Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010325
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1115010325.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Mariána Mišíka a Ing. Pavla Ščepána, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému I.M. H. pre pokus
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24.11.2015 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
I.M. H. J. M. T. H. J. M. K. J. M. narodený XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom H., D. X, nezamestnaný,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 26.11.2013 v Bratislave na Obchodnej ulici číslo 38, v byte číslo 2, na druhom poschodí, v čase
približne o 12.00 hodine po tom, čo mu poškodená R. D. neodpovedala na ním položené otázky, začal ju
v kuchyni otvorenou dlaňou fackať po tvári, popri tom jej vulgárne nadával a kričal, následne ju odvliekol

z kuchyne do izby, kde ju hodil na posteľ a ako bol nad ňou, tak ju stále udieral otvorenou dlaňou do
tváre, vulgárne nadával a kričal, pričom sa poškodená bránila a kopla ho nohou do oblasti tváre, na čo
ju začal biť päsťami do oblasti tváre, hlavy, brucha a rebier až poškodenej začala tiecť krv, na čo sa
presunula do kúpeľne, v ktorej sa snažila zamknúť, avšak obvinený šiel hneď za ňou a zabránil jej v tom
vykopnutím dverí, do ktorých urobil dieru a z vnútornej strany dverí vzal kľúč, ktorý si ponechal, pričom
počas toho, ako bola poškodená v kúpeľni viackrát za ňou prišiel a udieral ju päsťami do hlavy, pomedzi
to ju pozoroval cez dieru v dverách, následne ju v kúpeľni zamkol a neustále sa jej pýtal, prečo sa mu
pozerala do mobilného telefónu, následne odišiel do kuchyne, vrátil sa a dvere odomkol a priniesol si

kladivo, ktoré následne odložil a priniesol si tĺčik na mäso a povedal: „Teraz začne vypočúvanie“, pričom
ako poškodená sedela na toalete a na otázku mu odpovedala, že sa mu pozrela do telefónu, udrel ju s
tĺčikom do hlavy, z čoho poškodenej prišlo zle, následne ju viackrát udrel s tĺčikom opäť do hlavy, ako aj
do kolien a predkolenia počas toho, ako sedela na toalete a neustále sa jej pýtal, prečo sa mu pozerala
do telefónu a ako si to mohla dovoliť, pričom na jej otázku, či ju chce zabiť jej uviedol, že nie, to by
bolo príliš jednoduché, že ju chce len zmrzačiť a po tom, ako sa upokojil, ju uzamkol v kúpeľni a odišiel
do obývacej časti bytu, pričom v čase približne o 14:00 hodine ho poškodená požiadala, aby ju pustil,

nakoľko jej je zle a chcela by si ľahnúť, čo aj urobil a pomohol jej ľahnúť do postele a dal jej dva kusy
tabletiek Ibalgin a dva kusy tabletiek Diazepam, pričom poškodená následne zaspala a v čase o 17.30
hodine, keď sa zobudila, zistila, že obvinený byt opustil a ponechal zranenú poškodenú v byte, pričom jej
obvinený z peňaženky odcudzil hotovosť vo výške 600,-Eur, ako aj debetnú platobnú kartu Visa Electron
číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanú bankou Tatra banka, a. s. k bežnému účtu číslo G. patriacemu
poškodenej, a týmto vyššie opísaným fyzickým napádaním spôsobil poškodenej odreninu chrbta nosa,
odreninu v pravej spánkovej oblasti, odreninu spánkovozáhlavovej oblasti vpravo, okuliarovitú krvnú

podliatinu okolo očí výraznejšiu vpravo s výrazným opuchom a nemožnosťou otvoriť viečko, zlomeninu
nosa, zlomeninu vnútornej steny orbity vpravo, zlomeninu bočnej steny čuchových dutín s preliačenímfragmentov mediálne do čuchových dutín, výraznú pneumatoorbitu, udreninu pravého ramenného kĺbu,
ľavéhopredkolenia,udreninupravejčastibruchapodrebrovýmoblúkom,zlomeninu8.A9.Rebravpravo
v strednej axilárnej čiare s dobou liečenia zlomeniny rebier v dĺžke 4-6 týždňov, pričom poškodená pre

bolesť nemohla spať na pravom boku a musela spať v polosede prvé 2-3 týždne, nemohla nosiť ťažšie
nákupy, s dobou liečenia zlomeniny nosa a etmoidálnych kostí v dĺžke 2-3 týždne, mediálnej fraktúry
orbity v dĺžke 7-10 dní, pričom pre edém nosa sa jej ťažšie dýchalo nosom prvých 7-10 dní a pre udreninu
v spánkovej oblasti mala bolesti hlavy 7-10 dní, pričom uvedené konanie obžalovaného, vzhľadom na
jehorozsah,intenzituamiestanatelepoškodenej,naktoréobžalovanýútočil,úmyselneabezprostredne

smerovali k ťažkej ujme na zdraví v podobe poruchy zdravia trvajúcej po dlhší čas,

následne obvinený po opustení bytu neoprávnene použil vyššie uvedenú odcudzenú platobnú kartu
poškodenej dňa 26.11.2013 v čase o 16.58 hodine v Bratislave na Obchodnej ulici 58 v bankomate
Tatra banky, a. s., na výber hotovosti vo výške 200,-Eur a toho istého dňa v čase o 20.52 hodine v

bankomate Tatra banky, a.s. v Bratislave na Vajnorskej ulici 100 neoprávnene použil platobnú kartu
na výber hotovosti vo výške 700,- €, následne na to sa toho istého dňa neúspešne pokúsil vybrať
prostredníctvom tejto platobnej karty v bankomate Tatra banky, a.s. v Bratislave na Herlianskej ulici
číslo 9 v čase o 21.37 hodine hotovosť vo výške 500,- € a o 21.38 hodine hotovosť vo výške 200,- € a
nakoniec sa neúspešne pokúsil vybrať prostredníctvom tejto platobnej karty v bankomate Tatra banky,

a.s. v Bratislave na Kazanskej ulici 48 dňa 27.11.2013 v čase o 00.02 hodine hotovosť vo výške 1000,- €,

čiže vyššie uvedeným konaním poškodenej celkovo odcudzil peniaze vo výške 1.500,- € a pokúsil
sa neúspešne o neoprávnené výbery ďalších peňazí vo výške 1700,-€, teda v prípade úspešného
vykonania neúspešných výberov by celkovo odcudzil peniaze spolu vo výške 3.200,- € a tohto konania

sa obvinený dopustil po tom, čo bol 19.10.2013 rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru
Bratislava Staré Mesto - stred Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I právoplatným
19.10.2013 v priestukovom konaní uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku formou
drobnej krádeže podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za ktorý mu bola týmto rozhodnutím uložená pokuta vo výške 30,- € nezaplatená na mieste, k

čomu bol obvinenému vystavený blok evidenčného čísla 11031335, ktorý si obvinený v rámci blokového
konania prevzal,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo

neoprávnene si obstaral platobný prostriedok a pokračoval v neoprávnenom používaní platobného
prostriedku

pokračoval v dopúšťaní sa konania bezprostredne smerujúceho k prisvojovaniu si cudzej veci tým,

že sa jej zmocní, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a
bezprostredne smerujúceho k spôsobeniu väčšej škody, ktorého sa dopustil v úmysle spáchať tento
prečin, avšak k dokonaniu prečinu nedošlo,

č í m s p á c h a l

pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1 Trestného zákona

pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazíaleboinejplatobnejkartypodľa§219odsek1Trestnéhozákonaapokuspokračovaciehoprečinukrádeže podľa § 14 odsek 1, § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona spáchané v časti v jednočinnom súbehu

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 41
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu

pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 04.07.2014, právoplatného dňa 04.07.2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Podľa§73odsek2písmenod/Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej R.
D., T.. XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom Y. XXXX/XX, Bratislava, škodu vo výške 1.500,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému I. H.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a), b) a c), odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný

vo vzťahu k časti skutku uvedenom v 2 a 3 odseku skutku (s výnimkou odcudzenia 600,-Eur v zmysle
1 odseku) obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 14.08.2014, č. k. 1 Pv
944/13/1101 - 100 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda že
je vinný z jeho spáchania a vo vzťahu k časti skutku vymedzenom v odseku 1 predmetnej obžaloby
urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, teda že z jeho spáchania je

nevinný. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému
vo vzťahu k rozsahu priznania skutku položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Následne
súd v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých
prítomných procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného v rozsahu, v ktorého rámci

priznal vinu, a následne uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace
s nepriznanou časťou skutku, s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu súd na hlavnom pojednávaní

vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. H., výsluchom svedkyne - poškodenej R. D.,
výsluchom svedkov N. M. a S. D., prečítaním znaleckých posudkov za podmienok upravených v § 268
odsek 2 Trestného poriadku (nakoľko sa znalci na písomne vyhotovené znalecké posudky odvolali), a
to znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 13.02.2014 a jeho doplnenia č. 5/2014 zo dňa 10.11.2014,
vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia doc. MUDr. Luděkom

Vrtíkom, CSc., znaleckého posudku č. 26/26/2014 zo dňa 27.03.2014, vypracovaného znalkyňami
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Luciou Žlnayovou, PhD. a MUDr.
Danicou Hunákovou, CSc., znaleckého posudku č. 35/2014, 31/2014 zo dňa 11.08.2014 vypracovaného
znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Miroslavom Čerňanom
a MUDr. Elenou Mokrášovou, znaleckého posudku č. 7/2014 zo dňa 05.08.2014 vypracovaného

znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých PhDr. Evou Heftyovou,PhD., znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/17151 zo dňa 16.01.2014 vypracovaného
KriminalistickýmaexpertíznymústavomPolicajnéhozboruBratislava,odboruprírodovednéhoskúmania
a kriminalistických analýz, výsluchom znalcov k uvedeným znaleckým posudkom, čítaním znaleckého

posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/17151 zo dňa 13.01.2014 vypracovaného Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava, odboru kriminalistickej identifikácie, a to za
podmienok upravených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora),
prečítaním zápisnice o výpovedi svedka V. W. z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek
1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), prečítaním listinných dôkazov

postupom podľa § 269 Trestného poriadku, a to zápisnice o ohliadke miesta činu vrátane pripojenej
fotodokumentácie, fotodokumentácie zranení poškodenej, listu obvineného, potvrdenia o vrátení veci,
zápisnice o odbere bukálnych výterov, lekárskych - ambulantných správ, zmluvy o nájme, bloku na
pokutu, záznamu o uložení pokuty, uznesenia OR PZ v Bratislave I zo dňa 28.05.20144, lustrácie ISP
Poldat, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa
19.11.2015, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 04.07.2014 a

oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/103/2014, rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/133/2015 zo dňa 29.9.2015, zápisnice o previerke výpovede
na mieste, vykonaním vecného dôkazu podľa § 270 odsek 1 Trestného poriadku, a to tĺčiku na mäso.

Obžalovaným navrhované dôkazy výsluchom ďalších svedkov, ako aj konfrontáciu obžalovaného s

poškodenou súd uznesením podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol, nakoľko obžalovaný
výsluchom ním uvedených svedkov chcel dokazovať skutočnosti ohľadne hodnovernosti poškodenej,
k čomu mal súd dostatok iných vykonaných dôkazov vrátane k tomu sa vzťahujúceho znaleckého
dokazovania, pričom uvedení svedkovia žiadne relevantné skutočnosti ohľadne skutku uviesť nemohli,
keďže pri jeho spáchaní neboli prítomní. Obžalovaným navrhovanú konfrontáciu považoval súd

vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania za absolútne nepotrebnú a z hľadiska toho, čo by sa ňou
malo docieliť, aj za neúčelnú.

Obžalovaný I. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa zoznámil
v septembri roku 2013 v herni na Trnavskom mýte. V priebehu 1 týždňa ich stretávania navrhla, aby

sa k nej nasťahoval. Neskôr zistil, že v rodine sú rozpory medzi ňou a jej exmanželom, ako aj dcérou
a pravdepodobne budúcim zaťom pánom W.. Bol svedkom toho, ako jej dcéra napáda vlastnú matku
fyzicky za prítomnosti pána W.. Taktiež vo vzťahu k nemu mali zaznieť vyhrážky zo strany exmanžela
R. D. ohľadne bývania v ich byte. Pár dní na to bol krivo obvinený, že mal napadnúť fyzicky slečnu
S. D.. R. D. vypovedala proti svojej dcére a W. v tom smere, že ju on bránil. Na to jej navrhol, aby sa

odsťahovali do nájmu na Obchodnú 38. Pokiaľ ide o skutok obžalovaný uviedol, že v ten deň sa zobudil
okolo dvanástej hodiny na nejaký krik a šramoty v spálni. Vstal, následne začal v kuchyni komunikovať s
poškodenou v tom smere, že kde bola, prečo nespala, či zase fetovala. Ona reagovala podráždene, bola
agresívna, vykrikovala, hádzala nejaké predmety, vyčítala mu, že chodí za štetkami, že ju podvádza a
podobne. Následne tam vrieskala a vznikla hádka. Odtiaľ išla do kúpeľne, kde hádzala s vecami. On tam

búchal, nech otvorí kúpeľňu, nech ide von. Ona začala vrieskať, že sa zabije, že to nevydrží. Asi štvrť
hodinu neotvárala. Mal silné podozrenie, že tam môže mať drogy. Neželal si, aby v jeho prítomnosti boli
drogy kvôli riziku trestného stíhania. Zhruba po štvrť hodine chcel ísť do kúpeľne, avšak nechcela ho
pustiť. Bol nahnevaný, najprv udrel do dverí rukou, čím spravil preliačinu pravou rukou a vzápätí vykopol
dieru do dverí. Potom si išiel umyť ruku do kuchyne, z ktorej mu kvapkala krv. Následne cez tú dieru

komunikoval s poškodenou, aby otvorila dvere, avšak ona ešte viacej vrieskala. Preto prestrčil ruku cez
dieru vo dverách a snažil sa dočiahnuť na kľúč. Horko ťažko tam dočiahol, ale sa mu to podarilo. Otvoril
dvere, vkročil dovnútra, na čo ho poškodená hneď začala napádať. On je ani neudrel. Pri tom, ako chcel
vziať kľúč, necítil útoky zo strany poškodenej, nakoľko pri odomykaní to dosť rýchlo spravil, teda vzal
ten kľúč a otvoril dvere. Napádala ho päsťami a všelijako inak. Určite jej nejaké údery opätoval, avšak

si nepamätal ako, či sa bránil alebo opätoval údery. Väčšinou jej držal ruky a sácal, resp. odsotil ju.
Šmýkala sa, padla a potom sa ukľudnila. On ju teda chcel odtiaľ dostať von, proti čomu sa ona vzpierala
a následne sa ukľudnila. Začali sa rozprávať, riešili jej zranenia, že ju bolí roka a nos a že je unavená.
Požiadala ho, aby jej pomohol, tak ju zobral do obývačky ľahnúť si. On jej navrhoval, aby išli k lekárovi,
ale ona nechcela. Žiadal ju, veľmi ju prehováral, aby išli do nemocnice, lebo videl, že jej ide krv z nosa a

teda že má rozbitý nos (ale ešte nie opuchnutý), a že má opuchnutú ruku. Ona potrebovala lekára, ale
ho odmietla. Nechal sa prehovoriť, aby jej išiel kúpiť lieky. V Poluse tieto lieky nakúpil. Ešte predtým jej
na jej žiadosť podal liek diazepam. Dal jej obklady, vodu, aby mohla zapiť lieky. Následne do desať minút
zaspala. On sa vychystal von, zobral kreditnú kartu, ktorú aj napriek vyhláseniu užíval spolu s ňou jedenmesiac, na čom boli dohodnutí. Tú kartu nebral s vedomím, že ju kradne. Ona vedela, že ju používa,
nakoľko platil nájomné a robil nákupy, avšak je to tvrdenie jeho, poškodená tvrdí niečo iné a on to nemá
ako dokázať. Zhodou okolností mal v ten deň kupovať pracie prášky, s ktorými obchodoval a potreboval

väčšiu hotovosť. V Poluse kúpil lieky, pričom mal tam aj stretnutie s pánom G. ohľadne tých práškov.
Ďalej kúpil nejaké kvetiny, pričom v Poluse sa zdržal dlhšie. Viackrát volal poškodenej, avšak nedvíhala
telefón, ktorý bol vypnutý. Mal dojem, že ešte spí. Následne okolo deviatej ho odviezol kamarát, vystúpil
naVysokejavzápätímuzazvoniltelefón(vtomčasebolasi20-30metrovodvchodunaObchodnej,kde
videl policajné autá). Volala mu pani M., prenajímateľka bytu, že ho R. D. za niečo udala. On sa zľakol a

keby tam išiel, bol by problém, nakoľko S. D. mu už raz problémy urobila. Potom išiel riešiť otázku, ako
sa dostane na políciu s právnikom. Mal dohodnutého právnika pána N., ale on bol v Maďarsku, preto sa
dva dni nedostavoval, lebo sa bál ísť na políciu bez právnika. Neskôr sa pokúšal dostať do bytu po veci,
ale zámky boli vymenené. Preto volal pani M., že sa tam potrebuje dostať. Právnik mu potom povedal,
že nech ide na políciu. Následne 28-ho išiel poobede k bytu, kde boli pred vchodom policajti, pristúpil
k nim a povedal, kto je a že o čo ide. Ďalej tiež uviedol, že ako odchádzal z bytu okolo štvrtej a ako

poškodená zaspala, tak ju nezanechal zamknutú v byte z dôvodu, že kľúče mala aj poškodená (dva),
pričom bytový komplex sa musí zatvárať, nie sú tam gule, sú tam kľučky na dverách. Obžalovaný vo
vzťahu k telefónu, ktorý mal odcudziť, čo však už nie je predmetom obžaloby, uviedol, že tento telefón
jej kúpil on. Ten sa taktiež nachádzal v tom byte. Ďalej poukázal na to, že v rolke toaletného papiera
(počas toho, ako poškodená zaspala a ako odchádzal), našiel drogy - metamfetamín. Nevedel, čo má

robiť, bál sa (vtedy on drogy nekonzumoval), preto ich odložil, pričom si dal pozor na odtlačky a dal to
do papiera. Poškodená tvrdila, že tie drogy mali byť jeho, avšak vyšetrovaním sa zistilo, že jeho neboli.

V rámci kladenia otázok obžalovaný uviedol, že v deň skutku došiel do bytu, avšak poškodená tam
nebola. Prišiel okolo piatej nadránom a zobudil sa o dvanástej. Vedel, že poškodená nespala, nakoľko

aj noc predtým tam nespala. Videl to na nej, keďže mala rozšírené zorničky. On v tom čase konzumoval
marihuanu asi dvakrát do mesiaca. Pervitín vyskúšal, ale v deň skutku ho nekonzumoval. Je príležitostný
hráč, nie však gambler. Z 10-tich návštev herne alebo kasína hral asi 2 - 3 krát, a to aj v období skutku.
Počas toho, ako bývali na Obchodnej, chodil do herne väčšinou za poškodenou. Pokiaľ ide o jeho príjem
obžalovaný vypovedal, že vypomáhal brigádne v pizzerii, nebol oficiálne zamestnaný. Príjem mal z

obchodovania som s textilom, pracími práškami, avšak nemal živnosť. Poškodenú s drogami nevidel.
Videl, že v ruke drží ružovú slamku.

Po prečítaní časti zápisnice o výpovedi obvineného z prípravného konania za účelom odstraňovania
rozporov v časti „Vošiel som do kúpeľne, pričom R. mala na tvári krv, hneď sa do mňa pustila, ja som ju

chytil za ruky, lebo ma išla udierať, šmykla sa a spadla pravou časťou tela v oblasti hrudníka na hranu
vane a ešte si buchla hlavu o umývadlo. Následne som ju dvíhal, kričala pri tom, že ju to bolí, kde sa
poudierala a snažila sa ma udrieť. Netrafila ma však, ale rukou zasiahla zárubňu a som videl, že jej
okamžite opuchla. Podarilo sa mi ju vytiahnuť z kúpeľne. Bolo jej zle, povedala mi, že sa jej krúti hlava.
Spýtala sa ma, prečo som jej dal facku, že prečo som ju hodil do vane. Ja som jej zbytočne vysvetľoval,

že som ju neudrel, že do vane spadla, lebo sa pošmykla.“ obžalovaný uviedol, že na tejto výpovedi
zotrváva. Ako vstúpil do kúpeľne, vznikol tam konflikt, naťahovali sa tam, popritom sa šmykla, potom
vstala, znova spadla, ako ju dvíhal. Chcel ju odtiaľ dostať, snažila sa ho udrieť. On ju odsotil a padla .
Bolo tam viac momentov. Obžalovaný pripustil, že ju nejakým spôsobom udrel, atakoval, ako ho ona
udierala, nie však s úmyslom, že ju ide udierať. Obžalovaný tiež výslovne uviedol, že udretie poškodenej

o vaňu hrudníkom a úder o umývadlo hlavou bolo v rámci jedného pádu. Poškodená padla minimálne
ešte raz, ako ju ťahal, sa mu šmykla. On padol tiež smerom von, ona dovnútra. Poškodenú v kúpeľni ani
v byte neuzamkol. V čase skutku on nemal určite žiaden predmet. Bez predmetov v kúpeľni bol on aj
poškodená. Nemal v ruke ani kladivo, ani tĺčik na mäso. Ďalej obžalovaný uviedol, že po tom, čo ju uložil
do postele, s ňou komunikoval minimálne 3-4 hodiny, popritom ju ošetroval. Z bytu išiel okolo štvrtej. V

ten deň on jedlo nepripravoval, ani neupratoval po skutku a nerobil ani inú činnosť. Poškodená bola v
stave, že zaspala. Sťažovala sa na bolesti, mohla ale chodiť. Vypýtala si tabletky a zaspala. Po tom, čo
zaspala, on asi o štvrť hodinu opustil byt. Do lekárne na Obchodnej nešiel preto, že bola preplnená a
on si povedal, že zabije jednou ranou dve muchy, keďže mal v Poluse aj stretnutie. Medzi prvými ale
kupoval lieky, to bola priorita. Stretnutie v Poluse ohľadom tých práškov mal na večer okolo siedmej -

ôsmej. Lieky poškodenej doniesol až po tomto stretnutí z dôvodu, že sa nechal uchlácholiť, že jej bude
stačiť kúpiť lieky, čo mu nadiktovala. Keby sa mu hneď ozvala, tak hneď príde. Ona ale nedvíhala telefón
a tak mal dojem, že spí po liekoch a že má ešte čas. Nebola ohrozená na živote. Biznis v Poluse riešil
medzi 4 - 7 hodinou. Ešte riešil veci aj ohľadom kúpy nejakého textilu, ale kúpa liekov bola priorita, inakby ich ako prvé nekupoval. Obžalovaný neuvažoval nad tým, že by poškodená upadla do bezvedomia,
lebo s ňou 3 - 4 hodiny komunikoval. Presvedčil sa, že jej nič nie je.

Ďalej obžalovaný uviedol, že vzťah k poškodenej bol na rozpade. Ona ho podozrievala, že chodí za
štetkami, že ju podvádza. On ju chránil, pomáhal jej finančne, mal ju rád. Zo začiatku jej prejavoval
maximum. O požívaní omamných alebo psychotropných látok poškodenou mal vedomosť z dôvodu, že
sa mu v ten deň zdala podozrivá. Vedel o nej, že konzumuje drogy a taktiež mala veľké zreničky v očiach,
bola podráždená, kričala. Keď sa pozeral cez tú vykopnutú dieru v dverách, počul buchoty, poškodená

vrieskala, že sa zabije. Metala sa tam, búchala rukami o stenu, hysterická bola. Počul slová o zabití.
Videl tam slamku, s hlavou kývala, narazila si hlavu a mal dojem, že si búcha hlavu. Počul aj buchot
nohou alebo hlavou, zadunelo to. To s tou hlavou robila predtým, ako videl slamku. Cez tú dieru sa díval
pár sekúnd. Vedomosť o finančných prostriedkoch na karte poškodenej mal z dôvodu, že vedel o tom,
že sa poškodená vyrovnala s exmanželom ohľadne ich bytu. Vedel tiež, že peniaze, ktoré boli vložené
na účet pochádzajú z vyrovnania manželov vo veci BSM ohľadom bytu. On sám finančné prostriedky

na debetnú kartu nevložil. Pokiaľ ide o sumu 600,-Eur, tieto jej nevzal, nakoľko nemal o nich vedomosť.
Mzdu mal 40 eur za deň plus strava. Keď vypadol kuchár, tak zaskočil dva - tri krát do týždňa, a to v
období august - september 2013 a aj potom. Kľúč spod diery vytiahol tak, že cez dieru prestrčil ruku,
pričom to išlo ťažko. Prestrčil celú ruku nadoraz. Ako prvé, keď vošiel do kúpeľne za poškodenou videl,
že vrieskala, oháňala sa rukami, sácala. V kúpeľni bolo určite mokro. Bol tam malý priestor, boli tam

aj koberčeky. V Poluse kupoval aj šperky, dve náušnice, nejaký náhrdelník a to asi do hodiny po kúpe
liekov. V Poluse mal pritom viaceré stretnutia. Tie šperky kupoval asi pred stretnutím s pánom G. za
sumu do 50 alebo 100,-Eur.

Svedkyňa - poškodená R. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným žili asi 2 mesiace,

najprv u nej doma, potom v prenájme. V ten deň sa chystala von, on spal, zobudil sa a napadol ju. Prišiel
do kuchyne, začal ju fackať z dôvodu, že sa s ním nechcela baviť. Chcel vedieť, prečo sa pozerala do
jeho telefónu. Odvliekol ju do izby a zlomil jej nos. Utiekla do kúpeľne, zamkla sa, na čo on vykopol dvere.
Ďalej ju bil. Doniesol kladivo, potom odišiel a doniesol tĺčik na mäso a s ním ju bil po hlave a po kolenách.
Nevedela uviesť, s ktorou časťou tĺčika ju bil, jej prišlo veľmi zle. Cez dieru na dverách si odomkol dvere

do kúpeľne. Tĺčikom ju niekoľkokrát udrel do hlavy. Z kúpeľne nemohla odísť, lebo on tam stál a ona bola
vzadu. Napádanie bolo súvislé, ale boli tam malé prestávky. Potom ju zamkol v kúpeľni a odišiel. Ona
sa ho opýtala, či ju chce zabiť a on jej povedal, že nie, len zmrzačiť. To bolo v čase, keď bola v kúpeľni
aj s obžalovaným a čo on už mal tĺčik pri sebe. Napádanie tĺčikom bolo predtým. Keď bola uzamknutá v
kúpeľni, hovorila mu, aby ju pustil, že je je zle. V kúpeľni bola zamknutá asi pol hodinu, nevie to presne.

Keď mu povedala, aby ju pustil, tak on ju odomkol a pustil. Potom si ľahla do postele, dal jej lieky, o
ktoré ho požiadala. Už si nepamätá, či s ním o niečom komunikovala. Počas toho, čo bola v kúpeľni
si sama zranenia nespôsobila a ani sa nešmykla. Po tom, čo jej obžalovaný priniesol lieky jej zobral z
kabelky peňaženku a z nej 600 eur a kartu. Potom odišiel a ona zaspala. Obžalovaný jej povedal, že
pôjde do lekárne a kúpi jej niečo. Všetko ju bolelo, nevedela dýchať, a toto aj obžalovanému uviedla.

Nechcela, aby jej bola poskytnutá lekárska starostlivosť, nakoľko jej bolo veľmi zle a chcela len spať.
Potom sa zobudila, stále jej bolo zle, chcela sa dostať z bytu, ale nemala ako. Nemala kľúče, ani mobil
a z notebooku bola vybratá baterka. Potom ju napadlo, že cez TV sa môže prihlásiť na skype, volala
otcovi a on to oznámil jej dcére, ktorá následne prišla aj s políciou. Napádanie zo strany obžalovaného
trvalo asi hodinu. Medzitým ako sa zobudila až po príchod polície, nevykonávali žiadne práce v byte,

nepripravovala si jedlo a ani neupratovala, pretože ledva dýchala. V predchádzajúci večer sa išla pozrieť
do herne a on bol tam a hral automaty. Hotovosť 600 eur mala u seba z dôvodu, že išla kúpiť bufet na
Mlynských Nivách, pričom ku kúpe malo dôjsť v ten deň. Cena bola 5.000,-Eur. Tých 600,-Eur mala na
úradné alebo nejaké poplatky spojené s tou kúpou. S obžalovaným sa nedohodla na tom, že ich môže
použiť a ani mu nedala súhlas na ich použitie. Nikdy nemali žiadnu dohodu, že si bez dovolenia môže

vziať peniaze. Vo vzťahu k spolužitiu s obžalovaným poškodená uviedla, že podľa nej ju obžalovaný
finančne zneužíval. Plánovala sa s ním rozísť. Zo začiatku sa správal normálne, ale potom zvláštne.
Predtým sa nesprával agresívne.

Po prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej z prípravného konania v časti „V herni

prehrával moje peniaze, čo som mu dala. To nebolo prvýkrát, čo mi zobral peniaze a išiel hrať do herne.
Prvýkrát mi takto zobral 360,-Eur, potom myslím 950,-Eur a v ten večer okolo 400,-Eur.“ Poškodená
uviedla, že je to pravda, pričom na hlavnom pojednávaní myslela konkrétne peniaze z peňaženky vzaté
bez jej vedomia. Taktiež potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania v prečítanej časti: „... urobil dierudo dverí a cez tú dieru ma chodil pozerať a vypočúvať ohľadom jeho mobilného telefónu, lebo som sa
predtým doňho pozrela a niečo som zle zmačkla a on tak na to prišiel.“ K uvedenému len dodala, že to
bolo po tom, čo ju obžalovaný uzamkol v kúpeľni.

Pokiaľ ide o vzťah k obžalovanému poškodená uviedla, že v deň spáchania skutku jej na obžalovanom
vadilo asi všetko. Napríklad chamtivosť. Podozrievala ho, že míňa jej peniaze s nevie kým. Podozrenie
vo vzťahu ku konkrétnej osobe ale nemala. Konflikt s obžalovaným začal v kuchyni z dôvodu, že sa s
ním nechcela rozprávať a chcela odísť z bytu.

Vo vzťahu k prečítanej časti zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania v časti „Opýtal sa ma, že či
som spala. Ja som mu odpovedala, že nie. On ma hneď začal fackať pravou rukou.“ poškodená uviedla,
že je to pravda. Opýtal sa jej to, lebo potom sa s ním už odmietla baviť. Začal ma fackať.

Taktiež bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi poškodenej z prípravného konania v časti: „Správal

sa ako nepríčetný. Nepamätám si už presne ako, či ma odsácal alebo ako odvliekol z kuchyne, kde
sa to celé začalo, do izby, kde ma hodil na posteľ, bol nado mnou a stále ma fackal, nadával a kričal.
Počas toho som sa bránila a podarilo sa mi topánkou ho kopnúť do tváre, čo ho rozzúrilo natoľko, že
ma začal biť päsťami, kde mohol. Bil ma do tváre, hlavy, brucha, rebier, kde trafil.“ „Neskôr odišiel do
kuchyne, počula som podľa zvuku, že sa hrabe v náradí, kde sú kladivá. Vrátil sa však v ruke s tĺčikom

na mäso. Vošiel za mnou do kúpeľne s tým tĺčikom v ruke a povedal „teraz začne vypočúvanie“.“ K tomu
poškodená uviedla, že obžalovaný s tým kladivom prišiel a počula aj, že sa hrabe v náradí. Nečítala
predmetnú zápisnicu o svojej výpovedi z prípravného konania a nevie, prečo to tam je tak zapísané.
Zotrváva na tom, čo uviedla na hlavnom pojednávaní, teda, že najprv doniesol kladivo, potom tĺčik. Udrel
ju s najväčšou silou do hlavy, nad čelom približne do stredu hlavy a do kolien. Potvrdila, že obžalovaný

jej pomohol v tom smere, že ju odomkol z kúpeľne, videl na nej, že jej je naozaj zle a pomohol jej ľahnúť
do postele. Dal jej lieky, ukradol jej tie peniaze a odišiel. Pred skutkom sa chystala von, sprchovala sa,
obliekala a maľovala.

K ďalšej časti prečítanej zápisnice o výpovedi poškodenej z prípravného konania: „Ja som zaspala. On

bol ešte doma, takže neviem povedať, kedy odišiel. Prebrala som sa asi o pol šiestej (17:30). Zistila
som, že nie je doma, ako aj to, že zobral telefón zn. LG v hodnote 100,-Eur s mojou SIM kartou na číslo
XXXX XXX XXX operátora Slovak telekom, IMEI číslo telefónu neviem, nemám k nemu doklady. Vzal
mi aj peniaze, a to hotovosť vo výške 600,-Eur, bankomatovú kartu TB, a. s., číslo účtu uviesť neviem,
ale mám v tej banke len jeden účet. I. PIN - kód k bankomatovej karte vedel.“ táto uviedla, že videla,

ako jej z kabelky berie peniaze, a to predtým, ako zaspala. Potvrdila, že v ten deň bola pod vplyvom
omamných alebo psychotropných látok, nakoľko deň predtým si šnupla pervitín, k čomu použila slamku.
Ona v byte nemala uschované drogy. Ďalej uviedla, že obžalovaný jej nepomohol ísť k lekárovi a ani
nechcel zavolať sanitku. Po jeho odchode spala. Náklady na bývanie v nájomnom byte hradila ona,
pričom obžalovaný sa na výdavkoch spojených s bývaním nepodieľal. Počas útoku sa bránila tým, že

ho kopla. V minulosti bola svedkom agresívneho správania obžalovaného vo vzťahu k jej dcére a jej
priateľovi, na ktorých vybehol s nožom. To sa stalo, keď bývali u nich v byte predtým, ako išli do nájmu.

Svedkyňa N. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň skutku k večeru prišla dcéra poškodenej
a povedala, že poškodená je tam hore zamknutá. Jej dcéra zavolala policajtov, ktorí si odomkli byt.

Keď tá slečna plakala, zavolala obžalovanému, ktorý bol jej klient a jemu prenajala byt. Po tom, čo
prišli policajti im dala kľúče. Počas telefonátu obžalovaný niečo zabrbral a hneď to vypol. Na hlavnom
pojednávaní svedkyňa nevedela uviesť, čo jej obžalovaný povedal do telefónu, podľa nej to hneď zložil,
keď počul jej hlas. Ten hovor trval pár sekúnd. Vzhľadom na to, že svedkyňa si ani na položené otázky
nevedela spomenúť na niektoré skutočnosti, o ktorých vypovedala v prípravnom konaní a v jej výpovedi

na hlavnom pojednávaní sa vyskytli nejasnosti, súd na návrh prokurátora postupom podľa § 264 odsek 1
Trestného poriadku prečítal relevantnú časť zápisnice o výpovedi tejto svedkyne z prípravného konania.
V jej rámci svedkyňa uviedla, že okolo 20:00 hodine volala obžalovanému a pýtala sa ho, že čo sa
deje, povedala mu, že je tam polícia, nejaká dobitá pani, že tá dcéra tam strašne kričí. On povedal,
že on o ničom nevie, že tam príde a zložil telefón. K bytu ale nedošiel. Toto číslo dala aj polícii, ktorí

jej uviedli, že telefón má vypnutý. Pred výsluchom za prítomnosti vyšetrovateľky jej volal obžalovaný (z
iného telefónneho čísla) a pýtal sa jej, že čo sa tam stalo a či má v bite veci. Ona mu povedala, že nech
si príde pre svoje veci v byte, vráti mu rozdiel na nájomnom a chce, aby sa z bytu vysťahoval. Trval na
tom, že pošle nejakého známeho, na čo mu ona povedala, že byt prenajala jemu a že trvá na tom, abyprišiel na stretnutie on. Dohodli sa, že sa stretnú pred herňou G4 na Obchodnej. Ešte jej povedal, aby
nevolala políciu. Svedkyňa potvrdila, že to bolo presne tak, ako to bolo prečítané.

Svedkyňa S. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že večer jej zavolal dedo, že mu mama zavolala
na skype a že je zbitá v byte na Obchodnej. Prišli tam a pani prenajímateľka zavolala políciu. V izbe
ležala jej matka celá zbitá. Bola strašne dobitá, celá sa triasla, v kúpeľni boli krvavé stopy. Údajne to
bolo o tom, že mu neodpovedala na otázku, bola v šoku. Ona skúšala volať obžalovanému po tom, čo
mu volala prenajímateľka, ale jeho telefón bol vypnutý. Mama (poškodená) jej vravela, že jej chýbajú

peniaze. V peňaženke nemala žiadne peniaze. Niečo tam bolo aj s telefónom. Vie, že jej zmizla karta
a potom z nej obžalovaný vyťahoval peniaze. Od nej volala do Tatrabanky. Pokiaľ ide o vzťah medzi jej
matkou a obžalovaným svedkyňa uviedla, že koncom leta zo dňa na deň našla v ich byte na Kadnárovej
35 cudzieho človeka. On bol už na začiatku sebavedomý. Odkedy sa s ním začala stretávať, začala sa
správať veľmi zvláštne. V minulosti boli s ňou problémy v súvislosti s drogami a následne zistila, že asi
tam ide o to. Začali konflikty, najprv hádky medzi ním a jej priateľom. Potom bola medzi obžalovaným a

nimi väčšia roztržka. Obžalovaný na ňu s priateľom vytiahol kuchynský nôž a začali sa slovne napádať.
Otec povedal, aby ho poslala preč, aby sa stretávali inde. On sa nechcel pohnúť z bytu. Jej otec
vyplatil matku z polovice bytu a ona odišla s ním žiť na Obchodnú. S matkou mávala konflikty kvôli
obžalovanému, lebo matka si ho bránila. Ona ho mala naozaj rada. Počas tých konfliktov sa jej matka
správala tak, že mu držala stranu. Veľkú úlohu tam zohrávali aj drogy. To jej bolo od začiatku jasné.

Nerozumela tomu, ako ho matka môže uprednostňovať. Aj mladšia sestra tam bývala, ale na základe
toho sa musela odsťahovať k otcovi do Hainburgu. Obžalovaný im rozvrátil vzťah s matkou. Predtým,
ako začal obžalovaný žiť s jej matkou mali medzi sebou bežné hádky, ako to v normálnej domácnosti
chodí. S otcom nemala matka žiaden problém. Ona bývala u seba v byte, ale často je aj u priateľa,
keďže býva v jednom dome. Jej matka už v minulosti mala problémy s drogami. Prítomnosť drog v byte

odvodzovala od správania matky, pričom videla aj kryštalickú stopu na časopise. Keď sa nasťahovali na
Kadnárovú, ona mala 15 rokov a vtedy naposledy bola na psychiatrii v Pezinku. Keď sa z tade vrátila,
prestala požívať lieky a psychotropné veci.

Svedok C. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, o ktorej zápisnica bola na hlavnom pojednávaní

prečítaná za podmienok upravených v § 263 odsek 1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a
prokurátora), uviedol, že je priateľom S. D. a najprv sa len z počutia dozvedel, že jej matka má nového
priateľa, ktorý sa k nim nasťahoval, pričom je drzý a robí si, čo chce. Jeho priateľka sa toho chlapa bála,
tak u nej začal prespávať. Jedného dňa mu priateľka s plačom zavolala, že ju obžalovaný napadol a
že sa jej vyhrážal. Došiel tam, klopal na dvere izby, kde boli obžalovaný a poškodená zamknutí. Na to

zavolal políciu, ale obžalovaný uviedol, že sú to všetko len výmysly, čo uviedla aj matka jej priateľky
a policajti im povedali, aby sa ukľudnili. Po tom, čo išli spať, asi za 10 minút vyšla z izby jej mama a
začala nadávať a búchať so skrinkami. S. zakričala, aby prestali, na čo jej obžalovaný zakričal, že ešte
uvidia, čo je on zač a že strčí S. ten jeho cigánsky kokot do papule. Na základe toho otvorili dvere na
izbe a obžalovaný už stál pri dverách druhej izby s nožom v ruke a že im ukáže a rozbehol sa na nich s

nožom. On sotil priateľku naspäť do izby a opäť zavolal políciu. Obžalovaní a poškodená sa opäť zavreli
do izby. Došla polícia a zobrali ho. V deň skutku mu volala S., že mama je dobitá na Obchodnej a že jej
obžalovaný vzal peniaze. Ihneď tam išli a odtiaľ zavolali policajtov. Keď prišla majiteľka, táto odomkla
dvereapolicajtivstúpilidobytuaponichišlionidvajasS..Všadebolatma,pričompoistkybolivyhodené.
Našli poškodenú na posteli vzadu, hlavu mala ako melón, celú fialovú, triasla sa, bola celá schúlená.

Medzitým počul, ako majiteľka volá obžalovanému, povedala mu, čo sa stalo, že sú tam policajti a že
si má prísť pre peniaze, vráti mu nájomné. On nevidel, žeby obžalovaný niekedy udrel poškodenú. Oni
mali zvláštny vzťah. Ona bola celý deň doma. Odkedy ho spoznala, prakticky nevychádzala von. Večer
išli spolu von. Nevidel, žeby užívali drogy, ale mal taký dojem, že ona drogy užíva, lebo vyzerala stále
horšie. Dovtedy, kým ho nespoznala, bola v pohode.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 13.02.2014 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Chirurgia doc. MUDr. Luděkom Vrtíkom, CSc. v rámci hodnotení možných
mechanizmov zranení poškodenej vyplýva, že poškodená R. D. bola počas napadnutia udieraná
päsťami do hlavy, ako i tĺčikom na mäso. Zlomenina nosa mohla byť spôsobená úderom päsťou silnej

intenzity, ale aj úderom tĺčikom na mäso, pričom úder bol priamy, nedošlo ku deviácii nosových kostičiek.
Tým, že bol veľkej intenzity, došlo aj k zlomenine čuchových kostičiek. Tiež je možný predpoklad
zlomeniny nosa a očnice pádom na umývadlo. Zlomenina vnútornej časti pravej očnice mohla byť
spôsobená silným úderom päsťou, resp. tĺčikom na mäso, resp. pádom na okraj umývadla. Zlomeniny8. A 9. Rebra vpravo v strednej axilárnej čiare mohli byť spôsobené priamym silným úderom päsťou do
hrudníka, ale nie je vylúčený aj pád na okraj vane pri úderoch, kde poškodená mohla stratiť rovnováhu.
Udrenina pravého ramena mohla byť spôsobená pádom na tupý plochý predmet (napr. stena, podlaha),

alebo úderom päsťou, udrenina pravej časti brucha pod rebrovým oblúkom bola spôsobená úderom
päsťou, udrenina ľavého kolena bola spôsobená úderom tĺčikom na mäso alebo pádom na zem. Tieto
poranenia boli spôsobené údermi slabšej intenzity. Odrenina v pravej spánkovej a spánkovo-záhlavovej
oblasti vpravo boli zapríčinené údermi päsťou slabšej intenzity, resp. pádom alebo úderom o stenu,
napr. pri údere do nosa. Udrenina oka vpravo bola spôsobená úderom päsťou. V zmysle znaleckého

posudku mechanizmus úrazu R. D. udávaný I. H. v jeho výpovedi je akceptovateľný pri mechanizme
úrazu hrudníka, kde je ako jeden z možných mechanizmov pád na okraj vane pravou stranou hrudníka.
Zlomenina nosa a pravej očnice z vnútornej strany mohla vzniknúť aj pádom na hranu umývadla v
dôsledku straty rovnováhy pri údere inou osobou, sotením alebo pošmyknutím. Zlomenina nosa a pravej
očnice mohla tiež vzniknúť údermi päsťou, resp. tĺčikom na mäso do oblasti nosa. Odrenina v pravej
spánkovej a spánkovo-záhlavovej oblasti vpravo boli zapríčinené údermi päsťou slabšej intenzity, resp.

pádom alebo úderom o stenu, napr. pri údere do nosa. Udrenina oka vpravo bola spôsobená úderom
päsťou. Znalec v rámci jeho záveru zhodnotil vznik úrazu tak, že R. D. bola udretá päsťou, resp. tĺčikom
na mäso do nosa silnou intenzitou, pričom utrpela zlomeninu nosa a čuchových kostičiek, tiež zlomeninu
vnútornej časti očnice vpravo. V dôsledku úderu do hlavy je predpoklad straty rovnováhy a pád na
pravú stranu hrudníka. Menovaná počas úderov sedela na záchode, pričom v dôsledku úderov mohlo

dôjsť k pádu pravou časťou hrudníka na okraj vane a tým aj k zlomenine 8 a 9 rebra vpravo, udrenina
pravej časti brucha pod rebrovým oblúkom bola spôsobená úderom päsťou, udrenina ľavého kolena
bola spôsobená úderom tĺčikom na mäso alebo pádom na zem. Tieto poranenia boli spôsobené údermi
slabšej intenzity. Odrenina v pravej spánkovej a spánkovo-záhlavovej oblasti vpravo boli zapríčinené
údermi päsťou slabšej intenzity, resp. pádom alebo úderom o stenu, napr. pri údere do nosa. Udrenina

oka vpravo bola spôsobená úderom päsťou.

Zlomenina očnice, nosa a rebier boli v dôsledku úderov (päsťou, tĺčikom na mäso, pádom na zem) silnej
intenzity. Udreniny v spánkovo-záhlavovej oblasti hlavy boli slabšej intenzity, ako i udreniny v oblasti
brucha, kolena a pravého oka. Poškodená R. D. v dôsledku zranení bola ohrozená pri zlomenine 8 - 9

rebra vpravo v strednej podpazušnej čiare s dislokáciou možnosťou prederavenia pleury a tým vzniku
pneumotoraxu (vniknutie vzduchu do hrudnej dutiny), čo by si vyžiadalo drenáž dutiny hrudnej a jej
odsávanie, možnosť poranenia pľúc úlomkom rebier, tým by došlo ku krvácaniu do hrudnej dutiny s
nutnoudrenážouhrudnejdutinyaodsávaním.Privýraznejšejdislokáciirebier8a9jemožnosťporanenia
pečene a krvácanie do brušnej dutiny. Podľa intenzity by bolo možné sledovanie stavu pacientky alebo

operačné riešenie - otvorenie dutiny brušnej a s následným zošitím poraneného tkaniva pečene. Pri
silnejšom údere do tváre, mohlo dôjsť ku dislokácii kostičiek orbity (očnice), čo by malo za následok
operačné riešenie a dvojité videnie. Zlomenina nosa- pri silnejšom údere by mohlo dôjsť k dislokácii
kostičiek nosa, čo by si vyžadovalo korekciu kostičiek nosa. Pri silnom údere do oblasti brucha vpravo
pod rebrovým oblúkom mohlo dôjsť k poraneniu pečene s následným poškodením tkaniva pečene a

krvácaniu, čo by si vyžadovalo operačné riešenie. Predpokladaná dĺžka pracovnej neschopnosti pri
zlomenine rebier a očnice je 5 - 6 týždňov. Hodnotenie bolestného za úraz znalec vyčíslil na 310 bodov.

V doplnení znaleckého posudku č. 5/2014 zo dňa 10.11.2014 znalec uviedol, že zlomeniny rebier sa
hoja 4 - 6 týždňov, zlomeniny nosa a etmoidálnych kostí 2 - 3 týždne, mediálny fraktúra orbity bez

dislokácie 4-5 týždňov, udrenina brucha, hlavy, podliatina horného a dolného viečka obojstranne 7-10
dní. Celkový čas predpokladanej pracovnej neschopnosti za utrpené zranenia je 6 týždňov. Vo vzťahu k
sťaženiu obvyklého spôsobu života znalec uviedol, že pacientka má sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku psychických príčin (bojí sa chodiť do spoločnosti, nadväzovať kontakty, má strach z ľudí,
nevie sa dostatočne sústrediť, nespí, spánok je 2 - 3 hod., prerušovaný, ráno vstáva unavená, je

nervózna, najradšej sama), ale nebola doteraz na žiadnom psychiatrickom vyšetrení. Zlomeniny 2 rebier
vpravo mali za následok, že pre bolesť nemohla spať na pravom boku, musela spať v polosede prvé
2 - 3 týždne, nemohla nosiť ťažšie nákupy a pre edém nosa sa jej ťažšie dýchalo nosom prvých 7 -
10 dní. Pre udreninu v spánkovej oblasti mala bolesti hlavy 7 - 10 dní. V čase vyhotovenia doplnku k
znaleckému posudku nemala poškodená žiadne fyzické obmedzenia v dôsledku zarnení.

Následne znalec doc. MUDr. Luděk Vrtík, CSc. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol,
že zlomenina očnice pravej orbity v prípade pádu vzniká pádom na tupý predmet, ktorý by mal trochu
vystupovať, mal by byť rovnejší, hranatý, pád musí byť silnejší. Pád na tupý predmet, úder alebo pád.K zlomenine mohlo dôjsť pádom na umývadlo. Mechanizmus tých zranení bol taký, ako bol uvedený.
Pokiaľ ide o poranenia na hlave, z celkového hľadiska nebola tam ohrozená hlava vnútro - lebečným
krvácaním. Čo sa týka rebier, bolo to silnej intenzity, ale ona nebola ohrozená na živote. V hornej

časti hlavy neboli nejaké evidentné zranenia u poškodenej. V prípade úderu silnej intenzity tĺčikom do
hlavy by jeho kovové konce zanechali porušený kožný kryt. Zlomenina by tam musela byť. Zranenia
takéhoto druhu u poškodenej neboli zaznamenané. Boli tam zranenia v spánkovej oblasti, spánkovo-
záhlavovej oblasti ako také odreniny bez porušenia kožného krytu a bez aktívneho krvácania. Takéto
zranenia by mohli vzniknúť tĺčikom v prípade slabej intenzity, a to aj v prípade úderov plochou časťou.

Ak by došlo k úderu rúčkou tĺčika, mohlo ísť o údery silnejšej intenzity, nakoľko horná časť je ťažká.
Je to jedna z možností vzniku poranení na hlave. Pri údere do nosa nedával vo svojom znaleckom
posudku alternatívu, ostatné zranenia a mechanizmus ich vzniku sú popísané aj s alternatívou. Zranenia
poškodenej si vyžadovali hospitalizáciu. Znalec výslovne uviedol, že k zlomenine rebier a súčasne
zlomenine orbity nosa u poškodenej nemohlo dôjsť v rámci jedného pádu, nakoľko keď spadne na rebrá,
tak potom dôjde k zlomenine rebier a nemalo by dôjsť k zlomenine orbity. Ten pád to stlmí. V rámci

zlomeniny nosa a orbity pri jednom pádu sa to síce teoreticky nedá vylúčiť, avšak vyslovene vo vzťahu k
poškodenej sa to stať nemohlo. Zlomeniny by mohli vzniknúť dvomi odlišnými pádmi . Znalec vylúčil, aby
siniekto(konkrétneupoškodenejaajvšeobecne)takétozraneniaspôsobilsám.Vovzťahukpoškodenej
určite nie. Išlo by o prílišnú bolesť. Ani zranenia na hlave si poškodená nemohla spôsobiť sama, nakoľko
ako poškodená dostala do nosa, hlava išla iným smerom.

Znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Lucia Žlnayová, PhD. a MUDr.
Danica Hunáková, CSc., vo svojom znaleckom posudku č. 26/26/2014 zo dňa 27.03.2014, uviedli,
že obvinený trpel a v súčasnej dobe trpí závislosťou od heroínu (v štádiu abstinencie) a od kokaínu.
Je prítomný abúzus pervitínu s rysmi závislosti. Taktiež je prítomné myslenie a správanie centrované

na získavanie návykovej látky a sú prítomné prejavy patologického hrania. Pohotovosť k závislosti je
stav trvalý, bežný je prechod od jednej návykovej látky k druhej. Vzhľadom na to, že obvinený pozná
účinky návykovej látky ako i riziká závislosti, mohol a môže svoje správanie pri užívaní návykovej látky
predvídať. Porucha nemá vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania skutku
obvinený mohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a mohol aj svoje konanie

ovládať. Obvinený priznáva požívanie pervitínu, dávky nešpecifikuje a sú prítomné heteroanamnsetické
údaje o požívaní kokaínu a marihuany. Je indikované ochranné protitoxikomanické liečenie z dôvodu,
že sú aktuálne priekazné známky aktívneho užívania návykovej látky, závislosti a rizikového správania v
súvislosti s užívaním návykovej látky. Pobyt obvineného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.
V rámci klinickej symptomatológie znalci okrem iného poukázali na intrapsychickú tenziu a oslabenie

vyššíchcitovetických,estetickýchasociálnych.Mysleniejebezbludnýchprodukcií,bezštrukturálnychči
obsahových psychotických porúch. Prítomné je pseudofilozofovanie, bagatelizovanie, racionalizovanie
problematiky príjmu návykových látok, ako i hrania na automatoch. Osobnosť obvineného je priemerne
diferencovaná, abnormne štruktúrovaná s impulzívnymi a asociálnymi rysmi.

Na hlavnom pojednávaní v súvislosti s písomne podaným znaleckým posudkom vypovedala znalkyňa
MUDr.LuciaŽlnayová,PhD.,ktoráuviedla,ževšeobecnečloveksozávislosťounanávykovejlátkeužíva
túto opakovane a svedčí to o tom, že nie je ukotvený v sociálnom systéme, nemá sociálnu prácu, stabilné
rodinné zázemie. Správanie sa pri prehlbovaní zužuje na konzumáciu návykovej látky. Človek, ktorý
má problém s návykovou látok, bagatelizuje, prečo túto návykovú látku berie. Charakteristické reakcie

pre takúto závislú osobu sú vznetlivejšie reakcie na kritické podnety. U obžalovaného bolo zistené,
že sú prítomné rysy asociálneho správania, impulzívneho so zreteľom na jeho povahu, osobnostné
rysy, od detstva, kedy to sám obžalovaný popísal. Určité osobnostné rysy v kombinácii s návykovou
látkou spôsobujú, že u daného jedinca sa jedná všeobecne o rizikové správanie, z toho dôvodu je
navrhnutá ochranná ambulantná liečba. Podľa vyšetrenia a anamnézy menovaný danú chvíľku netrpel

skutočnou chorobou vo forme psychózy. Či obžalovaný mal v čase spáchania skutku silnú abstinenčnú
symptomatiku, k tomu sa znalkyňa nevedela vyjadriť. V rámci osobnostných vzorcov správania, môžu
toto jeho správanie v čase činu považovať za štandardné. Že si presadzuje svoje agresívnejším
správaním.Znalkyňanavrhovaladlhodobéambulantnéliečenieprotitoxikomanické.Kebysaobžalovaný
nepriznal, že niekedy užíval návykovú látku, mali by informáciu z CPLDZ na Hraničnej, s ktorým sú v

kontakte, ako aj z ostatných heteroanamnestických údajov z minulosti. Ohľadne prejavov patologického
hrania znalkyňa uviedla, že tento údaj sa opiera o heteroanamnestické údaje, z výpovede svedkyne
- poškodenej.Zo znaleckého posudku č. 35/2014, 31/2014 zo dňa 11.08.2014 vypracovaného znalcami z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Miroslavom Čerňanom a MUDr. Elenou
Mokrášovou, vyplýva, že svedkyňa - poškodená R. D. netrpí duševnou chorobou (psychózou),

poškodená trpí duševnou poruchou a tou je závislosť od omamných látok a poruchou osobnosti, ktorá
je z veľkej miery dôsledkom závislosti od omamných látok a spolu podielovo aj dôsledkom opakovaných
emočne nepriaznivých - traumatizujúcich okolností v jej životnej histórii. V osobnosti poškodenej však
znalci/vzhodespsychologickouexpertízou/nezistiliprejavydlhodoboprebiehajúcejduševnejafektívnej
poruchy, či posttraumatickej stresovej poruchy. Opakované dekompenzácie poruchy osobnosti s

úzkostne - depresívnym obrazom, aktuálne /po skutku ublíženia na zdraví/, nie sú samostatnou
diagnostickou kategóriou, ale zrkadlia traumatizujúce - posudzovanou uvádzané - okolnosti a priebeh
skutkov. Poškodená nebol po skutkoch hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení z dôvodu svojej
úzkostne - depresívnej príznakovosti, teda z psychických dôvodov, ktoré by súviseli s utrpenou
psychotraumou po skutkoch. Závislosť od omamných látok a uvedená porucha osobnosti u poškodenej
nemá v súčasnosti vplyv na jej schopnosť vypovedať v uvedenej veci. Svedkyňa - poškodená zneužívala

v dávnejšej minulosti heroín, od ktorého je závislá. V čase skutkov bola poškodená opojená pervitínom
v „obvyklej“ dávke, teda jednalo sa u nej u sebou navodený „požadovaný“ stav po droge. Psychotické
zmeny psychických funkcií - teda takýto vplyv na jej konanie a zaevidovanie priebehu skutkov -
znalci nezistili. Z takéhoto pohľadu, t. j. že nešlo u poškodenej o psychotický stav na čas skutkov,
poškodená mohla správne vnímať okolnosti a priebeh skutkov a o týchto vypovedať. Poškodená je z

psychiatrického hľadiska schopná správne vnímať a vypovedať v uvedenej veci. Znalci sa prikláňajú
ku vyhodnoteniu znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie dospelých aj v tom, že určité skreslenie
vypovedania svedkyne - poškodenej môže byť podmienené aj nepriaznivým emočným prežívaním v
období po skutkoch.

V súvislosti s uvedeným znaleckým posudkom znalec MUDr. Miroslav Čerňan na hlavnom pojednávaní
uviedol, že pri pojme obvyklá dávka u poškodenej (v čase spáchania skutku) vychádzali zo spôsobu
interpretácie a histórie zneužívania omamnej látky poškodenou. Táto interpretácia sa nevymyká realite
a iná interpretácia zistená nebola. Obvyklá dávka v tomto prípade znamená, že nebola opojená inak než
obvykle, nebola opojená vyššou dávkou, ktorá by jej navodila iné prežívanie, ktorá by inak ovplyvňovala

jej psychické funkcie. Poškodená si podávala omamnú látku z dôvodu rozhodnutia pokračovania v
užívaní, pokrytia emočných príznakov, teda z dôvodu potreby riešiť svoje stavy. Spätná väzba obvyklého
podania znamená, že to podanie nezmenilo jej psychické stavy. Zo strany poškodenej nebol daný iný
kontext, než ten, ktorý zistili pri podávaní omamnej látky z jej strany. Ťažiskové vyjadrenie je to, že toto
množstvo a charakter omamnej látky nepodmienil u nej psychózu, halucinácie, bludy, iné zmeny nálady,

mániu, depresiu, nepodmienil a nespôsobil náhlu zmenu psychických funkcií. Jej vnímanie teda nebolo
ovplyvnené. Prierezovo išlo u nej o také užívanie, ako bolo pred mesiacom. Znalec ďalej uviedol, že u
opakovanéhoužívaniajevnímanierozprestrené,rozšírené,aleniekvalitatívne,nemáhalucinácie.Podľa
vyšetrenia poškodenej neboli u nej zaznamenané halucinácie. Kvalitatívne teda vnímanie poškodenej
zmenené nebolo. Bola schopná o skutku vypovedať v kontexte reality. Naviac, tá tolerancia, ktorá

sa vytvorila, všetko smeruje k tomu, že išlo o obvyklú látku, nešlo o to, že by bola chorá, psychicky
chorá. Ohľadne problémov svedkyne - poškodenej s drogami znalec zotrval na údajoch u vedených v
anamnéze.

Znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých PhDr. Eva Heftyová,

PhD. vo svojom písomne podanom znaleckom posudku č. 7/2014 zo dňa 05.08.2014, uviedla,
že u poškodenej sa črtá obraz jej osobnosti ako veľmi sebaneistej osoby, bez vybudovania si
osobnostných kontúr, ako obraz osobnosti sociálne neustálenej, neukotvenej, bez vybudovanej
hierarchie hodnôt, ktoré by ju motivovali a poskytovali možnosť osobnostného zamerania, s nízkou
úrovňou sebapoznania a sebariadenia, čím sa javí ako osobnosť nevyspelá, citovo nezrelá, ľahko

ovplyvniteľná, podliehajúca dojmom, situačným vplyvom okolia a manipuláciám ľudí okolo nej. Je
neschopná odhadnúť svoje možnosti, svoje schopnosti, identifikovať svoje potreby a primerane ich
uspokojovať. Z psychologického hľadiska akoby trpela dlhodobou (až celoživotnou) citovou depriváciou
a frustráciou. V súčasnosti sa k tomu pričleňujú ešte symptómy depresívneho prežívania, ako
reakcie na skutočnosť. Ide aj o dôsledky užívania drog. Následkom je najmä oslabenie celkovej

organizovanosti osobnosti, oslabenie, resp. potlačenie vôľových vlastností a zredukovanie už a priori
slabej integrity osobnosti. Nedá sa t. č. vylúčiť ani deficit kognitívno - percepčných schopností na báze
organického poškodenia mozgu ako posttraumatického stavu (po zbití), aj keď nie sú zaznamenané
jednoznačné príznaky „organicity“. V popredí aktuálneho obrazu je veľmi krehká konštitúcia osobnostibez vnútornej organizovanosti, devitalizovaná, s prejavmi hypobúlie a vyhasínania vnútorného života,
bez akejkoľvek kreatívnej a aktívnej komponenty inteligencie. Osobnosť uzatvárajúca sa do seba, s
nedostatočným kontaktom a zmyslom pre realitu, odcudzená sebe aj iným, s odklonom od ľudí. U

svedkyni - poškodenej neboli zistené priekazné známky organickej deteriorácie intelektu. Navyše aj
nedostatočná integrovanosť osobnosti, znížený zmysel pre realitu, tendencia k sneniu a poškodená je
schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti trestného stíhania. Avšak vzhľadom na
oslabenú schopnosť koncentrácie pozornosti, zistený výrazný vstup afektivity do mentálnej výkonnosti,
podpriemernú diferenciačnú schopnosť, t. j. schopnosť rozlišovať podstatné od nepodstatného, je jej

schopnosťsprávnevnímaťareprodukovaťvnímanéoslabená.Tendenciekzveličovaniu,subjektivistické
nastavenie, podliehanie dojmom, vnútorná nedisciplinovanosť devalvujú vierohodnosť jej výpovede.
Ďalej znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v priamej súvislosti s vyšetrovaným trestným
činom je u poškodenej zistená zvýšená hladina úzkosti, obáv z obvineného, ktorý sa údajne má vrátiť
z vyšetrovacej väzby. Ide o priame následky traumy psychickej, ale aj fyzickej, ktorú od neho utrpela.
Vníma ho ako človeka bez zábran, nevyspytateľného, ktorý je zákerný a agresívny. Ide o úzkosť,

ktorá nie je predstieraná, ktorá sa prejavuje vo výsledkoch psychodiagnostických metód priamo, ale
aj neuvedomene. Aktuálne psychický obraz úplne nespĺňa, resp. sa neprejavuje typickými známkami
posttraumatickej stresovej poruchy (bez flešbekov, nočných múr, snov), ale vyskytujú sa známky
emočného oploštenia, odklon od ostatných ľudí, ťaživé prežívanie akéhokoľvek kontaktu s ľuďmi,
anhedónia, hypobúlia, devitalizácia. Ťažko však u poškodenej jednoznačne oddiferencovať, čo ide

na vrub postraumatického zážitku, čo „odbúrali“ drogy a ťažké úrazy a čo je prejavom depresívneho
prežívania.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa PhDr. Eva Heftyová uviedla, že pokiaľ ide o ovplyvnenie poškodenej
inými,jetomožnéchápaťtak,žejeovplyvňovanáľuďmivjejživotevšeobecne,aleajľuďmimomentálne.

Poškodená je človek, ktorý si nevytvára vlastný názor a postoje, ale podľa situácie, podľa toho, kto je
na ňu príjemný, milý, dobrý, toho necháva na seba vplývať, a takisto opačne, ak je niekto na ňu zlý, je
ovplyvnená, že je na ňu zlý, je ovplyvnená svojim strachom, pocit neistoty to zvyšuje. Ovplyvnená môže
byť buď pozitívne, ale aj negatívne. Nemá akoby svoju vlastnú vôľu. Situačne znamená v každodennej
situácii, že nie je to o tom, že si vyberie ľudí, ktorý ju budú ovplyvňovať, ale vlastne v každodenných

situáciách, v každej situácii, kde sa nachádza, je schopná sa nechať ovplyvňovať. Ovplyvňovanie
drogami alebo návykovými látkami je vždy viazané individuálne, neexistuje nejaký univerzálny prejav,
vždy sa to viaže na konkrétnu osobu, akú ma konštitúciu, či je zvyknutá na omamné látky, alebo prvýkrát
užije takúto kombináciu, nedá sa to predvídať, že konkrétne táto osoba sa bude správať takto, závisí to
od naladenosti, od psychického stavu, viacerých faktorov, ktoré sa nedávajú predvídať, čo sa s ňou bude

diať. Závisí to od celkového nastavenia osoby. Vo vzťahu k pojmom vytesnenie a účelové zabúdanie
znalkyňa uviedla, že vytesnenie je nevedomý obranný mechanizmus, ak je človek v ťaživej situácii,
nevie to spracovať, tak to vytesní. Účelové zabúdanie znamená, že zase keď je niečo nepríjemné, tak
si to účelovo nepamätá a zabudne to, to je zase ako obranný mechanizmus osobnosti, aby prešiel cez
problematické zážitky a situácie. U poškodenej určite nejde o ovplyvňovanie v zmysle, že by u nej niekto

implantoval myšlienky, aby odpovedala takto a takto a správaj sa takto a takto. Pri vyšetrení sa správala
autenticky, nesprávala sa tak, že niekto jej povedal scenár a ona ho reprodukovala. Nejde o manipuláciu
v tomto zmysle, tá manipulatívnosť, teda že je ovplyvniteľná, nie je taká, že sa jej povie správaj sa
takto a ona sa bude takto správať. Znalkyňa nezistila, žeby sa poškodená vedome snažila klamať a
zavádzať, to ona nerobí. Vedome neklame. Objektívne jej psychika je taká, že vstupujú tam emócie a

môže sa to vzďaľovať od reality, ale subjektívne ona neklame, nezavádza. Pokiaľ ide o kontext danej
trestnej veci možno uviesť, pokiaľ žila s obžalovaným v súlade, že nedošlo medzi nimi ku konfliktu, tak
ho popisovala ako fajn človeka, v ktorom pociťuje oporu, ktorý sa o ňu stará. Po udalosti, po skutku,
kvôli ktorej tu je, začala mať strach z obžalovaného, bojí sa ho, bojí sa vôbec kontaktu s ním. Čiže sa
dá z tohto vydedukovať, že musela zažiť nejakú situáciu, ktorá jej zmenila postoj voči nemu, nebolo

to tým, že by jej to niekto nahovoril. Poškodená nie je ľahko ovplyvniteľná v zmysle prvoplánovosti, vo
svojej podstate preberá názory podľa emócii, ktoré zažíva. Poškodená prešla takými ochoreniami, ako je
závislosť od návykových látok, ktoré vlastne zakladajú vo svojej podstate možnosť vzniku psychického
ochorenia a súčasťou tohto ochorenia môže byť aj konfabulácia. Zároveň mala niekoľko úrazov, tam
sa predpokladá určitý organický deficit a v rámci takého poškodenia môžu vznikať konfabulácie, ale

priamo iba v akútnych štádiách, v poúrazovom období. V rámci tejto osobnosti poškodenej, aká je a
akú vyšetrovala, tam sa konfabulácie nevyskytli. U poškodenej sa môžu prejaviť prejavy agresívneho
správania v situácii, ktorá je pre ňu ťaživá, v takej, kedy nemá východisko, čiže cíti sa ohrozovaná. Aj
v situácii, keď je v stave abstinenčných príznakov, alebo predrogovania. Keď je po ťažkom úraze, keďnie je pri plnom vedomí, môže byť agresívna, inak v jej osobnosti nie sú rysy agresivity, skôr opačne,
je tam taká podriadenosť, submisivita, závislosť. Jedno s druhým súvisí. Predpokladaná agresivita by
bola skôr fyzického rázu. U nej zistila fenomén nevyspytateľnosti. Agresivita by prichádzala do úvahy,

ak sa dostane do situácie v rámci medziľudského správania. Vtedy by mohlo ísť akoby o mimovedomé
agresívne správanie. Keď sa cíti medzi ľuďmi v nejakej tiesni, môže u nej vzniknúť taký neočakávaný
impulzívny útok. Teda to platí v prípade, ak sa cíti medzi ľuďmi veľmi ohrozená, vtedy môže dochádzať
k neočakávaným fyzickým prejavom. Nie v bežných situáciách, ale pod tlakom vyvolávajúcom silné
emócie strachu. Pokiaľ ide o zveličovanie, to súvisí s presnosťou vnímania. Za objektívne vnímanie

sa pokladá vnímanie mimo vplyvu emócii. U človeka, u ktorého prevládajú vplyvy emócií, keď je v
strachu, tak veci vidí inak. Pod vplyvom emócii je tendencia veci skresľovať - zveličovať. Ona sa liečila
aj na depresívnu poruchu psychotickú, vtedy je to výraznejšie, vtedy tá hrôza, úzkosť je ovplyvnená
tými duševnými chorobnými príznakmi. Ale aj za bežných okolností, kedy nie je pod vplyvom duševnej
choroby, tak je citlivá na emócie, keď má z niečoho obavu. Vidíme veci horšie akú sú. To však odznie,
ako každá emócia. Vnímanie v súvislosti s požitím omamných látok a v súvislosti s emočným stavom

sa vždy sa vzďaľuje od reality, ale zase je to u každého inak. Výsledky vyšetrenia poškodenej ukazujú,
že sa nedá jednoznačne preukázať organické poškodenie mozgu u poškodenej.

Zo znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/17151 zo dňa 16.01.2014 vypracovaného
KriminalistickýmaexpertíznymústavomPolicajnéhozboruBratislava,odboruprírodovednéhoskúmania

a kriminalistických analýz vyplýva, že skúmaním bola na predložených stopách č. 1, č. 2, č. 3 (rukoväť)
tĺčika), č. 4 a č. 5 dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Na úderných kovových plochách tĺčika nebola
zistená prítomnosť ľudskej krvi. Z krvných stôp č. 1, č. 2, č. 3 (rukoväť tĺčika), č. 4, č. 5 a z porovnávacej
vzorky označenej „R. D., T.. XX.XX.XXXX, byt. Bratislava, Y. XX“ bola vykonaná izolácia analýza DNA,
ktorá bola úspešná. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že z krvných stôp č. 2 a č. 4 bol zistený rovnaký

DNA profil pochádzajúci od jednej a tej istej osoby ženského pohlavia, ktorý je zhodný s DNA profilom
porovnávacej vzorky označenej „R. D., T.. XX.XX.XXXX, H.. Bratislava, Y. XX“. DNA analýzou bolo
dokázané, že pôvodcom vyššie uvedených stôp je vyššie uvedená osoba. Z výsledkov DNA analýzy
ďalej vyplýva, že z krvných stôp č. 1 a č. 5 bol zistený rovnaký DNA profil pochádzajúci od jednej a tej
istej osoby mužského pohlavia, ktorý je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej „I. H.,

T.. XX.XX.XXXX D. H., H. Bratislava, D. X (a zároveň nie je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky
označenej „R. D., T.. XX.XX.XXXX, H.. Bratislava, Y. XX“). DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom
vyššie uvedených krvných stôp je osoba I. H.. Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že DNA profil
zistený z krvnej stopy č. 3 (rukoväť tĺčika) pochádza najpravdepodobnejšie od dvoch rôznych osôb. Ide
o kombináciu DNA profilu porovnávacej vzorky označenej „I. H., T.. XX.XX.XXXX D. H., H. Bratislava,

D. a „R. D., T.. XX.XX.XXXX, H.. Bratislava, Y. XX“.

V rámci posudkovej časti predmetného znaleckého posudku sa uvádza, že na úderných kovových
plochách tĺčika sa nachádzali slabo viditeľné škvrny červenej farby. Skúmaním uvedených škvŕn nebola
zistená prítomnosť ľudskej krvi. Zo steru zaisteného z oboch kovových úderných plôch tĺčika bola

vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá bola úspešná, avšak nebol zistený interpretovateľný DNA profil.

Ing. Patrik Matejov, ktorý vypracoval daný znalecký posudok na hlavnom pojednávaní po tom, čo pred
súdom zložil sľub podľa § 5 ods. 7 v spojení s § 15 ods. 1 per analogiam zákona č. 382/2004 Z. z. (keďže
on sám nie je zapísaný v zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky)

uviedol, že na rukoväti nebola zistená viditeľná stopa, majú ale špecifickú skúšku, ktorou sa dokázalo,
že sa tam ľudská krv nachádza. Skúškou sa podarilo dokázať jej prítomnosť. K mechanizmu vzniku
tých stôp znalec uviedol, že predmetom ich skúmania nie je vznik stôp. V tomto smere na obžalovaným
položenú otázku iba vyslovil názor, že ak by došlo ku kontaktu tĺčika s krvou, s človekom, môže dôjsť k
prenosu biologického materiálu, ale aj nemusí, čo závisí od toho, čo sa s tým tĺčikom dialo po skutku.

Ak by to bolo očistené, môže a nemusí tam ostať nejaká krv.

Z prečítaného znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/17151 zo dňa 13.01.2014
vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava, odboru
kriminalistickej identifikácie, je zrejmé, že kriminalisticko-technickým skúmaním boli na predloženej

vecnej stope označenej č. 3 (drevený tĺčik na mäso s kovovou plochou), zviditeľnené daktyloskopické
odtlačky, ktoré boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné, v dôsledku čoho nebolo vykonané porovnanie
AFIS v daktyloskopických zbierkach.Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie vyplýva popis miesta činu, resp. stav
a popis bytu po skutku so zadokumentovanými stopami a fotodokumentáciou kúpeľne a poškodených
dverí, ako aj miesta, kde sa nachádzal tĺčik na mäso.

Z fotodokumentácie zranení poškodenej sú viditeľné zranenia na tvárovej časti hlavy poškodenej,
pričom ostatný popis zranení okrem znaleckého posudku vyplýva aj z lekárskych - ambulantných
správ zadokumentovaných v spise, ktoré okrem iného reflektujú aj vyjadrenie poškodenej v čase
bezprostredneposkutku(zaznamenanévlekárskejsprávepreúčelytrestnéhokonania),ktoréjezhodné

s jednotlivými výpoveďami poškodenej uskutočnenými v prípravnom konaní.

Z listu obvineného adresovaného poškodenej (nedatovaný), ktorý bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný vyplývajú skutočnosti, ktoré podľa tvrdenia obžalovaného svojím obsahom dokumentujú vzťah
obžalovaného k poškodenej.

Potvrdením o vrátení veci sa dokladovalo vrátenie mobilného telefónu zn. LG, bielej farby, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou poškodenej R. D..

Nájomnou zmluvou zo dňa 29.10.2013 uzavretou medzi prenajímateľom Rudolfom Richterom a
nájomcom I. H. bol upravený nájomno-právny vzťah k bytu (garsónke) na Obchodnej ulici č. 38.

Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. XXXXXXXX bol I. H. postihnutý za priestupok proti majetku
podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za drobnú
krádež - skutok spáchaný dňa 19.10.2013, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.10.2013. Zo záznamu o uložení uvedenej blokovej pokuty možno zistiť, že menovaný sa uvedeného

skutku dopustil v OD MY na Kamennom námestí tým spôsobom, že odcudzil 1 ks rifle PEPE Jeans
v cene 1369,99 Eur a prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, na čo bol pri východe zadržaný
pracovníkom SBS.

Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je okrem vyššie

uvedeného priestupku uvedený údaj o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek
1 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal
dopustiť I. H. tak, že chytil za ruku S. D. a sotil ju, nadával jej slovami „kurva, piča“ a následne sa po nej
zahnal nožom a opäť jej nadával so spôsobom vybavenia: „odložené“.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ celkovo v dvanástich prípadoch
súdne prejednávaný a odsúdený za trestnú činnosť predovšetkým za majetkovú trestnú činnosť, ale
aj za násilnú trestnú činnosť (za ktorú mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12
rokov a 11 mesiacov), pričom v dvoch prípadoch ide o odsúdenie cudzozemským súdom, z ktorých
v jednom prípade nenastali účinky ako keby išlo o rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Pritom

v dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. K uvedeným odsúdeniam
pristupuje odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T 133/2015 zo dňa 29.9.2015.
Odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 04.07.2014
bude predmetom nižšie uvedených úvah súdu v súvislosti s odôvodňovaním výroku o treste.

Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 28.05.2014, ČVS: ORP-1636/1-
VS-B1-2013 bolo trestné stíhanie (vo veci, obvinenie konkrétnej osobe bolo uznesením prokurátora
zrušené) podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku pre zločin nedovolenej výrob omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno d/ Trestného zákona zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie

trestnéstíhanie.Zodôvodneniauzneseniavyplýva,žedôvodomtohtorozhodnutiabolnezákonnýpostup
v súvislosti so zaistenou vecou - zatavenou striekačkou s obsahom kryštalickej látky, resp. nakladanie
so zaistenou vecou bolo vykonané v rozpore so zákonom.

K výroku o vine

Pokiaľ ide o časť skutku uvedenú v odseku 2 a v časti odseku 3 obžaloby vina obžalovaného je
založená na jeho vyhlásení o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a uzneseniasúdu o prijatí tohto vyhlásenia. Pokiaľ ide o časť skutku uvedenú v odseku 1 obžaloby súd na základe
vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti) podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak,

ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne
relevantných zásad, dospel k záveru, že aj v tejto časti bola vina obžalovaného I. H. preukázaná bez
akýchkoľvekrozumnýchpochybnostístouvýnimkou,žesúdzoskutkovejvetyvypustilčiastkovékonanie
obžalovaného zakladajúce právnu kvalifikáciu zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona, kde

súd bol povinný uplatniť zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného) z
dôvodov uvedených nižšie (vzhľadom na povahu skutku z hľadiska konania obžalovaného popísaného v
skutkovej vete obžaloby neprichádzal do úvahy postup v smere oslobodenia spod obžaloby v tejto časti,
ale iba vypustenie časti konania zo skutkovej vety v odseku 1 obžaloby a tým aj vypustenie uvedenej
právnej kvalifikácie). Súd teda pristúpil k čiastočnej úprave skutku a to aj v smere následku, ku ktorému
smerovalo konanie obžalovaného z hľadiska právnej kvalifikácie pokusu zločinu ublíženia na zdraví

podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1 Trestného zákona, rešpektujúc súčasne povinnosť zachovať jeho
totožnosť (pre zachovanie ktorej v zmysle ustálenej judikatúry postačí, ak je aspoň čiastočne zachovaná
totožnosť konania, alebo aspoň čiastočne zachovaná totožnosť následku).

Preto s prihliadnutím na výsledky, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania a ktoré boli predmetom

hodnotenia, mal súd jednoznačne a nepochybne za preukázané, že obžalovaný I. H. sa dopustil
fyzických útokov a verbálnych prejavov voči poškodenej tak, ako je to popísané v skutkovej vete tohto
rozsudku. Tento záver sa opiera o komplexné posúdenie rozhodujúcich skutočností vylučujúcich záver
opačný, resp. akýkoľvek rozumný predpoklad o súčasnej existencii inej alternatívy vzniku poranení
poškodenej vrátane toho, ktorý sa snažil prezentovať obžalovaný v rámci svojej obhajoby.

V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na v podstatných skutočnostiach konzistentné výpovede
poškodenej tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, ktoré sú podopreté aj ostatnými
vo veci vykonanými dôkazmi, predovšetkým zaznamenanými zraneniami v rámci lekárskych správ, o
ktorýchsisúdmoholčiastočneurobiťobrazajzfotodokumentáciezranenípoškodenej,akoajznaleckým

posudkom z odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie Chirurgia a skutočnosťami vyplývajúcimi z
výpovede znalca na hlavnom pojednávaní.

V tomto smere je potrebné poukázať na to, že poškodená R. D. neutrpela jedno zranenie, ale
zranení niekoľko, ku ktorým došlo tak pôsobením silnej intenzity, ako aj intenzity slabšej. Tento fakt

má nepochybne význam pre hodnotenie záverov znalca a jeho vlastných hodnotení, ktorý sa k
možným alternatívam mechanizmu vzniku poranení (napríklad aj odlišných od vyjadrení poškodenej)
vyjadroval vždy jednotlivo ku konkrétnemu poraneniu, pričom tieto skutočnosti v konečnom dôsledku
hodnotí súd rovnako ako iné vykonané dôkazy, a to aj v ich vzájomných súvislostiach. Vzhľadom na
početnosť zranení u poškodenej je logicky a rozumne neobhájiteľné, aby všetky uvedené zranenia

boli spôsobené pádom na tupý predmet, na umývadlo, prípadne na hranu vane, a to na základe
pošmyknutia sa poškodenej spôsobom prezentovaným zo strany obžalovaného. Pritom k úderu do
nosa poškodenej znalec ani žiadnu alternatívu neuvádzal. Okrem toho sa znalec v rámci vlastného
zhodnotenia mechanizmu vzniku zranení uvedeného v písomne podanom znaleckom posudku vyjadril
spôsobom svedčiacim v prospech takého priebehu skutkového deja, ktorý uvádzala poškodená a ktorý

je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Významnýmvtomtoohľadejenepochybnetiežto,žeobžalovanývýslovne,pohotovoabezakéhokoľvek
zaváhania (súd vchádzal aj z uplatnenia zásady bezprostrednosti pri vykonávaní dôkazov, v tomto
prípade výpovede obžalovaného) uviedol, že udretie poškodenej o vaňu hrudníkom (zlomenina rebier) a

úder o umývadlo hlavou bolo v rámci jedného pádu, pričom znalec takýto vznik poranení u poškodenej v
rámci jedného pádu jednoznačne vylúčil. Pozoruhodné je tiež to, že v rámci svojej výpovede na hlavnom
pojednávaní si obžalovaný na niektoré skutočnosti z priebehu konfliktu s poškodenou až veľmi dobre
pamätal, vo vzťahu k iným už takú dobrú pamäť neprezentoval, čo vyplýva z popisnej časti odôvodnenia
tohto rozsudku v časti výpovede obžalovaného.

O agresívnom správaní obžalovaného a jeho vnútornom rozpoložení vo vzťahu k poškodenej svedčí
tiež spôsob, akým pôsobil na dvere na kúpeľni, na ktorých boli zadokumentované známky značného
fyzického násilia na dvoch miestach, o čom si možno urobiť predstavu z fotodokumentácie urobenejpri obhliadke miesta činu. Na agresívne a asociálne rysy u obžalovaného pritom poukázali aj znalci
psychiatri.

Rozpor vo výpovedi obžalovaného, ktorý raz uviedol, že odomknúť dvere na kúpeľni cez dieru v nich išlo
horko ťažko, pričom vzápätí na položenú otázku, či mu poškodená nejako bránila (alebo sa mu snažila
zabrániť nejakými útokmi na neho) odomknúť dvere ním uvedeným spôsobom, uviedol, že to spravil
veľmi rýchlo, nemožno hodnotiť inak, ako účelové obhajobné reakcie obžalovaného, ktoré v rámci ich
hodnotenia iba vyvracajú jeho verziu o tom, že ako vstúpil do kúpeľne, poškodená ho začala napádať.

Pokiaľ by ho poškodená mienila napádať, nepochybne by to urobila už počas toho, ako sa snažil do
kúpeľne prestrčenou rukou cez dvere dostať. Za jednoznačne vyvrátenú možno považovať aj snahu
obžalovaného preniesť vznik poranení na hlave poškodenej na ňu samotnú, teda že si tieto zranenia
mala spôsobiť sama údermi o stenu, nakoľko znalec vo svojej výpovedi jednoznačne vylúčil s náležitým
odôvodnením. V tomto smere tiež možno považovať tvrdenie obžalovaného, v zmysle ktorého mala
poškodená po tom, čo on vstúpil do kúpeľne na tvári krv, za nepravdivé.

Na základe uvedeného súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné výpoveď
poškodenej vo vzťahu ku konaniu obžalovaného považovať za nepravdivú, a to aj v kontexte znaleckého
dokazovania (k poškodenej sa vzťahujúci psychiatrický a psychologický znalecký posudok a výpovede
znalcov na hlavnom pojednávaní, ktorí ich vypracovali). Niektoré nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej

sú pritom vysvetľované práve uvedenými znaleckými posudkami a z toho hľadiska plne pochopiteľné,
ktoré však v nijakom smere nespochybňujú rozhodujúce skutočnosti uvádzané poškodenou z hľadiska
priebehu skutkového deja. V tomto smere preto možno vnímať vyjadrenie poškodenej napríklad ohľadne
jej udretia obžalovaným tĺčikom na mäso po hlave najväčšou silou ako psychologickým posudkom
vysvetlené zveličovanie poškodenou, keďže podľa vyjadrenia znalca z odvetvia chirurgie by poranenie

na hlave poškodenej mohlo byť spôsobené úderom tĺčikom na mäso slabšej intenzity, pokiaľ k tomu
nedošlo rukoväťou tĺčika, kde by mohlo ísť o intenzitu silnejšiu. Taktiež miesto úderu na hlave uvádzané
poškodenou tĺčikom na mäso, odlišné od miesta zisteného znaleckým dokazovaním, zodpovedá
psychologickému znaleckému skúmaniu poškodenej z hľadiska možných odchýlok v jej výpovedi,
a to okrem iného aj so zreteľom na emočné prežívanie, strach a celkový jej stav počas skutku a

bezprostredne po ňom, čo so zreteľom na zistené rysy jej osobnosti a jej postavenie napádanej osoby
(nie napádajúcej) možno považovať za prirodzené a pochopiteľné. Tieto a ani ďalšie mierne odchýlky v
jej výpovedi v nijakom smere nespochybňujú jej celkové vnímanie konania obžalovaného a jej výpoveď
v tomto smere tak, ako je to uvedené v už spomenutej skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd nezistil jediný podstatný dôvod, pre ktorý by si poškodená mala konanie obžalovaného vmyslieť za

účelom privodenia trestného stíhania obžalovaného.

Naopak, znalci psychiatri uviedli, že poškodená netrpela a netrpí bludmi a halucináciami, čo bolo
potvrdené aj pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní, pričom tento výslovne uviedol, že kvalitatívne
vnímanie poškodenej zmenené nebolo, bola schopná o skutku vypovedať v kontexte reality, na čo

nemalo vplyv ani predchádzajúce užitie omamnej látky poškodenou. Jej interpretácia sa nevymyká
realite a poškodená nebola opojená inak než obvykle, nebola opojená vyššou dávkou, ktorá by jej
navodila iné prežívanie, ktorá by inak ovplyvňovala jej psychické funkcie. Podanie omamnej látky
nezmenilo jej psychické stavy. Zo strany poškodenej nebol daný iný kontext, než ten, ktorý zistili
pri podávaní omamnej látky z jej strany. Množstvo a charakter omamnej látky nepodmienil u nej

psychózu,halucinácie,bludy,inézmenynálady,mániu,depresiu,nepodmienilanespôsobilnáhluzmenu
psychických funkcií. Jej vnímanie teda nebolo ovplyvnené. Rovnako znalkyňa psychologička uviedla,
že poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti trestného stíhania. Istú
mieru devalvácie vierohodnosti jej výpovede z dôvodov uvedených znalkyňou možno podľa názoru súdu
vnímať práve v kontexte už spomenutých miernych odchýlok vo výpovedi poškodenej, nie však v tom

smere, že by poškodená klamala. Tieto nezrovnalosti nemožno v žiadnom smere hodnotiť ako také,
ktoré by odôvodňovali postup, resp. závery súdu odôvodňujúce uplatnenie zásady „in dubio pro reo“,
teda v prospech obžalovaného, a to aj vo svetle ostatných vo veci vykonaných dôkazov. V tomto smere
nie nepodstatným je ďalšie vyjadrenie znalkyne psychologičky, v zmysle ktorého v priamej súvislosti
s vyšetrovaným trestným činom je u poškodenej zistená zvýšená hladina úzkosti, obáv z obvineného,

ktorý sa údajne má vrátiť z vyšetrovacej väzby. Ide o priame následky traumy psychickej, ale aj fyzickej,
ktorú od neho utrpela. Ide o úzkosť, ktorá nie je predstieraná.Za významné považuje súd už vyššie uvedené skutočnosti zistené znalcami psychiatrami
a predovšetkým znalkyňou psychologičkou ohľadne osobnosti poškodenej, ktorá (osobnosť)
predovšetkým v stave počas a po skutku nepochybne nie je a nebola na takej úrovni, aby si vymyslela

takú skutočnosť, akou je použitie tĺčika na mäso obžalovaným pri jej napádaní, ktorý sa v byte nimi
užívaným našiel, resp. žeby s takouto vymyslenou skutočnosťou predtým alebo potom vôbec bola
schopná kalkulovať. Znalecké dokazovanie vo vzťahu k jej duševnému stavu a štruktúre jej osobnosti
to vylučuje.

Tu je namieste tiež uviesť, že znaleckým skúmaním kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Bratislava bola na predmetom tĺčiku na rukoväti zistená prítomnosť ľudskej krvi, ktorá predstavuje
kombináciu DNA tak obžalovaného, ako aj poškodenej, čo, vchádzajúc z obhajobného tvrdenia
obžalovaného, zakladá otázku, ako sa tam súčasne krv oboch dostala, hoci aj len na rukoväť tĺčika,
ak podľa zhodného vyjadrenia tak obžalovaného, ako aj poškodenej, po konflikte žiadne práce ani
činnosti (ktoré by mohli byť spojené s použitím tohto predmetu) nevykonávali. Ak obžalovaný uvádza, že

uvedený predmet počas skutku určite nemal v ruke, ide o skutočnosť, ktorá toto jeho tvrdenie absolútne
vyvracia, okrem iného aj tým, že sa tam nachádzali stopy krvi jeho a poškodenej súčasne. Iný incident,
počas ktorého by bolo možné súčasne preniesť stopy krvi oboch na tento tĺčik nebol totiž zo strany ani
jedného z nich uvedený. V tomto smere je významné zistenie Kriminalistického a expertízneho ústavu
Bratislava, v rámci ktorého viditeľné stopy krvi na tĺčiku na mäso neboli zistené, tieto zistili osobitnou

skúškou. Pritom z oboch kovových úderných plôch tĺčika bola vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá
bola úspešná, avšak nebol zistený interpretovateľný DNA profil. Uvedené zistenia v kontexte výpovede
poškodenej a mechanizmu vzniku jej poranení uvedeného znalcom z odvetvia chirurgie pripúšťajú iba
jeden logický a nespochybniteľný záver, že obžalovaný predmetný tĺčik na mäso pri fyzických útokoch na
poškodenú použil (v dôsledku čoho sa naň dostala krv tak jeho, keďže sám vo svojej výpovedi uviedol,

že krvácal, ako aj krv poškodenej), pričom skutočnosť, že k zisteniu ich krvných stôp došlo uvedeným
spôsobom svedčí pre ten fakt, že obžalovaný predmetný tĺčik na mäso po skutku umyl, na čo mal, ako
vyplýva z jeho výpovede, dostatok času a o čom svedčí aj miesto, kde sa tento tĺčik na mäso nachádzal,
ktoré je zachytené na fotodokumentácii nachádzajúcej sa v spisovom materiály. V tejto súvislosti súd
ešte poukazuje na tú skutočnosť, že poškodená uviedla časti svojho tela, na ktoré ju mal obžalovaný

uvedeným predmetom udierať v zhode s tým, ako možnosť pôsobenia tohto predmetu na uvedené časti
tela potvrdil aj znalec. Je len ťažko predstaviteľné a v kontexte vykonaného dokazovania neudržateľné,
žeby k takejto zhode došlo, ak by v tomto smere poškodená pravdu nehovorila.

Nemožnoopomenúťanitúskutočnosťuvádzanúobžalovaným,vzmyslektorejsapouvedenomkonflikte

s poškodenou rozprával minimálne 3 - 4 hodiny (pred znalcami psychiatrami pritom uviedol časový údaj
2 hodiny). Na druhej strane pritom uviedol, že poškodená zaspala do 10 minút po podaní lieku diazepam
z jeho strany. Je rozumne neobhájiteľné, aby si poškodená liek nepýtala oveľa skôr ako po troch alebo
štyroch hodinách vzhľadom na jej stav, únavu a bolesti hlavy a s obžalovaným komunikovala taký dlhý
čas, ako to on prezentuje.

V súvislosti s posudzovaním vierohodnosti výpovede poškodenej súd teda nezistil žiadnu takú okolnosť,
ktorá by jej verziu v rozhodujúcich skutočnostiach v relevantnej miere spochybňovala. Naopak,
poškodená nepopierala, že by užívala drogy, nepopierala ani skutočnosť v súvislosti so slamkou
potrebnou pre užitie drogy, ako ani to, že jej následne obžalovaný pomohol si ľahnúť a dal jej diazepam

(po tom, čo zistil, že je jej skutočne zle), preto nie je rozumný dôvod sa domnievať, že by uvádzala
nepravdu v iných otázkach významných pre meritórne rozhodnutie v tejto trestnej veci a že by chcela
obžalovanému nedôvodne uškodiť uvádzaním nepravdivých okolností. K niektorým pochopiteľným
nepresnostiam sa už súd vyjadril na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o drogy, ktoré mali byť nájdené v rolke toaletného papiera a ktoré podľa obžalovaného patrili
poškodenej,ajvtomtosmeresútopráveskutočnostiuvádzanéobžalovaným,ktorénemožnopovažovať
za hodnoverné, najmä pokiaľ ide o spôsob manipulácie s nimi obžalovaným. Ak nechcel mať vo svojej
blízkosti drogy z obavy pred trestným stíhaním, tak ako uvádzal, nie je súdu zrejmé, prečo ich odložil, dal
si pozor na odtlačky a dal to do papiera, ale sa ich priamo nezbavil. Pozoruhodná je obava obžalovaného

pred trestným stíhaním, hoci ako vyplýva z odpisu registra trestov, pripojeného spisu a doloženého
rozsudku, v iných prípadoch obavu z trestného stíhania obžalovaný vonkoncom nemá. Pokiaľ ide o
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 28.05.2014, ČVS: ORP-1636/1-VS-B1-2013,
ktorým bolo trestné stíhanie podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku pre zločin nedovolenejvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona zastavené, aj s ohľadom na uvedené je tento listinný
dôkaz pre rozhodnutie v tejto trestnej veci irelevantný.

Nemožno tiež opomenúť ostatné svedecké výpovede, či už to bola výpoveď dcér poškodenej S. D. a
jej priateľa C. W., ako aj svedkyne N. M., ktoré poskytujú dostatočný obraz, resp. tento dotvárajú (aj
keď nepriamo) vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Okrem skutočností
zhodných aj s výpoveďou poškodenej ohľadne odcudzenia sumy 600,-Eur z peňaženky poškodenej (nie

svedkyňou N. M.), o ktorých sa dozvedeli v podstate ihneď, ako došli za poškodenou po skutku, ako
aj o odcudzení karty poškodenej (vzatie karty obžalovaný priznal), sú zhodne uvádzané skutočnosti
aj ohľadne ataku obžalovaného s nožom na S. D. v minulosti, o čom svedčí aj záznam v evidencii
priestupkov, a to bez ohľadu na spôsob vybavenia tohto skutku. Skutočnosť, že došlo k odloženiu
veci neznamená, že by sa uvedená skutočnosť nezakladala na pravde a v tomto smere nie je
dôvod domnievať sa o nepravdivosti výpovedí svedkov C. W., S. D. a aj poškodenej R. D.. Aj keď

táto skutočnosť priamo so skutkom nesúvisí, súd ju nepovažuje za úplne bezvýznamnú z hľadiska
posudzovania všetkých do úvahy pripadajúcich súvislostí.

Pokiaľ ide o odcudzenie sumy 600,-Eur, súd aj v tomto smere nevidí žiaden dôvod spochybňovať
výpoveď poškodenej, ktorá okrem toho uviedla dôvod, pre ktorý mala uvedenú sumu v peňaženke

a účel, na ktorý ich chcela použiť, pričom pokiaľ jej obžalovaný vzal kartu, čo tiež poškodená a
svedkovia uviedli, niet dôvod pochybovať aj tom, že jej obžalovaný vzal aj uvedenú hotovosť. Jeho
vyjadrenie, že o týchto peniazoch nemal vedomosť možno opäť hodnotiť ako čisto účelovú, keďže jej
aj podľa vlastného vyjadrenia vzal kartu. Tomu zodpovedá aj celý kontext správania sa obžalovaného
z hľadiska následného výberu peňazí v zistených sumách a neúspešné pokusy o výber ďalších súm

z účtu poškodenej, ako aj obžalovaným uvádzaná, resp. predpokladaná suma, ktorú v ten deň údajne
potreboval. To, že obžalovaný priznal vinu za odcudzenie finančných prostriedkov, resp. v tomto smere
pokus vo vzťahu k celkovej sume, ako aj karty, resp. jej neoprávnené použitie, možno pripisovať
existujúcej dôkaznej situácii. Jeho následné vyjadrenie, že tak urobil preto, že ide o tvrdenie jeho proti
tvrdeniu poškodenej a on to nemá ako dokázať, vyznieva prinajmenšom pochybne, nakoľko obžalovaný

s bohatou trestnou minulosťou nepochybne musí mať vedomosť o tom, že on nie je povinný nič
dokazovať (obzvlášť v prípade relevantných pochybností), ale sú to orgán činné v trestnom konaní, ktoré
znášajú ťarchu v podobe zabezpečovania dôkazov. Pokiaľ by sa obžalovaný cítil skutočne nevinný,
nemal žiaden dôvod uznávať vinu na základe ním uvedeného pochybného argumentu. V tomto smere
možno jeho postup považovať za taktiku v rámci jeho obhajoby aj so zreteľom na už uvedenú sumu 600,-

Eur, k odcudzeniu ktorej malo dôjsť v rámci konania obžalovaného popísaného v 1 odseku obžaloby,
ktoré obžalovaný popiera, čo je samozrejme relevantným právom obhajoby, avšak aj uvedené umožňuje
utvoriť si obraz o argumentačnej presvedčivosti jeho obhajoby v celej jej šírke.

Tu nemožno opomenúť absolútne neakceptovateľné argumenty prezentované obžalovaným v súvislosti

s jeho tvrdením ohľadne časových súvislosti nákupu liekov pre poškodenú v súvislosti s jej stavom a
spôsobenými zraneniami. Na jednej strane obžalovaný tvrdil, že poškodenú žiadal a veľmi prehováral,
aby išli do nemocnice, že potrebovala lekára, na druhej strane uviedol, že liek asi nevyhnutne
nepotrebovala, keďže sa domnieval, že spí a preto jej ich doniesol až s niekoľkohodinovým odstupom.
Pritom sa jej nemohol dovolať a mala mať vypnutý telefón. Takéto správanie sa obžalovaného z hľadiska

jeho obrany je neobhájiteľné, keďže podľa vlastného vyjadrenia mal vedomosť o jej zraneniach, sám
uviedol, že potrebovala lekára, k čomu mu ona uviedla, že je jej zle a že je unavená. Pokiaľ by
sa tieto tvrdenia obžalovaného z hľadiska ním prezentovanej starostlivosti o poškodenú zakladali na
pravde, nepochybne by jej lieky zabezpečil ihneď a neodradila by ho od toho ani preplnená lekáreň na
Obchodnejulici,tedamiestablízkoichbydliska(existujepritomviacerolekárnioveľabližšieakolekáreňv

Poluse). Okrem toho mal obžalovaný dostatok časového priestor na kúpu liekov aj pred ním uvádzaným
stretnutím v Poluse. Samotným obžalovaným uvádzaný stav poškodenej by ho v prípade, že poškodená
nedvíha telefón, resp. že ho má údajne vypnutý, nemohol nechať ľahostajným, ak by skutočne mal takú
starosť o poškodenú, ako sa snaží prezentovať. Sú to teda práve skutočnosti uvádzané obžalovaným,
ktoré sa vymykajú zásadám správneho usudzovania a logike, ktoré v konečnom dôsledku umožňujú

posudzovať obhajobu obžalovaného ako čisto účelovú, irelevantnú a v konečnom dôsledku za zjavne
nehodnovernú. Tu možno poukázať aj na výpoveď svedkyne Jany Richterovej, ktorá výslovne uviedla,
že obžalovaný si po jej telefonáte vlastný mobil vypol a následne jej volal z iného telefónneho čísla s tým,
že ju požiadal, aby na ich stretnutie nevolala policajtov. Tvrdenie obžalovaného, že sa na políciu, resp.do ním obývaného bytu, kde boli prítomní policajti nedostavil z dôvodu, že sa bál dcéry poškodenej,
ktorá mu už v minulosti urobila problémy, je zjavne neopodstatnené, nakoľko táto pri konflikte medzi ním
a poškodenou nebola prítomná. Tu sa črtá úplne iný dôvod, pre ktorý sa obžalovaný v prvých dňoch

vyhýbal orgánom činným v trestnom konaní (na ktorý poukázal aj prokurátor v rámci svojej záverečnej
reči), a nie to, že tam chcel ísť až so svojim obhajcom. Vzhľadom na jeho trestnú minulosť nemal
dôvod na obavy sa ihneď dostaviť na políciu a prípadne využiť svoje práva, a to prípadne aj z hľadiska
odmietnutia vypovedať.

Čo sa týka listu obžalovaného adresovanom poškodenou, je tento listinný dôkaz bez podstatného
právneho významu, nakoľko z neho na jednej strane nevyplýva, kedy bol napísaný a skutočnosti v ňom
uvedené v nijakom smere vinu obžalovaného nevyvracajú a ani nezmierňujú.

S poukazom na uvedené považoval súd obhajobu obžalovaného v celej jej šírke za neopodstatnenú
a účelovú a vzhľadom na už vyššie uvedené úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov mal vinu obžalovaného za skutok právne kvalifikovaný ako pokus zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1 Trestného zákona za preukázanú. V tomto smere súd len dodáva,
že vzhľadom na intenzitu vedenia niektorých fyzických atakov na telesnú integritu poškodenej, ich
rozsah a miesta, na ktoré obžalovaný útočil, na verbálny prejav obžalovaného, v rámci ktorého uviedol,
že poškodenú chce len zmrzačiť a na následky, ku ktorým jeho konanie vo vzťahu k poškodenej

bezprostredne mohlo viesť (k ťažkej ujme na zdraví v podobe poruchy zdravia trvajúcej po dlhší čas
tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku), ako aj na úmyselné konanie obžalovaného v podobe
priameho úmyslu, ktorý nepochybne z vyššie popísaného konania obžalovaného vyplýva, je uvedená
právna kvalifikácia v plnej miere opodstatnená.

Možno ešte konštatovať, že čo sa týka zákonnosti prípravného konania, súd nezistil žiadne pochybenie
zo strany orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich procesného postupu, a to ani pri obhliadke
miesta činu a zaistenia stôp, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom. Neboli zistené žiadne
pochybenia v tom smere, že by niektorý zo zabezpečených dôkazov nemohol byť použitý a vykonaný v
konaní pred súdom pre jeho nezákonnosť. K počiatočnej námietke obžalovaného vo vzťahu k znalcovi

chirurgovi je potrebné uviesť, že tento nebol ošetrujúcim lekárom poškodenej tak, ako sa to snažil
prezentovať obžalovaný a táto skutočnosť ani z ničoho nevyplýva. Taktiež nebola zistená žiadna
okolnosť, pre ktorú by závery tohto znaleckého posudku bolo možné v nejakom smere spochybňovať.

Súd však nemohol uznať obžalovaného za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa

§ 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného
zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo bez rozumných pochybností preukázané konanie
obžalovaného v zmysle uzamknutia poškodenej v byte v úmysle znemožniť jej daný byt slobodne
opustiť. Aj keď vzhľadom na niektoré skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu možno vysloviť
podozrenie o nezabezpečení miesta činu zo strany orgánov činných v trestnom konaní spôsobom, ktorý

by neumožňoval prípadnú snahu o manipuláciu v súvislosti s dokazovaním, nemohol súd postupovať
v prípade konania, ktoré bolo obžalovanému kladené za vinu v zmysle tejto právnej kvalifikácie
inak, ako v prospech obžalovaného pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“. Uvedené podozrenie
pre súd vplýva totiž z toho, že na snímke z fotodokumentácie zabezpečenej pri obhliadke miesta
činu (teda pri fotodokumentácii uskutočnenej ako prvej) a zachytávajúcej práčku, nie sú kľúče od

bytu (údajne patriace poškodenej) zachytené, avšak na snímke z fotodokumentácie uskutočnenej pri
previerke výpovede na mieste už obžalovaný ukazuje predmetné kľúče práve na mieste na práčke,
na ktorom sa predtým evidentne nenachádzali. Ide o pozoruhodný jav, ktorý v rámci prípravného
konania nebol skúmaný a v podstate na to už ani nebol priestor. Vzhľadom na to, že túto skutočnosť
nemožno bez akéhokoľvek dôkazu pripísať na vrub obžalovaného, súd bol povinný postupovať vo

vyššie naznačenom smere a túto časť konania obžalovaného zo skutkovej vety vypustiť, rovnako ako
na to nadväzujúcu právnu kvalifikáciu. V tomto svetle možno vnímať aj skutočnosti spojené s telefónom
poškodenej, ktorého odcudzenie nebolo zahrnuté do obžaloby, čo však nemožno vysvetľovať v tom
smere, že by si poškodená ňou uvádzané skutočnosti ohľadne tohto telefónu vymyslela. V súvislosti s
uvedenou právnou kvalifikáciou súd len poznamenáva, že zamknutie poškodenej na toalete zo strany

obžalovaného a následne jej odomknutie na požiadanie poškodenou nemožno tak po objektívnej ako
aj po subjektívnej stránke právne kvalifikovať ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste u obžalovaného súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal
z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj

na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V prejednávanej trestnej veci pritom súd zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie
súhrnnéhotrestupodľa§42odsek1Trestnéhozákonazapoužitiatzv.asperačnejzásady,t.j.zostrujúcej
zásady pri ukladaní trestu upravenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona. V danom prípade ukladaním
súhrnného trestu vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu totiž súd tento trest u obžalovaného ukladal

za dva, resp. za viac trestných činov spáchaných dvomi skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom.

U obžalovaného sa ukladanie súhrnného trestu vzťahuje na jeho predchádzajúce odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 04.07.2014, právoplatného dňa
04.07.2014 za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/133/2015 zo dňa 29.9.2015 ukladanie
súhrnnéhotrestuneprichádzalodoúvahy,nakoľkoskutokatrestnýčinjevovzťahukodsúdeniutrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 04.07.2014 vo vzťahu recidívy, nie
súbehu, keďže v podstate ide o nerešpektovanie výzvy na nástup do výkonu trestu uloženého uvedeným

trestným rozkazom.

Súd u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť, pričom u obžalovaného zistil jednu
priťažujúcuokolnosťvpodobejehopredchádzajúcichodsúdení(§37písmenom/Trestnéhozákona).Na
priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov nemohol súd prihliadať, nakoľko táto

okolnosť našla svoj výraz už pri použití asperačnej zásady, ktorej aplikácia mala za následok zvýšenie
hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. na 13 rokov a 4 mesiace rokov (horná hranica trestnej
sadzby v zmysle § 155 odsek 1 Trestného zákona predstavuje 10 rokov, zvýšením o 1/3, t. j. o 3 roky
a 4 mesiace /40 mesiacov/ dosiahne táto hranica 13 rokov a 4 mesiace). V opačnom prípade by išlo o
dvojité pričítanie tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného.

V prípade obžalovaného sa na základe použitia § 38 odsek 5 Trestného zákona (opätovné spáchanie
zločinu - predchádzajúce odsúdenie za trestný čin lúpeže podľa § 234, odsek 1, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T 208/2003 zo dňa
11.06.2003 na trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 11 mesiacov, čo pri aplikácii prechodného

ustanovenia § 437 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. napĺňa znaky zločinu) dolná hranica
trestu odňatia slobody zvýšila o jednu polovicu, a to výpočtom upraveným v § 38 odsek 8 Trestného
zákona zo 4 rokov na 7 rokov, pričom súd nepoužil zmierňujúce ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného
zákona, nakoľko podľa názoru súdu súčasne použitie relevantných ustanovení § 38 odsek 5, odsek 8 a
§ 42 odsek 1, § 41 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na povahu skutku a všetky okolností jeho

spáchania, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, nepovažuje za neprimerane prísne.

Výmeru súhrnného trestu odňatia slobody 11 rokov a 8 mesiacov u obžalovaného za spáchané skutky
(teda aj za zbiehajúci skutok) súd považoval v rámci zákonom stanovenej a na základe zákona
upravenej trestnej sadzby smerom nahor za dostatočný a adekvátny s ohľadom na spôsob spáchania

stíhaného zločinu, a to aj z hľadiska vývojového štádia pokusu trestného činu so zreteľom na jeho
povahu, opakované fyzické útoky voči poškodenej, následok, ktorého spôsobenie z jeho konania hrozilo,
ďalej tú skutočnosť, že obžalovaný skutkami (vrátane skutku z odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému súd
ukladal súhrnný trest) naplnil zákonné znaky štyroch trestných činov, spôsob správania po spáchanískutku, zavinenie a v neposlednom rade s prihliadnutím na jeho kriminálnu minulosť z hľadiska
predchádzajúceho značného počtu odsúdení a samotnú osobu obžalovaného, ktorá napriek vysokej
výmere trestu (12 rokov a 11 mesiacov) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T 208/2003

zo dňa 11.06.2003 neviedla k náprave obžalovaného. Naopak stíhaný skutok obžalovaný spáchal
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z uvedeného odsúdenia. Doposiaľ uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave obžalovaného a ani podmienečné prepustenie
z výkonu uloženého vysokého trestu odňatia slobody nesplnilo svoj účel. Spôsob spáchania činu,
zistené zranenia poškodenej a osoba obžalovaného odvodňuje uplatnenie predovšetkým represívnej

funkcie trestu za spáchané trestné činy. Takýto trest podľa názoru súdu zodpovedá požiadavkám
individuálnej a generálnej prevencie predpokladaným v úprave účelu trestu, kritériám, z ktorých je súd
povinný pri ukladaní trestu vychádzať a súčasne chráni spoločnosť pred páchateľom súdeného zločinu
(ako aj prečinov) pred jeho ďalším trestnoprávne relevantným konaním počas danej výmery trestu. V
osobe obžalovaného ide recidivistu s bezohľadným a cynickým správaním (čo vyplýva zo spávania
obžalovaného po spáchaní skutku), ktorá v nijakom smere nemôže odôvodniť trest odňatia slobody v

nižšej výmere. Obžalovaný pritom nemá rešpekt ani k súdnym rozhodnutiam, o čom svedčí odsúdenie
obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 3T/133/2015-93 zo dňa 29.09.2015 za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona

Súd už len poznamenáva, že ak páchateľ spácha závažný trestný čin v krátkej dobe po výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný trestný čin, prípadne počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry opodstatnené a
žiaduce prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za účelom dosiahnutia,
resp.naplneniavšetkýchfunkcií,ktorétrestplniťmáaktorénebolinaplnenévýkonompredchádzajúceho
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovaného, keďže, ako

už bolo konštatované, stíhaného skutku sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za závažnú trestnú činnosť vo výmere
12 rokov a 11 mesiacov.

Na tomto základe pri snahe o spravodlivé potrestanie páchateľa tak, ako to predpokladá § 1

Trestného poriadku, v ktorom je obsiahnutý samotný účel trestného konania, súd dospel k záveru, že
preukázanému spáchaniu uvedených trestných činov zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 11 rokov a 8 mesiacov (uvedených osem mesiacov zodpovedá trestu odňatia slobody uloženého
mu výrokom o treste trestného rozkazu, ktorý súd rušil v rámci ukladania súhrnného trestu odňatia
slobody). Neuloženie prísnejšieho trestu obžalovanému, ktorý by prípadne korešpondoval so samotnou

zvýšenou hornou hranicou trestnej sadzby, súd odôvodňuje v podstate iba tým, že takýto trest by
prichádzal do úvahy pri dokonanom trestnom čine - zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1
Trestného zákona.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného v súlade s § 48 odsek
2 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

So zreteľom na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody súd podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona

zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa
04.07.2014, právoplatného dňa 04.07.2014, ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v psychiatrickom znaleckom posudku, v rámci ktorých

znalci indikovali potrebu uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, súd
navrhované ochranné liečenie podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona obžalovanému uložil.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, súd bol viazaný návrhom poškodenej a tento návrh nebol
oprávnený prekročiť, aj keď z obsahu spisu vyplývala aj možnosť poškodenej uplatniť si nárok na

náhradu škody v zmysle bodového ohodnotenia spôsobených zranení uvedeného v znaleckom posudku
znalcom z odvetvia chirurgia a sumy zodpovedajúce jednému bodu v rozhodnom čase. Nakoľko si
poškodená uplatnila náhradu škody vo výške 1.500,-Eur zodpovedajúcej sume odcudzených finančnýchprostriedkov obžalovaným, ktorá suma zodpovedá vykonanému dokazovaniu a je obsiahnutá aj v
skutkovej vete rozsudku, súd jej uvedenú sumu priznal výrokom o náhrade škody.

Záverom vo vzťahu ku konaniu obžalovaného tesne pred vyhlásením rozsudku, kedy sa snažil založiť
do spisu listiny (s námietkou zaujatosti), súd už len uvádza, že na takéto konanie už obžalovaný
nemal nijaký priestor a ani oprávnenie a tieto listiny mohol založiť do spisu až následne po vyhlásení
rozsudku. V danom momente už bolo vyhlásené nielen uznesenie, ktorým predseda senátu vyhlásil
dokazovanie za skončené, ale boli už aj prednesené záverečné reči a bola vykonaná záverečná porada

senátu. Zo systematiky ustanovení Trestného poriadku nepochybne vyplýva, že vyhlásenie rozsudku
za daného stavu už nie je nikto, a teda ani obžalovaný, oprávnený nijakým spôsobom odďaľovať nielen
akýmkoľvek verbálnym alebo písomným prejavom, ale ani zakladaním akýchkoľvek iných listín. Pokiaľ
chcel obžalovaný vzniesť voči komukoľvek zo senátu námietku zaujatosti, mohol a mal tak urobiť v čase
prípustnom podľa Trestného poriadku. Pritom, ak námietka zaujatosti sa týka iba procesných dôvodov,
napríklad z dôvodu uznesenia, ktorým súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným, o takejto

námietke súd ani nekoná, ale uvedená skutočnosť môže byť namietaná v podanom odvolaní.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení,
súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Poškodený môže podať odvolanie iba čo do výroku o náhrady
škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.