Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221438
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221438.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu majetkovej škody 638,06 EUR a nemajetkovej ujmy
127,61 EUR, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom zamieta.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 21.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 638,06 EUR a nemajetkovej ujmy 127,61 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku
na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,

žalobca zastúpený splnomocneným práv. zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o. AK predvolanie na
pojednávanie dňa 22.3.2016 prevzal dňom 10.3.2016, ako je zrejmé z č. l. 90 súdneho spisu s tým, že
rovnako žalovaná zastúpená MS SR prevzala predvolanie na termín 22.3.2016 dňom 10.3.2016, ako
je zrejmé z č. l. 90 súdneho spisu. Podľa súdu je zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu pojednávania
podľa § 115 ods. 2 Obč. súd por. v trvaní 5-dní bola zachovaná.

Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,

lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, a na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Vzhľadomkneúčastižalobkyneažalovanejnapojednávanísúdpočaskonaniasaoboznámilsobsahom
spisového materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na čís. l. l.-4, v
zmysle tohto podania je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na tom základe, že príslušný súd nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ako je zrejmé z č. l. 2. Ďalej sa

súdoboznámilsč.l.5anasl.,atovydanéplnomocenstvo,nač.l.6-potvrdenieoprijatíspisusprílohami,
nač.l.10anasl.-rozhodnutieKSNRotom,žesudcoviaOSNZsúvylúčení,akojezrejmézpís.podania
OS NZ na č. l. 15 súd postúpil spis OS KN, na č. l. 16 - potvrdenie o prijatí návrhu, pís. podanie súdu na
č. l. 17-18, pís. podanie splnom. práv. zást. žalobcu na č. l. 19-20, pís. podanie OS NZ na č. l. 21-23, nač. l. 25-33 - vyjadrenie žalovanej s požiadavkou na zamietnutie žaloby, kde poukazuje žalovaná na to,
že návrh má byť zmätočný, prenášanie dôkaznej povinnosti na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu, poukazuje na podmienky uplatnenia nároku, a to s poukazom na § 15 ods. 1 zák. č.

514/2003 podľa ktorého nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
pís. žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ďalej s poukazom na § 16 ods. 1
zák. č. 514/2003 ak príslušný orgán neuspokojí nárok do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, poukazuje na to, že predbežné
prerokovanie nároku je ustanovenou podmienkou, aby mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s

poukazom aj na staršiu judikatúru R 28/1978, na základe toho poukazuje na predčasne uplatnený
nárok na súde. Poukazuje žalovaná na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, čím zmaril prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktoré sám
požiadal. Z uvedeného dôvodu žalovaná návrh žalobcu nepovažuje za prerokovaný. K podmienkam
úspešného uplatnenia žalobca menuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. V tomto smere súd

poukazuje, že krátke poriadkové lehoty môžu objektívne brániť posúdeniu zákonnosti exekúcie, ak ex.
titulom je NZ alebo rozhodcovský rozsudok, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočných trov exekúcie, ako je zrejmé aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (ASKURCOM C-40/08),
ktoré nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Za tejto situácie unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu exekučných

titulov s poukazom na to, či spĺňajú všetky kritériá zákonnosti. Napokon poukazuje žalovaná aj na §
44 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d). Rovnako poukazuje na to, že 15-
dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Napokon ešte
poukazuje žalovaná na Nález ÚS I US SR 16/02, v ktorom sa konštatuje, že v prípadoch preskúmania
posúdenia, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy aj v spojení s ďalším rozhodnutím II US SR 64/97 nedodržanie lehôt
sa nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, ako
je zrejmé z rozhodnutia I US 63/00. Z uvedeného vyplýva, že ani nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy konania. Ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR 2 Cdon 129/97
zodpovednosť za nesprávny úradný postup nezakladá vady konania. Rovnako poukázal na ďalšie
rozhodnutie NS SR č. 4 Cdo 24/04, podľa ktorého porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí

alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, nenašiel svoj obraz vo vydanom rozhodnutí. Poukazuje aj
na rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 1018/07, kde rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nedá sa
hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Ďalej poukazuje na to, že nesprávny úradný postup nemá
legálnu definíciu. Ďalej poukazuje žalovaná na to, že nezákonné rozhodnutie je potrebné konštatovať
v rozhodnutí súdu, rovnako poukazuje na to, že súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu. Ďalej vo svojom podaní poukazuje žalovaná na
to v bode 3 Existencia prieťahov v konaní, že možno podľa § 9 ods. 2 zák. 514/2003 pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov, len ak by boli konštatované vo výsledkoch
sťažnosti na prieťahy v konaní, žiadosti o prešetrenie vykonania sťažnosti v právoplatnom rozhodnutí,
v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí ES, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v rozhodnutí ÚS o ústavnej sťažnosti. Na základe
uvedených žalovaná mala za to, že žalobca nesplnil si ani povinnosť tvrdenia, ani ich preukázania,
preto žalovaná považuje tieto skutočnosti, existenciu prieťahov, za nepreukázané. Žalovaná považuje
za potrebné poukázať pri riešení otázky porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať len ÚS, ako je zrejmé z nálezu

I US 41/02, nakoľko ak by iný ako ÚS SR bol oprávnený preskúmať podľa zák. č. 514/2003 či došlo
k prieťahom v konaní, zrejme by to viedlo k absurdnej situácii v tom, že napr. na prvom stupni by
OS preskúmaval postup aj súdov vyššieho stupňa KS, NS, čo je zrejme v rozpore so zákonom, k
čomu dospel napr. aj Krajský súd Nitra vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Co/285/2011. Ďalej sa vyjadruje
žalovaná k materiálnej škode, k vyčísleniu nemajetkovej ujmy, k príčinnej súvislosti. Rovnako poukazuje

na rozhodnutie Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť na č. l. 25-33, 34- pís.
podanie súdu, oznámenie o založení znaleckého posudku na č. l. 35-37, na č. l. 38 - potvrdenie o
pridelení spisu, pís. podania súdu na č. l. 39, pís. podanie žalobcu na č. l. 40-43, pís. podanie súdu
na č. l. 44, žiadosť o poskytnutie informácie 46-47, pís. podanie OS KN na č. l. 48, 49 -50 e-mailovákomunikácia úč. konania so údom pís. podania súdu na č. l. 51- ospravedlnenie žalovanej 52-55 návrh
na prerušenie konania žalobcu, 56-57 ospravedlnenie, ZP 58-59, 60 -61 písomné podanie súdu, 63-65
uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na preruš. konania, 67-73 odvolanie podané zo ZEP, písomné

podania súdu 74 -76 prijatie elektronického podania, písomné podanie zák. sudkyne 77, podanie 78,
rozhodnutie. predkladacia správa 83-84, rozhodnutie KS NR 85-90, ktorým súd o identickom návrhu,
ktorého prílohou je práve rozhodnutie OS Nového Mesta n/Váhom 11C/355/12-109 z dňa 17.12.2014,
o ktorom návrhu súd právoplatne rozhodol OS v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím KS NR pod
č. kon. 2Co/221/15-85, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2016, písomné podanie

súdu 91-93 s ospravedlnením 94-95 žalovanej, návrh na prerušenie konania 96-103, oboznamuje sa
pripojený spis OS X. č. XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená súdu dňa 15.8.2011 s tým, že súd zamietol dňa 26.8.2011, t. j. v zákonnej lehote a voči
uvedenému rozhodnutiu žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o. ani nepodal v zák. lehote odvolanie, z čoho
možno predpokladať dôvodný súhlas s postupom súdu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom
na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla,
že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli
doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyaažpotejtožiadostivlehote
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na

súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného
nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona
číslo514/2003Z.z.existujúvšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve

nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade
nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k
nesprávnemuúradnémupostupu.Následne poukazujenariešenieotázkyexistencieprieťahovvkonaní,
v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať
z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania

sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej
má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil
svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje
existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia

základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 638,06 EUR a nemajetkovej ujmy

127,61 EUR.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto

tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery vprávo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmenaprávoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora platilo, že oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Žalobca opätovne svojím podaním z č. l. 96 a nasl,. podal návrh na prerušenie konania, ktorý návrh
zdôvodnil odkazom na rozhodnutie OS Nového Mesta n/Váhom 11C/355/12-109 z dňa 17.12.2014,
ktorým súd konanie prerušil, o tomto návrhu súd právoplatne rozhodol a to OS KN ktorý súd návrh
na prerušenie konania zamietol a to v spojení s rozhodnutím KS NR 85-90, ktorým súd o identický

návrh na prerušenie konania potvrdil. Prílohou nového návrhu je práve rozhodnutie OS N. m. n. v. ,
o ktorom návrhu súd právoplatne rozhodol OS v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím KS NR pod č.
kon. 2Co/221/15-85, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2016. Súd sa počas konania
oboznámil s pripojeným spisom OS X. v orig. č. XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého je zrejmé, že žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15.8.2011 s tým, že súd zamietol dňa 26.8.2011, t. j. v

zákonnej lehote a voči uvedenému rozhodnutiu žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o. ani nepodal v zák. lehote
odvolanie, z čoho možno predpokladať dôvodný súhlas samotného navrhovateľa s rozhodnutím súdu
v zmysle ktorého predložené podanie z ktorého mal žalovaný za to, že je exekučným titulom nespĺňa
zákonné predpoklady pre vydanie poverenia na vedenie exekúcie.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej

veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,

treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej
moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci. Žalobcaodvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti

súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o
prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné

konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia

upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
anivznikškody,resp.ujmy.Vzhľadomnatoužpotomniejepotrebnéabolobynadbytočnéavrozporeso

zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy,
ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom

podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe

uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom
poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,
natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je

odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj
NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom
všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze

povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené
v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechalabez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia
vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabez-pečovacie inštitúty a bankové
zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a

tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch
ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd
síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky

úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie

uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť
uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie

okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká

už v okamihu spla-nosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,

kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia
zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich

ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak
skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol
postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu

ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym
rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia
medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že

žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť
najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, aka) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide

o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi sa
odporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladné podmienky na

prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.

Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v
zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu v
citovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednávanom prípade bolo možné pokračovať

bez prerušenia konania.

Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo
navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že

navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III. - záver.

V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to
do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým
konania. Ďalej nie je možné k uvedené-mu dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému

posudku, nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi
otázkami v tom ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa
vyjadrovať k osobe znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie

dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska

uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.