Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/615/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612209116.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :
POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy spolu 4719, 85 eur. Z tejto sumy čiastka 3933, 23 eur predstavuje
majetkovú škodu zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 786, 65 eur nemajetkovú
ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v
exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda
prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil
tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je
z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny

s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. V podaní 18.11.2014 navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora o prejudiciálnej otázke vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto
formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže
v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje.
Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne,
pred uplynutím 6 mesiacov. Vady podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie
žiadosti, nedoplnil žiadané informácie. Poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie je daná 15 dňová lehota na
rozhodnutie o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný
základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú
a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp.
nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi
týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani
príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd Nitra uznesením z 22.10.2012 č. k. 26NcC/556/2012 - 9 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnil
žalovaný, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania.
Svoju neúčasť na pojednávaní žalobca ospravedlnil a navrhol prerušiť toto konanie až do rozhodnutia
európskeho súdu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Súd konal vo veci preto, že návrh
na prerušenie konania nie je prekážkou, pre ktorú by súd nemohol uskutočniť vo veci pojednávanie. Nie
je vylúčené, aby súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol na pojednávaní vo veci samej.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné v hodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca podal návrh na prerušenie konania, ktorý nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
( § 42 ods. 1 O. s. p. ), nakoľko však nejde o podanie vo veci samej, súd sa návrhom zaoberal.

Podľa názoru súdu nie je daný žiadny dôvod na to, aby toto konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Ako z návrhu žalobcu vyplýva, vo veci sp. zn.
7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode. V
tom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva ( aj ) voči Slovenskej republike a
prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Súd nepovažuje za nutné vyčkať ukončenie konania pred európskym súdom, preto návrh na prerušenie
konania zamietol. Rozhodnutie v uvedenej veci nie je významné pre toto konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou z 27.09.2012, celým obsahom súdneho spisu
a exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Er/556/2011 a zistil tento skutkový stav :

Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 24.05.2011 súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62 Bratislava návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 844, 42 eur s prísl. voči povinnému V. S..
Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 12591/11. Dňa 02.08.2011 podal súdny exekútor na
príslušný Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd
Topoľčany uznesením zo dňa 08.08.2011 č. k. 5Er/556/2011 - 12 zamietol návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.08.2011. Uznesením z 20.09.2011 č.
k. 5Er/556/2011 - 20 konanie zastavil, právoplatne 11.10.2011. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 19575/09 z
26.11.2009, právoplatný 11.01.2010, vykonateľný 14.01.2010, ktorým povinného zaviazal na zaplatenie
844, 42 eur, zmenkový úrok z omeškania 0, 25 % denne od 17.05.2009 do zaplatenia, s 6 % zákonným
úrokom ročne od 22.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 225, 44 eur.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2
Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená
žalobcovi nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov exekučného súdu spočívajúcom v
nevydaní rozhodnutia o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
15 dňovej lehote.

Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný
súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej
lehote, keď konanie podľa neho začalo 28.05.2010 a súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol až 18.11.2010.

Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie k súdu dňa 02.08.2011 a súd o tomto návrhu rozhodol uznesením 08.08.2011, čiže v zákonnej
15 dňovej lehote. Exekučné konanie začína na návrh, a teda aj v tejto predmetnej exekučnej veci súd
mohol začať konať až vtedy, keď návrh došiel na súd. O tom, kedy došiel návrh exekútora na udelenie
poverenia na súd osvedčujú údaje na prezenčnom razítku Okresného súdu Topoľčany, z ktorého možno
zistiť, že návrh bol prijatý na súde dňa 02.08.2011. Bez pochybností je, kedy súd o tejto žiadosti
rozhodol, pretože to vyplýva z dátumu uvedenom na uznesení súdu.

Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval
zákonnosť exekučného titulu, no táto činnosť mu priamo vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a aj exekučný titul, a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, a ak žiadny rozpor nezistí, udelí exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia z 08.08.2011 vyplýva, že oprávnený sa domáhal
plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dojednané zmluvné podmienky ako dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom, výška úrokov sú neprimerané,
v dôsledku čoho bola spotrebiteľovi odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia najmä
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a preto žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/
existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve a len týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol
z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval
nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má
považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom
upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci.
Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu úradnému
postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup stanovený
právnymi predpismi. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by súd postupoval nesprávne,
keď skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady k tomu, aby mohol exekútorovi udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie. Naopak, súd by postupoval nesprávne práve vtedy, ak by povolil vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom. V danej exekučnej veci však súd
konal a rozhodol v primeranej zákonnej lehote, pričom pred rozhodnutím skúmal, či sú splnené zákonné
podmienky k tomu, aby mohol byť exekučný titul vykonaný. Nakoľko zistil rozpor exekučného titulu so
zákonom, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého
právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady podania v zmysle § 43 O. s.
p. V danej veci neprichádza do úvahy premlčanie nároku, keďže žiadosť o udelenie poverenia prišla
k súdu 14.01.2011 a súd má z celého radu obdobných žalôb za preukázané, že návrh na predbežné
prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, bola podaná 23.04.2012. Taktiež pokiaľ
ide o absenciu procesu predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má
za to, že síce do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval
po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval
za predčasnú.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 27.02.2015