňovú kontrolu nebude možné ukončiť

do 6 mesiacov od jej začatia, nakoľko správca dane na zistenie skutkového stavu potrebuje vykonať
ďalšie nevyhnutné úkony, čím mu oznámil, že lehota bola nadriadeným orgánom predĺžená. Žalobca
bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie, bol riadne vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie, žalovaný sa k protokolu vyjadril, vyjadril sa aj ku kontrolným zisteniam a bol s ním riadne
prerokovaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly.

Súd prisvedčil žalobcovi, že nebol riadne upovedomený o termíne výsluchu svedka M. S., nemohol byť
prítomný pri jeho výsluchu, nemohol ho osobne konfrontovať a klásť mu otázky. Zo strany daňových
orgánov preto došlo k porušeniu § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Súd však na druhej strane nemohol
konštatovať, že toto procesné pochybenie mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S

dôkazmi, ktoré žalovaný, resp. správca dane, v daňovom konaní vykonal, bol žalobca oboznámený a
mal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom svoje právo i využil. Súd je toho názoru, že keby v naznačenom
smere nedošlo ku vade konania, zistený skutkový stav by nebol iný ako ten, ktorý deklaroval žalovaný(resp. správca dane) v preskúmavanom rozhodnutí a teda nemožno konštatovať, že toto rozhodnutie
nie je v dôsledku vady v konaní v súlade so zákonom.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v
žalobe za nedôvodné, ktoré by mohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Pre úplnosť
súd udáva, že tieto námietky žalobca neuplatnil v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru,

že správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v
súčinnosti so žalobcom a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Rovnako sa žalovaný správny
orgán s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a preto Krajský súd
v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v konaní o
preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia zásadne nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.