Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lenka Halmešová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112237533
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112237533.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: H. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. - V. C. P. XX, zastúpený Ing. D. V., bytom X. - R. XX, proti odporcovi: Bystrina SK
s.r.o., IČO: 36 736 465, so sídlom Nitra - Štefánikova 84, o zaplatenie sumy 3960,51 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1582,05 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2012 doplneným podaním zo dňa 10.12.2012
domáhal, aby súd zaviazal odporcu navrhovateľovi vydať potvrdenia o dosiahnutom príjme vo forme
mzdy podľa § 75 ods. 2 písm. a), d) Zák. práce, ďalej potvrdenie od príjme zo závislej činnosti za obdobie
od 1.2.2005 do 18.47.2011 podľa jednotlivých rokoch a taktiež vydať potvrdenia o ročnom zúčtovaní
daní a preddavkov za zamestnanca v rokoch 2005 až 2010 jednotlivo za každý rok. Odporca je povinný
navrhovateľovi za obdobie január až marec 2011 vyplatiť zostatok mzdy vo výške mzdách 1582,50 Eur
a je povinný vyplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za okamžite skončený pracovný pomer vo výške 3

mesiacov vo výške 2378,46 Eur. Odporca je povinný zaplatiť nevyplatenú mzdu a odstupné v súhrnnej
výške 3960,51 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku včítane úrokov 9% p.a. počítanej od 18.4.2011
ku dňu vyplatenia.
V návrhu uviedol, že navrhovateľ odporcovi v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce vypovedal pracovnú
zmluvu uzatvorenú 1.2.2005 pre nevyplatenie mzdy za obdobie január, február, marec 2011 a požiadal
ho o vyplatenie nedoplatku na mzde, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v období rokoch 2008,
2009, 2010, vyplatenie stravného od 1.2.2008 a náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného

zárobku za výpovednú lehotu troch mesiacov. V podanom návrhu na vyplatenie mzdy a odstupného
podáva presný výpočet čistej mzdy a z toho vyplývajúceho nedoplatku mzdy vyplatiť zostatok mzdy za
január 2011 ako doplatok mzdy vo výške 792,82 € bez poskytnutej zálohy 400,- € za február 2011 vo
výške 792,82 € a za časť mesiaca marec 2011 vo výške 50% z mesačnej mzdy vo výške 396,41 € spolu
za nevyplatených mzdách 1582,05€ a vyplatiť odstupné vo výške 3x mesačnej mzdy čiže 3x792,82
€=2378,46€.

Na pojednávaní dňa 25.11.2013 na návrh zástupcu navrhovateľa súd pripustil zmenu žalobného petitu
nasledovne:
Odporca je povinný navrhovateľovi vydať potvrdenia o dosiahnutom príjme vo forme mzdy podľa § 75
ods. 2 písm. a, d, Zákonníka práce, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od 1.3.2010 do 18.4.2011podľa jednotlivých rokov a taktiež vydať potvrdenie o ročnom zúčtovaní daní a preddavkov zamestnanca
za rok 2010.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pracovnú zmluvu so žalovaným uzavrel vo februári 2005 na
pozícii obchodného zástupca, vodiča, plniča pitnej vody. Výplatu mu žalovaný vždy vyplácal na ruku,
nikdy výplatné pásky nepodpísal. Posledný mesiac predtým, ako mu F. oznámil, že nemusí prísť do
práce, čo bolo 18.4.2011 a nevyplatil mu mzdu. Keď sa pýtal na peniaze, povedal mu, že mu nič nedá
a môže ísť preč. Následne mu nedvíhal telefón a neodpovedal na sms-ky. Keď sa prihlásil na Úrade

práce, nemohol poberať podporu, nakoľko nemal zápočtový list, ani iné poklady. Z dôvodu nevyplatenia
mzdy dňa 18.4.2011 doručil žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru a to doporučenou
poštou. V tomto konaní sa domáha vyplatenia mzdy tak, ako to špecifikoval v písomnom podaní zo dňa
10.12.2012.To,žemalživnostenskýlistjepravda,F.hopožiadal,abysitovybavil.On tentoživnostenský
list nepredložil daňovému úradu, ktorý mu nepridelil IČO a preto sa domnieva, že tento živnostenský
list nie je platný. Nie je pravdou, že by robil pre žalovaného ako živnostník. Od roku 2005 pracoval pre

firmu Likra ako Z. F. a v roku 2007, keď si založili spoločnosť Bystrina s.r.o., pracoval preto túto firmu.
On si daňové priznanie nepodával, toto podával za neho Ing. F. a predtým Z. F.. Nevie preukázať, že mal
uzavretú pracovnú zmluvu, nakoľko pracovná zmluva mu zmizla zo stolíka, tak ako mu zmizol originál
živnostenského listu. Nemá ani dôkaz o dohodnutej mzde, lebo táto mzda bola dohodnutá ústne, išlo o
ústnu dohodu na 800 eur mesačne. Kolega Ing. C. mal ten istý problém, avšak on si pracovnú zmluvu

zobral so sebou a v tejto pracovnej zmluve je dohodnutá mzda 800 eur mesačne. Presne takú istú
pracovnú zmluvu mal uzatvorenú aj on.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že pracovnú zmluvu, ktorú od nich súd žiada nie je
možné predložiť, nakoľko odporca neumožnil navrhovateľovi vstúpiť na pracovisko ani za tým účelom,

aby si zobral svoje osobné veci. Navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom, čo preukazuje
žiadosťami o vydanie identifikačného preukazu pre vstup osôb do areálov spoločnosti Duslo Šaľa.
Navrhovateľ je v dôkaznej núdzi, nakoľko odporca mu neumožnil vstup na pracovisko a prístup k jeho
veciam a zástupcovia odporcu v trestnom konaní odmietli vypovedať.

Právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ tvrdí, že so žalovaným uzavrel pracovný pomer
1.2.2005, avšak z výpisu z OR žalovaného vyplýva, že odporca vznikol dňa 8.2.2007 a teda nemohlo
dôjsť k uzavretiu riadneho pracovného pomeru. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k
uzavretiu pracovného pomeru nemohlo dôjsť ani k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktorý
neexistoval. Žalovaný nepopiera určitý vzťah medzi žalobcom a žalovaným tento existoval. Žalobca

predložil žalovanému originál živnostenského listu vydaného Obvodným úradom v Nitre dňa 5.6.2006
s obchodným menom H. O., IČO: 43193676, v predmete ktorého je aj nákladná cestná doprava
vykonávaná vozidlami do hmotnosti 3,5 tony vrátane. Vzťah žalobcu a žalovaného bol založený
práve na obchodnej spolupráci. Žalobca vykonával pre žalovaného činnosť ako podnikateľ na základe
živnostenského oprávnenia. Žalovaný si overil na Obvodnom úrade v Nitre predmet podnikania žalobcu.

Prvotná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola v roku 2007 vo februári, keď spoločnosť vznikla.
O spolupráci požiadal práve žalobca z dôvodu finančnej núdze a predmetom tejto spolupráce bol rozvoz
vody ako obchodný zástupca a to na základe predloženého originálu živnostenského listu. Dôvodom
tejto spolupráce bola práve finančná núdza žalobcu a začaté exekúcie na jeho majetok. Práve z dôvodu
začatého exekučného konania bola odmena žalobcovi vyplácaná na ruku, aby ju nebolo možné strhnúť

zo strany exekútora. Spolupráca žalobcu a žalovaného bola bez akejkoľvek písomnej zmluvy bolo to
len na základe ústnej dohody, nakoľko žalobca a žalovaný boli blízky priatelia. Peniaze boli vyplácané
v hotovosti na ruku žalobcovi v sume 800 eur približne, pričom o tomto žiadny listinný dôkaz neexistuje.
Táto spolupráca medzi žalobcom a žalovaným trvala asi od roku 2007 do marca 2011. Listinné dôkazy
preukazujúce oprávnenie vstupu žalobcu do areálu Duslo Šala predložené na dnešnom pojednávaní v

žiadnom prípade nepreukazuje existenciu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Navyše
žalobca ako živnostník nevystavoval faktúry o svojej činnosti a preto ich žalovaný ani nemá k dispozícii
a tieto nemá v účtovníctve založené.

Zástupca odporcu MVDr. V. F. uviedol, že je konateľom v spoločnosti Bystrina Sk s.r.o. avšak čo sa týka

pracovnoprávnychvzťahovnevieničonich.Navrhovateľapoznácezsyna,vieževspoločnostipracoval,
avšak nevie na aký pracovno právny vzťah. Vie, že boli so synom kamaráti, mali predtým dobrý vzťah.
On mu požičiaval nejaké stroje, lebo navrh. mal vinice. Čo sa týka pracovno právnych vzťahov, on dal
plnomocenstvo synovi. On mal zdravotné problémy, bol operovaný, preto celú firmu riadil predovšetkýmjeho syn Ing. V. F., ktorý mal na to právomoc a v ekonomickej sfére to bola jeho nevesta Ing. Z. F., bolo
to v podstate od založenia firmy 8.2.2007.

Svedok Ing. V. F. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľovi pomohol, keď mu bolo najťažšie, aby mohol
prežiť a zo začiatku pracoval u jeho manželky, ktorá mala živnosť a prostredníctvom manželky mu
umožnil u nich pracovať s tým, že bude vyplácaný tak, aby mu to neuškodilo, keďže mal exekúcie.
Dostával odmenu mimo pracovného vzťahu v hotovosti. Navrhovateľ mal živnosť v tom čase a povedal,
že svoju prácu bude najskôr manželke a potom firme fakturovať avšak ani raz sa tak nestalo. Za celé

tie roky im nepredložil žiadnu faktúru. Pracovnú zmluvu s navrhovateľom ani jeho manželka ani on ako
neuzavrel. Odmenu mu najprv vyplácal v slovenských korunách, nepamätá si presne sumu ale mohlo to
byť 25 až 26 tis. Sk mesačne a neskôr 800 eur mesačne, pričom odmena mu bola vyplácaná týždenne
a to v alikvotnej čiastke tak, aby mesačne dostal sumu 800 eur. Priemerná mzda za takúto prácu sa
pohybuje od 400 do 500 eur mesačne. Navrhovateľ dostával viac aby si mohol vyplácať výdavky navyše.
Navrhovateľ si sám vypočítal takúto sumu s tým, že si bude sám platiť odvody. Aj po založení spoločnosti

Bystrina SK s.r.o. navrhovateľ pracoval týmto istým spôsobom. On ho nenahlásil na sociálnej poisťovni
a zdravotnej poisťovni ako zamestnanca, nakoľko navrhovateľ povedal, že si odvody bude odvádzať
a hradiť sám. Ani v účtovníctve ako živnostníka nemal vedeného navrhovateľa, nakoľko mal vedené
exekúcie a odmenu mu musel vyplácať zo svojho. Navrhovateľ robil rozvoz balenej vody po rôznych
podnikoch aj do Duslo Šala. Pri vyplácaní odmeny navrhovateľ nepodpisoval žiadne potvrdenie. On je v

spoločnosti Bystrina SK s.r.o. splnomocnený konateľom a v spoločnosti Techno Agro som konateľom a
aj majiteľom. Navrhovateľ ani pre túto spoločnosť nepracoval, a ani spoločnosť s ním pracovnú zmluvu
neuzavrela. Podľa výpisu zo sociálnej poisťovne v roku 2011 zamestnávali päť zamestnancov a v
roku 2012 troch zamestnancov. S týmito zamestnancami mali uzavretú pracovnú zmluvu. Na živnosť
pracovali dvaja a to Y. a J., títo pracujú aj doteraz pre nich a dvaja na trvalý pracovný pomer - G., ktorý

stále pracuje a boli aj ďalší ktorí pracovali krátkodobo. Pán C. pracoval istý čas, bol to pracovno právny
vzťah, teda ako zamestnanec. Pán C. bol skôr údržbár a pomocník. Nepamätá si presne dátum dokedy
pre neho navrhovateľ pracoval, ale bolo to začiatkom roku 2011. Uznáva, že mu nevyplatil celú odmenu.
Rozišli sa v zlom, lebo navrhovateľ chcel pracovať, oni prácu nemali a dlžili mu spätne nevyplatených
1000 eur na mzde, nechceli to zbytočne navyšovať. V rámci tohto konania sa chceli s ním dohodnúť

ponúkli mu 1600 eur, najskôr to prijal, potom to stiahol, mala to byť náhrady mzdy za dva mesiace.
Svedok Ing. Z. F. uviedla, že ona bola konateľom v tejto spoločnosti do 16.4.2008. V spoločnosti
vykonáva najmä fakturačnú činnosť, čiže fakturuje odberateľom a mám na starosti styk so zákazníkmi.
Účtovnéveciprenichrobíexternáfirmaatakistopersonálnučinnosť,onasatomunerozumie.Čosatýka
navrhovateľa, tento s nimi spolupracoval, pracoval na živnosť, rozvážal vodu po zákazníkoch. Poznal

ho manžel, takže on sa s ním dohodol. Od manžela vie, že navrhovateľ nechcel pracovať na pracovnú
zmluvu lebo mal exekútorov. Vie, že si založil živnosť. Boli dohodnutí, že im bude vystavovať faktúry,
nakoniec k tomu nedošlo. Keď sa zhoršila ekonomická situácia firmy, nemohli si dovoliť platiť toľko ľudí,
preto manžel oznámil navrhovateľovi, že nemá pre neho prácu. Vie, že tam zostali nevyplatené nejaké
mesiace, asi za jeden a pol mesiaca. Teraz majú len jedného zamestnanca na trvalý pracovný pomer, v

minulosti ich mali viac. Okrem toho pre nich pracujú ďalší dvaja tiež na živnosť. Ona s navrhovateľom
ako živnostenský subjekt Likra nespolupracovala a ani spoločnosť Techno- Agro.

Svedok Ing. K. C. uviedol, že pracoval pre Ing. F. od septembra 2008 na pozícii výrobný riaditeľ. Najskôr
pre firmu Techno - Agro a potom pre Bystrina Sk. Keď sa presúvala výroba tak F. prepustil dvoch

zamestnancov, im dal na výber či zostanú pracovať na inej pozícii alebo odídu, tak zostal ako výrobný
robotník a obsluhoval technológiu do apríla 2011. Potom dal výpoveď z dôvodu nevyplatenia mzdy,
zostal mu dlžný 800 eur. Mal prísť pre doklady z titulu ukončenia pracovného pomeru, avšak ani tieto
mu nevydal. On v oboch firmách pracoval na pracovnú zmluvu, mal pracovnú zmluvu uzatvorenú so
zamestnávateľom Techno Agro dňa 19.9.2008, mzdové podmienky 30 tis. Sk, pozícia výrobný riaditeľ a

pracovnú zmluvu so zamestnávateľom - odporcom nástup do práce 1.3.2010 na dobu neurčitú, funkcia
výrobný riaditeľ, hrubá mzda 800 eur.
Navrhovateľ pre odporcu pracoval ako výrobný robotník, najskôr pre Techno Agro a potom pre Bystrinu,
pracoval na pracovnú zmluvu. Vie, že aj navrhovateľ mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s odporcom,
táto pracovná zmluva bola na stole na prevádzke v Z. a bola v šanóne s revíznymi správami. Nevie

prečo tam táto pracovná zmluva bola. Na zmluvách bol uvedený zamestnávateľ Techno Agro a Bystrina
Sk a zamestnanec navrhovateľ a boli podpísané navrhovateľom. Nevie z akého dátumu boli. V tom
období práve tí, ktorí boli prepustení pracovali tiež na pracovnú zmluvu a to p. O. a F.. Následne tam
zostali traja - on, navrhovateľ a p. G.. Potom tam bol ešte šofér p. Y. ktorý pracoval na živnosť. Najskôrmzdu dostávali riadne na účet, potom peniaze nosil p. F. po malých sumách v rámci mesiaca, žiadne
pokladničné doklady nepodpisovali, iba im povedal, že ak to potrebujú majú si to zobrať v kancelárii.

Svedok D. G. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka navrhovateľa, boli kolegovia, spolupracovníci
a odporca bol jeho zamestnávateľ. On pracoval u odporcu na pracovnú zmluvu a na plný pracovný
úväzok, keďže bol invalidný dôchodca, boli dohodnutí na minimálnu mzdu. Nevie presne, ale bolo mu
vyplácané asi 400 eur v čistom. Pracoval tam do 22.6.2015, teraz už je na dôchodku. Mzdu dostaval na
ruku a dodatočne potom dostával aj výplatný lístok, dostával ju zvyčajne načas. Okrem neho tam bol

navrhovateľ, ktorý rozvážal vodu, potom ešte K. C. a Y. Y., ktorý tiež rozvážal vodu. Y. tam ešte stále
pracuje. Potom ako od odporcu odišli navrhovateľ a C., zostal tam on a Y.. Potom po nejakom čase
prišiel jeden nový, asi to Y. nestíhal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným vyšetrovacím spisom ORP- 1191/OEK-NR-11 a zistil tento

skutkový a právny stav:

Navrhovateľ odporcovi zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.4.2011 podľa § 69
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V liste uviedol, že doposiaľ nemal vyplatenú mzdu za obdobie január,
február, marec 2011. Zároveň žiada náhradu mzdy za výpovednú dobu 3 mesiacov.

Navrhovateľ podal listom zo dňa 18.4.2011 sťažnosť na Inšpektorát práce na zamestnávateľa
BYSTRINA SK s.r.o. pre nevyplatenie mzdy, odstupného a nevydanie dokumentov nutných k skončeniu
pracovného pomeru.

Zo správy VŠZP vyplýva, že navrhovateľ nebol nikdy zaregistrovaný ako zamestnanec odporcu Bystrina

SK s.r.o. a ani ako zamestanec Ing. Z. F. Rovnako i zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 17.10.2011
vyplýva, že navrhovateľ nie je registrovaný ako zamestnanec odporcu.

Z prehľadu Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ bol vedený naposledy ako zamestnanec do
28.2.2006 v spoločnosti Global Impex s.r.o. a následne až od 27.4.2011 ako zamestnanec v BMB-STAV

s.r.o. V uvedenom medziobdobí bol vedený ako FO dobrovoľne DP.

Z prehľadu VZP vyplýva, že v období od 2.6.2006 do 2.7.2011 bol navrhovateľ vedený ako SZČO.

Navrhovateľ mal vystavený živnostenský list zo dňa 5.6.2006, živnostenské oprávnenie bolo ukončené

k 2.7.2011.

Zo správy DUSLO, a.s. vyplýva, že navrhovateľ mal vydaný identifikačný preukaz na vstup do areálu
spoločnosti ( ďalej aj E. F., Y. Y., Y.U.).

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že odporca Bystrina Sk s.r.o. vznikla dňa 8.2.2007, pričom jej
jediným spoločníkom a konateľom bola do 16.4.2008 Ing. Z. F. a od 17.4.2008 to bol MVDr. V. F..

Zo správy súdneho exekútora Mgr. H. J. vyplýva, že je vedené exekučné konanie pod Ex 474/07, kde je
povinným aj H. O. , pričom vymáhaná pohľadávka predstavuje celkovú sumu 103 570,44 eur a nebola

v ňom vykonaná žiadna úhrada.

Medzi odporcom ako zamestnávateľom a Ing. K. C. bola uzavretá pracovná zmluva bez uvedenia
dátumuuzavretiastým,žepracovnýpomervznikádňomnástupudopráce1.3.2010.Mzdabolauvedená
vo výške 800 eur ( hrubá mzda).

Z vyšetrovacieho spisu ORP- 1191/OEK-NR-11 vyplýva, že navrhovateľ spolu s Ing. K. C. podali trestné
oznámeniedňa23.6.2011prenevyplateniemzdy zaobdobiefebruár-apríl2011,odstupnéhoanáhrady
mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Uznesením ORPZ Nitra zo dňa 18.8.2011 bolo začaté trestné stíhanie
vo veci zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2 písm. a) TZ. Svedkovia Ing. V.

F. a Ing. Z. F. v trestnom konaní odmietli vypovedať. V spise sa nachádza i plnomocenstvo MVDr. V. F.
z 15.2.2010, ktorým splnomocnil na všetky úkony týkajúce sa danej spoločnosti Ing. V. F..
Uznesením ORPZ Nitra zo dňa 30.7.2015 bolo vznesené obvinenie Ing. V. F. za prečin nevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2 písm. a) TZ.Listom zo dňa 8.2.2016 právny zástupca poškodeného H. O. vyčíslil nevyplatenú mzdu za: február 2011
vo výške 320 eur, marec 2011 vo výške 800 eur, apríl vo výške 480 eur, spolu 1600 eur a náhrada mzdy
vo výške 2 mesačných platov podľa § 69 ods. 4 ZP vo výške 1600 eur, spolu suma 3200 eur.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa § 69 ods. 4 ZP, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal vyplatenia nedoplatku na mzde spolu v sume 1582,05 eur a

odstupného vo výške 2378,46 eur, ako aj vydať potvrdenia o dosiahnutom príjme vo forme mzdy podľa §
75 ods. 2 písm. a, d, Zákonníka práce, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od 1.3.2010 do 18.4.2011
podľa jednotlivých rokov a taktiež vydať potvrdenie o ročnom zúčtovaní daní a preddavkov zamestnanca
za rok 2010.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ vykonával pre odporcu pracovnú

činnosť spočívajúcu v rozvoze pitnej vody. Navrhovateľ poukazoval na to, že s odporcom mal riadne
uzavretú pracovnú zmluvu, ktorú však predložiť nevie, nakoľko ju mal uloženú v mieste výkonu jeho
práce ( u odporcu), v pracovnom stole a táto mu odtiaľ zmizla. Odporca sa bránil tým, že žiadnu pracovnú
zmluvu s navrhovateľom uzavretú nemal, nakoľko ich vzťah bol obchodnoprávny, t.j. navrhovateľ
vykonával pre odporcu činnosť ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Práve z dôvodu

začatého exekučného konania bola odmena žalobcovi vyplácaná na ruku, aby ju nebolo možné strhnúť
zo strany exekútora. Spolupráca žalobcu a žalovaného bola bez akejkoľvek písomnej zmluvy bolo to len
na základe ústnej dohody, nakoľko žalobca a žalovaný boli blízky priatelia.
Je nesporné, že ak navrhovateľ sa domáha vyplatenia mzdy a odstupného z pracovného pomeru ( ako
aj vydania príslušných potvrdení), dôkazné bremeno preukázania, že skutočne bol v zamestnaneckom

pomere je na navrhovateľovi. Od toho, či bol skutočne v zamestnaneckom pomere u odporcu sa
odvíjajúajjehopracovnoprávnenároky.VrámcivykonanéhodokazovaniavšakjedinesvedokC.uviedol,
že videl, že navrhovateľ mal pracovnú zmluvu uzavretú s odporcom, nakoľko ju videl v zakladači v
pracovnom stole, nepozná však náležitosti tejto zmluvy.
V konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ mal skutočne živnostenské oprávnenie od 5.6.2006

do 2.7.2011. Tiež bolo preukázané, že je vedená exekúcia od roku 2007, v ktorej je navrhovateľ jedným
z 5 povinných a v exekučnom konaní nebola uhradená žiadna suma. Z oznámení Sociálnej poisťovne
i VšZP vyplynulo, že navrhovateľ nebol evidovaný ako zamestnanec odporcu, naopak z prehľadu VšZP
vyplýva, že bol v danom období vedený ako SZČO. Sám navrhovateľ potvrdil, že mu prišlo aj oznámenie
o nedoplatku zo zdravotnej poisťovne a Ing. V. F. mu povedal, že si ho má platiť sám, preto ho aj určité

obdobie splácal. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ si už vtedy musel byť vedomý, že odporca ho
nevedie ako zamestnancaa nehradí za neho odvody ako v riadnom zamestnaneckom vzťahu. Uvedené
vyplýva aj z ďalšej skutočnosti a to, ako potvrdili obaja účastníci konania, že peniaze boli navrhovateľovi
vyplácané v hotovosti na ruku v sume cca 800 eur, pričom navrhovateľ nikdy nedostal a ani nežiadal
výplatný lístok.

Súd konštatuje, že ak by aj bola uzavretá pracovná zmluva práve medzi navrhovateľom a odporcom,
( podľa tvrdenia navrhovateľa mal mať uzavretú aj pracovnú zmluvu so spoločnosťou Techno Agro
s.r.o. a pre túto mal pracovať do roku 2007), navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať ani jej obsah, keď
uviedol, že nevie kedy presne bola uzavretá a ani aká mzda bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Vie
iba, že dostával na ruku asi 800 eur, čo potvrdil aj Ing.F..

Súd na základe takto vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že navrhovateľ skutočne bol v
pracovnoprávnom pomere s odporcom a aké malo byť znenie pracovnej zmluvy, od ktorej sa odvíja aj
výška mzdy a odstupného. V danom prípade súd poukazuje aj na ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce, že
pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancoma jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V tejto
veci je to práve navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno a ktorý mal preukázať založenie a existenciu
pracovnoprávneho vzťahu, čo by bolo nepochybné predložením podpísanej pracovnej zmluvy, ako to

bolo u Ing. C.. Tvrdenie navrhovateľa, že mu mala byť u odporcu táto pracovná zmluva odcudzená,
preukázané nebola. Ani svedectvo Ing. C., že videl pracovnú zmluvu navrhovateľa nestačila na zistenie,
či skutočne bola uzavretá a aké bolo jej znenie.
V konaní však zástupca odporcu a dokonca aj svedok Ing. F. uviedli, že navrhovateľovi nevyplatili celú
odmenu, Ing. V. F. potvrdil, že uznáva, že dlží odporca navrhovateľovi požadovanú sumu cca 1600 eur z

titulu nevyplatenej odmeny, čo aj malo byť predmetom mimosúdnej dohody. Toto vyjadrenie Ing. F., ktorý
bol splnomocnený MVDR. F. konať za konateľa v spoločnosti odporcu, súd považoval za uznanie dlhu.
Pretospoukazomnavykonanédokazovanie,akoajvyššieuvedenéskutočnosti,súddospelkzáveru,že
v danej veci je možné vyhovieť navrhovateľovi len v časti vyplatenia sumy 1582,05 eur. Vzhľadom na to,
že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca dlží uvedenú čiastku navrhovateľovi z titulu práce, ktorú
pre neho navrhovateľ vykonal, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1582,05 eur navrhovateľovi.

Vo zvyšku, v časti žalobného výroku II. čo do sumy 2378,46 eur titulom odstupného, ako aj výroku
I. o vydanie potvrdení o dosiahnutom príjme, potvrdenie o príjme od 1.3.2010 do 18.4.2011 podľa
jednotlivých rokov a potvrdenie o ročnom zúčtovaní daní a preddavkov zamestnanca za rok 2010, súd
návrh zamietol, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľ skutočne bol v pracovnoprávnom
pomere s odporcom. Pre určenie výšky odstupného by navyše musel navrhovateľ predložiť resp.

preukázať aká bola dohodnutá presná výška mzdy, čo tiež nebolo v konaní preukázané. Ohľadom
vydania žiadaných potvrdení, napr. potvrdenie o príjme od 1.3.2010 do 18.4.2011 by súd musel mať
za preukázané, kedy bola presne pracovná zmluva uzavretá, čo tiež navrhovateľ nepreukázal. Je
nesporné, že je práve povinnosťou zamestnanca riadne si uchovať všetky doklady, ktoré súvisia s
uzavretím pracovnoprávneho vzťahu a v prípade súdneho konania ich predložiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.