Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/969/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217609
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111217609.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa G. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v W., F. č. XX, zastúpeného právnym zástupcom Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 44250029, so sídlom v Poprade, Námestie Sv. Egídia č. 95, v mene ktorého pred súdom koná
JUDr. Jozef Beňo, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, IČO: 31595545, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, o zaplatenie 2.311,50

€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
17C/153/2011-196 zo dňa 27.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania
vo výške 9,50 % zo sumy 2.211,- € od 27.09.2011 do 04.02.2013 v lehote troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- € spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 27.09.2011 do zaplatenia v lehote troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (tretí
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie zastavil čo do zaplatenia sumy 913,- € (prvý výrok),
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy

2.211,- € od 27.09.2011 do 04.02.2013 do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (druhý
výrok), ďalej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9,50 % ročne od 27.09.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (tretí výrok), v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (štvrtý výrok), uložil odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania (piaty výrok) a upravil učtáreň súdu na vrátenie
nespotrebovaných preddavkov na trovy dôkazu (znalečné) navrhovateľovi a odporcovi (šiesty a siedmy

výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy 2.311,- € s príslušenstvom z titulu poistného plnenia v sume 2.211,- €
a náhrady nákladov za vypracovanie znaleckého posudku v sume 100,- €. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní mal preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom platnú poistnú zmluvu č. 2850026000
zo dňa 09.07.2007 a to ako havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla, predmetom ktorej
bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, ev. č. BA XXX PP. Dňa 05.08.2008

došlo k poistnej udalosti a na základe poistnej udalosti stanovil odporca všeobecnú cenu vozidla v
sume 9.797,31 € a cenu vraku v sume 2.792,50 €, s čím navrhovateľ nesúhlasil a z tohto dôvodu si
dal vypracovať znalecký posudok G.. N. X/XXXX, č. 7/2009, v zmysle ktorého bola všeobecná hodnota
vozidla stanovená na sumu 12.092,- €. Odporca poukázal navrhovateľovi z dôvodu poistného plnenia
sumu6.624,-€.ZovšeobecnejcenyvozidlastanovenejznalcomG..N.X.navrhovateľodpočítalhodnotu
vraku v sume 2.792,50 € a spoluúčasť vo výške 5 % v sume 464,95 € a teda bolo povinnosťou odporcu

uhradiť navrhovateľovi sumu nie 6.624,- €, ale 8.834,50 €. Rozdiel medzi sumou 8.834,50 € a vyplatenou
sumou 6.623,- € predstavuje časť uplatnenej sumy 2.211,- €. Súčasne si navrhovateľ uplatnil aj nárokna zaplatenie sumy 100,- € za vypracovanie znaleckého posudku G.. N. X.. V konaní bola sporná výška
všeobecnej hodnoty vozidla, z tohto dôvodu okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom
G.. Q. N., ktorý podal znalecký posudok č. 16/2012 a doplnok k tomuto znaleckému posudku, v zmysle

ktorého vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla vrátane dane z pridanej hodnoty na sumu 11.842,- € a
hodnotu použiteľných zvyškov na sumu 1.494,- €. V zmysle tohto znaleckého posudku navrhovateľ
najskôr podal návrh na rozšírenie návrhu o sumu 1.298,50 €, v priebehu konania však na rozšírení
návrhu netrval a okresný súd preto o rozšírení návrhu nerozhodoval. Po podaní znaleckého posudku
odporca poskytol navrhovateľovi poistné plnenie v sume 2.211,- € a to dňa 04.02.2012. Aj napriek

tomu, že odporca poskytol navrhovateľovi poistné plnenie tak, ako sa podaným návrhom domáhal, zo
strany navrhovateľa nedošlo k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu, ale len pre zaplatenie sumy 913,-
€. Okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 913,- € zastavil v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vo zvyšku súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a
nezaviazal odporcu na doplatenie sumy 1.298,50 €, pretože o túto sumu navrhovateľ návrh nerozšíril.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní poukázal na skutočnosť, že nešpecifikovaná platba sa započítava na

skoršiu pohľadávku a teda sumu 2.211,- € započítal na nepremlčanú pohľadávku, okresný súd tvrdenie
navrhovateľa nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky ustanovenia
§ 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Podmienkou na započítanie je vzájomnosť pohľadávky medzi
veriteľom a dlžníkom a tvrdenie navrhovateľa, že nešpecifikovaná platba sa započítava najprv na
skoršiu pohľadávku, nemožno podriadiť pod ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, s poukazom

na tú skutočnosť, že sumu, ktorú odporca poukázal navrhovateľovi dňa 04.02.2013 v sume 2.211,- €
bola jednoznačne vyšpecifikovaná ako poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8010206586. Započítací
prejav navrhovateľa tak, ako bol uplatnený, okresný súd považoval za nepresný a nezrozumiteľný.
Ak sa navrhovateľ chcel domáhať zaplatenia vyššej sumy ako sa domáhal podaným návrhom, mal
uplatniť postup v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že odporca poistné

plnenie plnil v zmysle podaného návrhu a sumu 2.211,- € navrhovateľovi uhradil dňa 04.02.2013 a nie
04.02.2012 tak, ako právny zástupca navrhovateľa nesprávne uvádza, okresný súd vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol. Okresný súd súčasne zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 100,- € ako náklady,
ktoré navrhovateľ vynaložil za vypracovanie znaleckého posudku, pričom v konaní mal okresný súd
preukázané, že dňa 02.02.2009 v hotovosti sumu 100,- € navrhovateľovi znalcovi G.. N. X. uhradil a tieto

nákladybolonevyhnutnézjehostranyvynaložiťnapreukázaniesvojhotvrdeniavtomsmere,žeodporca
nesprávne vypočítal všeobecnú hodnotu motorového vozidla a hodnotu zvyšku vraku. Navrhovateľ sa
domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 13,75 % ročne zo sumy 2.211,- € a 10 % ročne
zo sumy 100,- €; okresný súd taktiež v tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel a odporcu zaviazal na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 2.211,- € ako aj zo sumy 100,- € od 27.09.2011,

pretože úroky z omeškania ku dňu 27.09.2011 predstavovali takúto výšku a to v súlade s nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. Okresný súd ustálil počiatok omeškania dňom 27.09.2011, t.j. dňom nasledujúcim
po doručení opisu návrhu odporcovi, pretože odporca opis návrhu prevzal dňa 26.09.2011. Podľa názoru
okresného súdu, k omeškaniu zo strany odporcu nedošlo dňom 04.11.2008, t.j. po dni nasledujúcom
po oznámení odporcu o poistnom plnení a taktiež k omeškaniu so zaplatením sumy 100,- € nedošlo

dňa 03.02.2009, t.j. po zaplatení sumy 100,- € znalcovi G.. N. X.. V konaní navrhovateľ v súlade s
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že odporca svoj dlh včas nesplnil k dátumom, od
ktorých sa navrhovateľ úrokov z omeškania domáhal a v konaní navrhovateľ nepreukázal, že odporcu
na zaplatenie dlžnej sumy vyzval pred podaním návrhu a táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadosti U..
U. F. zo dňa 16.01.2009, ktorá žiadosťou adresovanou odporcovi žiadala iba o prehodnotenie poistnej

udalosti. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 797 ods.
1, § 797 ods. 2, § 797 ods. 3, § 580 ods. 1 a § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka; o trovách konania
rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že návrh bol podaný dôvodne a uplatnenú
sumu zaplatil odporca až v priebehu konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 16.10.2013 (č.l. 207-214 spisu) a to v rozsahu všetkých výrokov okrem
výroku o čiastočnom zastavení konania a výrokov o úprave učtárne okresného súdu na vrátenie
nespotrebovaných preddavkov na trovy znaleckého dokazovania. Vyjadril nesúhlas s druhým výrokom
rozsudku okresného súdu, nakoľko okresný súd nesprávne právne posúdil deň, odkedy sa odporca

dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy; súčasne zdôraznil, že v danom výroku nie je uvedené,
či úrok z omeškania bol priznaný vo výške 9,50 % ročne alebo denne a z uvedeného dôvodu je
nepreskúmateľný a nevykonateľný; nesúhlasil ani s tretím výrokom rozsudku okresného súdu čo do
rozhodnutia o zaplatení úrokov z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko okresný súd nesprávne právneposúdil deň, odkedy sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Nesúhlasil ani so
štvrtým výrokom rozsudku okresného súdu, nakoľko okresný súd nesprávne právne posúdil existenciu
tejto časti nároku navrhovateľa. Podal odvolanie aj do výroku o trovách konania, nakoľko okresný súd

nesprávne právne posúdil jeho nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby zo
dňa 15.08.2013. V odvolaní zopakoval skutkový stav veci, podľa ktorého si návrhom zo dňa 03.08.2011
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.311,50 €, ktorá pozostávala z nároku na poskytnutie poistného
plnenia v sume 2.211,50 € a nároku na náhradu nákladov účelne vynaložených na bránenie práva (trovy
znaleckého posudku) v sume 100,- €. Odporca určil pri likvidácii poistnej udalosti všeobecnú hodnotu

vozidla na sumu 9.797,31 € a hodnotu vraku na sumu 2.792,50 €. Odporca poskytol navrhovateľovi
poistné plnenie v sume 6.623,- €, čo predstavovalo rozdiel medzi všeobecnou hodnotu vozidla,
hodnotou vraku a spoluúčasťou v sume 348,57 €. Navrhovateľ svoj nárok na poskytnutie poistného
plnenia určil ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vraku určenou znaleckým posudkom, ktorý si dal
vypracovať (12.092,- €), hodnotou vraku určenou odporcom (2.792,50 €) a spoluúčasťou (464,95 €);
podľa znaleckého posudku mal nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume 8.834,55 €. Návrhom

zo dňa 03.08.2011 si uplatnil nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume 2.211,50 €, čo predstavuje
rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením v sume 6.623,- € a nárokom podľa vypracovaného
znaleckého posudku v sume 8.834,50 €. Na základe znaleckého posudku, ktorého vypracovanie nariadil
okresný súd, bola všeobecná hodnota vozidla určená na sumu 11.941,- € a následne doplnkom
upravená na 11.842,- € a hodnota vraku bola určená na sumu 1.494,- €. Znalecký posudok, ktorý

si dal vypracovať pred začatím konania a znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd, je
možné v položke všeobecná hodnota vozidla označiť za zhodné, nakoľko nie je možné určiť všeobecnú
hodnotu vozidla úplne rovnako v dvoch rôznych posudkoch a rozdiel v sumách 12.092,- € a 11.842,-
€ je vzhľadom na predmet sporu nepatrný. Nárok navrhovateľa na poskytnutie poistného plnenia sa
teda podaným znaleckým posudkom zvýšil o rozdiel hodnôt vraku určených odporcom (2.792,50 €) a

podaným znaleckým posudkom (1.494,- €); rozdiel v určených hodnotách predstavoval sumu 1.298,50
€. Na základe uvedeného podal navrhovateľ dňa 11.01.2013 návrh na pripustenie zmeny návrhu a
žiadal okresný súd, aby povolil zmenu návrhu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.609,50 €, čo
predstavuje súčet pôvodne uplatneného nároku a rozdielu určených hodnôt vraku (100,- € + 2.211,50 € +
1.298,50€);predrozhodnutímopovolenízmenynávrhu,uhradilodporcadňa04.02.2012navrhovateľovi

sumu 2.211,- € a rozšírený návrh o sumu 1.298,50 € označil odporca za premlčaný. Navrhovateľ uviedol,
že pôvodne uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume 2.211,50 € ako aj rozšírený
nárok o sumu 1.298,50 €, sú časťami toho istého nároku navrhovateľa voči odporcovi. Dôvodom, prečo
navrhovateľ neuplatnil celý nárok v návrhu zo dňa 03.08.2011, ale až následne v návrhu na rozšírenie
návrhu, je práve postup odporcu, ktorý účelne určil všeobecnú hodnotu vozidla na nižšiu hodnotu a

hodnotu vraku na vyššiu sumu. Nakoľko ide o jeden nárok, ktorý zakladá jeden titul (poistná zmluva)
je potrebné v dôsledku čiastočného uplatnenia nároku v lehote považovať za zachovanú lehotu pre
celý nárok. Postup odporcu, ktorý uhradil časť uplatnenej sumy v čase, keď podľa znaleckého posudku
vedel, že nárok navrhovateľa je vyšší ako si uplatnil, je značne neštandardný. Odporca nekontaktoval
navrhovateľa, že chce vec riešiť mimosúdne, resp. dobrovoľným plnením. Takýto postup zvolil odporca

zjavne z dôvodu, že v čase plnenia vedel, že navrhovateľ bude požadovať aj sumu 1.298,50 €, ktorá
mu podľa podaného znaleckého posudku patrila. V čase plnenia sumy 2.211,- € odporca vedel, že
nárok navrhovateľa je v sume 3.609,50 €. Navrhovateľ mal za to, že nakoľko ide o jeden nárok, hoci
uplatnený po častiach, nie je žiadna časť z neho premlčaná. Suma, ktorú odporca plnil, nebola presne
špecifikovaná, nie je preto jasné, o ktorú časť nároku v sume 3.609,50 € išlo. Navrhovateľ mal za to,

že celý nárok v sume 3.609,50 € nie je premlčaný. Z opatrnosti, nakoľko predpokladal, že by okresný
súd mohol dospieť k názoru, že neskôr uplatnená časť v sume 1.298,50 € je premlčaná, započítal
uhradenú sumu 2.211,- € na „podľa odporcu premlčanú“ časť v sume 1.298,50 € a časť 913,- € na „podľa
odporcu nepremlčanú“ návrhom uplatnenú časť nároku. Uvedený postup navrhovateľa bol v súlade
so zásadou, že nešpecifikovaná platba sa započítava najprv na skoršiu pohľadávku, v danom prípade

na pohľadávku, o ktorej odporca tvrdil, že je premlčaná, hoci navrhovateľ tento právny názor odporcu
nezdieľa. Nakoľko do dňa 18.05.2013 nebolo zo strany súdu rozhodnuté o žiadosti o zmenu návrhu
(rozšírenie na sumu 3.609,50 €) zo dňa 11.01.2013, zobral navrhovateľ podaním zo dňa 18.05.2013
tento návrh späť. Navrhovateľ podaním zo dňa 18.05.2013 súčasne zobral návrh späť na zaplatenie
dlžnej sumy v sume 913,- €, nakoľko tento nárok uhradil odporca dňa 04.02.2012 (sumou 2.211,- €

bol uhradený nárok neuplatnený, ale existujúci nárok v sume 1.298,50 € a časť návrhom uplatneného
nároku v sume 913,- €). O zvyšnej časti nároku v sume 1.298,50 €, ktorý bol uplatnený návrhom
zo dňa 03.08.2011, mal okresný súd rozhodovať a priznať ho navrhovateľovi. Navrhovateľ nesúhlasil
ani s právnym posúdením prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením dlžnej sumy. Navrhovateľsi úroky z omeškania z dlžnej sumy 2.211,- € uplatnil odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k
ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, t.j. dňa 03.11.2008 (deň nasledujúci 04.11.2008). Podľa § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné

na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť; vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu;
ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je
poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Odporca si musel byť
vedomý, že určením všeobecnej hodnoty vozidla a hodnoty zvyškov vraku, poškodil navrhovateľa a
účelne mu skrátil poistné plnenie. Z uvedeného dôvodu mal navrhovateľ za to, že odporca sa dostal

do omeškania v deň nesledujúci po dni, kedy ukončil šetrenie poistnej udalosti. Súčasne navrhovateľ
zdôraznil, že v danom výroku nie je uvedené, či úroky z omeškania je priznaný vo výške 9,50 %
ročne alebo denne a z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľný a nevykonateľný. Navrhovateľ si úroky z
omeškania z dlžnej sumy v sume 100,- € uplatnil odo dňa nesledujúceho po zaplatení trov znaleckého
posudku dňa 02.02.2009, t.j. deň nasledujúci 03.02.2009. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 100,- € ako nákladov, ktoré musel vynaložiť na preukázanie a uplatnenie svojho nároku. Ak by

odporca riadne určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla aj zvyšku vraku, nemusel by navrhovateľ
vynakladať náklady na obstaranie znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu mal navrhovateľ za to,
že odporca sa dostal do omeškania dňom, kedy musel navrhovateľ náklady na znalecký posudok
vynaložiť. Zvyšnú časť nároku v sume 1.298,50 € mal okresný súd navrhovateľovi priznať, nakoľko v
tejto časti navrhovateľ nevzal návrh späť, konalo sa o nej od podania návrhu dňa 03.08.2011, teda

nemohla byť premlčaná. Pokiaľ okresný súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon zo dňa
15.08.2013, navrhovateľ uviedol, že úkon zo dňa 15.08.2013 (vyjadrenie k výzve zo dňa 29.05.2013)
bolo riadnym úkonom právnej služby, pretože obsahoval odpoveď na výzvu súdu ako aj podstatné
dispozičné návrhy vo veci, a to jednak späťvzatie návrhu na povolenie zmeny návrhu ako aj späťvzatie
časti návrhu; za uvedený úkon mal okresný súd riadne priznať navrhovateľovi nárok na náhradu trov

konania.Navrhovateľpoukázalajnaskutočnosť,ženebolpredvolanýnapojednávanienariadenénadeň
27.08.2013 a následné pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa;
týmto postupom okresného súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Na základe
uvedeného navrhovateľ navrhol, aby okresný súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie; súčasne uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa písomným podaním zo dňa 26.11.2013 (č.l. 222-223 spisu)
odporca uviedol, že proti rozsudku okresného súdu odvolanie nepodal a dňa 23.10.2013 zaplatil
navrhovateľovi sumu 360,94 €, ktorá pozostáva z istiny v sume 100,- € (náklady na vypracovanie
znaleckého posudku), zo sumy 138,50 € (trovy konania - súdny poplatok) a zo sumy 122,44 € (trovy

konania - náhrada znaleckého posudku). K odvolaniu uviedol, že navrhovateľ si úroky z omeškania
uplatňoval v nesprávnej úrokovej sadzbe. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že vyzval odporcu na
zaplatenie uplatnenej sumy pred podaním návrhu a preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutom
rozsahu rozsudok okresného súdu potvrdil. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že na základe znaleckého
posudku vypracovaného zo strany súdom ustanoveného znalca dňa 04.02.2013, zaplatil navrhovateľovi

sumu 2.211,- € ako istinu. Dňa 15.01.2013 požiadal navrhovateľ o zmenu návrhu o zaplatenie
ďalšej sumy 1.298,50 €. Nakoľko ku škodovej udalosti došlo dňa 05.08.2008, odporca považoval
návrh rozšírený o sumu 1.298,50 € za premlčaný. Dňa 30.04.2013 vzal navrhovateľ späť žiadosť o
povolenie zmeny petitu návrhu. Následne navrhoval započítanie pohľadávky, s čím odporca nesúhlasil,
nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka (vzájomnosť pohľadávok

medzi veriteľom a dlžníkom) a § 581 Občianskeho zákonníka. Odporca navrhol, aby odvolací súd v
napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch

podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu v
uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu aj v závislom výroku o trovách konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd nedoručil jeho právnemu zástupcovi
predvolanie na pojednávanie dňa 27.08.2013, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolacísúd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou tejto odvolacej námietky, keď vychádzal so záverov
ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu,
ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva, t.j. napríklad právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, právo robiť prednesy, právo navrhovať
dôkazy, právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, právo vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a podobne
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/67/2014 zo dňa

10.04.2014). Zo spisu okresného súdu v tomto smere vyplýva, že na pojednávaní dňa 27.08.2013
(č.l. 178-181 spisu), na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, okresný súd prejednal
vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, keď pojednávania sa osobne zúčastnila
len splnomocnená zástupkyňa odporcu; predchádzajúce pojednávanie dňa 28.05.2013 (č.l. 171-172
spisu) bolo odročené práve na deň 27.08.2013, pričom termín pojednávania vzala na vedomie len
osobne prítomná splnomocnená zástupkyňa odporcu, pretože navrhovateľ ani jeho právny zástupca

sa tohto pojednávania nezúčastnili; predchádzajúce pojednávanie dňa 30.04.2013 (č.l. 151-154 spisu)
okresný súd vykonal v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne
odporcu, keď pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na deň 28.05.2013 s
tým, že prítomní zástupcovia účastníkov konania vzali termín pojednávania na vedomie; po uvedenom
pojednávaní požiadal právny zástupca navrhovateľa o odročenie pojednávania nariadeného na deň

28.05.2013 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď dňa 28.05.2013 okresný súd žiadosti o
odročenie pojednávania vyhovel a pojednávanie odročil na deň 27.08.2013; po uvedenom pojednávaní
sa v spise nachádza výzva okresného súdu na právneho zástupcu navrhovateľa na oznámenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu; predvolanie na pojednávanie dňa 27.08.2013 doručené
právnemu zástupcovi navrhovateľa sa v spise okresného súdu skutočne nenachádza, keď pokiaľ

okresný súd v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa dňa 28.05.2013 odročil pojednávanie na
deň 27.08.2013, mal mu riadne doručiť aj predvolanie na uvedené pojednávanie (§ 115 ods. 1 a 2 O.s.p.
v spojení s § 49 ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd vykonal pojednávanie nariadené
na deň 27.08.2013 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa bez toho, aby ho na uvedené
pojednávanie riadne a včas predvolal. Právny zástupca navrhovateľa v odvolaní dôvodne namieta, že

okresný súd navrhovateľovi svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože v dôsledku
vykonaniapojednávaniavjehoneprítomnostibezriadnehopredvolaniabolvylúčenýzuplatneniasvojich
procesných práv podľa Občianskeho súdneho poriadku (napr. nemal možnosť vyjadriť sa k prednesu
splnomocnenej zástupkyne odporcu, k vykonanému dokazovaniu alebo realizovať svoje oprávnenie
v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p.). Tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani v odvolacom konaní a

odvolaciemu súdu nezostalo nič iné len rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu podľa § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v uvedenom rozsahu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu zrušil
odvolací súd aj závislý výrok o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí
rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd sleduje vady konania pred okresným súdom a prihliadne
k nim, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto smere je potrebné uviesť, že
okresný súd sa dopustil ďalšieho procesného pochybenia v rámci dokazovania. O priebehu konania
na okresnom súde (vrátane dokazovania) môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne

zo zápisníc o pojednávaní (§ 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 122 ods. 1 O.s.p.
súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia
bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd (§ 125 O.s.p.). Dôkaz výsluchom účastníka konania sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca po jeho obligatórnom poučení v zmysle § 131 ods. 1 O.s.p. o tom, že má vypovedať pravdu
a nič nezamlčovať účastníka vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu; potom
mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede, následne môžu klásť otázky aj
členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci konania a znalci; obdobne

postupuje predseda senátu alebo samosudca aj pri výsluchu svedka s tým, že poučenie realizuje podľa §
126ods.1a2O.s.p.Dôkazlistinousavykonátak,žepredsedasenátualebosamosudcanapojednávaní
listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie
(129 ods. 1 O.s.p.). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že na prejednanie veci samej boli nariadenéviaceré pojednávania, dokazovanie však okresný súd vykonával len na pojednávaní dňa 27.08.2013 tak,
že „oboznámil obsah spisu 17C/153/2011“ (č.l. 179 spisu); naproti tomu z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu vyplýva, že založil svoje skutkové zistenia na viacerých listinných dôkazoch,

najmä na „oboznámení o poistnom plnení, fotokópii poistnej zmluvy, znaleckom posudku znalca E.,
vyúčtovaní znalečného od znalca G.. N. X., znaleckom posudku znalca G.. Q. N., či žiadosti o doplatenie
poistného plnenia“. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní
je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho konania a výnimky sú možné len v prípadoch,
keď sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (o takýto prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Keďže okresný súd nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisuje pre
vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1 O.s.p.; § 129 ods. 1 O.s.p.), zaťažil svoje konanie tzv.
inou procesnou vadou. Ak totiž skutkové zistenia okresného súdu neboli podložené procesne správnym
dokazovaním (dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon), nemal a ani nemohol mať
pre svoje právne závery žiadne podklady. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo
zápisnice o pojednávaní; buď v nej musí byť uvedené, že bola prečítaná určitá presne označená listina

(alebo jej presne označená časť) alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu (samosudca)
oboznámil obsah tejto listiny. Vykonávanie dokazovania tzv. súhrnným spôsobom (t.j. obsahom spisu) je
neprípustné, pretože v tomto prípade nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy súd vykonal a ako sa k nim
účastníci konania vyjadrili. Všeobecne platí, že skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne
vykonanomdôkaze,nepožívajúvodvolacomkonaníochranu.Vdôsledkuvyššieuvedenéhoprocesného

pochybenia okresného súdu došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

V dôsledku nevykonania dokazovania listinnými dôkazmi v súlade so zákonom zaťažil okresný súd
svoje konanie ďalšou procesnou vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti účastníkov konania

konať pred súdom. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Právo účastníkov konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
sa v konaní realizuje tak, že sudca spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní
účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje
za významné. Procesnú možnosť účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad

z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti obsahu
listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a
podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Osobitne zákon ukladá súdu umožniť
účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej
(§ 118 ods. 4 prvá veta O.s.p.). Vyjadrenie účastníka konania k vykonanému dôkazu je potom jedným

z podkladov, ktoré súd pri ich hodnotení berie do úvahy; preto takéto vyjadrenie zo strany jednotlivých
účastníkov konania môže byť významným faktorom ovplyvňujúcim intenzitu dôkaznej sily pripisovanej
konkrétnemu hodnotenému dôkazu súdom. Z obsahu zápisníc o jednotlivých pojednávaniach pred
okresným súdom nevyplýva, že okresný súd na pojednávaniach vytvoril účastníkom konania, resp. ich
právnym zástupcom, procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle ustanovenia §

123 O.s.p. a realizovať z týchto ustanovení vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Týmto
postupom okresného súdu, ktorý bol spôsobený nevykonaním dokazovania listinnými dôkazmi v súlade
so zákonom, došlo podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom a
súčasnevzhľadomnacharaktertejtovadyrozhodnutieokresnéhosúdunemožnopovažovaťzasprávne.
Táto vada konania zakladá samostatný zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku okresného

súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Pre účely ďalšieho konania odvolací súd udáva, že nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa
uvedeným v odvolaní, že „nakoľko pôvodne uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume
2.211,50 €, ako aj rozšírený nárok o sumu 1.298,50 €, sú časťami toho istého nároku navrhovateľa

voči odporcovi, ktorý zakladá jeden titul (poistná zmluva), je potrebné považovať aj čiastočné uplatnenie
nároku v lehote, lehotu za zachovanú pre celý nárok; preto nakoľko ide o jeden nárok, hoci uplatnený
po častiach, nie je žiadna jeho časť premlčaná“; navrhovateľ zjavne vychádza z názoru, že spočívanie
premlčacej doby v dôsledku uplatnenia nároku na súde nastáva bez ohľadu na konkrétnu uplatnenú
sumu (predmet konania). Tento záver navrhovateľa je však v priamom rozpore s ustálenou súdnou

praxou, podľa ktorej pokiaľ ide o účinky zastavenia plynutia premlčacej doby na samotnú pohľadávku,
rozhodujúce je v akom rozsahu bolo príslušné právo uplatnené na súde, pretože plynutie premlčacej
doby, ak sa navrhovateľ obmedzí len na uplatnenie časti svojej peňažnej pohľadávky, spočíva len pokiaľ
ide o sumu, ktorej priznania sa v konaní domáha, ak v konaní riadne pokračuje; ohľadne neuplatnenéhozostatku plynie premlčacia doba ďalej, pretože zákonom požadované podmienky jej spočívania nie sú
splnené (porovnaj rozsudok bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz/4/1974 zo dňa 26.02.1974
citovaný podľa Zborníka IV, str. 774); t.j. ak dôjde k uplatneniu len časti pohľadávky, nastáva spočívanie

premlčania len pokiaľ ide o túto časť; ak je potom žaloba rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Odo/910/2006 zo dňa 20.12.2007);
účinky zmeny žaloby prejavujúce sa okrem iného aj v zastavení plynutia premlčacej doby nastávajú už
doručením podania súdu, ktorým bola zmena žaloby uplatnená, prípadne dňom kedy navrhovateľ urobil
toto podanie ústne do zápisnice (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Cdo/87/2007 zo dňa 30.04.2009).

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dôjde v rámci stanovenej premlčacej doby k uplatneniu práva návrhom
na začatie konania na súde, zastavuje sa plynutie premlčacej doby dňom, kedy bol návrh na začatie
konania doručený súdu; uvedené však platí len v rozsahu, v akom bol nárok uplatnený a voči osobe, proti
ktorej bol nárok uplatnený; ak je uplatnená len časť pohľadávky, zastavuje sa plynutie premlčacej doby

lenvovzťahuktejtočasti;následnázmenanávrhuvzmyslejehorozšírenianemáztohtopohľaduspätné
účinky (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/3196/2010
zo dňa 28.06.2012, sp. zn. 25Cdo/2908/2008 zo dňa 23.02.2011 alebo uznesenia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo/3221/2011 zo dňa 16.02.2012, sp. zn. 25Cdo/1915/2014 zo dňa
26.08.2014 a sp. zn. 25Cdo/827/2013 zo dňa 29.01.2014). V dôsledku uvedeného je správny záver

okresnéhosúdu,žesuma1.298,50€,ktorúnavrhovateľmimosúdne(nakoľkoniejepredmetomkonania)
uplatňuje voči odporcovi, je premlčaná. K poistnej udalosti, od ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok
uplatnený v prejednávanej veci, došlo dňa 05.08.2008; trojročná premlčacia doba začala v zmysle §
104 Občianskeho zákonníka plynúť dňa 05.08.2009 a v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka
uplynula dňa 06.08.2012 (pondelok), pretože pôvodne jej posledný deň pripadol na 05.08.2012 (nedeľa);

konanie v prejednávanej veci začalo dňa 05.08.2011 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.);
zmenu návrhu v zmysle jeho rozšírenia o sumu 1.298,50 € doručil navrhovateľ okresnému súdu až
dňa 15.01.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby; aj keď neskôr v priebehu konania vzal navrhovateľ
svoj návrh na pripustenie zmeny návrhu späť, ešte predtým ako navrhovateľ oznámil, že na zmene
návrhu netrvá, vzniesol odporca proti uplatnenej sume 1.298,50 € námietku premlčania; podľa ustálenej

súdnej praxe vznesenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva
(zánik jeho súdnej vymáhateľnosti), keď v dôsledku toho premlčané právo nemožno oprávnenému
priznať (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/28/2008 zo
dňa 11.12.2008); podľa odvolacieho súdu platí tento záver aj v prípade, že premlčaná pohľadávka má
byť len predmetom započítania platby v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka za situácie, keď

toto započítanie môže mať vplyv na výsledok prebiehajúceho súdneho konania ako v prejednávanej
veci; okresný súd preto správne na započítanie platby odporcu v sume 2.211,- € na sumu 1.298,50 €
neprihliadol; aj keď odporca výslovne špecifikoval svoju platbu len ako „poistné plnenie“ a „istinu“ (č.l.
159-160 spisu), vzhľadom na vznesenú námietku premlčania proti sume 1.298,50 € (o ktorej mal
navrhovateľ vedomosť) muselo byť navrhovateľovi nepochybne zrejmé, že odporca uhrádza istinu,

ktorá bola predmetom konania v prejednávanej veci. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že aplikácia
ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka o započítaní
v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, pretože tu nejde o vzájomné pohľadávky, ktoré by mohli byť
predmetom započítania, ale len o pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi (odkaz na tieto ustanovenia
v napadnutom rozsudku okresného súdu preto nie je správny).

Odvolací súd považuje za správny aj záver okresného súdu, že do omeškania so zaplatením
uplatnených súm sa odporca dostal dňom 27.09.2011, pretože dňa 26.09.2011 mu bol doručený návrh
navrhovateľa na vyjadrenie (č.l. 21 p.v. spisu); skoršia výzva navrhovateľa na splnenie dlhu (§ 563
Občianskeho zákonníka) nebola v konaní preukázaná; takouto výzvou nie je ani list U.. U. F. zo dňa

16.01.2009 (č.l. 156-157 spisu), pretože neobsahuje výzvu na zaplatenie konkrétnej sumy v konkrétnej
lehote. Iný záver nevyplýva ani z ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje
len na vlastné šetrenie poistiteľa a nie na nárok navrhovateľa uplatnený v prejednávanej veci.

V ďalšom konaní okresný súd riadne predvolá právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu na

pojednávanie, vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade so zákonom a vo veci opätovne
rozhodne; neopomenie zohľadniť tvrdené platby odporcu po rozhodnutí napadnutým rozsudkom; bude
dbať, aby výrok rozhodnutia bol dostatočne určitý (v prípade priznania úrokov z omeškania výslovne
uvedie, či ich priznáva ročne alebo za iné obdobie).Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.