Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204174
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714204174.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: S. Š., J.. XX. X.
XXXX, G. Č. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., zastúpený JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,
PhD., s. r. o. so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849 proti žalovanej: Ľ. N., J..
XX. X. XXXX, Y. G. XXX XX S. - L., K.. I.. V. XXXX/X, zastúpenej AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. so
sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 389, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 709,14
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 31. 3. 2014 domáhal vo vzťahu k žalovanej
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci a to motorovému vozidlu ŠKODA
ROOMSTER, VIN TMBMH25J585024929 s evidenčným číslom S. a to tak, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom motorového vozidla a to tak, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k
predmetnému motorovému vozidlu, kde žalobca je podielovým spoluvlastníkom motorového vozidla
v podiele 1-ica a žalovaná v podiele 1-ica sa zrušuje s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu na

predmetnom motorovom vozidle sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovaná je povinná
zaplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovi sumu 2 100 €. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca žil so žalovanou ako druh a družka v spoločnej domácnosti, o čom svedčí aj kúpna
zmluva uzavretá medzi predávajúcimi Z. E. a S. E. a medzi kupujúcimi, teda žalobcom a žalovanou
na strane druhej. Ako druh a družka si spoločne kúpili motorové vozidlo ŠKODA ROOMSTER, stali
sa nielen podielovými spoluvlastníkmi bytu, v ktorom spoločne žili, ale aj podielovými spoluvlastníkmi

predmetného motorového vozidla, ktoré spolu nadobudli. Žaloba je teda podielovým spoluvlastníkom
motorového vozidla v podiele 1-ica a žalovaná v podiele 1-ica. Dňa 2. 3. 2013 došlo k uzatvoreniu
Dohody o vyporiadaní majetku nadobudnutého počas spoločného spolunažívania žalobcu a žalovanej,
predmetnú dohodu obidve strany na znak súhlasu podpísali, avšak k následnému vyporiadaniu doposiaľ
nedošlo. Držiteľom Osvedčenia o evidencii motorového vozidla (technického preukazu) je žalovaná.
Do predmetného motorového vozidla však žalobca ako podielový spoluvlastník vložil nemalé finančné

prostriedky, o čom predložil súdu spolu so žalobou detailné výpisy z jeho bankového účtu. Poukázal
na to, že financie, ktoré vložil do zabezpečenia motorového vozidla, predstavujú leasingové splátky,
ktoré uhradil v súvislosti s leasingovou zmluvou uzavretou k predmetnému vozidlu, s tým, že spolu
11 514,83 € žalobca investoval do motorového vozidla ŠKODA ROOMSTER. Má zato, že hodnota
ojazdeného motorového vozidla ŠKODA ROOMSTER, rok výroby 2008, predstavuje približne 4 200 €.
Z tohto dôvodu žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite žaloby.Súd vo veci vytýčil viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov a to S. Z.,
I. Š. a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Súd z listinného dôkazu a to Kúpnej zmluvy zo dňa 12. 7. 2011 zistil, že ju uzavreli ako predávajúci Z. E.,
S. E., ako kupujúci žalobca a žalovaná a predmetom bola kúpa bytu a to do podielového spoluvlastníctva
pre žalobcu a žalovanú ( č. l. 7,8 súdneho spisu). Ďalej súd zistil z Osvedčenia o evidencii ( č. l.
12 súdneho spisu), že motorové vozidlo ŠKODA ROOMSTER, ktoré je predmetom tohto konania v

rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bolo zaevidované prvýkrát 9. 6. 2008 a ako
vlastník vozidla je uvedená žalovaná, rovnako aj ako držiteľ osvedčenia.
Súd ďalej z listinného dôkazu mimosúdnej dohody o vysporiadaní majetku nadobudnutého počas
spolunažívania spoločného ( č. l. 13) zistil, že žalovaná v tejto dohode súhlasila s vyplatením sumy 4
000 € na jej účet a ako protihodnotu žalovaná mala prepísať na žalobcu byt na Štúrovej ulici č. 1304 ,
čím zároveň mala byť vymazaná ako spoludlžníčka na Úverovej (hypotekárnej) zmluve zo dňa 13. 7.

2011 a zároveň prepíše aj automobil ŠKODA ROOMSTER na žalobcu do jeho osobného vlastníctva.
Po prepísaní je žalobca do dvoch dní povinný pripísať na účet žalovanej dohodnutú sumu. Ďalej v
predmetnej mimosúdnej dohode žalovaná potvrdila prevzatie jej osobných vecí, ktoré boli v tejto dohode
špecifikované. Táto mimosúdna dohoda bola podpísaná žalobcom, žalovanou, svedkami K. N. a Bc.
I. Š..

Z výpisov z účtov žalobcu (č. l. 14 - 19 súdneho spisu) je zrejmé, že z účtu žalobcu boli realizované
splátky na predmetné motorové vozidlo a to na účet spoločnosti Volkswagen finančné služby.
Ďalej z listinného dôkazu - internetovej stránky autobazáru súd zistil, že podobné motorové vozidlo sa
predáva za hodnotu 4 000 € ( č. l. 21, 21, 22 súdneho spisu).
Súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. a

žalovanou Zmluva o Autokredite č. XXXXXX ( č. l. 117 súdneho spisu ) dňa 6. 6. 2008, kde predmetom
financovania bolo motorové vozidlo ŠKODA ROOMSTER, kúpna cena bola dohodnutá 412 170,-Sk,
klientom vopred uhradená časť kúpnej ceny bola 137 389,-Sk a na zvyšok bol poskytnutý žalovanej
úver vo výške 274 781,-Sk s dobou splatnosti 12 mesiacov.
Ďalej súd z listinného dôkazu a to Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX

(č.l.109súdnehospisu)zistil,žetátobolauzavretámedziveriteľomspoločnosťouVolkswagenFinančné
služby Slovensko, s.r.o. a dlžníkom, teda žalovanou, v zmysle ktorej veriteľ a dlžník uviedli, že uzavreli
dňa 6. 6. 2008 Zmluvu o Autokredite č. XXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo
výške 274 781,-Sk účelovo určený na financovanie časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla
ŠKODA ROOMSTER. Táto predmetná zmluva sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči

dlžníkovi na vrátenie poskytnutého úveru podľa Zmluvy o Autokredite, ako aj ktorá vznikne prípadným
predčasným stanovením úveru splatným, odstúpením od zmluvy, alebo v dôsledku realizácie dlžníkom
poskytnutého zabezpečenia vrátane zmluvných pokút a sankcií platných podľa zmluvy, príslušenstva
pohľadávky veriteľa a nákladov na vymáhanie pohľadávky. Predmetom zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva sa stalo predmetné motorové vozidlo ( č. l. 109 až 111 súdneho spisu).

Dňa 14. 5. 2009 spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. oznámila žalovanej, že sa
blíži termín riadneho ukončenia jej Zmluvy o Autokredite č. XXXXXX, ktorý je zmluvne dohodnutý ku
dňu 13. 6. 2009.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť

kúpnou,darovacou,aleboinouzmluvou,dedením,rozhodnutímštátnehoorgánu,alebonazákladeiných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods. 2 prvá veta OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 prvá veta OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd.Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu
ŠKODA ROOMSTER medzi žalobcom a žalovanou, a to jeho prikázaním žalovanej za primeranú
náhradu žalobcovi.

Žalobca v priebehu konania trval na podanom návrhu s tým, že poukázal na to, že žalobca so žalovanou
v určitom období žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, viedli spoločný život a v zásade
nadobúdali aj spoločný majetok. Spoločne nadobudli aj vlastnícke právo k bytu v Kysuckom Novom
Meste, ktoré nadobudli v ideálnej polovici, teda v 1-ici spoluvlastníckeho podielu. Podľa žalobcu mali
v tejto dobe nadobudnúť podľa vzájomnej dohody aj podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu

ŠKODA ROOMSTER v 1-ici spoluvlastníckeho podielu. Žalobca poukázal na to, že pri nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnostiam je potrebný zápis do katastra nehnuteľnosti a písomná forma zmluvy. Pri
nadobudnutí vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu nevyžaduje zákon písomné znenie dohody,
resp. akejkoľvek zmluvy na nadobudnutie jeho zápisu a zápis osvedčení o evidencii, teda zápis na
dopravnom inšpektoráte má len deklaratórny charakter. Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že neboli,
čo sa týkalo predmetného motorového vozidla, takto so žalobcom dohodnutí. Žalobca poukázal

na účelovosť jej výpovede s tým, že na predmetné osobné motorové vozidlo ona nevynaložila ani
jeden cent. Žalobca mal zato, že predmetné vozidlo patrí do podielového spoluvlastníctva, návrh na
jeho vyporiadanie bol nútený podať z dôvodu, že nebola uzavretá dohoda medzi ním a žalovanou o
komplexnom vysporiadaní spoločného majetku. Dôvodom neuzavretia takejto dohody boli nenáležité
finančné nároky žalovanej. Mal zato, že vykonaným dokazovaním jednotlivými svedeckými výpoveďami,

ako aj tvrdeniami pri logickom uvážení je zrejmé, že tak, ako nadobúdali žalobca a žalovaná iné
majetkové hodnoty, napríklad nehnuteľnosti, tak boli pri svojom spolužití dohodnutí aj ohľadom
vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu. Žalovaná však využila situáciu, že bola zapísaná ako
majiteľ v o svedčení o evidencii a jednotlivé zmluvy boli podpisované ňou ako fyzickou osobou. V
konečnom dôsledku sa však preukázalo tvrdenie žalobcu, že žalovaná takto učinila z ekonomických

dôvodov, nakoľko mohla pri svojom podnikaní uplatňovať si niektoré náklady na prevádzku tohto vozidla,
čo v konečnom dôsledku viedlo k zlacneniu užívania motorového vozidla.

Žalovaná v priebehu celého konania trvala na tom, že je výlučnou vlastníčkou predmetného motorového
vozidla, nikto toto vozidlo nenadobudli so žalobcom do podielového spoluvlastníctva. K otázke

vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu súd poukazuje na výpoveď žalovanej na pojednávaní
ktoré sa konalo dňa 14.3.2016, ktorá potvrdila, že predmetné vozidlo bolo ňou kupované v 6. mesiaci
roku 2008 v Galimexe v Žiline ako fyzickou osobou nepodnikateľom, bolo kúpené na leasing, boli
tam tri splátky každý rok a v roku 2010 auto bolo splatené, leasingovú zmluvu uzavrela žalovaná.
Tieto skutočnosti žalobca nespochybnil. Súd poukazuje aj na listinný dôkaz - Zmluvu o Autokredite

č. XXXXXX, z ktorej je zrejmé, že ju uzavrela žalovaná ako fyzická osoba s uvedeným rodného
čísla, bydliska, teda nie ako fyzická osoba- podnikateľ so spoločnosťou VOLSKWAGEN finančné
služby Slovensko s.r.o. dňa 6. 6. 2008. Podpisom predmetnej Zmluvy o Autokredite bol žalovanej
poskytnutý úver na financovanie časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla. Splatnosť kúpnej ceny
motorového vozidla bola dohodnutá tak, že žalovaná mala vopred uhradiť časť kúpnej ceny a zvyšok

mala uhradiť v splátkach. Aj v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ( č. l. 109 súdneho
spisu) je uvedené, že žalovaná je výlučným vlastníkom predmetu financovania, ktorý nadobudla na
základe platnej kúpnej zmluvy. O tom, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou predmetného motorového
vozidla svedčia aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli doložené do konania a to osvedčenie o evidencii
predmetného motorového vozidla, kde je uvedená žalovaná ako vlastník vozidla, ako držiteľ osvedčenia.

K zaplateniu kúpnej ceny žalobca uviedol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20. 1. 2016, že prvá
splátka, teda tá základná splátka bola financovaná z odpredaja vozidla jeho otca, a aj ďalšie ostatné
splátky hradil žalobca, ktorý si požičiaval v prípade núdze finančné prostriedky aj od rodiny. O tom,
že žalobca splácal jednotlivé splátky za žalovanú svedčia aj výpisy, ktoré doložil do konania spolu so
žalobou ( č. l. 14 - 19 súdneho spisu). Vo svojej výpovedi ďalej žalobca uviedol, že vozidlo spoločne

užívali, malo byť v nejakom spoločnom vlastníctve s tým, že sa nechá samozrejme vo vlastníctve
žalovanej, ale budú ho spoločne užívať. Keďže došlo k tomu, ako došlo, tak mali v pláne to vozidlo
prepísať na žalobcu, preto sa spísala dohoda medzi štyrmi účastníkmi, avšak žalovaná od tejto dohody
odstúpila, preto musel podať žalobu na súd, nakoľko financoval celé auto sám bez toho, aby ho nejakým
spôsobom, alebo nejakou čiastkou financovala žalovaná. Spoločne predmetné vozidlo užívali, keď žili v

spoločnej domácnosti a kvôli tomu aj napísal na ňu to auto, preto žiada za auto aspoň polovičku hodnoty,
ktoré to auto má v tej dobe, alebo pred tými dvoma rokmi, keď sa začalo toto pojednávania. Na otázku
právnej zástupkyne žalovanej na žalobcu, či vie predložiť súdu nejaký písomný doklad preukazujúci,
že bola dohoda ohľadne vlastníctva tohto vozidla so žalovanou, žalobca uviedol, že neexistuje, že bolalen ústna dohoda, že auto je v spoločnom vlastníctve, že ho môžu spoločne užívať. Ďalej poukázal na
to, že žil so žalovanou ako partnerkou od roku 2006 s tým, že v roku 2007 spoločne kúpili predmetné
vozidlo a to auto na takú dohodu s tým, že z dôvodu poistenia vozidla bolo predmetné vozidlo napísané

na žalovanú. Žalovaná však trvala na tom, že neexistuje žiadna dohoda o podielovom spoluvlastníctve
medzi ňou a žalobcom ohľadom predmetného motorového vozidla. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla,
že s jej súhlasom žalobca užíval predmetné vozidlo, ozrejmila okolnosti, že vozidlo užívala pre osobné
účely od roku 2008 až do konca roka 2009 a až v roku 2009 uplatnila určitú časť nákladov za užívanie
motorového vozidla, ku ktorej skutočnosti z hľadiska daňových musela podať aj daňové priznanie roku

2009,ajvroku2010(prílohováobálkasúduč.l.147).Vroku2008neprihlásilavôbecvozidlonadaňovom
úrade za účelom nejakého uplatňovania nákladov súvisiacich s týmto vozidlom a jasne sa vyjadrila, že
neboli uplatňované ani leasingové splátky ako náklad v rámci podnikania. V tomto smere súd poukazuje
aj na tú skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania nespochybnila, že žalobca prispel, alebo vynaložil
finančné prostriedky v súvislosti s kúpou tohto vozidla, ale podľa názoru súdu táto okolnosť sama osebe
nedáva jeho zákonný nárok na vlastníctvo k predmetnému vozidlu. V tomto smere súd poukazuje aj na

Zborník stanovísk IV. strana 480 podľa ktorého „ .. poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci,
napr. motorového vozidla sama osebe nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol, sa stáva spoluvlastníkom
veci s kupujúcim v podiele podľa pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene veci“. Pokiaľ teda
žalobca investoval finančné prostriedky do cudzieho, má sa domáhať na základe iných inštitútov úhrady
pomernej časti týchto finančných prostriedkov. Samotné poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu

spoločnej veci vznik podielového spoluvlastníctva samo osebe nezakladá.
Žalobca mal povinnosť preukázať, že predmetné motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve,
nakoľko sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak tieto skutočnosti
žalobca nepreukázal ani výsluchmi svedkov I. Š. - otca žalobcu, nebolo preukázané, žeby bola uzavretá
nejaká zmluva, alebo dohoda o podielovom spoluvlastníctve medzi žalobcom a žalovanou s tým, že zo

strany žalovanej boli aj určité pochybnosti o objektivite predmetnej výpovede. Sám svedok sa nevedel
vyjadriť na priamu otázku, kedy mal nadobudnúť spoluvlastníctvo k predmetnému auto, odpovedal, že
on si myslí, že vtedy, keď kupoval to auto. Na otázku, od koho malo byť auto kupované tento svedok
odpovedal, že nevie, vyjadroval podľa názoru súdu len určité názory na to, keďže syn auto financoval,
tak mal zato, že prakticky hodnotou malo predmetné vozidlo patriť jemu. Čo sa týka ďalšieho svedka S.

Z. ( č. l. 133 súdneho spisu), na priamu otázku právnej zástupkyni žalovanej, či bol niekedy účastníkom
nejakej zmluvy, či už kúpnej, alebo darovacej v súvislosti s týmto vozidlom, odpovedal jednoznačne,
že nie. Na základe týchto skutočností súd má zato, že žalobca nepreukázal okolnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu a nemôže ich ani odvodzovať od dohody, ktorá bola
predložená ( č. l. 13), nakoľko z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že za splnenia určitých podmienok

sa žalovaná zaviazala prepísať automobil ŠKODA ROOMSTER do jeho osobného vlastníctva a to
znamená, že sa zaviazala prepísať celé osobné motorové vozidlo do jeho vlastníctva. Pokiaľ by bol
žalobca vlastníkom len polovičným, resp. mal len nejaký spoluvlastnícky podiel, nebol dôvod súhlasiť s
tým, aby vlastníctvo prešlo k celému motorovému vozidlu. Naviac táto dohoda nezakladá nadobudnutie,
alebo preukázanie vlastníctva k predmetnému vozidlu. Keďže predmetom konania bolo zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v konaní, nebolo preukázané, že je žalobca podielovým
spoluvlastníkom predmetného vozidla, naopak bolo preukázané, že výlučnou vlastníčkou predmetného
motorového vozidla je žalovaná, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslila
právna zástupkyňa žalovanej súdu v podaní doručenom 16. 3. 2016 ( č. l.148 spisu).
Súd priznal právnej zástupkyni žalovanej trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za úkony
právnejslužby,ktorébolivykonanépôvodnýmprávnymzástupcomžalovanejatoAdvokátskakancelária
JUDr. Kuric, s.r.o., IČO: 36 841 200 (predtým Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o.)

v súlade s ust. § 10, 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( ďalej len“ vyhláška“):
- prevzatie veci vrátane prvej porady s klientkou dňa 18. 6. 2014,
- účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 25. 9. 2014,
kde súd priznal pri prvom úkone odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods.

1 vyhlášky v sume 91,29 eur, pri druhom úkone priznal len odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej
sadzby tarifnej odmeny v súlade s ust. § 13a ods. 4 vyhlášky v sume 22,82 eur + 2 x režijný paušál po
8,04 eur + 20% DPH, spolu bola priznaná odmena za tieto úkony právnej služby vo výške 156,23 eur.Ďalej súd priznal v súvislosti s pojednávaním dňa 25.9.2014 aj stratu času vo výške 1/60-tiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z za 4
polhodiny x 13,40 € (1,60-tina výpočtového základu) v sume 53,60 € + 20 % DPH, spolu 64,32 €. Ďalej

súd priznal aj hotové výdavky v súvislosti s predmetným pojednávaním dňa 25. 9. 2014 a to cestovné
osobným motorovým vozidlom Volvo S80, evidenčné číslo ZA169FO, Žilina - Martin a späť, 54 km x 7,31
litra : 100 x cena nafty x 1,341 € = 5,29 € + 20 % DPH, spolu teda boli hotové výdavky priznané vo výške
6,35 €. Celkom trovy Advokátskej kancelárie JUDr. Kuric, s.r.o. boli priznané vo výške 226,90 eur.

Ďalej súd priznal súčasného právnemu zástupcu žalovanej odmenu za tieto úkony právnej služby:
- účasť na pojednávaní dňa 13. 5. 2015, účasť na pojednávaní dňa 20. 1. 2016 a účasť na pojednávaní
dňa 14. 3. 2016, kde hodnota jedného úkonu bola 91,29 € + 1 x režijný paušál 8,39 € + 2 x režijný paušál
po 8,58 €, spolu boli priznané odmeny za úkony právnej služby vo výške 299,42 €. Ďalej súd priznal
aj stratu času v súvislosti s pojednávaniami na Okresnom súde Martin dňa 13. 5. 2015 - 4 polhodiny x
13,98 € (1/60-tina výpočtového základu), spolu 55,92 €, pojednávanie na Okresnom súde Martin dňa

20. 1. 2016 - 4 polhodiny x 14,30 € (1/60-tina výpočtového základu), spolu 57,20 €, pojednávanie na
OS Martin dňa 14. 3. 2016 - 4 polhodiny x 14,30 € (1/60-tina výpočtového základu), spolu 57,20 €,
spolu bola priznaná strata času v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške
170,32 €. Súd v súvislosti s uvedenými pojednávaniami priznal právnej zástupkyni žalovanej hotové
výdavky a to cestovné osobným motorovým vozidlom a to Volvo S80, evidenčné číslo ZA169FO Žilina

- Martin a späť = 54 km x 7,31 litrov : 100 x cena nafty, t.j. pri pojednávaní dňa 13. 5. 2015 x 1,221 €,
spolu 4,82 €, pojednávanie dňa 20. 1. 2016 x 0,976 €, spolu 3,85 €, pojednávanie dňa 14. 3. 2016 x
0,971 €, spolu 3,83 €, spolu boli priznané hotové výdavky vo výške 12,50 €. Celkove trovy právneho
zastúpenia pre súčasnú právnu zástupkyňu predstavovali sumu 482,24 €. Spolu boli priznané trovy
právneho zastúpenia vo výške 709,14 eur s tým, že tieto je povinný žalobca zaplatiť na účet posledného

právneho zástupcu žalovanej v súlade s uts. § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.