Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200233
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a

členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ministra životného prostredia SR č.: 8645/2011-1.10 (35/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministra životného prostredia SR č.: 8645/2011-1.10 (35/2011-

rozkl.)zodňa28.11.2011akoajrozhodnutieMinisterstvaživotnéhoprostrediaSR,odboruvýkonuštátnej
správy, č.: 3105/2011-2.2 zo dňa 21.09.2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 161,75 € na účet jeho právnej
zástupkyne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č.: 8645/2011-1.10 (35/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011 o

rozklade žalobcu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie žalovaného, vydané v prvom stupni, konkrétne v
časti: „Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona“ v bode 1, tak, že odstrel možno realizovať
na lokalitách Žarnovská a Banské, katastrálne územia Liptovská Osada, Liptovská Lúžna a Donovaly
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012 do
30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia
nezmenený.

Žalobca, ktorý bol účastníkom predmetného správneho konania, namietal, že v konaní prvostupňového
správneho orgánu mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia a tým ani k
spôsobu ich zistenia, ani navrhnúť doplnenie dokazovania. Na nesprávnosť postupu správneho orgánu
prvého stupňa žalobca poukázal vo svojom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom však
žalovaný pri rozhodovaní o rozklade pochybenia orgánu prvého stupňa neodstránil, naopak sám svojim
postupomopätovnezasiaholdoprávžalobcuspôsobom,ktorýjevrozpores§3ods.2,§25ods.5a§33
ods. 2 správneho poriadku. Nedostatky v uvedenom postupe spočívali predovšetkým v tom, že z listiny

„Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ (zo dňa 04.03.2011 a zo dňa 07.03.2011), ani z príloh, ktoré
k nim boli pripojené (stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 01.03.2011),
nevyplýva, čo je predmetom a obsahom žiadosti žiadateľa, ale predovšetkým, akými skutočnosťami
žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj len „zákon“ alebo „zákon o ochrane prírody“). Tieto
skutočnosti považoval žalobca pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky a súladu týchto
dôvodov s dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 40 zákona, za podstatné.

Ďalej žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že svoje rozhodnutie oprel o
stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len ŠOP SR), kedy špecifické podmienky jednotlivých
žiadateľov o povolenie výnimky z ochrany medveďa boli hodnotené jednotlivými organizačnými útvarmi
ŠOP SR v jednotnej úprave formulára. Analýza škôd spôsobených medveďmi nebola podľa žalovaného

podstatná, pretože výnimka bola udelená podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, teda v záujme verejného
zdravia, alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Pritom ďalej sa žalovaný nezaoberal námietkami uvedenými
v rozklade žalobcu, že nebol oboznámený ani len s existenciou ďalších podkladov rozhodnutia, akými
sú vyjadrenia iných osôb ku potrebe udelenia výnimky. V tejto súvislosti uviedol, že nesúhlasí s
argumentom žalovaného, že analýza regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýza
škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť oboznamovaná žalobcovi, keďže výnimka

bola udelená z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c/ a nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/
zákona o ochrane prírody. Podľa žalobcu bolo relevantným práve to, že uvedené podklady týkajúce sa
škôd a regulácie početnosti medveďov boli podkladmi, ktoré správny orgán pred rozhodnutím vo veci
obstaral, ako to sám konštatoval v oznámeniach zo dňa 04.03.2011 a zo dňa 07.03.2011. Správny orgán
neoboznámil žalobcu s konkrétnymi podkladmi obsahujúcimi informácie o minuloročnej regulácii počtu

medveďov a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku. Neumožnil mu tým vyjadriť
sa k týmto podkladom, k spôsobu ich zisťovania, ani navrhnúť ich doplnenie.

V rozkladovom konaní žalovaný zaslal listom zo dňa 14.11.2011 žalobcovi nové stanovisko ŠOP SR
č. ŠOP SR 4054/2011 zo dňa 03.11.2011. Uvedené však zaslal na adresu žalobcu napriek tomu, že v

správnom konaní bol zastúpený právnou zástupkyňou. Žalovaný takto postupoval napriek tomu, že jej
bolo doručené prvostupňové rozhodnutie a tiež za žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podala
rozklad.

Vyššie uvedené nedostatky v postupe žalovaného mali podľa žalobcu vplyv na zákonnosť žalobou

napadnutého rozhodnutia.

Žalobca neakceptoval ani obsah stanoviska ŠOP SR zo dňa 03.11.2011, predovšetkým v ňom uvedené
tvrdenie, že dôvody na udelenie výnimky trvajú. Takéto tvrdenie nie je možné po takmer trištvrte roku
od predchádzajúceho stanoviska považovať za relevantné, bez toho, aby táto okolnosť bola zisťovaná

prostredníctvom odborných organizácií ŠOP SR, správ jednotlivých chránených území.

Žalobca namietal rozpor rozhodnutia žalovaného s § 59 ods. 2 a § 61 ods. 2 správneho poriadku. Z
rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nie je možné určiť, či sa jedná o rozhodnutie o rozklade, pretože
žalovaný nerozhodol o tom, či rozklad žalobcu zamieta. Ani formulácia: „v ostatných častiach zostáva

výrok rozhodnutia nezmenený“, nezodpovedá podľa zákonu. Žalovaný mohol, pokiaľ ho považoval za
zákonné, prvostupňové rozhodnutie v inej ako zmenenej časti potvrdiť.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ svoju žiadosť odôvodňoval vysokým počtom medvedej
populácie v poľovnom revíri a častými stretmi s medveďmi. Z vyjadrenia ŠOP SR ďalej vyplýva, že táto

odporúča povoliť výnimku so zreteľom na preukázané viacnásobné škody na základe § 40 ods. 3 písm.
b/ zákona. Keďže žalobca nebol dostatočne oboznámený s podkladmi rozhodnutia, nie je pre neho
možné zistiť, čo bolo v skutočnosti žiadateľom uvádzané ako dôvod na udelenie výnimky, či potreba
predchádzať závažným škodám, alebo záujem na verejnom zdraví, či verejnej bezpečnosti ľudí.

V rozhodnutí žalovaného sa tiež uvádza, že: „Ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných
revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania
vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch,
vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale
aj možného ohrozenia obyvateľov“. Žalobca však nebol oboznámený s tým, že prvostupňový správny

orgán vychádza z podkladov, ktoré obsahujú zistenia vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku
a ďalšie v citovanej časti odôvodnenia uvedené údaje. Žalobca bol oboznámený len s konkrétnym
stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa
všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku, jej vývoja a ohrozenia. Je teda nepochybné,že ide o ďalšiu vadu konania, ktorá mala za následok zásah do práv žalobcu sa oboznámiť, vyjadriť a
navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia.

Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci.Zodôvodnenírozhodnutísprávnychorgánovobochstupňovniejezrejmé,včomkonkrétnespočíva
odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany verejnej
bezpečnosti a verejného zdravia. Ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol konkrétne
skutočnosti, ktoré napĺňajú hypotézu tejto právnej normy. Osobitne sa nedostatočné zistenie skutkového

stavu týka rozhodnutia žalovaného so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať udelenú
výnimku. Žalovaný tvrdil, že pri udeľovaní tejto aj iných výnimiek, vychádzal z podkladov ŠOP SR
analyzujúcich situáciu v predchádzajúcom roku o vývoji medvedej populácie a iné, pre rozhodnutie
relevantné skutočnosti. Citovaný list ŠOP SR zo dňa 03.11.2011 však nemožno ani pri akomkoľvek
zhovievavom hodnotení jeho obsahu, považovať za takúto analýzu.

Žalobca tiež namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalovaný vymenoval podklady
rozhodnutia, ale neuviedol, aké skutkové závery pre konkrétnu posudzovanú vec z týchto podkladov
vyplývajú. Jeho odôvodnenie neobsahuje zistenie skutkového stavu tak, ako ho ustálil prvostupňový
správny orgán a nie je možné zistiť, ktoré konkrétne okolnosti svedčia v prospech dôvodnosti udelenej

výnimky. Taktiež za nezrozumiteľné a nepochopiteľné považoval žalobca vyjadrenie žalovaného v
napadnutom rozhodnutí, že: „výskyt aj väčšia početnosť počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri
nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky podľa zákona o ochrane prírody, umožňujúcej
ich usmrtenie, pokiaľ nie sú splnené vyššie uvedené podmienky zákona o ochrane prírody“. Bez toho,
aby akokoľvek konkretizoval, v čom spočíva splnenie vyššie uvedených podmienok zákona o ochrane

prírody, však žalovaný konštatoval dôvodnosť udelenej výnimky.

Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že v ňom uvedené zistenie skutkového stavu je
v rozpore s obsahom spisov. Táto námietka sa týkala najmä ustanovenia § 40 ods. 2 písm. c/ zákona,
na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie. Poukázal na to, že podkladom rozhodnutia žalovaného

bolo i pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR dňa 17.02.2011, na ktorom mali byť posúdené jednotlivé
žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého a navrhnuté
podmienky vykonania povolenej činnosti. Na tomto stretnutí sa prehodnocoval úzus s cieľom zásahu
do populácie medveďa hnedého, ktorý bol prijatý na stretnutí zoológov v roku 1999. Na uvedenom
pracovnom stretnutí, vychádzajúc z výsledkov pracovného stretnutia v roku 1999, v čase niekoľko rokov

predtým, ako vstúpil do platnosti zákon o ochrane prírody a predtým, než sa stala pre Slovensko ako
člena Európskej únie záväzná smernica o biotopoch, ktorá definuje medveďa hnedého ako prioritný
druh európskeho významu a tomu zodpovedajúcemu obmedzeniu vo vzťahu k jeho usmrcovaniu a
s prísnymi podmienkami na jeho ochranu, konštatovali, že podmienky stanovené na tomto stretnutí
(1999), nepriniesli požadovaný efekt a navrhli prehodnotenie kritérií na odlov medveďa hnedého. S touto

skutočnosťou sa však žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal.

Záverom svojej žaloby žalobca namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže toto
podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe napadnutom rozhodnutí
absentuje konkretizácia skutkových okolností napĺňajúcich zákonný dôvod a podmienky na udelenie

výnimky, úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého
zakotvenú v smernici Rady 92/43/EHS (smernica o biotopoch), ktoré dôvody z hľadiska ochrany verejnej
bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochrane medveďa hnedého
ako prioritného druhu, na zachovaní ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (článok 1 ods.
1 písm. h/ smernice o biotopoch).

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval

za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

K námietkam žalobcu ohľadom nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p. uviedol, že žalobcovi možnosť vyjadriť sa v konaní bola poskytnutá. Žalovaný v celom konaníkonal so žalobcom ako s účastníkom konania a to na základe výkladu ust. čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru predloženého Najvyšším súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach o
povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania aj napriek

tomu, že osobitný právny predpis (zákon o ochrane prírody), priznáva mimovládnym organizáciám
procesné postavenie zúčastnenej osoby. Žalovaný v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne
označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na
žalovaného so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazu usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha -
medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Rovnako tak bol predmet žiadosti žiadateľa

označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR zo dňa 01.03.2011. Žalovaný v konaní o rozklade listom
oboznámil žalobcu s doplnením dokazovania - so stanoviskom ŠOP SR. Nie je teda možné stotožniť sa
s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach
odôvodňujúcich žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane
prírody. Ďalej k tejto námietke uviedol, že dôvodom na povolenie výnimky bol najmä zistený zvýšený
počet jedincov medveďa hnedého vyskytujúci sa v poľovnom revíri a pozorovaná zvýšená frekvencia

stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených
biotopoch, ale aj v zastavanom území. Z uvedeného dôvodu sa stalo nadbytočným posudzovať analýzu
regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku
2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu podkladov, nakoľko uvedené podklady
by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených v § 40 ods. 3 písm. b/ zákona.

Podľa žalovaného bol v danom konaní o povolení výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha
skutkový stav pred prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím o rozklade zistený riadne, pričom stav
ohrozenia zdravia a života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody pretrvával.
Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie

výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 nebude možné v praxi realizovať, odvolací
orgán majúc na zreteli ochranu zdravia a bezpečnosti ľudí v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia
zákona, žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. S poukazom
na to, že skutkový stav v jednotlivých poľovných revíroch bol predtým riadne zistený, pričom žalobca
mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bol s nimi oboznámený, bolo nadbytočné žiadať

účastníkov správneho konania o vyjadrenie sa k povoleniu výnimky na odstrel medveďa hnedého
na rok 2012, keďže ich postoje v tomto konaní vo veci samej, t. j. odstrel medveďa, boli zrejmé. V
nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že doručenie listu a stanoviska ŠOP SR žalobcovi a nie
jeho právnej zástupkyni, nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ním nedošlo k
odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané

účastníkom konania iba na vedomie a účastníci konania mali v správnom konaní dostatočný priestor
na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o námietku
žalobcu,želistomžalovanéhovrozkladovomkonaníboližalobcovidoručenépodkladydruhostupňového
rozhodnutia iba na adresu jeho sídla a neboli doručené jeho právnej zástupkyni, žalovaný uviedol, že
táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/
O.s.p. žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil potrebu udelenia výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, keď uviedol vo
svojom rozhodnutí, že: „na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva

potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo
k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka
potravy pre medveďa z umelých zdrojov. V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa
zvyšovala hrozba toho, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by
sa zároveň omnoho zvýšila hrozba napadnutia ľudí a tým obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov“.

S takýmto názorom prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil aj žalovaný v konaní o rozklade.
Z vykonaného dokazovania a z odborného stanoviska ŠOP SR mal odvolací orgán preukázané, že
v danom prípade existuje zvýšené ohrozenie prioritného záujmu o ochranu bezpečnosti a zdravia
obyvateľstva. Žalovaný si na doplnenie dokazovania v danej veci vyžiadal odborné stanovisko ŠOP
SR k regulačnému odstrelu medveďa v období od 01.06.2012 do 30.11.2012, aby v súlade s § 3 ods.

5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci. ŠOP SR vo svojom
stanovisku uviedla, že dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých
v predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí. Na
základe tohto stanoviska ako podkladu pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu rozhodol žalovaný ozmene výroku prvostupňového rozhodnutia a určil novú lehotu na vykonanie odstrelu medveďa hnedého
v roku 2012. Nakoľko sa zmena výroku nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len
v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, aby právoplatné rozhodnutie bolo v praxi vykonateľné,

odvolací orgán nebol viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšej skutočnosti. Pri určení novej
lehoty vychádzal žalovaný zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené
vykonať regulačný odstrel v jarnom období.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje dôvody na základe, ktorých správny orgán
dospel k záveru, že vo veci žiadosti žiadateľa ide o odôvodnený prípad pre povolenie výnimky zo
zákazov druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Výnimky z druhovej
ochrany možno udeliť len za splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane
prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne špecifikoval, ktoré
skutočnosti napĺňajú požiadavku obidvoch ustanovení. Žalovaný dodal, že k neexistencii alternatívneho

riešenia danej situácie (ako sa uvádza v rozhodnutí) svedčí, že pokiaľ dochádza k synantropizácii
chránených šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti
obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto
živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu
k povoleniu výnimky.

K namietanej paušálnosti rozhodnutí žalovaný uviedol, že podobnosti v odôvodneniach rozhodnutí o
žiadostiach a v rozhodnutiach o rozkladoch boli spôsobené aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti
ustanovenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku a tiež tým, že vo všetkých posudzovaných prípadoch bol
skutkový stav v základných črtách rovnaký.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm.
b/ uviedol, že rozhodnutie žalovaného obsahuje spolu s chronológiou správneho konania aj podrobný
výpočet podmienok odstrelu medveďa hnedého v roku 2011, ktoré ŠOP SR zaslalo žalovanému
vo svojom stanovisku a závery príslušnej správy CHKO k žiadosti žiadateľa o odstrel medveďa v

predmetnom poľovnom revíri. Taktiež bola žiadosť žiadateľa analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny
stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa súčasne podrobne
zaoberá námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a pri každej jednotlivej námietke uvádza dôvody a
úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v danom prípade je potrebné povoliť
výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
dôvodov rozkladu a predloženého spisového materiálu konštatoval, že odôvodnenie žiadosti žiadateľa
a povolenej výnimky na odstrel medveďa hnedého vychádzalo zo zisteného počtu jedincov medveďa

vyskytujúcich sa v poľovnom revíri a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s
obyvateľmi priľahlých obcí a turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom
území. Tieto zistenia boli verifikované a neboli spochybnené v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré bolo
v danom prípade podkladom pre rozhodnutie žalovaného. V danom stanovisku ŠOP SR, na základe
evidovanéhovyššiehopočtujedincovmedveďahnedéhovpoľovnomrevírianazákladestotožneniasas

uvádzanými údajmi žiadateľa odporučila povoliť výnimku zo zakázanej činnosti z dôvodu predchádzania
závažných škôd a v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Žalovaný pritom pri rozhodovaní
vo veci prihliadol aj na skutočnosti, ktoré mu boli známe z doterajšej úradnej činnosti.

Na posúdenie odôvodnenosti prípadov povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40

zákona o ochrane prírody, najmä či neexistuje iná alternatíva, ako je odstrel jedincov chráneného druhu,
alebo či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, ŠOP SR zorganizovala pracovné rokovanie
zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu
medveďa hnedého na Slovensku. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov
poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa a boli navrhnuté podmienky v zmysle

§ 82 ods. 2 zákona o ochrane prírody. V rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj
žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite
špecifikovanej v žiadosti, s prihliadnutím aj na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli
splnené podmienky povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha podľa § 40ods. 3 zákona o ochrane prírody. Proces povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu
živočícha bol teda posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky na
odstrel jedincov medveďa hnedého a danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj

populácie medveďa hnedého na území celého Slovenska so zreteľom na jednotlivé geomorfologické
výsledky.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,

ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 15.02.2011 bola žalovanému

doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Korytnica o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002
Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 2 kusy. V žiadosti sú uvedené
odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť škodami
spôsobenými na včelstvách, poľnohospodárskych zvieratách a plodinách a stretnutiami motorových
vozidiel s medveďmi na cestách.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa
hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku
na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v
minulosti boli medveďmi spôsobené škody na hospodárskych plodinách.

Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi s tým, aby sa k podkladom
rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril, pričom následne žalobca vo svojom podrobnom vyjadrení
zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky
z ochrany medveďa hnedého.

Rozhodnutím č. 3105/2011-2.2 zo dňa 21.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/ povolil
výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a povolil žiadateľovi
uloviť jedného jedinca medveďa hnedého, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods.
12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa,

zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že
všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi
prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac
informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku
nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov

ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak
všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia
narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie
výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie
tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal

možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom
oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je
tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné
medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na inémiesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať
populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedocházalo k jeho rozširovaniu tam,
kdeniejedostatokprirodzenejpotravy.Povolenievýnimkynausmrteniemedveďahnedéhovstanovenej

lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme
ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade
žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu

živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku
2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.
Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou
a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi
na uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené
vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a

nepominul. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list
ŠOP SR bol zaslaný účastníkom konania vrátane žalobcu dňa 14.11.2011.

Dňa 28.11.2011 minister životného prostredia rozhodnutím č. 8645/2011-1.10 (35/2011-rozkl.) zmenil
výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto

rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná.
Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej
a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol
druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu

orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002
Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou
z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,
teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§
3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho

konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje
správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarcav ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových
okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo
nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam

účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov
povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s
dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda

vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá
alebo zostane v stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie

správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky
Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003)

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk

ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie
výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiadúceho správania sa medveďa hnedého v danom
území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým,
abysaknimvyjadril.Bolomuoznámené,žepokiaľmupodkladyainformácie,sktorýmiboloboznámený,
nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2
správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne

žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností
žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady,
na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej podobe alebo
doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že
právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov

správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné
oprávnenia, pričom každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.

Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených
okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu
konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných
listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade.

Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal
mimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácií
povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho
orgánu podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za
štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca

oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak
to považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil
žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods.
2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutéhorozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou
škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu,
z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne
skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v
zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený

nebol. Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci (i keď
bolo rozhodnutie uvedené vo výroku rozsudku prijaté jednohlasne, názory členov senátu na dôvody
rozhodnutia sa rôznili) vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku svedčia o
tom, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby
rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú
škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek.

Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia odsekov
1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na
všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky
písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia len žalobcovi bolo
nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za

následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných
listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného
vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.

Podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola
výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože pôvodne vymedzený čas, dokedy sa

mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania
dodržať. Správny orgán druhého stupňa postupoval podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v
rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj
žalobcovi.Knámietkeonesúladevýrokovejčastinapadnutéhodruhostupňovéhorozhodnutias§59ods.
2 správneho poriadku zaujal súd názor, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové

rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového
rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením správneho poriadku. Výrok
druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva
výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona.
Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej

časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad)
zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie
prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové
rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,
f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií

dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného

významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Predmetomúpravyzákonaoochraneprírodyasúvisiacichpredpisovjeustanoveniepôsobnostiorgánov
štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom
právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z
práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie.

Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v
znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu
druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej
rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC
č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC,

č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a
dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie
populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu
takistourčiťaadekvátnechrániťhniezdiskáamiestanaichmigráciuatakistoregulujepoľovníckesezóny
a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté

do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NÁTURA 2000" a smernicu Rady
č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"),
ktorejcieľomjeochranavoľnežijúcichživočíchovexsituabiologickejrozmanitostiarozhodnutieKomisie
č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť
každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s

obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

Ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona zakazuje jeho úmyselný odchyt alebo usmrcovanie. Potreba
zadefinovania činností uvedených v § 35 ods. 1 zákona, ktorých realizácia je voči chráneným druhom

živočíchov zakázaná, vyplynula z povinností stanovených v čl. 12 smernice o biotopoch a v čl. 5
a 6 smernice o vtákoch. Zákonom stanovené podmienky ochrany chránených druhov živočíchov sú
súčasťou systému prísnej ochrany vybraných druhov v ich prirodzenom areáli rozšírenia. Medveď hnedý
je chráneným druhom živočícha európskeho významu (§ 4 a Príloha č. 4 k vyhláške Ministerstva
životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a

krajiny). Preto i zákaz podľa ustanovenia§ 35 ods. 1 písm. a/ sa vzťahuje na prirodzený areál medveďa
hnedého vo voľnej prírode.

Medveď je vo voľnej prírode chránenou súčasťou rozmanitej škály divo žijúcich druhov zvierat a jeho
výskyt v určených lokalitách je prirodzený. V miestach jeho výskytu a pohybu treba rátať i s možnosťou

stretu s človekom, čo je asi z pohľadu človeka (a asi aj medveďa) neželané, avšak v zmysle vyššie
uvedeného to nemožno považovať za dôvod vyvolávajúci potrebu zasiahnuť do populácie medveďa.Z uvedeného ďalej vyplýva, že potreba prísnej ochrany medveďa sa netýka miest mimo jeho
prirodzeného výskytu - voľnej prírody. Takýmito lokalitami sú predovšetkým ľuďmi obývané oblasti.
Pokiaľ medveď prenikne do uvedených lokalít, jedná sa zväčša o synantropného jedinca, ktorý z

akýchkoľvek dôvodov svoju prirodzenú plachosť pred ľuďmi stratil, je naviazaný a závislý pri hľadaní
potravy na zdroje poskytované človekom (kontajnery s odpadkami, sklady krmiva pre poľnohospodárske
zvieratá), ktoré sa nachádzajú v blízkosti ľudských sídiel, v intraviláne obcí, resp. v ich bezprostrednom
okolí.

V § 40 sú striktne vymenované podmienky, za ktorých je možné povoliť výnimku z podmienok ochrany
chránených druhov, teda zo zákazov ustanovených v § 34 - 38 (čl. 12 až 15 smernice o biotopoch).
Ustanovenie § 40 ods. 2, 3 určuje podmienky a dôvody udelenia takejto výnimky. Podľa názoru súdu
k udeleniu výnimky by malo dochádzať len vo výnimočných situáciách, po prísnom a zodpovednom
posúdenívšetkýchokolnostíazadodržaniazákonompresnestanovenýchpravidiel.Vzáujmeverejného
zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí (§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona) možno povoliť odchyt, plašenie,

príp. usmrcovanie veľkých šeliem, akou je aj medveď.

Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci zo stanovísk ŠOP
SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že
medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá,

pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek.
Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny
vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre
povolenievýnimkynausmrteniemedveďahnedého,ktoroujeskutočnosť,žepovolenávýnimkaneohrozí
zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu,

že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch
medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo.

Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky.
Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu

medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa
hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna
alternatívakpovoleniuvýnimkyvkonaníriešenáaninavrhovanánebola.Navyšezpovahyvecijezrejmé,
že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie
medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako

udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.

Populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom
počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou

by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy,
keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno
vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Pokiaľ má
byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán

v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných
medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej
realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest

jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,
ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa
názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre
život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo
svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti, žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v
poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil škodami spôsobenými na včelstvách a poľnohospodárskych
produktoch a dopravnými nehodami spôsobenými vstupom medveďov na vozovku. Žiaden dôkaz opohybe jedincov medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel k žiadosti doložený nebol. V stanovisku
ŠOP SR k žiadosti sa len konštatuje možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti boli medveďmi
spôsobené škody na poľnohospodárskych kultúrach bez bližšieho upresnenia.

Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver
o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona
č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že
ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne

prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna
druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa
hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane
zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci
so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v
intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení

výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania
výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že zistenie
skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené za dva

úkony právnej služby po 127,16 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia,
písomné podanie žaloby na súd), paušálnu náhradu 2x 7,63 € a 20% DPH v sume 26,96 €. Tarifnú
odmenu za uvedené úkony vyčíslenú sumou 323,5 € súd krátil o polovicu na sumu 161,75 €, pričom
dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd

viac ako 50 žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na
v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo do času spojeného
s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie. Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené
trovy zastúpenia za žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tejto žiadosti
nebolo súdom vyhovené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona
č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to

písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.