Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200422
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, katastrálny
odbor, Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti D. Šalátovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. T.,
v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1074/2013-KCh zo dňa 07.11.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie č. V 1074/2013-KCh zo dňa 07.11.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. S. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1074/2013-KCh zo dňa 07.11.2013, vo veci konania o povolení vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 394/2013-PTR
uzatvorenej medzi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenom Ľ. I. -
konateľom spoločnosti a D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. T., zastúpenou splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, Bratislava, IČO: 42 180
139, v zastúpení Z. A. - predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp, na základe dohody o

splnomocnení zo dňa 29.05.2012, rozhodol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v znení neskorších
predpisov tak že, návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, registrovaný Okresným
úradom Trebišov, katastrálnym odborom, pracovisko Kráľovský Chlmec v registri V 1074/13 zo dňa
01.10.2013 na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve P. Š. a D., rodená D., bytom
U. XXXX/XX, D. T., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, to je v podiele X/X v celku, a to k
pozemkom registra C KN evidovaným na katastrálnej mape s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu č. s. XXX postavenej na parcele č. XXXX vedeným

na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. T., zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 01.10.2013 bol podaný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 341/2013-RAČ, k
nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. T., a to
pozemok vedený ako parcela registra C KN evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu č. s. XXX postavenej na parcele č. XXXX

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov P. Š. a D., rodená D., v celosti.

Citoval § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 prvá veta a ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vplatnom znení a uviedol, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je správny orgán povinný
skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe
zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvom

sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na
účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou
náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým
spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje
pochybnosti.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola
obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a
ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko

bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľom už pri uzatváraní úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 28.05.2012, na zabezpečenie pohľadávky - istiny vo výške 400 Eur spolu s príslušenstvom.
Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného
zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania,

ale z vôle záložného veriteľa. Navyše sa javí, že na základe uvedenej dohody má splnomocniteľ hájiť
skôr práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Správny orgán z toho
dôvodu považoval danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

V závere konštatoval, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná s tým, že svoj názor opiera aj
o právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/17/2007 z 12.12.2007,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/7/2012, ako aj v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/28/2012 z 21.01.2013.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva.Citovalustanovenie§23,§31ods.1,§32ods.2, zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v platnom znení, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a

vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)

plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí

zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že

skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj
samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny
orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo

spoľahlivo zisteného stavu veci.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutnéz hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,

ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade

zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do

tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení
ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre
platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno

skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
násilie sa v praxi nevyskytuje.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového

stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 15.05.2015 navrhovateľ, odporca, ani účastníčka konania, neboli prítomní,

pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 11.05.2015 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 12.05.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania, doručila súdu dňa 13.05.2015 výmenný
list - poukaz na odborné vyšetrenie (nachádzajúci sa v spise vedenom pod sp. zn. 9Sp/15/2015), z
ktorého vyplýva, že 15.05.2015, t.j. v deň súdneho pojednávania je na celodennom vyšetrení. Odporca

svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným
na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 400 Eur a tá

sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení
zo dňa 28.05.2012 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v

platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou D. Š. ako splnomocniteľom a Z. A., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 10.09.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 341/2013-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku

zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou D. Š. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je

platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčkaúverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje

zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctvealebospoluvlastníctvedlžníčky,ktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v

podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať

za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto

dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie

fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.