Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202737
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314202737.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobkyne :

W. X. L.. XX.XX.XXXX, J. P. B. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o. so sídlom
Kuzmányho 29 Košice, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava,
IČO 35 807 598, JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Slnečná
765/3 Malinovo, korešpondenčná adresa Pohotovosť s. r. o. Pribinova 25 Bratislava, o zaplatenie 424,
90 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v žalobe podanej 17.02.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 424, 90 eur, ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného na jej úkor. V žalobe a na pojednávaní uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 27.03.2006
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 531, 10 eur.
Poukázala na ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého
úverová zmluva obligatórne musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý v zmluve
o úvere uzavretej so žalovaným dňa 27.063.2006 chýba, preto v časti úrokov a poplatkov je úverová

zmluva neplatná. Absencia ročnej percentuálnej miery nákladov ( ďalej len „ RPMN „ ) sankcionuje
zmluvu bezúročnosťou a bezoplatkovosťou. Žalovanému na jeho účet uhradila podľa zmluvy sumu 956
eur, viac o 424, 90 eur na ktorú sumu žalovaný nemal nárok. Došlo tak k bezdôvodnému obohateniu
žalovaného. Tvrdila, že na predmetný spor treba aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, pretože
žalovaný konal úmyselne v snahe sa bezdôvodne obohatiť. V oblasti poskytovania úverov žalovaný v
čase uzavretia zmluvy pôsobil takmer päť rokov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie a to, že dlhodobo ignoroval zákonnú povinnosť

uvádzať RPMN treba hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu. Taktiež poukázala na to, že v danom prípade odplata činila 96 % ročne z
poskytnutých finančných prostriedkov, čo je v rozpore s dobrými mravmi a akýkoľvek výklad, podľa
ktorého nebankový subjekt, ktorý dlhodobo extrémne nadsadzuje úroky ako
odplatu vo formulárových zmluvách nekoná úmyselne protizákonne, by viedol k nelegitímnej ochrane
silnejšej zmluvnej strany. Ide o skutočnosť všeobecne známu už bežnému občanovi a preto nemožno
pochybovať o vedomosti, jednoznačnom úmysle profesionála - podnikateľa v oblasti poskytovania

pôžičiek. Žalobkyňa tvrdí, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela náhodne od známej
a v roku 2014 od svojho právneho zástupcu na ktorého sa obrátila, ktorý jej poskytol právnu pomoc,
vysvetlil stav a rozhodla sa preto podať žalobu.Žalovaný v písomnom odpore z 11.04.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že predmetnú
zmluvu nemožno podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom
zákonníku, nakoľko vznikla podľa Obchodného zákonníka. V čase vzniku bola predmetná zmluva tzv.

absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských
zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere a z toho dôvodu zmluva o úvere nemusí obsahovať
údaj o RPMN. Vychádzajúc z uvedeného tvrdil, že žalovaný mal nárok na úroky a poplatky Vzniesol
aj námietku premlčania pohľadávky. Tvrdil, že na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená
objektívna trojročná premlčacia doba a subjektívna dvojročná premlčacia doba, pričom v žalobe

absentujú skutočnosti rozhodujúce pre začatie planutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný nárok
sa stal premlčaný tak v subjektívnej ako aj v objektívnej premlčacej lehote a to dňa 14.02.2010, keďže
žaloba bola podaná 17.02.2014.

Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice z 20.03.2014 č. k. 9C/24/2014 - 13 podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil pojednávanie.

Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnila súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 27.03.2006 zmluvu o úvere číslo XXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 531, 10 eur. Žalobkyňa splácala úver v mesačných splátkach,
prvú splátku zaplatila podľa výkazu splátok ( čl. 7 pv ) dňa 26.04.2006 a posednú 14.02.2007, spolu
956 eur.

Žalobca si uplatňuje svoj nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 27. 03.2006, kedy
Občianskyzákonníkobsahovalustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách. Nesporneprávnyvzťah,ktorý
vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod ( § 276 Obchodného zákonníka ),
avšak právny režim sa spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie. Táto
zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobkyňa
ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný vystupuje ako
podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými
podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalovaného

meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi
spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a
podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské
zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským
právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006
právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa
§ 52 uzavreté pred dňom jeho účinnosti zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti. Podľa odseku 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané
do súladu v stanovenej lehote sú neplatné.

S poukazom na uvedené nesporne je treba považovať predmetnú úverovú zmluvu, ktorú žalobkyňa
so žalovaným uzavrela za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch a subsidiárne príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Následne
sa aj premlčanie práva posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Žalovaný namietol premlčanie, súd preto predovšetkým skúmal, či sa žalovaný úspešne premlčania
dovolal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ustanovenie § 107 zakotvuje kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a
objektívnu, ktorá je buď trojročná ( bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania ), alebo
desať ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne. Pre začiatok behu subjektívnej
premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa
mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne

aj skôr. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor a plynie odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo.

Žalobkyňa tvrdí, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela náhodne až v roku 2014 od

svojej známej a následne podrobnosti až poskytnutím právnej rady jej advokátom. Súd považuje síce
jej tvrdenie za účelové, pretože masívna kampaň o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
prebiehala, a ešte aj prebieha, práve i voči žalovanej spoločnosti takmer vo všetkých médiách a v
tlači prinajmenšom od roku 2009 a je pochybné, aby žalobkyňa nenadobudla už v tom období o tom
poznatky. Žalovaná

spoločnosť bola medializovaná, spotrebitelia boli a sú upozorňovaní na jej praktiky pri stanovení úrokov
z úverov.

Pokiaľ sa vychádza z tvrdenia žalobkyne, že o nekalých praktikách žalovaného sa dozvedela v roku
2014, začala jej vtedy plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, avšak jej uplynula objektívna

trojročná premlčacia doba na uplatnenie si práva. K bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo
okamihom splatenia poslednej splátky t. j. 14.02.2007, keď namiesto poskytnutej sumy 531, 10 eur
zaplatila žalobkyňa celkovo 956 eur. V úverovej zmluve skutočne chýba údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, čo sankcionuje úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou ( § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ), preto žalovanému neprináležia úroky z úveru a poplatky vo

výške 424, 90 eur. Trojročná premlčacia doba však uplynula 14.02.2010, pričom žaloba bola podaná
až 17.02.2014.

Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že v danom prípade je objektívna premlčacia doba desať rokov, keďže

podľa nej žalovaný konal v úmysle sa na jej úkor obohatiť neuvedením údaja o RPMN v úverovej
zmluve.Poukazovalanato,žežalovanývrozporesdobrýmimravmiapríslušnýmipredpismi dojednával
výšku odplaty v miere 96 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov, pričom u žalovaného
ako profesionála, ktorý uzatvoril viac ako 250 000 zmlúv tohto typu musí byť zrejmé, že dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN nie je jeho nedbanlivostné konanie ale úmyselné

konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súdjetohonázoru,ženiejepreukázanýúmyselžalovanéhosa bezdôvodneobohatiťnaúkoržalovanej.
Úmyselné konanie je treba jednoznačne preukázať. Je pravdou, že žalovaný pôsobí na trhu s úvermi
niekoľko rokov. Ide o podnikateľský subjekt, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov. Nepochybne je jeho cieľom aj dosiahnutie zisku zo svojho podnikania, konkrétne
z poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Nemožno však považovať neuvedenie RPMN v úverovej
zmluve ako úmysel získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Na jednej strane si žalobkyňa
mohla vypočítať, koľko „ preplatí „ na úvere keď uzavrie zmluvu s podmienkami, ktoré žalovaný stanovil
v úverovej zmluve bez toho či je alebo nie je RPMN v zmluve uvedené, a na druhej strane sa

neuvádzaním údaja o RPMN sám žalovaný vystavil hrozbe sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
takéhoto úveru. Len ťažko možno tvrdiť, že sa žalovaný dobrovoľne úmyselne vystavil takému riziku
vo vedomí, že v dôsledku neuvedenia RPMN v predmetnej úverovej zmluve nezíska úroky a poplatky
z úveru, ale sa mu vráti len suma, ktorú poskytol žalobkyni, navyše až po určitom dlhšom časovomobdobí. V čase, keď bola úverová zmluva uzavretá už bol zákon č. 258/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný, upravoval povinnosť uvádzať v zmluve RPMN a dôsledok absencie tohto údaja. S poukazom na
hore uvedené nie je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobkyňou konal úmyselne,

keď do zmluvy RPMN neuviedol s cieľom bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor.

Vzhľadom k tomu, že nebolo jednoznačne preukázané, že pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy
žalovaný úmyselným konaním získal od žalobkyne bezdôvodné obohatenie,
súd má za to, že objektívna premlčacia doba je trojročná a žalobkyni márne uplynula 14.02.2010.

Žalovaný sa premlčania úspešne dovolal a súd žalobu preto zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko mu v súvislosti s konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 03.12.2014