Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613205525
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Lakotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1613205525.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Kristínou Lakotovou v právnej veci navrhovateľa: AB BANY, s.r.o.

so sídlom Moravský svätý Ján č. 697, IČO: 43858350, zastúpený advokátskou kanceláriou Vasiľová,
s.r.o., Bajkálska č. 29/C, Bratislava, proti odporcovi: R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, A.,
zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, Pribinova č. 3, Malacky o zaplatenie sumy 1.495,78 eur

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 590,
82 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10.11. 2010 domáhal zaplatenia

sumy vo výške 1.824,36 eur s príslušenstvom odporcom Marekom Ružičkom - Moil - SERVIS. Svoj
návrh odôvodnil tým, že odporcovi dodal tovar, ktorý odporca riadne prevzal a na základe toho mu
navrhovateľ vystavil faktúru č. 20090219, znejúcu na sumu 1.257,84 eur, splatnú dňa 05.10.2009 a
faktúru č. 20090256 znejúcu na sumu 237,94 eur, splatnú dňa 30.10.2009. Tieto faktúry však odporca
neuhradil.Uznesenímč.k.10Cb114/2011zodňa19.12.2012súdnanávrhnavrhovateľapripustil,abydo
konania pristúpil ďalší účastník R., nar. XX.XX.XXXX na strane odporcu ako odporca v 2. rade. Zároveň
súd pripustil zmenu návrhu navrhovateľa, a to tak, že odporca v 1. rade Marek Ružička - Mobil- SERVIS

je povinný uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 635,51 eur s príslušenstvom a odporca v 2. rade
R. je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 1495,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 1257,84 eur od 06.10.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 328,58 eur od 15.10.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh na vstup ďalšieho
účastníka odôvodnil tým, že odporca v 2. rade uznal, že kúpil tovar, ktorý bol fakturovaný v celkovej
sume 1495,78 eur, a preto by mal túto časť žalovanej pohľadávky zaplatiť on a nie odporca v 1. rade.

Následne navrhovateľ a odporca v 1. rade uzatvorili zmier a súd uznesením č.k. 10Cb 114/2011-135 zo
dňa 20.02.2013 vylúčil návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade na samostatné konanie.

Navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s Marekom Ružičkom
-Moil - SERVIS ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu odovzdal tovar uvedený vo faktúrach č.
20090219 a č. 20090256. Celková kúpna cena uvedená na týchto faktúrach predstavuje výšku 1.495,78
eur. Navrhovateľ konal od začiatku v presvedčení, že kupujúcim tovaru uvedeného na týchto faktúrach

je Marek Ružička - Moil - SERVIS, a z toho dôvodu mu tovar osobne odovzdal a vystavil faktúry na
jeho obchodné meno. Nakoľko tento mu uvedené faktúry neuhradil, obrátil sa navrhovateľ na súd s
návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal Mareka Ružičku - Moil - SERVIS na
zaplatenie kúpnej ceny. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2013 uviedol, že v priebehukonania vyšla najavo nová skutočnosť, a to že odporca R. D., ktorý vypovedal v konaní ako svedok
uviedol, že tovar uvedený na vyššie uvedených faktúrach v hodnote 1495,78 eur sa nachádza u neho,
a teda on je skutočným kupujúcim. Navrhovateľ uviedol, že táto skutočnosť mu nebola do tejto doby

známa, pričom vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2013 uviedol, že síce je pravda,
že vedel, že predmetný tovar - vozík pôjde odporcovi, avšak za zmluvného partnera považoval Mareka
Ružičku Moil - SERVIS, a preto mu aj poskytol zľavu vo výške 45% ceny a tovar mu aj priamo odovzdal.
Vo svoji predchádzajúcich vyjadreniach tiež uviedol, že v prípade žeby vedel, že skutočným kupujúcim je
odporca túto zľavu by neposkytol a tiež by tovar neodovzdal pánovi Ružičkovi, ale by ho prostredníctvom

dopravcu odovzdal priamo odporcovi. Na základe toho navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na
uhradenie dlžnej sumy vo výške 1495,78 eur s príslušenstvom a tiež na náhradu trov konania.

Odporca vo svojich vyjadrenia uvádza, že je pravda, že predmetný tovar v hodnote 1495,78 eur uvedený
na faktúrach má on, a o jeho kúpe komunikoval priamo s navrhovateľom. Tovar mu odovzdal pán F.,
ktorému aj zaplatil sumu 500 eur, to či p. F. túto sumu odovzdal navrhovateľovi nevedel uviesť. Odporca

potvrdil, že tovar si u navrhovateľa objednal avšak nezaplatil, nakoľko faktúra bol vystavená na Mareka
Ružičku Moil - SERVIS. Na základe toho odporca namieta svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Odporca
zároveň vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ich písomnými

vyjadreniami, a tiež s faktúrami č. 20090219 a č. 20090256 a dodacími listami k týmto faktúram ako aj
s ostaným obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu s Marekom Ružičkom Moil - SERVIS, na základe ktorej
mu vystavil vyššie uvedené faktúry a odovzdal mu tovar špecifikovaný na týchto faktúrach. Marek

Ružička Moil - SERVIS svojím podpisom na dodacích listoch potvrdil prevzatie tohto tovaru. O. následne
predmetný tovar odovzdal odporcovi.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odovzdaniu tovaru zo strany
navrhovateľa ako predávajúceho O.. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania zostalo určenie, kto
je kupujúcim a teda povinným uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, a tým aj pasívne legitimovaným v tomto

súdnom konaním.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol vozík ako aj ďalší tovar špecifikovaný vo faktúrach číslo 20090219 a č. 20090256 v hodnote
1495,78 eur s Marekom Ružičkom - Moil - SERVIS. Túto skutočnosť má súd za dokázanú predovšetkým

z výpovede navrhovateľa, ktorý sa opakovane vyjadril, že za zmluvného partnera pri uzatváraní kúpnej
zmluvy považoval Mareka Ružičku - Moil - SERVIS. Z toho dôvodu mu odovzdal predmet kúpy - vozík
a tiež mu poskytol zľavu na kúpnu cenu. Táto skutočnosť je tiež dokázaná vyhotovenými faktúrami a
dodacími listami, ktoré sú vystavené na obchodné meno Marek Ružička- Moil - SERVIS, pričom O. tieto
faktúry ani dodacie listy nerozporoval, tovar prevzal, čo svojím podpisom potvrdil aj na dodacom liste. Na

základe uvedeného má súd nad všetko pochybnosť preukázané, že navrhovateľ konal v presvedčení,
že kupujúcim je Marek Ružička- Moil - SERVIS, pričom o tomto bol presvedčený až do momentu, keď
O. odmietol uhradiť vystavené faktúry s odôvodnením, že skutočným kupujúcim je R., u ktorého sa
predmetný tovar aj nachádza.

Podľa § 49a prvá veta Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle, kto je skutočným
kupujúcim. Je zrejmé, že navrhovateľ konal v presvedčení, že kupujúcim, teda osobou, ktorej bol právny
úkon určený bol Marek Ružička- Moil - SERVIS, keďže na jeho meno vystavil faktúry, odovzdal mu
predmet kúpy a poskytol mu ako svojmu obchodnému partnerovi zľavu na kúpnu cenu. Z vyjadrenianavrhovateľa je zrejmé, že skutočnosť, kto je kupujúci bola pre neho rozhodujúca, nakoľko pokiaľ by
vedel, že skutočným kupujúci je odporca, nebolo by prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to z dôvodu,
že podľa vyjadrení účastníkov konania, v takom prípade, by navrhovateľ neposkytol odporcovi zľavu na

kúpnu cenu a odporca by o tovar za takúto cenu nemal záujem. Z uvedeného je teda zrejmé, že omyl
navrhovateľa sa týkal takej podstatnej skutočnosti bez ktorej by k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo.

Súd ďalej skúmal otázku, či osoba, ktorej bol úkon určený, teda O. vedel o tom, že navrhovateľ koná v
omyle. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že O. vedel o tom, že navrhovateľ

koná v omyle v otázke, kto je skutočným kupujúcim, nakoľko faktúry, ktoré boli vystavené na jeho meno
nikdy nerozporoval a taktiež podpísal dodacie listy a prevzal tovar, ktorý bol predmetom kúpy, pričom
vedel, že skutočným kupujúcim je odporca, ktorému predmet kúpy odovzdal. Je teda zrejmé, že O.
využil omyl navrhovateľa, aby takto získal zľavu na kúpnu cenu za tovar, nakoľko vedel, že v prípade,
žeby navrhovateľ vedel, že kupujúcim je odporca, takúto zľavu by neposkytol a k uzatvoreniu zmluvy
by nedošlo.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle

vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá je pre neho rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený - O.,
vedel o tomto omyle navrhovateľa. V tomto prípade by bolo možné kúpnu zmluvu považovať v zmysle
ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú. Nakoľko sa však navrhovateľ neplatnosti
právneho úkonu nedovolal, súd v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka považuje kúpnu zmluvu
uzatvorenú medzi navrhovateľom a Marekom Ružičkom-Moil-SERVIS za platnú.

Z uvedeného vyplýva, že nakoľko odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný
uhradiť kúpnu cenu a tým nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh

navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že priznal úspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania, ktoré potreboval pri uplatňovaní práva proti
neúspešnému navrhovateľovi. Trovy odporcovi spočívali v hotových výdavkoch za cestovné a trovách
právneho zastúpenia advokátom. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za sedem úkonov právnej

pomoci - 7x 71,37 eur (príprava a prevzatie zastúpeniam, písomné podanie na súd zo dňa 28.05.2013,
písomné podanie na súd zo dňa 06.09.2013, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2013, písomné
podanie na súd zo dňa 24.09.2013, ďalšia porada s klientom dňa 18.10,2013, účasť na hlavnom
pojednávaní dňa 23.10.2013 ), 7 x režijný paušál vo výške 7,81 eur za vyššie uvedené úkony právnej
pomoci vykonané v roku 2013, čo spolu predstavuje sumu 554,26 eur.

V zmysle ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovami konania sú aj hotové výdavky
účastníkov konania. Hotovými výdavkami účastníka konania podľa tohto ustanovenia sú aj náklady na
dostavenia sa na súdne konanie. Z tohto dôvodu súd priznal odporcov náhradu nákladov za cestu
z Púchova do Malaciek dňa 23.10.2013, kedy sa uskutočnilo hlavné pojednávanie. Pri určení výšky

cestovného súd postupoval podľa § 73 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,
podľa ktorého osobe, ktorá sa zúčastnila na súdnom konaní sa prizná náhrada výdavkov cestovného
verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastnémotorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom. Nakoľko
odporca použil na cestu z Púchova do Malaciek vlastné motorové osobné vozidlo, a v tomto prípade
okolnosti nevyžadovali, aby cesta bola vykonaná osobným motorovým vozidlom, súd priznal odporcovi

náhradu nákladov cestovného ako pri ceste vlakom, a to vo výške 18,28 eur za cestu z Púchova do
Malaciek a späť. Rovnako súd postupoval aj v prípade nákladov na cestovné za účelom porady odporcu
s právnym zástupcom dňa 18.10.2013 a priznal odporcovi náhradu nákladov ako pri ceste vlakom z
Púchova do Malaciek a späť vo výške 18,28 eur.

Spolu bola takto odporcovi priznaná náhrada nákladov vo výške 590,82 eur, na úhradu ktorej súd
zaviazal navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.