Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/244/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218729
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711218729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
Y.. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S. D. XXXX/X, XXX XX N., štátne občianstvo: SR, zastúpenému
P. & Holčík, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517,
proti žalovanému Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1.334,59 Eur s príslušenstvom z titulu

náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.344,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 1.334,59 Eur od 07. 12. 2011 do zaplatenia a trovy konania 378,41 Eur na účet
Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1.334,59 Eur od

07. 12. 2011 do zaplatenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 12. 2011, ktorá bola doručená súdu dňa 23. 12. 2011 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1.334,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.334,59
Eur od 07. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnil
tým, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen zo
dňa 05. 08. 2009 sp.zn. ČVS: ORP-1150/1-OSV-ZV-2009 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku

rozhodnuté o jeho stíhaní ako obvineného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). Proti uzneseniu o vznesení
obvineniapodalvzákonomstanovenejlehotesťažnosť.UznesenímOkresnejprokuratúryZvolen zodňa
25. 08. 2009 sp. zn. 1Pv 553/2009 bola jeho sťažnosť, ktorú podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zamietnutá. Dňa 12. 08. 2009 si v predmetnej trestnej veci a to až do jej právoplatného skončenia zvolil
za obhajcu JUDr. Radoslava Ulianka, advokáta a konateľa spoločnosti Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom
Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517. Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry

Zvolen bolo na Okresnom súde Zvolen vedené trestné konanie pod sp. zn. 5T/273/2009. Rozsudkom
Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 07. 2010 sp. zn. 5T/273/2009 bol spod obžaloby pre skutok uvedený
v obžalobe oslobodený podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, žeby
spáchal predmetný skutok. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z dňa 27. 10. 2010 sp. zn.
3To/251/2010bolrozsudokOkresnéhosúduZvolenzodňa27.07.2010sp.zn.5T/273/2009podľa§321
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušený a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku

bola vec vrátená Okresnému súdu Zvolen na nové prejednanie. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen
zo dňa 01. 03. 2011 sp. zn. 5T/273/2009 bol spod obžaloby opäť v celom rozsahu oslobodený podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku. Predmetný rozsudok nadobudol dňa 17. 03. 2011 v celom rozsahuprávoplatnosť a vykonateľnosť. Z titulu odmeny za poskytovanie právnych služieb v predmetnej trestnej
veci zaplatil svojmu obhajcovi sumu vo výške 1.334,59 Eur. Jedná sa o odmenu obhajcu vypočítanú
podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. Ďalej v žalobe uviedol, že uznesenie
o vznesení obvinenia považuje za nezákonné rozhodnutie, keď v jeho priamej príčinnej súvislosti mu
vznikla škoda, nakoľko bol nútený poveriť svojou obhajobou obhajcu, ktorému bol povinný za poskytnuté
právne služby zaplatiť sumu 1.334,59 Eur. Listom zo dňa 03. 06. 2011 označeným ako „Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím“ sa v súlade

s § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov domáhal predbežného prerokovania
svojho nároku. Listom zo dňa 28. 11. 2011 označeným ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody - zaslanie odpovede“ mu bolo oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený
nebude.Pretopodalžalobunasúd,keďsiztitulunáhradyškodyuplatnilvočižalovanémusumu1.334,59
Eur, ktorú zaplatil svojmu obhajcovi za poskytnutie právnych služieb v označenom trestnom konaní.

Hmotnoprávne odôvodnil svoj nárok okrem iného i Zákonom č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04. 01. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 13. 01. 2012 k žalobe
žalobcu uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že právo na náhradu

škody v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., sa zakladá na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené
ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd
v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku.
V tomto prípade, ako je prípad žalobcu, však nedošlo k zrušeniu, ani k zmene rozhodnutia pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade je jediným orgánom

príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné prokurátor a to
s poukazom na druhú vetu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej je súd rozhodnutím
príslušného orgánu viazaný. Zastáva preto názor, že civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup
a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú, alebo nie sú zákonné. Zamietnutím sťažnosti
obvineného (žalobcu) prokurátorom nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia právoplatnosť, z čoho

vyplýva, že týmto bola na to príslušným orgánom potvrdená zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia,
ktoré bolo voči žalobcovi vydané na základe dôkaznej situácie, ktorá takéto rozhodnutie umožňovala,
pričom bol použitý správny procesný postup. Vznesenie obvinenia pre trestný čin voči konkrétnej
osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom
konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere

otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že pri vznesení
obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne definovaný a aj preukázaný, keďže práve toto je cieľom
následného vyšetrovacieho, ako i prípadného súdneho konania. Z trestného poriadku, konkrétne z §
210, z § 209 ods. 1, z § 230 ods. 1 a z § 234 ods. 1 totiž vyplýva, že prokurátor je ten orgán, ktorý
nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím

trestného stíhania a v prípravnom konaní. Trestný poriadok dáva v § 230 ods. 2 prokurátorovi viaceré
oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa. Prokurátor je okrem iného
oprávnený zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa
a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. Z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu
Zvolen je zrejmé, že súd nerozhodol o nezákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa, ani o správnosti,

resp. nesprávnosti jeho postupu. Oslobodzujúci rozsudok nemožno porovnať so zrušením uznesenia
o vznesení obvinenia, čo je v kompetencii prokurátora pri vykonávaní dohľadu nad trestným konaním.
Okresný súd Zvolen, ani Okresná prokuratúra Zvolen v žiadnej časti svojho rozhodovania nevyslovili
záver, žeby postup vyšetrovateľa bol nesprávny, resp. že niektoré z jeho rozhodnutí je nezákonné.
Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je

nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. V danom
prípade síce existuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu a to suma, ktorú žalobca určil ako
škodu, neexistuje však nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť. Všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci musia byť naplnené kumulatívne.
Podľa jeho názoru zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ďalej poukázal

na to, že náhradu nákladov trestného konania by bolo možné priznať len vtedy, pokiaľ by žalobcovi v
príčinnej súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím vznikla aj určitá škoda. Čo sa týka náhrady
nákladov trestného konania, má za to, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., je možné
uplatniť iba za súčasného splnenia predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, preukázateľný vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Náklady trestného konania sami
o sebe nie sú škodou. Pojmovým znakom škody je zníženie majetku poškodeného bez toho, aby sa

mu dostalo ekvivalentu. Za vynaložené náklady však bol žalobcovi poskytnutý ekvivalent v podobe
právnej služby obhajcu. Trestné stíhanie vedené proti žalobcovi nepochybne znamenalo zásah do jeho
práv a právom chránených záujmov, no v danom prípade išlo o zásah oprávnený, v súlade s právnymi
predpismi.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Z trestného spisu Okresného súdu Zvolen, spisovej značky 5T/237/2009 súd zistil, že uznesením
Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen zo dňa 05. 08. 2009,
spisovej značky ČVS: ORP-1150/1-OSV-ZV-2009 vyšetrovateľ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
rozhodolostíhanížalobcuakoobvinenéhopreprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.

a) Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). Proti uzneseniu o vznesení obvinenia
podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť zo dňa 13. 08. 2009. Uznesením Okresnej
prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 08. 2009, spisovej značky 1Pv 553/2009 prokurátor Okresnej prokuratúry
Zvolen sťažnosť žalobcu, ktorú podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú zamietol. Na
podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen, spisovej značky 1Pv 553/2009 zo dňa 30.

12. 2009 bolo na Okresnom súde Zvolen vedené trestné konanie pod spisovou značkou 5T/273/2009.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 01. 03. 2011 č.k. 5T/273/2009-205 bol žalobca spod
obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe oslobodený podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko
nebolo preukázané, žeby spáchal predmetný skutok. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.
03. 2011. V predmetnom vyšetrovacom a trestnom konaní žalobca si dňa 12. 08. 2009 na obhajobu

svojich práv a oprávnených záujmov zvolil za obhajcu Mgr. Radoslava Ulianka, advokáta a konateľa
spoločnosti Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856
517, ktorého písomne splnomocnil obhajobou v predmetnej trestnej veci a to až do jej právoplatného
skončenia plnomocenstvom zo dňa 12. 08. 2009.

Faktúrou č. 11800101 zo dňa 02. 05. 2011, ktorá sa stala splatnou dňa 16. 05. 2011 žalobcovi z titulu jeho
obhajoby vo vyšetrovacom a v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen, pod spisovou
značkou 5T/273/2009 bola vyúčtovaná odmena za poskytnutie právnych služieb v sume 1.334,59 Eur,
ktorú žalobca uhradil dňa 05. 05. 2011.

Listom zo dňa 03. 06. 2011 označeným ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci“ žalobca
požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu
škody, okrem iného v sume 1.334,59 Eur, ktorú sumu zaplatil obhajcovi z titulu odplaty za poskytnutú
právnu pomoc v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Zvolen,

pod spisovou značkou 5T/273/2009.

Listom zo dňa 28. 11. 2011 č. SLV-PS-599/2011 označeným ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody - zaslanie odpovede“ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žalobcovi
oznámilo, že v jeho prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a preto jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, keď tento list bol
žalobcovi dourčený dňa 06. 12. 2011.

Zákon č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) v ustanovení § 1

upravuje v písm. a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verenej moci pri výkone verejnej
moci, v písm. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy a v písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.

V ustanovení § 3 zákon č. 514/2003 Z.z., určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a)
nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnejslobody,c)rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbealebod)nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo

výške ustanovenej osobitným predpisom (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa

nemožno zbaviť.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu čo do istiny je
dôvodná. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen zo dňa 05. 08. 2009, spisovej značky
ČVS: ORP-1150/1-OSV-ZV-2009 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie proti žalobcovi
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením

prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 08. 2009, spisovej značky 1Pv 553/2009 bola
sťažnosť žalobcu zo dňa 13. 08. 2009 proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá ako nedôvodná.
Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 30. 12. 2009, spisovej značky
1Pv 553/2009 bolo v predmetnej vyšetrovacej veci následne vedené trestné konanie pod spisovou
značkou 5T273/2009 Okresným súdom Zvolen. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 01.

03. 2011 č.k. 5T/273/2009-205, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 03. 2011 bol žalobca spod
obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe oslobodený podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko
nebolo preukázané, žeby spáchal predmetný skutok. V predmetnej vyšetrovacej a následne trestnej
veci žalobca si dňa 12. 08. 2009 na základe písomného plnomocenstva zo dňa 12. 08. 2009 zvolil
za obhajcu Mgr. Radoslava Ulianka,, advokáta, ktorého splnomocnil na obhajobu v predmetnej veci

až do jej právoplatného skončenia v súlade s § 2 ods. 9 Trestného poriadku, v spojení s § 34 ods. 1
tretia veta Trestného poriadku. Tu je právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie,
ustanovené ako jedna zo základných zásad trestného konania, keď trestný poriadok umožňuje, aby
si obvinený mohol na svoju obranu a obhajobu voči vnesenému obvineniu zobrať na pomoc osobu
znalú práva, ktorá má teoretické znalosti z práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu.

Za obhajobu žalobca zaplatil odmenu za poskytovanie právnych služieb v predmetnej trestnej veci
spolu vo výške 1.334,59 Eur vypočítanú podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z., v znení neskorších predpisov, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb na základe faktúry č. 11800101 zo dňa 02. 05. 2011, ktorá nadobudla splatnosť dňa 16. 05.
2011, keď úhradu zaplatil dňa 05. 05. 2011. Listom zo dňa 03. 06. 2011 žalobca požiadal o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutej mu v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní
a spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 1.334,59 Eur (okrem iného). Žalovaný
listom zo dňa 28. 11. 2011, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 06. 12. 2011 žalobcovi oznámil, že
jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škoduv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Na to žalobca podal žalobu voči žalovanému o náhradu škody
vzniknutej mu v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní a spočívajúcej vo vynaložení nákladov
na trovy obhajoby v sume 1.334,59 Eur. Uplatnil teda nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a

vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Ide o špecifický prípad
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Tento zákon v § 3 určuje rozsah zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verenej moci tak, že štát zodpovedá za
škodu spôsobenú podľa písm. a) nezákonným rozhodnutím, čo je i posudzovaný prípad. Základným
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods.

1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola
spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. V súdenej veci škoda žalobcovi
vznikla začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo jeho právoplatným odsúdením, pretože
žalobca bol spod obžaloby, ktorá bola podaná ako výsledok začatého a vedeného trestného stíhania
súdom oslobodený. Vzhľadom na výsledok trestného konania, právoplatné oslobodenie žalobcu spod
obžaloby v trestnom konaní možno uzavrieť, že žalobca čin, pre ktorý bol trestne stíhaný nespáchal a že

trestnéstíhanieprotinemunemalobyťzačaté.Právoplatnosťourozsudkuvydanéhovtrestnomkonaní,v
ktorom žalobca bol oslobodený spod obžaloby, trestné konanie skončilo, čo znamená, že zanikli i účinky
rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, výsledky trestného konania preukázali,
že v prípade žalobcu sa nejednalo o prečin, pre ktorý bol trestne stíhaný, čo zároveň znamená, že
podozrenie zo spáchania prečinu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tým sa naplnili predpoklady zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., keď vzhľadom
k tomu, že právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku oslobodzujúceho žalobcu spod obžaloby zanikli
účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zrušenie takéhoto rozhodnutia
sa z tohto dôvodu stalo bezpredmetným, čo však ale neznamená, žeby nebol naplnený predpoklad

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvá veta
zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti
s rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré sa ukázalo ako nezákonné,
je objektívnou zodpovednosťou. Je pravdou, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných
v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, ale na druhej strane sa štát nemôže zbaviť

zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných
práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Vzhľadom na tieto závery súdu
žalobca preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, teda nezákonné rozhodnutie, škodu,
ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Obrana žalovaného potom, že

neexistuje nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou nie
je dôvodná.

Tiež nie je dôvodná obrana žalovaného v tom, že náklady trestného konania sami o sebe nie sú škodou.
Z citácie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. totiž jednoznačne vyplýva, že jeho praktické

uplatnenie prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Zahrnutie trov trestného konania, v ktorom bol
žalobca oslobodený spod obžaloby do náhrady škody vyplýva z tohto ustanovenia, teda trovy obhajoby
v trestnom konaní, v ktorom žalobca bol spod obžaloby právoplatne oslobodený v súdnom trestnom
konaní nepochybne patria do náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca preukázal, že mu

tieto trovy konania v trestnom konaní vznikli, vznikli mu v sume 1.334,59 Eur, keď išlo o trovy obhajoby,
ktoré žalobca obhajcovi uhradil, o čo sa zmenšil jeho majetok o sumu 1.334,59 Eur, a teda nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že sa o túto sumu majetok žalobcovi neznížil, lebo mu bol poskytnutý ekvivalent za
túto sumu v podobe právnej služby zo strany jeho obhajcu, keď ani v tomto obrana žalovaného nebola
dôvodná. Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide

v podstate o rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody
na majetku. Žalobca v súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu musel vynaložiť zo svojho majetku
peňažnú sumu 1.334,59 Eur, čím sa znížil jeho majetok o túto finančnú čiastku, a teda nepochybne ide o
majetkovú škodu na jeho strane vyjadriteľnú v peniazoch, za ktorú ako už súd dôvodí v tomto rozhodnutí
zodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Na záver ešte súd poukazuje na judikatúru v obdobných právnych veciach, konkrétne uznesenie
Najvyššieho súdu SR, spisovej značky 4Cdo 183/2009 zo dňa 30. 11. 2009 a uznesenie Najvyššiehosúdu SR, spisovej značky 4N Cdo 15/2009 zo dňa 18. 08. 2010 a napokon i na Nález Ústavného súdu
SR II.Ús 25/2011-33 zo dňa 24. 03. 2011.

Žalobca v súdnom konaní popri nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 1.334,59 Eur uplatnil i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne od 07. 12. 2011 do zaplatenia,
keď v tejto časti podal žalobu čiastočne dôvodne.

Podľa§517ods.1prvávetaaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody listom zo dňa 03. 06.
2011, keď žalovaný listom zo dňa 28. 11. 2011, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 06. 12. 2011 žalobcovi
oznámil, že jeho žiadosti nevyhovuje o náhradu škody, pretože neboli naplnené základné predpoklady
na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ide o výzvu na náhradu škody,
žalovaný odmietol škodu nahradiť, čo oznámil žalobcovi listom, ktorý mu bol doručený dňa 06. 12. 2011,

odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 07. 12. 2011 sa potom žalovaný dostal do omeškania s náhradou
škody a preto od tohto dňa až do zaplatenia z prisúdenej náhrady škody má žalobca nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania voči žalovanému. K prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 07. 12. 2011 bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9,25 %,
preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne z

prisúdenej čiastky, keď potom nepodal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25 %
ročne zo sumy 1.334,59 Eur od 07. 12. 2011 do zaplatenia, preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca

bol v konaní úspešný vo väčšej časti, žalovaný má preto povinnosť mu nahradiť účelne vynaložené a
preukázanétrovykonania.Žalobcamalneúspechvovecilenvnepatrnejčastižalovanéhopríslušenstva,
pretomusúdprisúdilplnúnáhradutrovkonaniavočižalovanému.Žalobcanavrholprisúdiťtrovykonania,
tieto vyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Žalobca navrhol prisúdiť náhradu trov konania za trovy
právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil na sumu 473,21 Eur. Ako účelné trovy konania súd žalobcovi prisúdil

trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 378,41 Eur. Trovy právneho zastúpenia
v sume 378,41 Eur pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 03. 06.2011, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 03. 06. 2011,
žaloba zo dňa 22. 12. 2011, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 20. 03. 2012 po 71,37 Eur za 1 úkon
právnej služby, vychádzajúc z hodnoty 1.334,59 Eur predmetu sporu, spolu to činí 285,48 Eur, k tomu

3-krát režijný paušál po 7,41 Eur a 1-krát po 7,63 Eur, spolu to činí 29,86 Eur, odmena + režijný paušál
spolu činí 315,34 Eur, k tomu 20 % DPH z tejto sumy v sume 63,07 Eur, čo činí potom spolu na trovách
právneho zastúpenia sumu 378,41 Eur, keď o trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., v platnom znení, keď celkové trovy konania je žalovaný
povinný nahradiť žalobcovi na účet zastupujúcej advokátskej kancelárie podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Súd

ako účelné trovy konania žalobcovi nepriznal trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd -
vyjadrenie zo dňa 16. 03. 2012 v sume 71,37 Eur, k tomu režijný paušál v sume 7,63 Eur, a k tomu z tejto
sumy 20 % DPH, lebo nešlo o účelné trovy právneho zastúpenia. Obsahom vyjadrenia zo dňa 16. 03.
2012 je len poukázanie na judikatúru súdov v obdobných veciach, čo mohlo byť i obsahom prednesu v
rámci meritórneho prejednania veci, podľa názoru súdu ide o nadbytočný úkon právnej služby, za ktorý

potom odmena včítane režijného paušálu nepatrí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)