Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. január 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/813/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209114
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vatehová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212209114.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35
937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, pobočka Bardejov, Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, proti
povinnémuO.U.,D..XX.XX.XXXX,N.XX.V.X,XXXXXN.,vkonanívedenompredsúdnymexekútorom
Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, o
vymoženie 152,74 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod č. EX 5697/12 z a s t a v u j e.

U k l a d á povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,95 Eur v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.09.2012 adresovanému súdnemu exekútorovi

sa dňa 28.09.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označil Výkaz nedoplatkov č. 1241136813 zo dňa 22.05.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2012, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.,
Bratislava, pobočkou Bardejov. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia
sumy vo výške 152,74 Eur a trov exekúcie.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 26.10.2012 poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5701 * 056691.

Podaním zo dňa 04.11.2015 doručeným súdu dňa 06.11.2015 súdny exekútor predložil súdu spolu
s exekučným spisom aj podanie oprávneného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa
20.10.2015 doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2015, z ktorého vyplýva, že oprávnený žiada

zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. a to s odôvodnením, že
povinný predložil oprávnenému doklady preukazujúce poistenie na zdravotné poistenie v zahraničí
od 02.05.2008 doposiaľ. Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatných a vykonateľných
exekučných titulov dňa 28.09.2012 a to Výkazu nedoplatkov č. 1241136813 zo dňa 22.05.2012, pričom
v čase ich vydania oprávnený nemal vedomosť o tom, že nastali dôvody na zánik verejného zdravotného
poistenia a dokonca mu táto skutočnosť nebola známa ani v čase podania návrhu na začatie exekúcie.

Návrh na začatie exekúcie bol teda podaný dôvodne, pričom povinný spôsobil to, že sa exekúcia
musí zastaviť, pretože si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Skutočnosť, že povinný bol zdravotne
poistený v cudzine od 02.05.2008 sa oprávnený dozvedel až z Informácie o poistencovi - výpisu
Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky zo dňa 14.09.2015, ktorá mu bola doručená dňa
21.09.2015.Povinnýsisvojuoznamovaciupovinnosťvzmysle§23ods.1písm.c)zákonaozdravotnom
poistenínesplnilaskutočnostirozhodujúceprezánikverejnéhozdravotnéhopoisteniabolioprávnenému

oznámené až dňa 21.09.2015, t.j. po začatí exekučného konania. Po doručení dokladov zdravotná
poisťovňa postupom podľa § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení výkazy nedoplatkov, ktoré súexekučnýmititulmizrušila.Nesplnenímsioznamovacejpovinnostipovinnýmdošlokzačatiuexekučného
konania a v konečnom dôsledku aj k zániku exekučného titulu. Oprávnený žiadal v prípade ak si súdny
exekútor uplatní trovy exekúcie zaviazať na ich úhradu povinného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z dôvodu, že uvedené exekučné tituly - výkazy nedoplatkov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie,
boli po začatí exekúcie zrušené, súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z.,
nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že došlo k zrušeniu exekučných titulov, ktoré boli

podkladom na vykonanie exekúcie. Stalo sa tak len pre správanie povinného, ktorý si nesplnil svoju
zákonnúpovinnosťaneoznámiloprávnenémuskutočnostirozhodujúceprezánikverejnéhozdravotného
poistenia na území SR a teda trovy exekúcie znáša povinný. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu
trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur
a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 12,60 € (žiadosť o udelenie poverenia - 1,4 €;

upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 1,4 €, povinný - 1,7 € x 2; žiadosť o poskytnutie súčinnosti
- OR PZ, Správa katastra, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad - 0,4 € x 2 v celkovej výške 0,8 €; návrh
na zastavenie exekúcie - 1,4 €; vrátenie poverenia - 1,4 €; žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a
vykonateľnosti - 1,4 €; oznámenie podľa § 35 ods. 3 Exekučného poriadku - 1,4 €).

Celkovo priznal súd trovy exekúcie, vrátane 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, nakoľko
súdny exekútor preukázal, že je jej platcom, vo výške 54,95 Eur (33,19 € odmena + 12,60 € poštovné
+ 9,16 € DPH). Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd
lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia (§ 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 4,80 € súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto

náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady
vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 4,80 € súdnemu exekútorovi priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25

autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku

a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske

potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé,
že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda
nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho
názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria ajnáklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom
výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným

výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25
vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul
vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada
ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude
uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto

výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii
by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny

názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady

kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom

legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže

krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 374 ods. 4 O.s.p. podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.