Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Maroš Fekete

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/464/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223604
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315223604.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti odporcovi:
LITE - SLOVAKIA SK, s.r.o., Kvetná 16, Nová Dedinka, IČO: 44 682 808, o zaplatenie 742,73 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti v časti istiny vo výške 742,73 eura z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
742,73 eura od 30. 08. 2014 do 05. 04. 2016 v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 143,62 eura (čo predstavuje trovy

právneho zastúpenia navrhovateľa) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Soni Pohovejovej,
advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 27. 11. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 742,73 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 30. 08. 2014 až do
zaplatenia z titulu nezaplatenia poistného.

Odporca dňa 18. 04. 2016 písomne súdu oznámil, že zaplatil navrhovateľovi dlžnú istinu spolu s úrokom
z omeškania a trovami konania vo výške 44,50 eura.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal svoj návrh na začatie konania späť v časti
istiny vo výške 742,73 eura z dôvodu čiastočného zaplatenia odporcom a žiadal, aby súd konanie

zastavil v tejto časti zastavil.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späť
vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späť vzatia návrhu.Vdanomprípadedošlokčiastočnémuspäťvzatiunávrhunazačatiekonaniapredzačatímpojednávania,
s čím podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nebol potrebný súhlas odporcu, a preto súd konanie bez žiadania
súhlasu odporcu podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil v časti istiny vo výške 742,73 eura.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: poistnou zmluvou zo dňa 01. 07. 2012, výpisom z
inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 02. 07. 2012 do 16. 11. 2015, výzvou na zaplatenie zo
dňa 07. 07. 2014, oznámením o zániku poistenia zo dňa 22. 10. 2014, kópiami šekových poukážok,
výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi,

založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové

vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľaust.§788ods.3OZsúčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch
v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. a/ OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

Podľa ust. § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to
za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz
za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa ust. § 796 ods. 2 OZ ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného
obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa ust. § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Podľa ust. § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.Podľa ust. § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie

zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa ust. § 803 ods. 2 OZ ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné

zaplatené, je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.

Podľa ust. § 803 ods. 3 OZ ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí
poistiteľovi poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové poistné
patrí poistiteľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v
zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže

splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).Súd mal v konaní predloženými listinnými dôkazmi, najmä poistnou zmluvou zo dňa 01. 07. 2012,
výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 02. 07. 2012 do 16. 11. 2015, výzvou na
zaplatenie zo dňa 07. 07. 2014 a oznámením o zániku poistenia zo dňa 22. 10. 2014 preukázané,

že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu dňa 01. 07. 2012 pre havarijné poistenie motorových
vozidiel so začiatkom poistenia odo dňa 02. 07. 2012 na dobu neurčitú. V tejto poistnej zmluve bola
dohodnutá povinnosť odporcu platiť poistné vo výške 282,05 eura štvrťročne. Odporca zaplatil poistné v
predpísanej výške za obdobie od 02. 07. 2012 do 02. 01. 2014, pričom ďalšie poistné nezaplatil napriek
výzve navrhovateľa zo dňa 07. 07. 2014.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že nezaplatením ďalšieho poistného odporcom navrhovateľovi
ani jeden mesiac po obdržaní výzvy na zaplatenie predmetné poistenie v súlade s ust. § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka zaniklo dňa 29. 08. 2014, pričom podľa ust. § 803 ods. 1 Občianskeho
zákonníka navrhovateľovi vzniklo právo na poistné za dobu do dňa zániku poistenia, teda za obdobie
od 02. 01. 2014 do 29. 08. 2014 vo výške 742,73 eura.

Odporca v konaní nerozporoval, že skutkový stav sa udial tak, ako je uvedené v predchádzajúcich
častiach tohto rozsudku, poukazoval iba na to, že počas konania zaplatil navrhovateľovi dlžnú istinu
vo výške 742,73 eura, takže súd za použitia ust. § 120 ods. 3 O.s.p. považoval skutkový stav tvrdený
navrhovateľom ohľadom povinnosti odporcu zaplatiť poistné za dobu do dňa zániku poistenia, teda

za obdobie od 02. 01. 2014 do 29. 08. 2014 vo výške 742,73 eura za nesporný. Uvedené zaplatenie
žalovanej istiny vo výške 742,73 eura odporcom navrhovateľovi dňa 05. 04. 2016 mal súd jednoznačne
preukázané odporcom predloženými kópiami šekových poukážok.

Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca po podaní návrhu na začatie konania zaplatil navrhovateľovi

poistné za dobu do dňa zániku poistenia, teda za obdobie od 02. 01. 2014 do 29. 08. 2014 vo výške
742,73 eura a navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti istiny späť, na čo súd reagoval
zastavením konania v časti istiny, súd bude v ďalších častiach rozsudku odôvodňovať svoje rozhodnutie
o časti návrhu na začatie konania, ktorú navrhovateľ nevzal späť a ktorú teda žiadal priznať, a to o
úrokoch z omeškania.

Ako bolo uvedené vyššie, odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné za dobu do dňa zániku
poistenia, teda za obdobie od 02. 01. 2014 do 29. 08. 2014 vo výške 742,73 eura. Keďže odporca
jednoznačne preukázateľne zaplatil navrhovateľovi svoj peňažný dlh až po jeho splatnosti, dostal sa v
zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka do omeškania s platením peňažného záväzku ako dlžník.

I keď odporca tvrdil, že okrem istiny zaplatil navrhovateľovi aj úroky z omeškania, súd nemal v zmysle
ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. odporcom preukázané, že zaplatil navrhovateľovi okrem istiny aj úroky
z omeškania, pretože z odporcom predložených kópiami šekových poukážok vyplývalo, že dňa 05. 04.
2016 zaplatil navrhovateľovi istinu vo výške 742,73 eura a zaplatený súdny poplatok vo výške 44,50

eura. Súd preto považoval tvrdenia odporcu v časti zaplatenia úrokov z omeškania navrhovateľovi za
nepreukázané, takže im nevyhovel.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania odporcu s platením
jeho peňažného dlhu dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením dlžnej sumy vznikol

nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, platného v čase
uzavretia poistnej zmluvy dňa 01. 07. 2012 s odkazom na § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
odporcu s plnením peňažného dlhu (prvý deň omeškania odporcu bol deň 30. 08. 2014, čo bol deň

nasledujúci po dni zániku predmetnej poistnej zmluvy) bola 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
takže navrhovateľovi patrili úroky z omeškania zvýšené o 8 percentuálnych bodov, teda 8,15 % ročne.
Nakoľko si navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne, teda vo výške
nižšej, ako mu patrila, súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania v ním uplatnenej výške

z oneskorene zaplatenej istiny od prvého dňa omeškania (dňa 30. 08. 2014) až do dňa ich reálneho
zaplatenia navrhovateľovi (dňa 05. 04. 2016).

Na základe vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel.Odporca sa na pojednávanie, konané dňa 25. 04. 2016 nedostavil, i keď doručenie predvolania mal
vykázané riadne a včas. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,

pretože svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca navrhovateľa sa
na pojednávanie, konané dňa 25. 04. 2016 tiež nedostavil, i keď doručenie predvolania mal vykázané
riadne a včas. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože svoju
neúčasť ospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo sumy 143,62 eura, ktorá
predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony

právnej pomoci po 51,45 eura (prevzatie a príprava a podanie návrhu na začatie konania), 2 režijné
paušály po 8,39 eura a náhradu za platbu DPH.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v
časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa súdu predložil v zákonnej lehote podľa
ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.