Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010065
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615010065.4

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 17.
12. 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
ml. H. R., nar. XX. XX. XXXX P. I. T.Š., trvale bytom Z. L., B. D. XXX/XX, okres I. T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
počas lyžovania v stredisku Jasná Chopok - sever, okres Liptovský Mikuláš, na lyžiarskej
trati FIS dňa 2. 4. 2013 v čase asi o 13.30 hod. za „hangom“, ktorý je hneď za odbočkou na

trať Turistická a spojovaciu cestu na Priehybu, neprispôsobil rýchlosť a spôsob jazdy a nevenoval
dostatočnú pozornosť situácii na zjazdovke, v dôsledku toho nestačil včas a v dostatočnej vzdialenosti
reagovať na lyžiarku poškodenú J.. N.. U. V., B..
X. XX. XXXX, bytom R. X/XX, XXXX P., do ktorej narazil v skoku na lyžiach, čím jej spôsobil natrhnutie
a následne roztrhnutie sleziny s krvácaním do dutiny brušnej s nutnosťou operačného zákroku,

zlomeninu I. až VII. rebra vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu I. rebra vpravo s posunom úlomkov,
zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov,
pohmoždenie pľúc vľavo s následným prienikom vzduchu a krvi do dutiny hrudnej, pohmoždenie
mäkkých častí ľavej strany hrudníka s následným prienikom vzduchu do podkožia, otras mozgu,
natiahnutie šľachového väzivového aparátu krčnej chrbtice s obmedzením v obvyklom spôsobe života
po dobu 3 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 157 ods. 1, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
o d k l a d á.

Podľa § 119 ods. l Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú J.. N.. U. V., B.. X. XX. XXXX v Prahe,
bytom R. X/XX, XXXX P., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní využil právo na odopretie výpovede, z tohto dôvodu na návrh prokurátorky bola
prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 30. 1. 2014 a 9. 12. 2014. Obžalovaný

vo svojej prvej výpovedi uviedol, že začiatkom mesiaca apríl 2013 bol spoločne s bratmi K., T. a s mamou
na lyžovačke v stredisku Jasná, okres Liptovský Mikuláš. Počas dňa lyžovali na juhu, poobede asi o
13.00 hod. lyžovali a vracali sa po zjazdovke FIS, kde odbočili pod Rovnou hoľou na zjazdovku turistickú,
zlyžovali na Záhradky. Mama šla lanovkou aj s mladším bratom na Priehybu, on so starším bratom šli na
lanovku na Rovnú hoľu. Lyžoval na lyžiach určených na obrovský slalom, rovnako aj jeho brat. Brat šiel

po pravej strane zjazdovky a obžalovaný stredom, obidvaja išli súbežne vedľa seba. Po zjazdovke robili
veľké oblúky, zasneženú zjazdovku vnímal ako súvislú rovnú plochu. Na „hangu“, ktorý je za odbočkou
na spojovaciu cestu na Priehybu a na Turistickú zjazdovku stáli dve skupiny ľudí napravo a naľavo.
Medzi nimi bola medzera široká asi len pre jedného lyžiara. Pokiaľ by šiel rovno, tak by sa popri sebe
vopchali aj dvaja lyžiari, ale to by mal veľkú rýchlosť. Robil veľké zákruty a tak cez tú medzeru prešiel

len on. Brat obišiel skupinu lyžiarov po pravej strane mimo značenia zjazdovky. Obžalovaný, keď robil
oblúky, tak si všímal ľudí okolo seba, aby mu neskočili do trate. Nepredpokladal, že by niekto mohol
stáť pod hranou „hangu“. Rodičia ho odmalička učili, že pod hranou „hangu“ sa stáť nemá. Ako prešiel
pomedzi ľudí, tak sa sústredil na jazdu a z ničoho nič zbadal pani, čo stála pod hranou, nevedel uviesť,
v akej vzdialenosti od hrany „hangu“. Menovaná stála asi v tretine až polovici zjazdovky z ľavej strany.

Pod hranou sa nachádzal malý chlapec a nejaký muž, aj oni stáli. Najbližšie ku sieťam na ľavej strane
bol muž, medzi ním a tou ženou bolo dieťa, nevedel uviesť, v akej vzdialenosti boli od seba. Pani bola
otočená tvárou k sieťam, ktoré sú na ľavej strane zjazdovky, muž bol otočený k nej a nevedel uviesť, ku
komu bol otočený chlapec tvárou. Ako prechádzal pomedzi skupinu ľudí na „hangu“, tak ho odlepilo od
svahu, nevedel uviesť ako vysoko, lyže na zjazdovke už nemohol ovládať. Ako letel a videl, že smeruje

na tú pani, roztiahol ruky a nohy, aby zmenšil rýchlosť a aby ju netrafil tvrdými časťami výstroje. Nevedel
uviesť, v akej výške do pani narazil. Po náraze im poodopínalo lyže, palice, stiahlo mu okuliare. Chcel
pomôcť tej pani, no potom tam prišiel zrejme jej muž, ktorý ho odtiaľ vyhnal. Postavil sa a šiel ku sieťam
na ľavej strane a čakal na mieste, kde po chvíli prišla horská služba, táto najskôr ošetrila lyžiarku a
potom obžalovaného. Menovaný bol hospitalizovaný po ošetrení asi 3-4 dni. Obžalovaný mal lyže, na

sebe mal oblečené čierne tenšie otepľovacie nohavice, zelenú bundu a na hlave prilbu. Nespomínal
si, či tá pani mala palice, nevedel uviesť, čo mala oblečené, prilbu nemala. Videl ju 1,5-2 sekundy. To,
že pani stála a nelyžovala usúdil z toho, že bola ku nemu otočená bokom, ako aj všetci ostatní, stáli
na jednej úrovni, preto nevie, akoby mohli lyžovať. Vnímal to tak, že sa rozprávali. Obžalovaný lyžuje
odmalička 5-6 rokov, rodičov má lyžiarov, chodí na lyžiarske preteky. On ovláda lyže, nie lyže jeho. Svoju

jazdu ohodnotil tak, že šiel primeranou rýchlosťou, na techniku, dlhými pomalými oblúkmi, do skoku
nešiel naschvál. V momente, keď zbadal poškodenú, zrážke zabrániť nemohol, pretože nemal kontakt
so zemou. Nepredpokladal, že pod „hangom“ niekto stojí preto, lebo tam nikoho nevidel, nikoho tam
neregistroval. Dňa 9. 12. 2014 vo výpovedi uviedol, že ho mrzí to, čo spôsobil poškodenej. Rodičia a
lyžiarsky tréner mu hovorili, na čo si má dávať pozor na lyžiarskom svahu, že má dbať na iných lyžiarov,

napr. keď ide zhora a pred ním ide iný lyžiar, ktorý robí oblúk, aby dával pozor, aby sa nezrazili, teda
sledovať oblúk pred ním jazdiaceho. Pokiaľ ho niečo donúti zastať pod hranou, aby bol úplne na kraji
zjazdovky. Svoju jazdu vnímal ako normálnu, prirodzenú, robil obrákové oblúky. S bratom išli vedľa seba,
pred nimi boli dve skupiny ľudí, jedna napravo, druhá naľavo, jedna bola úplne na kraji (vľavo), potom
tam bola medzera smerom do stredu pre jedného lyžiara (asi 2 m) a potom tam bola ďalšia skupina,

ktorá bola trocha napravo od stredu a za ňou bolo voľné miesto tiež pre jedného lyžiara. Brat šiel vpravocez pravú medzeru a obžalovaný išiel pomedzi tie dve skupiny. Vnímal tie dve skupiny, či sa niekto
nepohne, spravil dlhší oblúk a nepredpokladal, že tam je taký zlom. Potom ho odlepilo od zeme a pani
V. zbadal vo vzduchu. Nárazu nedokázal zabrániť. V minulosti do nikoho nevrazil, jemu sa stalo, že ho

zozadu nabral lyžiar. Ako lyžiar by vytkol poškodenej to, že pod hranou sa nestojí a ak zastane, tak na
kraji a nemala prilbu.

Svedkyňa - poškodená U. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní. Na
zdraví jej bolo ublížené dňa 2. 4. 2013 a to zjazdovke FIS pod zlomom asi 500-1000 m od cieľa. Išli v

poradí-jejmanžel,zanímjejsynapotomišlaona.Nevedelapresneuviesť,kdepresnesanachádzalina
zjazdovke, ako išli dolu svahom, niekto do nej narazil, potom si už nepamätá, čo sa stalo. V čase nehody
lyžovala na lyžiach, bola dobrá viditeľnosť a pekné počasie. V čase nehody normálne lyžovali, zjazdovka
bola výborne upravená, podmienky boli veľmi dobré, obžalovaného nevidela, on na ňu skočil zozadu,
odletela a inak si nič nepamätá. Bližšie k nehode uviedla, že ten, kto na ňu skočil, jej nepodrazil nohy,
ale náraz bol na telo. Je veľmi dobrá lyžiarka, jej manžel bol závodný lyžiar. S malým dieťaťom museli

prispôsobiť jazdu tomu malému. Lyžuje od detstva. V čase nárazu lyžovali, bola v pohybe, ako miesto
nárazu označila ľavú časť hrudníka, bola to tupá bolesť, po náraze upadla do bezvedomia, nevedela
sa nadýchnuť. V ten deň mala na sebe otepľovaciu súpravu, termo prádlo, syn sa od nej nachádzal vo
vzdialenosti do 1 metra. Manžel bol trochu pred ním, ukazoval mu cestu. Obžalovaného v čase nárazu,
ani pred nárazom nevidela. V živote je obmedzovaná tým, že V ten deň lyžovali na zjazdovke FIS, je

tam, ako sa odbočuje na modrú jednoduchšiu, pod tým zrázom. V čase nárazu sa pohybovala asi v
strede zjazdovky, išli rýchlosťou primeranou veku 8 ročného dieťaťa. Počas lyžovania si nevšimla, že
by na zjazdovke niekto stál. Jediným svedkom tejto udalosti mohol byť jej manžel, pretože sa otáčal za
nimi. Podľa jej odhadu má zjazdovka šírku asi 15 m, možno aj menej. Nezaregistrovala, že by sa v tom
čase uskutočnila na zjazdovke tréningová akcia. Na trati boli rekreační lyžiari, FISka je zjazdovka, ktorá

je jednoduchšia, je určená pre lyžiarov, ktorí sa vedia lyžovať, ona tam často lyžuje. Nemá vedomosť
o tom, že by na zadnej časti tela mala nejaké kontaktné poranenia. K spôsobu lyžovania v čase pred
samotným nárazom uviedla, že robili väčšie oblúky. V súvislosti so zraneniami, ktoré jej boli týmto
skutkom spôsobené, je dodnes obmedzovaná vo svojom živote, má problémy s nespavosťou. Nemôže
vykonávať športové aktivity. Má titánové platničky, čo sa odrazilo aj na jej služobných cestách, nemôže

lietať, pretože musí užívať injekcie. Matka obžalovaného ju bola pozrieť dvakrát v nemocnici hneď po
skutku a potom po operácii sleziny. Svedkyňa ju kontaktovala naposledy pred operáciou kľúčnych kostí
v júni 2013 a oznámila jej, že bude žiadať finančné odškodnenie, na čo matka obžalovaného nijako
nereagovala.

Svedkyňa B. R. vo výpovedi uviedla, že prišla na miesto nárazu, keď záchranári stabilizovali zdravotný
stav poškodenej. Videla, že jej syn bol v šoku, k samotnému skutku sa vyjadriť nevedela. V ten deň
boli podmienky na lyžovanie výborné, na zjazdovke bolo málo ľudí. Syn jej až neskôr povedal o tom,
čo sa stalo. Povedal jej, že išli spolu so starším bratom smerom na FISku, lyžovali paralelne vedľa
seba, v mieste, pri ktorom sa odbočuje na Turistickú a Priehybu, zaregistrovali menšiu skupinu ľudí -

lyžiarov na ľavej a pravej strane. Starší brat sa rozhodol, že týchto lyžiarov obíde z pravej strany, mladší
syn išiel stredom, kde videl priestor na prejazd. Keď ho odlepilo od podložky, zaregistroval poškodenú,
ktorá sa od neho nachádzala vo vzdialenosti 10-15 m. Zareagoval tak, že roztiahol nohy a ruky. Jej
starší syn jej povedal, že počul náraz, prišiel zospodu, videl moment, keď poškodená s obžalovaným
zastali a boli do seba zakliesnení. S obžalovaným nemajú v rodine žiadne problémy, pokiaľ ide o jeho

záujmy, baví ho šport, v triede je obľúbený, nie je konfliktnej povahy. V čase, keď prišla na miesto, kde
došlo k nárazu, nepoznala nikoho, kto by mohol vidieť túto udalosť. Bol tam maloletý syn poškodenej v
sprievode niekoho, jej dvaja synovia, traja záchranári. Predmetná zjazdovka bola vtom čase označená
červenou farbou, ide o stredne ťažkú zjazdovku. Nie je tam žiadne označenie, len upozornenie na
možnosť prechodu pásového vozidla.

Svedok T. V. vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní. Uviedol, že niekedy po Veľkej noci v roku 2013
asi o 14.00 hod. išli po zjazdovke FIS, jazdili so synom tak, že on išiel prvý, syn bol v strede a manželka
ako posledná. Išli dolu kopcom, svedok bol v predstihu asi 15-20 m. Manželka so synom prichádzali
k nemu, on bol na kraji pri snežných delách pri sieti, pozeral sa na nich a v tej chvíli skočil vo veľkej

rýchlosti minimálne 2 m vo vzduchu cez terénnu vlnu, ako sa objavil a klesal dolu, narazil do oblasti
brušnej dutiny jeho manželky. Manželka schádzala kopec z pravej strany doľava, obžalovaný narazil
do jej ľavej strany. Po náraze letela asi 15 m vzduchom, potom ďalších 5 m dopadla na zem, hodilo ju
asi do stredu zjazdovky. Oslovil staršieho pána, aby zavolal záchrannú službu, v priebehu niekoľkýchminút prišla záchranná služba a zafixovali jej chrbticu, dali ju do stabilizovanej polohy. V ten deň bola
zjazdovka upravená, bolo veľa snehu, svietilo slnko. K spôsobu jazdy obžalovaného uviedol, že tento
nešiel adekvátne terénu, musel ísť veľmi rýchlo. Terénna vlna, na ktorej skočil, je križovatka, na ktorej

sa dá odbočiť na lanovky Priehyby, musel prísť na tú vlnu pomedzi všetkých ľudí a skákať. Svedok sa
nestaral o toho pána, ktorý mal kontaktovať záchranárov. Čo sa týka obžalovaného, ten po náraze ostal
ležať, svedok k nemu pristúpil, zúril, povedal mu, že ako jazdí, ústne ho pokarhal, na čo sa obžalovaný
rozplakal.

Svedok K. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní. Uviedol, že
začiatkom mesiaca apríl 2013 bol na lyžovačke spoločne s obžalovaným, ďalším bratom a mamou v
stredisku Jasná. S bratom H. lyžovali po zjazdovke FIS, svedok sa z Rovnej hole pustil po zjazdovke po
pravej strane a obžalovaného mal po ľavej strane. Robili dlhé oblúky, tak sa ich jazda mohla zdať, že je
súbežná. Ako prichádzali na hranu „hangu“, ktorý je po odbočke na trať turistickú a spojovaciu cestu na
Priehybu, na tejto hrane stáli dve skupiny ľudí. Svedok prešiel po pravej strane zjazdovky skoro mimo

trate, keď túto skupinu minul, počul náraz a následne pribrzdil. Jeho brat H. lyžoval skoro po strede, skôr
napravo a keď prichádzal na hranu „hangu“, tak prichádzal po dlhom oblúku sprava pomedzi dve skupiny
ľudí. Svedok, keď prechádzal cez „hang“, tak periférne vnímal skupinu ľudí, popri ktorej prechádzal, aby
sa niekto nepohol a nevbehol mu do trate. Po tom, ako zastal a pozrel sa k „hangu“, videl svojho brata
s nejakou pani, ako ležali na zemi a boli úplne v sebe. Miesto, kde došlo ku zrážke, bolo asi 10-15 m od

skupiny lyžiarov stojacich na hrane. Keď schádzal po pravej strane okolo skupiny lyžiarov, počul výkrik
„pozor, lyžiar!“, zrejme to povedal manžel poškodenej. Videl, že manžel poškodenej je čiastočne pod
hranou, stál nad zrážkou, ako sa pozeral hore kopcom.

Svedok H. L. vo výpovedi uviedol, že je trénerom zjazdového lyžovania Združení športových klubov

Jasná alpského lyžovania. O zjazdovke FIS uviedol, že je to červená zjazdovka, ide o stredne obtiažnu
trať. S obžalovaným nemal žiadne problémy, ani nemal vedomosť o tom, že by mal podobné kolízie.
Nemal vedomosť o tom, že existuje predpis, ktorým by sa riadil tréningový alebo pretekársky proces,
prípadne ktorý by sa vzťahoval na rekreačných lyžiarov. Ich tréningy sú väčšinou na uzavretej zjazdovke,
poučujú deti, ako sa majú správať pri lyžovaní v tom zmysle, aby dávali pozor na lyžiarov, aby ich

nezrazili, čo robia ústne.

Znalec T.. O. I. vypovedal rovnako ako v znaleckom posudku č. 77/2014. Uviedol, že podľa zdravotnej
dokumentácieupoškodenejboliponehodezodňa2.4.2013zistenézranenia atonatrhnutieanásledne
roztrhnutie sleziny s krvácaním do dutiny brušnej s nutnosťou operačného zákroku, zlomeninu I. až

VII. rebra vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu I. rebra vpravo s posunom úlomkov, zlomeninu pravej
kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, pohmoždenie pľúc
vľavo s následným prienikom vzduchu a krvi do dutiny hrudnej, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany
hrudníkasnáslednýmprienikomvzduchudopodkožia,otrasmozgu,natiahnutiešľachovéhoväzivového
aparátu krčnej chrbtice. Mechanizmom uvedených zranení je tupá sila na telo poškodenej v zmysle

nárazu alebo následného pádu na zem. Dobu pracovnej neschopnosti u poškodenej určil v trvaní 3
mesiacovrovnakoajobmedzenieobvykléhospôsobuživota.Totospočívalovoperácii,riešeniezlomenín
v kľude na lôžku, zníženej mobilite a postupnej rehabilitácii. Poškodená v minulosti nebola liečená na
uvedené zranenia, všetky zranenia sú v priamej súvislosti s lyžiarskou nehodou zo dňa 2. 4. 2013. Podľa
charakteru zranení sa nemohol vyjadriť na smer nárazu, nakoľko zranenia nastali jednak v dôsledku

nárazu a následného pádu, pričom vo výpovediach sú nezrovnalosti. Všetky hore uvedené zranenia
sú v dôsledku zrážky lyžiarov a následného pádu na zem, ale presné oddiferencovanie jednotlivých
zranení, či nastali nárazom alebo pádom, sa nedá určiť, nakoľko dochádza k sumarizácii oboch dejov.
Podľa zranení nie je možné vypočítať rýchlosť obžalovaného v čase úrazu, ale podľa rozsahu zranení
išlo o fyzickú silu väčšej intenzity na hore uvedené zranené časti tela poškodenej. Otázka rýchlosti jazdy

prináleží znalcovi z oblasti dopravy. Najväčší rozsah zranení bol na ľavej strane hrudníka, pričom na
ľavej strane bolo zlomené I. - VII. rebro, pričom IV. a V. rebro boli zlomené v chrbtovej časti, ostatné
rebrá boli zlomené v strednej časti. Násilie smerovalo aj na ľavú stranu hrudníka, nevedel sa vyjadriť
pod akým uhlom. Je tam úraz aj v chrbtovej časti, aj v prednej časti, lebo došlo k následnému krvácaniu
poškodenej sleziny, ktorá sa nachádza v prednej oblasti.

Znalec T.. Y. W., L.. vo svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal
zo spisového materiálu, ktorý mu bol zapožičaný, v ktorom sa nachádzali aj zdravotné záznamy z
hospitalizácie poškodenej a neskôr si vyžiadal zdravotné záznamy z liečby obžalovaného. K popisupriebehu celého úrazového deja uviedol, že je potrebné dať do súvislosti poranenia poškodenej a
obžalovaného, keďže aj z týchto skutočností vyplýva, ako došlo ku vzájomnému kontaktu. Na základe
uvedeného vypracoval znalecký posudok, ktorý sa nelíši od znaleckého posudku T.. I.. Dôraz bol kladený

hlavne na zodpovedanie otázky, z ktorej strany bol vedený náraz, resp. kontakt lyžiarov. Úrazový dej
rozanalyzoval na základe materiálnych znakov, t. j. na základe zranení jedného a druhého. Na základe
výsledných poranení dospel k záveru, že najpravdepodobnejšia alternatíva je, že došlo k priamemu
nárazu, zranenia vznikli po priamom tupom náraze obžalovaného, ktorý utrpel zranenia prevažne
na dolnej časti hrudníka, ale hlavne pravého stehna a kolena. Pokiaľ tieto porovnal s poraneniami

poškodenej, obžalovaný ju mohol zraziť z jej ľavej strany a to nárazom v priebehu, keď sa nachádzal v
istej výške nad zemou a kontaktoval sa s poškodenou svojím kolenom a pravým stehnom do ľavej strany
hrudníka a brucha. Bola zistená dvojitá zlomenina I. - VII. rebra pazuchovej časti, čo môže vzniknúť aj
po páde, boli vpáčené dovnútra a spôsobili zmliaždenie pľúc, vzniklo to skôr po náraze ako po páde.
V znaleckom posudku uviedol, že nevznikli žiadne poranenia zozadu, pretože pri takýchto zraneniach
by predpokladal, že tam nejaké boli. V zdravotnej dokumentácii, ktorú mal, neboli takéto zranenia. Na

pojednávaní sa dozvedel, že tam boli dvojité zlomeniny rebier, náraz mohol smerovať aj zozadu. To
vpáčenie bolo v strednej pazuchovej čiare, kde bolo najpravdepodobnejšie epicentrum násilia.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný znalcom z
odboru psychológia T.. L. P., z ktorého bolo zistené, že rozumová a mravná vyspelosť obžalovaného

je na dobrej úrovni, jeho rozumové schopnosti sú úrovni mierneho nadpriemeru. V čase spáchania
skutku bol vzhľadom k dosiahnutej rozumovej a mravnej vyspelosti spôsobilý rozpoznať jeho
protiprávnosť a ovládať svoje konanie. Celkový výkon v teste intelektových schopností je na úrovni
pásma mierneho nadpriemeru s mierne vyššou úrovňou slovnej zložky intelektu oproti názorovej -
mimoslovnej. Osobnosť sa javí ako pubertálna, harmonicky sa vyvíjajúca, extravertovaná, aktívna,

presadzujúca sa bez výskytu porúch správania a sklonov k zneužívaniu psychoaktínych látok. Je
možné skonštatovať dobrú úroveň rozvoja záujmovej sféry pracovných a študijných návykov, schopnosť
cieľavedome a pravidelne pracovať na sebe a zlepšovaní svojich výkonov. Oblasť vyšších morálnych
a etických citov je dobre rozvinutá. Spoločnosťou akceptované morálne normy sú menovanému
známe, sú dostatočne zvnútornené. Z hľadiska typológie je osobnosť obžalovaného extravertovaná

v klasickej typológii sangvinická. Sú dobre rozvinuté charakterové vlastnosti v oblasti sebaovládania,
nesebeckosti, cieľavedomosti, trpezlivosti, vytrvalosti. Hodnotová orientácia menovaného je dobrá,
uznáva pozitívne vzory rodičov, hodnotu vzdelania, športu a športových výkonov, dobrých vzťahov,
priateľstvá. U menovaného bola zistená typicky pubertálna zvýšená úroveň tendencie k presadzovaniu
sa prostredníctvom agresivity a direktivity, ale je kvalitatívne vyvažovaná dobrou úrovňou racionálnej

regulácie správania, kvalitnou úrovňou rozvoja v oblasti vyšších morálnych a etických citov, rozvinutou
empatiou a senzitivitou.

Obžalovaný v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Jeho rodinné a majetkové pomery obci
známe nie sú. Na základe osobného poznania ide o slušného a skromného chlapca, nefajčí a nepožíva

alkoholické nápoje.

Z posudku Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši vyplýva, že obžalovaný je žiakom 2. ročníka,
v triede je obľúbený, zapája sa do kolektívu, svoje povinnosti si plní zodpovedne. V predchádzajúcom
školskom roku bol vyznamenaný. Všetky vymeškané hodiny mal ospravedlnené. Triedna učiteľka je s

jeho správaním spokojná.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o prešetrení pomerov bolo zistené,
že obžalovaný vyrastá v úplnej rodine, obaja rodičia sú živnostníci v oblasti obchodovania, dosiahli
vysokoškolské vzdelanie. Z manželstva pochádzajú traja synovia. Rodina žije v rodinnom dome, medzi

členmi rodiny pretrvávajú usporiadané vzťahy, manželia sa podieľajú spoločne na výchove synov.
Obžalovaný je kamarátskej a citlivej povahy, veľmi intenzívne prežíva skutok, z ktorého je obžalovaný.
Rodičia nemajú s výchovou syna vážne problémy, vyskytujú sa bežné, veku primerané. Z dôvodu
trestného konania sa zúčastňoval odborných konzultácií u psychológia, ťažko a citlivo znášal všetky
úkony a okolnosti spojené s uvedeným skutkom. Závodnému alpskému lyžovaniu sa prestal aktívne

venovať, lyžuje rekreačne. Menovaný sa nenachádza v evidencii detí a mládeže s problémovým
správaním.

Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov ani v registri priestupkov.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd tiež

preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný a poškodená zhodne vypovedali,
že v deň spáchania skutku došlo k ich zrážke ako lyžiarov na lyžiarskej trati FIS v lyžiarskom stredisku
Jasná. Svedkom ich zrážky bol aj manžel poškodenej, ktorý sa vyjadril k okolnostiam, za ktorých došlo
ku zrážke. Svedok K. R. (brat obžalovaného), ktorý v predmetný deň lyžoval spolu s obžalovaným
popisoval v podstate zhodne ako obžalovaný spôsob ich jazdy pred ich bezprostredným príchodom

na hranu hangu, situáciu na hrane hangu (prítomnosť 2 skupín lyžiarov nachádzajúcich sa na hrane
hangu),akoajspôsob,akýmobžalovanýasvedoksavyhliuvedenejskupinelyžiarov.SvedokK.R.nebol
svedkom zrážky, videl okamih, kedy obžalovaný a poškodená boli v sebe zakliesnení, teda okolnosti,
ktoré nastali po samotnej zrážke. Svedkyňa B. R., matka obžalovaného rovnako nebola svedkom
zrážky, na miesto nehody sa dostavila počas stabilizácie zdravotného stavu poškodenej záchranármi a o
priebehu nehodového deja sa dozvedela od obžalovaného. Z čestného prehlásenia svedkyne A. mal súd

preukázané, že poškodená v okamihu zrážky s obžalovaným stála. Skutočnosť, že obžalovaný narazil
do poškodenej v skoku potvrdil samotný obžalovaný (výslovne uviedol, že sa odlepil od svahu, letel a
vo výške narazil do poškodenej) aj svedok V.. Výpovede obžalovaného a poškodenej sa rozchádzali
predovšetkým v otázke, či poškodená v okamihu zrážky stála alebo bola v pohybe. Obžalovaný je zo
spáchania skutku usvedčovaný čiastočne vlastnou výpoveďou, výpoveďou poškodenej, svedka T. V.,

čiastočne svedka K. R., ako aj výpoveďou znalca T.. O. I., ktorý potvrdil, že mechanizmom vzniku zranení
bola tupá sila na telo poškodenej.

Zodpovedanie otázky, či poškodená v čase zrážky stála alebo bola v pohybe, však nie je rozhodujúce pre
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za prejednávaný skutok. Otázka trestnoprávnej

zodpovednosti lyžiara za spôsobenú škodu, vrátane ujmy na zdraví bola predmetom rozhodovacej
činnosti súdov. Najvyšší súd ČR v prejednávanej trestnej veci (sp. zn. 8Tdo/68/2010 zo dňa 17. 2.
2010) vyslovil, že lyžiar musí prispôsobiť rýchlosť a spôsob jazdy svojim schopnostiam a skúsenostiam,
terénnym, snehovým a klimatickým podmienkam, výhľadovým pomerom, hustote prevádzky, teda
celkovej situácii na trati (zjazdovke, prípadne bežeckej), aby mal možnosť včas a v dostatočnej

vzdialenosti reagovať aj na neočakávanú prekážku, čo súčasne znamená, že nesmie vchádzať do
miest, kde nevidí. Pokiaľ tieto pravidlá nedodrží, tak nemožno konštatovať, že sa správal v súlade
s požiadavkou zakotvenou v ustanovení § 415 Obč. zákonníka v rámci tzv. všeobecnej prevenčnej
povinnosti.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si nepočínal správne v danej konkrétnej situácii
na zjazdovke, rýchlosť a spôsob jazdy neprispôsobil terénnym podmienkam a výhľadovým možnostiam.
Je zrejmé, že obžalovaný prichádzal po lyžiarskom svahu zhora, poškodená sa nachádzala pred ním,
ktorú vzhľadom na konkrétny terén pri príchode na zlom vidieť nemohol. Obžalovaný, ktorý daný terén
veľmi dobre poznal a bol skúseným lyžiarom, si bol vedomý toho, že má výrazne obmedzené možnosti

výhľadu pri vjazde na hranu zlomu. Práve tieto okolnosti ho mali viesť k tomu, aby bol pripravený včas
a v dostatočnej vzdialenosti reagovať aj na neočakávanú prekážku. Uvedené platí o to viac, že na
hrane zlomu sa nachádzali skupiny lyžiarov a preto daná situácia ho mala ovplyvniť v rozhodovaní, aký
spôsob a rýchlosť jazdy zvolí. Pokiaľ by sa tak obžalovaný správal, nedošlo by k zrážke s poškodenou a
následnému poškodeniu jej zdravia. Obžalovaný teda preukázateľne svojim konaním porušil všeobecnú

prevenčnú povinnosť zakotvenú v ust. 415 Občianskeho zákonníka. V kontexte vyššie uvedeného
podstatu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného vystihuje časť jeho výpovede, keď výslovne
uviedol, že „nepredpokladal, že by niekto mohol stáť pod hranou hangu.“ Neobstojí preto obhajoba
obžalovaného, že nemohol predpokladať prípadné státie poškodenej pod zlomom. Práve v uvedenom
konaní súd vzhliadol nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný neprispôsobil

rýchlosťjazdysituáciinazjazdovkejezrejmáztoho,žepodľavýpovedesvedkaV.poškodenávdôsledku
nárazu letela minimálne 15 metrov. Nasvedčuje tomu aj výpoveď znalca T.. O. I., že vzhľadom na rozsah
poranení išlo o fyzickú silu väčšej intenzity. Nie je podstatné, že na predmetnej zjazdovke nie je úsek
zlomu osobitne vyznačený, pretože obžalovaný ako skúsený lyžiar musel túto zjazdovku veľmi dobre
poznať. Rozsah ujmy na zdraví poškodenej mal súd preukázaný výpoveďami obidvoch znalcov (T.. I. H.

J.. T.. W.), ktorí zhodne popísali zranenia poškodenej, ktoré utrpela v dôsledku zrážky s obžalovaným.
Rovnako pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je rozhodujúce rozlíšiť, ktoré zranenia boli
spôsobené v dôsledku nárazu, resp. následného pádu poškodenej, podstatné je, že všetky zranenia bolispôsobené v príčinnej súvislosti so zrážkou obžalovaného s poškodenou. Zo zadovážených dôkazov
vyplýva, že medzi konaním obžalovaného a ujmou na zdraví poškodenej je daná príčinná súvislosť.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Prejednávaný skutok je nedbanlivostným trestným činom. Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti,
pretože v zmysle vyššie uvedeného svojim konaním vedel, že môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým je ľudské zdravie, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
nespôsobí.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obmedzenie poškodenej
v obvyklom spôsobe života je v trvaní 3 mesiace, teda spôsobený následok predstavuje ťažkú ujmu
na zdraví (§ 123 ods. 3 písm. i/ v spojení s odsekom 4 Tr. zákona). Vykonaným dokazovaním súd
nemal preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku závažnejším spôsobom konania, spočívajúceho

v porušení dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia obžalovaného (ako výkonnostného lyžiara).
Ako je vyššie uvedené, konaním obžalovaného došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti
zakotvenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Nejde o porušenie dôležitej povinnosti, aj keď jej
porušenie môže mať v konkrétnom prípadne vážne následky (napr. spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví),
ak vo všeobecnosti nejde o dôležitú povinnosť (napr. prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho

zákonníka).

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne W. P. a
znaleckým dokazovaním z odboru cestná doprava k otázke mechanizmu nárazu obžalovaného do
poškodenej a mechanizmu následného pádu poškodenej, pretože sa navrhované dôkazy týkajú

okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci. Je zrejmé, že navrhované dôkazy majú preukázať
okolnosť, či poškodená v okamihu zrážky stála alebo bola v pohybe. Z vyššieho uvedeného právneho
posúdenia súdu vyplýva, že táto okolnosť (státie alebo pohyb poškodenej v čase zrážky) nie je podstatná
apretosúdodmietolvykonaťdôkazysmerujúcekpreukázaniuuvedenejokolnosti.Naviacsúdsavrámci
dokazovania oboznámil s listinným dôkazom a to čestným prehlásením vyššie uvedenej svedkyne.

Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278
ods. 1 Tr. poriadku), nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom
rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom
rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania,

ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť
skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v
následku,ktorýboltýmtokonanímspôsobenýaktorýjerelevantnýzhľadiskatrestnéhopráva.Zhľadiska
tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom
svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom

však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne
zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného
dokazovania) v porovnaní s obžalobou. S poukazom na uvedené súd upravil skutok oproti obžalobe
tak, že bližšie špecifikoval konanie obžalovaného, ktoré preukazuje nedbanlivostné zavinenie zo strany
obžalovaného. Súd tiež vypustil zo skutkovej vety okolnosť, že obžalovaný narazil do poškodenej

„zozadu“, pretože vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým výpoveď znalca T..
W. je zrejmé, obžalovaný kontaktoval poškodenú do ľavej strany hrudníka a brucha.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere treste súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadna

priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej
sadzby znižuje o jednu tretinu. V zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona sa trestné sadzby odňatia slobody
ustanovené v Tr. zákone znižujú na polovicu. S ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý stojí prvýkrát
pred súdom a jeho doterajší bezúhonný život, jeho vek, stabilné rodinné zázemie, pozitívne hodnoteniezo školského prostredia je podmienečný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici trestnej
sadzby s určením skúšobnej doby na dolnej hranici sadzby postačujúci na dosiahnutie účelu trestu u
mladistvých, ktorým je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana. Súčasne má trest pôsobiť na

predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť.

Súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, pretože podľa
výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody. Poškodená si
uplatnila náhradu škody v sume 15.000,- eur, pričom v prípravnom konaní špecifikovala, z čoho

čiastka pozostáva. V trestnom konaní však neboli predložené žiadne doklady, umožňujúce preskúmať
oprávnenosť uplatnenej sumy náhrady škody. Poškodená si výslovne neuplatnila bolestné a teda nárok
na náhradu bolestného nie je súčasťou uplatnenej čiastky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.