Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/181/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2196899519
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2196899519.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: M. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Q., zastúpený: Mgr. Ing. Pavol Korytár, advokát, Sladovnícka 13, Trnava,
proti odporcom: 1. W. S. (predtým W.), nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. H. XX, Q., 2. P. M. rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Q., 3. I. T. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B., 4. E. S. (predtým A.),
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. U. N., Q., 5. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, Q., t.č. W. XXX, X.
H.., Q., 6. O.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B.-Z., V. I. XXX, zastúpený odporkyňou v 1. rade, 7. R.
T., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. 1, T. - H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu iných
trov konania v sume 16,60 eura, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Odporcom v 4., 5., 6. a 7. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.10.1996, doručeným súdu dňa 09.10.1996, domáhal, aby súd určil
výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti parc.č. XXX vo výmere XXX m2 - dom, dv., zast. plocha na LV č. XXX
(pozn. správne LV č. XXXX) pre navrhovateľa, a to v celosti jednak podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej

dňa 15.04.1988 odporcami v 1., 2., 3. rade, s právnym predchodcom súčasného odporcu v 4. a 5. rade
(pôvodne odporkyňa v 4. rade) na ich podiely, ako aj na podiel odporcu v 6. rade (pôvodne odporca
v 5. rade) s tým, že navrhovateľ je povinný sa postarať na svoje náklady o asanáciu nehnuteľnosti -
zchátralého domu.

VovecirozhodolOkresnýsúdTrnavarozsudkomč.k.12C/181/1996-40zodňa02.09.1998,ktorýmnávrh
zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania podaného navrhovateľom

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11 Co 236/01-64 zo dňa 28.09.2001 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 12C/181/1996-189 zo dňa 12.11.2012 bola pripustená zmena
petitu návrhu, v zmysle ktorej sa navrhovateľ domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom vo
veľkosti 1/2 nehnuteľnosti - stavby so súp. č. XXX, postavená na parcele registra „T..“ č. XXX, výmera
XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Q., obec Q., okres Q., zápis

na LV č. XXXX vydaný J. katastra Q. a určenia, že je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1/2
nehnuteľnosti-pozemku,parcelaregistra„B.“č. XXX,výmeraXXXm2,druhpozemkuzastavanéplochy
a nádvoria, katastrálne územie Q., obec Q., okres Q., zápis na LV č. XXXX vydaný J. katastra Q., ako
aj priznania náhrady trov konania od odporcov.Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 12C/181/1996-242 zo dňa 06.05.2013 súd konanie voči
odporcom v 3., 6. a 7. rade zastavil na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom a zároveň

nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni v 3. rade.

Navrhovateľ svoj pôvodný návrh odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 15.04.1988 odkúpil od
odporcov 1.-4. (pozn. od súčasných odporcov v 1., 2., 3. rade a právneho predchodcu súčasných
odporcovv4.a5.rade)podielynanehnuteľnostiach,pričomodporcav5.radesazdržovalnaneznámom

mieste, a preto čakal, že sa mu podarí vypátrať jeho pobyt, čo sa mu však nepodarilo. Nakoľko dom je
zchátraný a ohrozuje susedné domy (teda aj dom navrhovateľa), je potrebná asanácia nehnuteľnosti, čo
si vyžaduje náklady, a preto je potrebné, aby súd určil pre navrhovateľa vlastníctvo celej nehnuteľnosti.

Pri podaní návrhu na pripustenie zmeny návrhu tento odôvodnil tým, že dňa 15.04.1988 došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli prevody spoluvlastníckych podielov celkovo o veľkosti

jedna polovica k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, kúpna cena bola riadne zaplatená.
Dôvodom uzatvorenia zmluvy bola snaha navrhovateľa zabrániť vzniku škody na nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorá susedí s nehnuteľnosťami, ktorých technický stav najmä
s ohľadom na zchátranú stavbu ohrozoval výlučné vlastníctvo susediacich domov. Uvedená zmluva
nebola registrovaná na štátnom notárstve z právnej nevedomosti navrhovateľa. Následne navrhovateľ

tieto nehnuteľnosti mal fakticky v držbe, a to od roku 1988 až do roku 2002, ako vyplýva aj z odôvodnenia
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia z roku 2002. Navrhovateľ tiež platil dane a poplatky
za nehnuteľnosti, pričom v držbe nehnuteľností nebol nikým rušený, jeho vlastnícke právo nebolo
nikdy spochybnené. Odporcovia sa o nehnuteľnosti nestarali, nezaujímali sa o ich technický stav,
neplatili dane. Navrhovateľ má za to, že vzhľadom na jeho dobromyseľnosť v držbe nehnuteľností

počas niekoľkoročnej doby bez toho, aby bolo jeho právo spochybnené, nadobudol vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1 vydržaním. Ďalej navrhovateľ osvedčil
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Odkázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 80/01, v ktorom sa uvádza, že „vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1. januárom 1992
stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade,

že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba
započítať aj dobu pred týmto dňom“. Navrhovateľ ďalej uvádza, že z ustálenej judikatúry (NS SR sp.zn.
2Cdo 27/2005) je zrejmé, že predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci, nakoľko
tento je predmetom občianskoprávnych vzťahov. V otázke fikcie zrušenia zmluvy z dôvodu nesplnenia
zákonnejpovinnostiregistrovaťzmluvuštátnymnotárstvom,poukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSR

sp.zn. 3Cdo 117/94 zo dňa 28.02.1995, podľa ktorého „neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva
nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním“. Kúpnu zmluvu považuje za platný
právnyúkon,nakoľkosapodielovíspoluvlastnícinedovolalirelatívnejneplatnostizmluvy,pričomzároveň
vzniesol zároveň námietku premlčania určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

Odporcovianávrhpovažovalizanedôvodný.Argumentovalitým,žekúpnazmluvajeabsolútneneplatná,
pričom jej neplatnosť spôsobil fakt, že navrhovateľ nedal v zákonom stanovenej lehote (3 roky od
uzavretia zmluvy) zmluvu registrovať na vtedajšie štátne notárstvo, čo bolo podmienkou účinnosti
samotnej zmluvy. Už táto skutočnosť sa podľa vtedy platných predpisov posudzovala tak, že účastníci
od zmluvy odstúpili. Tento fakt potom nedovoľoval nazerať na navrhovateľa ako na dobromyseľného

nadobúdateľa vlastníctva. Neobstojí tvrdenie prezentované navrhovateľom, že k registrácii zmluvy
nedošlo z nevedomosti. Navrhovateľ poveril spísaním zmluvy laika pána R. (osobu v 80. a 90. rokoch
v Q. známu ako „pisateľa zmlúv o prevode nehnuteľností“), ktorý dobre vedel, kedy zmluva nadobudne
účinnosť, ako aj fakt, že navrhovateľ nemôže byť vlastníkom celku, ak raz celok nekúpil. Nemožno podľa
nichsúhlasiťstvrdenímnavrhovateľa,žebolpodobu10rokovnepretržitýmadobromyseľnýmdržiteľom,

vedomosť, že nie je vlastníkom či už celku alebo aj len podielov mu bola predsa známa, a práve preto
sám podal dňa 09.10.1996 žalobu o určenie vlastníckeho práva, čím spochybnil teraz ním prezentované
tvrdenia a odporkyne sú toho názoru, že už podaním samotnej žaloby prerušil plynutie doby potrebnej na
vydržanie. Žalobca podľa odporkýň dobromyseľný nikdy nebol, pretože zmluvu podpísali pod nátlakom
zo strany žalobcu a p. R., keď ich uviedol do omylu, že nehnuteľnosť odkupuje ako celok, pretože v

opačnom prípade by sa muselo uplatniť predkupné právo ďalších spoluvlastníkov, k čomu však neprišlo.
Odporkyne majú za to, že dobrú vieru žalobca nikdy nenadobudol, a ak by aj áno, moment podania
žaloby na súd a výpovede žalovaných v priebehu roka 1996 pred súdom boli okamihmi, kedy u nehodošlo k strate dobrej viery. Žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov
konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom č.l. 1, výpisom z LV č. XXXX na č.l. X a č.l.
XXX, kúpnou zmluvou na č.l. 3, ostatným obsahom spisu, ako aj výsluchom účastníkov konania a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. zo dňa 03.01.1996 súd zistil, že ako podieloví

spoluvlastníci nehnuteľností, ku ktorým vlastnícke právo je predmetom tohto konania, boli zapísaní I. S.
(odporkyňa v 3. rade) v podiele 1/12, W. S. (odporkyňa v 1. rade) v podiele 1/12, P. S. (odporkyňa v 2.
rade) v podiele 1/12, O.. S. S. (odporca v 6. rade) v podiele 1 a R. S. (právny predchodca odporcov v
4. a 5. rade) v podiele 1.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. zo dňa 25.08.2014 súd zistil, že k tomuto dňu boli ako

podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní E. S. (odporkyňa v 4. rade) v podiele 2/12,
W. W. rod. S. (odporkyňa v 1. rade) celkom v podiele 3/24, P. M. rod. S. (odporkyňa v 2. rade) celkom
v podiele 3/24, R. T. (odporkyňa v 3. rade) v podiele 1, O.. S. S. (odporca v 6. rade) v podiele 1 a R.
S. (odporca v 5. rade) v podiele 1/12.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.1988 vyplýva, že túto uzavreli navrhovateľ ako kupujúci a odporkyne v
1., 2., 3. rade, ako aj právna predchodkyňa súčasných odporcov v 4. a 5. rade ako predávajúci, pričom
jej predmetom bol odplatný prevod podielov o veľkosti 1/12, 1/12, 1/12 a 1 na nehnuteľnostiach v k.ú.
Q. súp.č. XXX, parc. č. XXX - dom, dvor o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX.

Podľa § 133 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), osobné vlastníctvo k veci možno
nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná vec prevádza

na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 47 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), ak zákon ustanovuje, že k zmluve
je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie

záporné, zmluva sa zrušuje.

Podľa § 47 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), ak zákon ustanovuje, že k zmluve
je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné,
zmluva sa zrušuje.

Podľa§47ods.3OZ(vzneníúčinnomod01.04.1983do31.12.1991),aknanávrhpodanýdotrochrokov
od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od
zmluvy odstúpili.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), od zmluvy môže účastník
odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá

ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Nakoľko návrh podaný navrhovateľom je určovacou žalobou, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Ak sa navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa je za
tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v

katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Na základe vyššie uvedeného
možno uzavrieť, že navrhovateľ v tomto konaní osvedčil naliehavý právny záujem na predmetnom
určení.

Nakoľko súd uznal naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe, mohol prikročiť k
posúdeniu veci samej. Skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 15.04.1988 nebola zaregistrovaná štátnym
notárstvom, resp. že ani nebol podaný v lehote troch rokov od jej uzavretia návrh na jej registráciu,
nebola medzi účastníkmi sporná. Tým, že zmluva zákonom predpokladaným spôsobom (§ 134 ods. 2
OZ v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991) zaregistrovaná nebola, pričom nebol ani len podaný

návrhnajejregistráciu,nenadobudlaúčinnosť,alenastúpilafikciapodľa§47ods.3OZ(vzneníúčinnom
od 01.04.1983 do 31.12.1991), a síce, že účastníci od zmluvy odstúpili, čím sa zmluva od začiatku
zrušila v zmysle § 48 ods. 2 OZ. S prihliadnutím na to, nie je možné uznať argumentáciu navrhovateľa,
že kúpnu zmluvu považuje za platný právny úkon z dôvodu, že sa podieloví spoluvlastníci nedovolali
relatívnej neplatnosti zmluvy, keďže niet zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti by sa mohlo dovolávať.

Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal námietkou premlčania určenia relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy, vznesenou navrhovateľom.

Keďže navrhovateľ nenadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 titulom kúpnej zmluvy (nakoľko táto
bola zrušená) súd pristúpil k posúdeniu, či nedošlo k jeho nadobudnutiu na základe inštitútu vydržania.

V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa z oprávneného
držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Podmienkami vydržania, ktoré musia
byť splnené po celú dobu vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, oprávnená držba
a nepretržitosť oprávnenej držby po celú zákonom stanovenú dobu. V zmysle citovaných ustanovení
§ 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou

a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Otázku dobromyseľnosti alebo
nedobromyseľnosti treba hodnotiť nie iba zo subjektívneho hľadiska, ale objektívne, teda posúdiť, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne
existencie svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Pri ospravedlniteľnom omyle

držiteľ postupuje s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom vzhľadom na všeobecne uznanú zásadu,
že neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia iuris non excusat), právny omyl držiteľa vychádzajúciz neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn.

4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010; rozsudok NS SR sp.zn. 3M Cdo 7/2010, 3M Cdo 8/2010 zo dňa
31.10.2011).

Súd je názoru, že nie sú pochybnosti o tom, že navrhovateľ je spôsobilým subjektom držby a
spoluvlastnícky podiel je spôsobilým predmetom vydržania. Avšak dospel k záveru, že pre záver o

vydržaní chýba ďalšia z podmienok, a to oprávnenosť držby, respektíve dobromyseľnosť navrhovateľa
ako držiteľa v tom, že mu právo patrí. Súd vychádzal jednak z objektívneho hľadiska, ktorým je zásada,
že neznalosť zákona neospravedlňuje. To znamená, že nemožno ospravedlniť omyl navrhovateľa
vychádzajúci z (ním tvrdenej) neznalosti jednoznačného ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý bol účinný v dobe, kedy sa navrhovateľ ujal držby. Možno síce súhlasiť s tým, čo uvádza
navrhovateľ, teda že neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou

nadobudnutie vlastníctva vydržaním (pričom odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo
117/94 zo dňa 28.02.1995), avšak na druhej strane treba poukázať na to, že musí ísť o vadu alebo
nedostatok nadobúdacieho titulu, o ktorej nemohol držiteľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť.
Súd pritom poukazuje na spomínané uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa
27.10.2010 a je toho názoru, že i keby navrhovateľ o potrebe registrovať kúpnu zmluvu na vtedajšom

štátnom notárstve nevedel, táto nevedomosť resp. neznalosť práva z neho nerobí dobromyseľného
držiteľa, pretože o tom vedieť mal.

Súd však mal nedobromyseľnosť navrhovateľa za preukázanú nielen z hľadiska objektívneho, ale aj
z hľadiska subjektívneho, keď má za to, že navrhovateľ sám nebol vnútorne presvedčený o tom,

že mu právo k nehnuteľnostiam patrí, a to už od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 15.04.1988. Súd tak
usudzujejednakzosamotnéhonávrhu,zktoréhojezrejmé,ženavrhovateľsazavlastníkanehnuteľností
nepovažuje a žiada, aby o tom, že je vlastníkom, rozhodol súd. Najmä tak však usudzuje z vyjadrenia
navrhovateľa urobeného na pojednávaní dňa 24.10.1997, kedy pri výsluchu účastníka po zákonnom
poučení navrhovateľ uviedol „Ja som nedal túto zmluvu zaregistrovať, pretože som čakal, že sa ozvú

aj ďalší spoluvlastníci a potom to vybavím, pretože inak som toto nemohol dať zaregistrovať.“ Obdobne
sa navrhovateľ vyjadril na pojednávaní dňa 06.12.1996, kedy uviedol, že „Zmluva nebola predložená na
zápis nehnuteľností, nakoľko som očakával, že sa prihlási zostávajúci spoluvlastník odporca v 5. rade.“
Z uvedených vyjadrení navrhovateľa má súd za to, že tento vedel o potrebe registrácie zmluvy štátnym
notárstvom a neurobil tak len preto, že čakal na uzavretie zmluvy ohľadom zvyšných podielov, aby sa

tak stal výlučným vlastníkom celku. Nie je pritom rozhodujúce, že v tom čase mal záujem nadobudnúť
nehnuteľnosti ako celok, pričom v súčasnosti žiada o určenie vlastníctva iba k podielu 1. Dôležitá je
skutočnosť, že o predmetnej právnej úprave týkajúcej sa účinnosti zmluvy, teda o potrebe registrácie
zmluvy štátnym notárstvom vedel, a preto nemohol byť dobromyseľným v otázke vlastníctva ani len v
časti týkajúcej sa podielu o veľkosti 1.

I keby však navrhovateľ bol dobromyseľný odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy dňa 15.04.1988 (čo však
súd vzhľadom k vyššie uvádzanému vylučuje), a bol by tak oprávneným držiteľom, nebola by splnená
ďalšia podmienka vydržania, a síce nepretržitá oprávnená držba počas zákonom stanovenej doby 10
rokov, pretože táto by bola prerušená dňa 06.12.1996, kedy na pojednávaní za prítomnosti navrhovateľa

odporkyňa v 1. rade namietla nedostatok registrácie zmluvy, čím prerušila beh 10-ročnej vydržacej doby.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, nakoľko sa navrhovateľ nestal vlastníkom žiadneho zo spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach, a to ani na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.1988, ani titulom vydržania, a z tohto

dôvodu návrh zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O náhrade trovách konania vo vzťahu k úspešným odporcom v 1. a 2. rade rozhodol súd v zmysle § 142

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že im priznal spoločné a nerozdielne právo
voči navrhovateľovi na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za nariadenie predbežného
opatrenia v sume 16,60 eura (500,00 sk).

V konaní rovnako úspešným odporcom v 4. a 5. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v
konaní žiadne trovy nevznikli.

Nakoľko v uznesení č.k. 12C/181/1996-242 zo dňa 06.05.2013 došlo k zastaveniu konania proti
odporcom v 3., 6. a 7. rade, pričom o náhrade trov konania bolo rozhodnuté iba vo vzťahu k odporkyni
v 3. rade, bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania aj vo vzťahu k odporcom v 6. a 7. rade.
Nakoľko zastavenie konania voči nim zavinil navrhovateľ svojim čiastočným späťvzatím návrhu, mali

by voči nemu v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo na náhradu trov konania. Keďže im však v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd im voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.