Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Straková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/93/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107209607
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8107209607.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: v 1. rade F.

W., M.. G., H. Y., S. XX, D. X. M. I.. J. G., H. Y., H. X, obaja zastúpení Ing. Miroslavom Lenártom,
Košice, Muškátová 34, proti žalovanému: Zlatá Studňa s.r.o., so sídlom Široké 631, IČO: 36 499 552
právne zastúpený Mgr. Pavlom Horovčákom, advokátom v Košiciach, Hroncova 3, v konaní o ochranu
osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný Zlatá Studňa s.r.o. so sídlom Široké 631, IČO: 36 499 552 p o r u š i l osobnostné práva
žalobcov F. W., M.. G., T.. XX.X.XXXX, H. Y., S. XX Z. I.. J. G., T.. XX.X.XXXX, H. Y., H. X tým, že použila
ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely.

Žalovaný je p o v i n n ý za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov poskytnúť im
zadosťučinenie vo výške po 5.000 EUR každému, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade na trovách konania 781,94 EUR a zaplatiť
ich do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu Ing. Miroslava Lenárta, Košice,
Muškátová 34.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 766 EUR a zaplatiť ho na účet Okresného
súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 22.9.2011 okrem výroku, ktorým bol zamietnutý
návrh vo zvyšku, zrušil ostatné výroky, keď uznal za dôvodný odvolaciu výhradu žalovaného, že z
vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť zatiaľ jednoznačný záver o zidentifikovaní žalobcov zo
zobrazení na násadke použitej na fľašiach s minerálnou vodou a v tomto smere nevykonal dokazovanie,
ktoré žiadal žalovaný, čím odňal možnosť konať pred súdom. Určujúcim pre rozhodovanie o základe

nárokov žalobcov teda pre úspešnosť žaloby o ochranu osobnosti je to, že osoba zobrazená na násadke
je identifikovateľná so žalobcami. Relevantným je aj to, že identifikovateľnosť nemusí spočívať len vo
vlastnom zobrazení. Tak, ako je už uvedené vyššie, identita zobrazeného môže vyplývať aj z iných
súvislostí, za ktorých k použitiu násadky došlo. Identifikovateľnosť osôb sa však musí realizovať na
tých znakoch, ktoré sú individuálnymi vlastnosťami príslušnej osoby, a to z pohľadu hodnotenia znakov
tváre, postavy, držania tela, účesu, či iných identifikovateľných znakov. Ak súd prvého stupňa dospeje
k záveru, že je možné identitu posúdiť aj z iných súvislostí, toto musí podložiť v dôvodoch rozhodnutia

aj obsahom príslušných realizovaných dôkazov. Každopádne však je potrebné, aby sa so závermi
znaleckého posudku KaEU a listinného dôkazu (C. V.. N.Č.) súd prvého stupňa vyporiadal a rozpory,
či nejasnosti medzi týmito jednotlivými dôkazmi odstránil, či už výsluchom znalcov, alebo konfrontáciou
záverov znaleckého posudku so závermi V.. N..Ďalej uviedol, že pre rozhodnutie o podanej žalobe je treba mať na zreteli (aj keď to žalovaná strana
vyslovene nenamieta) aj aplikáciu ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Pre vyhovenie určovacej žalobe musí

byť žalobcami preukázaný naliehavý právnym záujem. Týmto skutočnostiam sa súd prvého stupňa
nevenoval a napriek tomu, že z obsahu spisu zatiaľ nie je zrejmé, v čom by mal byť naliehavý právny
záujem na žiadanom určení (že došlo konaním žalovaného k porušeniu práva na ochranu osobnosti
žalobcov), bolo tomuto žalobnému návrhu v tejto časti vyhovené. Žalobcovia (a napokon ani súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí) neodôvodňujú doteraz takúto formu a obsah súdneho rozhodnutia

ako spôsob morálneho zadosťučinenia za následky neoprávneného zásahu do ich osobnostného práva
(§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobcovia domáhajú v predmetnej veci), môže
súd podľa § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje
jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti je ujma. Podmienkou priznania náhrady majetkovej ujmy v peniazoch (t.. j.
materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia

závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie a dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú
(Uznesenie NS SR 3Cdo/137/2008 - dôvody). Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetná ujma takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

V prípade, že súd v ďalšom konaní dospeje na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že
na násadkách sú identifikovaní žalobcovia, bude sa potrebné venovať aj posúdeniu, či určovacia žaloba
je žiadané morálne zadosťučinenie (či teda aj z toho pohľadu spĺňa náležitosti žiadané ust. § 80 písm.
c) O.s.p.), a či v prípade priznania tohto zadosťučinenia je dôvod aj na priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Platná právna úprava neurčuje medze takejto náhrady. Pri odvolacích výhradách je
však potrebné odvolacím súdom uviesť, že súd musí v každom jednotlivom prípade pri rozhodovaní
o takejto náhrade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o
celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do osobnostných
právdotknutejosoby.Preurčenievýškyprimeranéhozadosťučineniavpeniazoch zákon určuje kritériá,

akými sú posúdenie miery závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale aj zváženie okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Vo veci je zrejmé, že „tvrdený
zásah“ už nepretrváva. Pri prípadnom závere o neoprávnenosti zásahu, treba v súvislosti so žiadaným
peňažným zadosťučinením posúdiť aj to, či prípadný primárny spôsob morálneho zadosťučinenia nie
je už v čase súčasného rozhodovania súdu tak oslabený, že svojím spôsobom stráca svoju funkciu, a

preto treba starostlivo zvažovať priznanie peňažného zadosťučinenia.

V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby sa súd prvého stupňa vyporiadal aj s týmto návrhom na
pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný navrhol, aby do
konania vstúpil ako vedľ. účastník spoločne s HARLEQUIN QUALITY, s.r.o., so sídlom Miškovecká

22, 040 11 Košice. Súd prvého stupňa tento návrh označenej spoločnosti nedoručil. Pokúšal sa síce
o doručenie tohto návrhu s tým, že ho doručoval na adresu V.. I. Y., ale táto fyzická osoba v čase,
kedy sa tento úkon súdu zrealizoval, nebola už spoločníkom, ani konateľom označenej spoločnosti.
Ak zásielka súdu s týmto návrhom na vstup tejto označenej právnickej osoby bola doručovaná na
adresu V.. I. Y., nebola teda účinne doručená označenej právnickej osobe, ktorej vstup do konania ako

vedľajšieho účastníka navrhoval žalovaný. Ak účastník konania takýto návrh prednesie, je potrebné,
aby označenému subjektu tento návrh bol doručený a je na ňom v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p., či
do konania vstúpi. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len vtedy, ak by niektorý z
účastníkov takýto návrh na prípustnosť vo vzťahu ku vedľajšiemu účastníkovi podal. Inak, tak, ako je
uvedené vyššie, stáva sa vedľajším účastníkom tretia osoba okamihom, keď oznámi, že do konania ako

vedľajší účastník, vstupuje.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplnil dokazovanie o výsluchy
svedkovJ.G.,F.G.,V..J.N.,W.G.,I..I.G.,vypočulznalcov,ktoríbolipoverenívypracovanímznaleckýchposudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, V.. N. Y. Z. I.. B. C. a po vyhodnotení
s doterajším dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 25.4.2007 domáhali ochrany osobnostných práv, ktoré žalovaný
porušil tým, že bez ich súhlasu použil ich obrazovú snímku na reklamné účely v r. 2006 na svojich
reklamných pútačoch, ktorými propagoval distribúciu a predaj svojich výrobkov minerálnych vôd Zlatá
Studňa formou papierovej násadky, na ktorej bola umiestnená obrazová snímka žalobcov tvoriacich
tanečný pár a reklamný slogan „So živou vodou je aj tanec ľahší“, ktorý používala na propagáciu svojich

výrobkov žalovaná strana využívajúc pritom aj generálne reklamné partnerstvo v reality šou „Let´s
Dance, tanečná horúčka na Markíze“. Uvedené papierové násadky boli umiestnené okolo uzáverov
fliaš na minerálnych vodách produkovaných žalovaným, ktoré boli distribuované do veľkoobchodnej i
maloobchodnej siete jeho odberateľov. Obrazová snímka žalobcov, na ktorej sú odfotografovaní ako
tanečný pár spoločenských tancov a ktorá bola použitá bez súhlasu žalobcov v reklamnej kampani
žalovaného, pôvodne vznikla v novembri 2002 a bola vyhotovená na objednávku spoločnosti USS

STEEL za účelom vyhotovenia veľkoplošnej fotografie, resp. bilboardu propagujúceho reprezentačný
ples USS Steel 11.1.2003. Neskôr v roku 2005 bola pôvodná fotografia žalobcov s ich súhlasom použitá
pre potreby tanečného klubu „Tanečná škola Poprocký“, ktorého boli žalobcovia členmi na propagáciu
tanečnej súťaže „CASSOVA OPEN 2005“. Žalovaný použil pre svoje reklamné účely obrazové snímky
- fotografie žalobcov bez ich súhlasu, pričom obrazovou snímkou je identifikovateľným spôsobom

nasnímaná ich fyzická podoba. Žalobcovia kontaktovali žalovaného 11.1.2007 v snahe sa mimosúdne
dohodnúť, pričom žalovaný odkázal žalobcov, aby v tejto veci rokovali s ich právnym zástupcom I.. C. R.,
ktorý pri osobnom stretnutí uznal, že žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcov
a tlmočil aj snahu žalovaného so žalobcami sa primerane finančne vyrovnať, ale následne listom z
12.3.2007 žalovaný žalobcom oznámil, že nesúhlasí s ich písomným návrhom mimosúdnej dohody a

keďže žalovaný nenavrhol ani iné riešenie, ani žiadne ospravedlnenie za svoje konanie, žalobcovia
opätovne oslovili právneho zástupcu žalovaného listom z 23.3.2007, na ktorý nedostali odpoveď. V
prípade žalobcov sa za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv žalovaným nejaví dostačujúce
morálne zadosťučinenie, pretože je už jednak neaktuálne, nakoľko v súčasnosti už nie sú v predaji
fľaše minerálnych vôd s uvedenou reklamnou násadkou, ktoré boli aktuálne v čase vysielania reality

šou „Let´s Dance, tanečná horúčka na Markíze.“ Do úvahy neprichádza ani morálne zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia sa žalovaným, preto sa žalobcovia domáhajú za neoprávnený zásah do ich
osobnostných práv žalovaným poskytnutia finančného zadosťučinenia, a to pre každého vo výške
250.000,- Sk. Žalovaný je na slovenskom hospodárskom trhu jedným z najväčších súťažiteľov v oblasti
produkcie minerálnych vôd, sirupov a iných produktov, a tým, že bez súhlasu žalobcov použil ich

podobu v reklame, ktorej cieľom je v konečnom dôsledku dosiahnutie zisku, pripravil žalobcov minimálne
o honorár za ich nedobrovoľné pôsobenie v jeho reklamnej kampani, pretože na reklamné účely si
žalovaný mohol prenajať tanečný klub účinkujúcich v spomínanej tanečnej súťaži, čo by si vyžiadalo
uhradiť určitú výšku ich honorárov a práve táto minimálna výška honorárov, na ktorú by pri reklame
žalovaný vyplatil, by mala predstavovať toto finančné zadosťučinenie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že použil na svojich produktoch papierové násadky, ktoré
neboli vyrobené žalovaným, ale dodané košickou tlačiarenskou firmou Harlequin Quality na základe
zmluvy o dielo. Žalovaný týmito násadkami chcel podporiť reklamnú kampaň v rámci reklamy „Let
´s Dance.“ Požiadavka žalovaného na tohto dodávateľa bola, aby jej vyhotovil grafické znázornenie

s motívom sponzorstva „Let´s Dance“ a aby na nej bol písomný slogan, ktorý žalovaný použil na
násadke „So živou vodou je tanec ľahší.“ Žalovaný nemal dojem, že je tam známy tanečný pár, nemal
záujem parazitovať na tanečníkoch. Zobrazenie plní len funkciu grafického symbolu tanca a je jedno,
či tam bolo zobrazenie žalobcov alebo iných osôb, alebo len nákres z hľadiska tanečného efektu. Z
tohto pohľadu žalobcovia výrazne preceňujú úlohu a dôležitosť grafického znázornenia na násadke.

Žalobcovia dostatočne nepreukázali, že žalovaný zasiahol do ich osobnostných práv a uvádzajú, že sa
len spoznali na násadke. Ak by sa aj preukázalo, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov,
neznamená to, že im patrí odškodnenie vo výške, ako ho žiadajú a sumu považujú za premrštenú.
Žalovaný nemal úmysel ani zámer poškodiť žalobcom, aj keď si je vedomí objektívnej zodpovednosti v
tejto záležitosti. Žalovaný nedosiahol žiadny vysoký zisk z toho, a takisto neprofitoval a nemal teda ani

zisk z titulu použitia násadok. Žalovaný ako reklamný partner Televízie Markíza, konkrétne v relácii
„Let´s Dance“ smeroval svoje aktivity k popularizácii svojich výrobkov, a to sa týkalo aj finančnej podpory
konkrétnej relácie, čo je vyjadrené na tejto násadke, ale to nijako priamo nesúvisí s obrazom na tejto
násadke.Svedkovia J. G., F. G., I.. I. G. zhodne zidentifikovali žalobcov na snímke predstavujúce jej zmenšenie
zobrazeného bilboardu a snímke, ktorá je zväčšeninou násadky na minerálnej vode, ktorú predával

žalovaný a potvrdili, že tieto násadky na fľašiach boli bežne v predaji a tiež si takéto minerálne vody s
týmito násadkami kúpili, mali ich doma. Tiež potvrdili, že žalobcovia v rade 1,2 v tej dobe nemali žiadne
reklamné záväzky so spoločnosťami, len nafotili kalendár, ktorý bol robený v rámci tanečného klubu pre
ich potreby.

Svedok V.. J. N. potvrdil, že pre žalovaného na základe jeho objednávky vypracoval znalecký posudok.
Podkladom pre posudok bola fotografia z 5.2.2007, násadka na fľaše a pracoval aj s fóliou zo zväčšenej
fotografie a fóliou s násadky na fľaše. Po zhodnotení týchto podkladov konštatoval, že z hľadiska kvality
predložené dôkazy boli nekvalitné a nebolo možné z nich vyextraktovať tváre osôb na týchto fotografiách
tak, že by sa dali identifikovať. Totožnosť tváre z fotografie so zobrazením na násadke nemohol ani
potvrdiť, ani vyvrátiť. Zmeny vznikli ako následok spracovania nekvalitného podkladu. Fólia zobrazenia

na násadke, nezodpovedá poskytnutej fotografii. Z fotografie násadky pre účely tlače vznikli fólie, ktoré
z hľadiska kvality boli nekvalitné. Fólie sa javia podobné, no pri premeraní nie sú plne totožné, práve pre
nekvalitu spracovania. Pri prekrytí fólie voči fotografii sa posudzovanie voľným okom javí ako totožné,
ale pri premeraní bolo zistené, že totožnosť neexistuje. V posudku sa nevyjadroval k percentu zmeny,
toto je možné určiť z vykonaných výpočtov, ktoré urobil a z výpočtov možno konštatovať, že priemerná

odchýlka fotografie ako podkladu voči fólii predstavuje asi 3-4 % nameraných hodnôt. Podklady, ktoré
dostal - fotografia a násadka sú tak nekvalitné, že nie je možné povedať, o koho vlastne na fotografiách
ide. K dispozícii nemal veľkoplošnú fotografiu, ale len nekvalitne vyhotovenú násadku, pravdepodobne
reprodukovanú fotografiu a fólie, ktoré vznikli tiež pravdepodobne ako reprodukcia. Právnym zástupcom
žalovaného bol oboznámený s posudkom Kriminalistického ústavu, pričom konštatoval, že nemal k

dispozícií obrazové prílohy, ktoré zjavne vychádzali z iných podkladov a preto nie je nič neobvyklé, že
docielil iný výsledok. Zároveň konštatoval, že Kriminalistický ústav s ohľadom na to, v akom odbore je
zapísaný v zozname znalcov, nebol oprávnený vypracovať posudok, ktorý podal, lebo je vedený iba v
jednom odbore, a to kriminalistika a má právo vykonávať činnosti len pri skúmaní stôp zaistených a
relevantných pre trestné konanie. Posudzovanie tej istej stopy pre trestné a civilné konanie sa realizuje

inými znalcami, v iných metodických postupoch a rámcoch. Toto sú dve veci, ktoré telefonicky oznámil
právnemu zástupcovi žalovaného. Po nahliadnutí do príloh k znaleckému posudku Kriminalistického
ústavu č. 1, konštatoval, že fotografia, resp. jej kópia, ktorú on mal k dispozícii a je súčasťou jeho ZP,
je zjavne iná, keď sčasti sa zhoduje z obrázkom č. 2,3 až na to, že obrázky Kriminalistického ústavu
sú kvalitnejšie. Naviac na pozadí fotografie, ktorú mal k dispozícii sa nachádza nábytok a sporák, čo

na obrázkoch Kriminalistického ústavu nie je. Fotografia, s ktorou pracoval, mu dodal právny zástupca
žalovaného. Rozdiel v metodike spracovania medzi Kriminalistickým ústavom a prácou znalcami v
odbore napr. elektronika, je v tom, že kriminalistika môže používať niektoré metodiky len so súhlasom
súdu, v občianskom súdnom konaní znalec pracuje voľnejšie, nemá obmedzenia. V trestnom konaní sa
postupujemetodikouhľadaniazhody,vcivilnomkonaníhľadanianezhody.Pretoaksúrovnaképodklady,

závery nemusia byť rovnaké, aj keď by mali byť, lebo výklad, že niečo nie je a mohlo by byť, nie je
totožný s výkladom, že to tak je. Pre Kriminalistický ústav nikdy nepracoval, je zapísaný ako znalec
v odbore elektrotechnika a v odbore kriminalistika. Posudok, ktorý vypracoval, bol vypracovaný ako
civilný a nemá nič spoločné s kriminalistikou. Identifikáciou osôb sa zaoberá antropológia, kriminalistická
antropológia výhradne v trestnom konaní. Existujú aj civilní znalci, ktorí sa zaoberajú antropológiou. On

ako informatik môže urobiť jedinú vec, a to, že po vyčistení fotografie pokiaľ je to možné za použitia
prostriedkov výpočtovej techniky, vykoná binárne porovnanie, ktoré neporovnáva antropologické znaky,
len hraničné črty digitálne spracovaného obrázku. Identitu rôznych fólií, pri rôznej kvalite, nemožno
porovnávať prekrytím pre účely identifikácie osôb, lebo stačí majorita antropologických znakov a osoby
sa budú javiť totožné. V celom tomto procese je dôležité, či kvalita týchto fólií bola upravovaná alebo

nie, čo sa nedá vylúčiť. Žalovaná strana mu neposkytla k spracovaniu ZP žiaden softwérový program,
pracoval s osobným počítačom triedy IMB, s osobitnou grafickou kartou, s vlastným procesorovým
výkonom. Obvyklým zväčšením sa rozumie štandardné vektorové zväčšenie, v tej dobe sa používali dva
typy zväčšenia, kde dochádza k lineárnemu zväčšeniu - zväčšujú sa rozmery každého bodu, vytvára sa
efekt schodovitých hrán, ktoré sa potom vyhladia.

Znalci, ktorí spracovávali ZP pre Kriminalistický a expertízny ústav V.. N. Y. Z. I.. B. C. O., že v podstate
vypracovali dva posudky pod č. PPZ 6562, ale ako celok ide o jeden znalecký posudok. V.. Y. pracoval s
podkladmi, ktorými bola papierová násadka a veľkoplošná fotografia tanečného páru. Pracoval metódouporovnania položením zo zobrazení vedľa seba, je to kriminalistická metóda, ďalej použil metódu
zobrazenia preložením a obidve použil 2-krát. Závery týchto metód zdokumentoval v prílohe ZP č. 1 a
závery, ktoré zistil, sú uvedené v závere ZP, kde odpovedal na otázku uloženú súdom č. 4. Jeho záver po

vyhodnotení týchto metód bol taký, že je tu zhoda v detailoch zobrazenia, v základných uhloch hlavného
motívu, v zobrazení pozícii vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií. Papierová násadka bola v
nižšej kvalite ako veľkoplošné zobrazenie, ale dala sa porovnať metódami, ktoré uviedol. Kriminalistický
ústav je zapísaný v zozname znalcov, zväčša vypracováva ZP pre trestné konania, ale môže vypracovať
posudok aj pre súdne civilné konania, aj pre fyzického zadávateľa. To vyplýva z postavenia znaleckého

ústavuzapísanéhovzoznameznalcov,tedanemánijakéobmedzeniavodvetvíkriminalistickejfotografie
a antropológie. K dispozícii mal aj ZP V.. N., s ktorým sa oboznámil, ale podľa neho tento znalec
nepracuje v odvetví kriminalistická fotografia, ktorý bol predmetom skúmania, teda vypracoval ZP v
odbore, v ktorom nie je zapísaný. V ZP V.. N. nie je uvedený postup, ani metóda spracovania, preto
nie je jasné k akým záverom sa mohol takto dopracovať. Sú v ňom uvedené len konštatovania, ktoré
nemajú ani logickú súvislosť s danou vecou. Navyše sa vyjadroval k otázkam, ktoré nie sú predmetom

skúmania v odbore, v ktorom je zapísaný. V ZP znalec používa dve pečiatky, v odbore elektrotechnika a
kriminalistikainformatika,ktoréjeodvetvímpatriacim pododborkriminalistikyatentoodboraleneskúma
zobrazovanie fotografií, ktoré boli skúmané. Prílohy pripojené k ZP, sú zadokumentované ako predmety
skúmania, ale nie je zadokumentovaný postup, k akým záverom sa dopracoval tento znalec. Na str.7
jeho ZP sú uvedené merania za účelom potvrdenia linearity zväčšeniny, kde sú uvedené hodnoty uhlov,

priamok a bodov, z ktorých však nie je zrejmé, ako sa k takýmto hodnotám znalec dopracoval. Jeho ZP
neobsahuje prílohovú alebo obrazovú časť, kde by to bolo vysvetlené, na základe čoho dospel k takýmto
hodnotám a z tohto pohľadu je takýto ZP nepreskúmateľný. Termíny, ktoré používa znalec ako obvyklá
metóda, obvyklá úprava, sú všeobecné, nič nehovoriace. Znalec sa mal odborne vyjadrovať. Na základe
predloženého materiálu, s akým pracoval, nemohol takéto závery vysloviť. Naviac obrázok násadky a

fotografia z bilboardu sú dva materiály, ktoré sa dajú porovnávať a je z nich možné sledovať detaily.

Znalkyňa I.. B. C. vypovedala, že pracujú nielen pre ústav, ale sú zapísaní aj ako znalci v
zozname znalcov. Metódy, ktoré používa ústav, súd bežné kriminalistické metódy, ktoré vyplývajú z
kriminalistickej teórie aplikovanej v kriminalistickej praxi, sú zapracované pre štandardné pracovné

postupy, ktoré má Ústav akreditované Slovenskou akreditačnou službou. Každé odvetvie má svoj obsah,
predmet skúmania a podľa toho sa vyjadruje k stanoveným otázkam. Ona pracovala antropologickou
somatoskopickou metódou, ktorá sa používa na preukázanie alebo vylúčenie totožnosti porovnávaných
osôb, porovnávala znaky na tvári a hlave osoby, ktoré sa metricky nevyjadrujú, alebo sa dajú ťažko
vyjadriť metricky. Udávajú sa v určitých stupňoch ako malý, stredný, sú to znaky, ktoré možno rozdeliť

na skupinové alebo individuálne ako tvar očnice, výška slizničnej časti hornej pery, ďalej sú znaky
individuálne, jedinečné ako jazvy, znamienka. Od počtu týchto znakov a ich váhy závisí záver skúmania.
Celkovo bolo vyhodnotených 25 morfologických znakov u ženy a z tejto skutočnosti vyplýva, že na
predloženom bilboarde je s vysokou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba, ako na obrázkoch,
ktoré mala k dispozícii, boli to diapozitívy. V prípade muža bolo vyhodnotených 28 morfologických a

z tejto skutočnosti vyplýva, že na predloženom bilboarde je s veľkou pravdepodobnosťou zobrazená
rovnaká osoba, ako na exportovaných obrázkoch, ktorými boli diapozitívy. Tieto výsledky sa vyjadrujú
slovne.

Nazákladetaktovykonanéhoskutkovéhodokazovaniasúddospelknásledovnýmzáverom.Predmetom

žaloby je ochrana osobnosti. Táto ochrana osobnosti je nárokom upraveným v Občianskom zákonníku,
a to v § 11, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové

snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť

alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové
a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej
osoby.Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ochrana podoby fyzickej osoby a ochrana prejavov osobnej povahy patrí do oblasti občianskoprávneho
zabezpečenia jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Pod podobou fyzických osôb sa rozumejú
jej charakteristické rysy, ktoré či už obrazom, kresbou, fotografiou, filmových, televíznych snímkov,
sochou, či iným zobrazením znázorňujú jej individualizovaný telesný vzhľad, najmä jej tvár a postavu.
To isté platí o ochrane hmotného zachytenia podoby fyzickej osoby na podobizeň, či na iný obrazový
snímok. Podobizňou je portrét fyzickej osoby, na ktorom je hmotne zachytená jej podoba. Obrazové

snímky predstavujú zachytenie podoby fyzickej osoby na obraze. Nejde o portrét, ale o iný obraz,
na ktorom je však podoba fyzickej osoby zachytená, hoci aj podružne, či náhodne identifikovateľným
spôsobom. Iným snímkom sa rozumie tiež podobizeň, ktorá však nie je všeobecne identifikovateľným
spôsobom zachytením podoby zobrazenej fyzickej osoby, ale je postačujúca na jej identifikovateľnosť.
Podmienkou ochrany práva na podobu i práva k podobizni je, aby osoba zobrazeného bola na základe

zobrazenia identifikovateľná. Aj keď je možno zobrazenú osobu bezpečne identifikovať z podobizne,
aleboobrazovéhosnímku(napr.pretožerysyosobysúnejasné,rozmazanéap.)pôjdeopodobizeň,príp.
obrazový snímok, ak identita zobrazeného vyplýva eventuálne z iných súvislosti, za ktorých k použitiu
snímku došlo.

Obsahom práva k podobizni a k obrazovému snímku podľa § 12 je užívacie a dispozičné právo subjektu
vo vzťahu k podobizni. Toto právo zahŕňa oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom podobizeň sám,
a to v origináli, alebo v rozmnoženinách, ktoré vyhotoví, ako aj oprávnenie udeľovať na takéto použitie
povolenie iným osobám v pozitívnom zmysle a v zmysle negatívnom zahrňuje obsah oprávnenia brániť
sa proti neoprávnenému použitiu podobizne. Subjektom práva k podobizni je vždy zobrazená osoba a

podmienkou ochrany práva na podobizeň je, aby táto osoba zobrazeného bola na základe zobrazenia
identifikovateľná.

Prípustnou formou občianskoprávnej ochrany o určenie, že sa neoprávnene zasiahlo do osobnostnej
sféry môže byť žaloba na ochranu podľa § 11 OZ. V tomto prípade nejde o určovaciu žalobcu podľa § 80

písm. c) O.s.p. a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Následkom
neoprávneného zásahu je majetková ujma spočívajúca v znížení cti, dôstojnosti žalobcu, ktorá mu ako
následok vznikla. V konaní o ochranu osobnosti súd skúma iba oprávnenosť, či neoprávnenosť zásahu.
Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených
ust. § 11 a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnymi prostriedkami.

Predpokladmi občianskoprávnej ochrany osobnosti je 1. neoprávnený zásah do práva na ochranu, 2.
spôsobilosť zásahu porušiť alebo ohroziť všeobecne osobnostné právo fyzickej osoby a 3. príčinná
súvislosť s neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení, či iba v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto

nemajetkovej ujmy. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je chovanie, ktoré zasahuje
do všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby a je zároveň v rozpore s objektívnym právom.
O neoprávnený zásah nejde, ak existuje súhlas dotknutej fyzickej osoby. Nie každý neoprávnený
zásah bude objektívne spôsobilý, je ním však vtedy, ak je spôsobilý porušiť alebo ohroziť všeobecné
osobnostné právo bez ohľadu na zavinenie.

Žaloba žalobcov je žalobou na ochranu osobnosti, keď v prípade žalobcov došlo k zverejneniu ich
podobizne v prestížnej súťaži Let´s Dance na reklamných násadkách fliaš minerálnej vody, ktoré
žalovaný distribuoval na trhu v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd má za to, že ochrana osobnosti
vo forme ako si ju uplatnili žalobcovia, ako špecifický druh žaloby podľa § 11 Občianskeho zákonníka,

nie je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. a preto nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na takomto určení. Tento neoprávnený zásah do práv na ochranu žalobcov je daný tým,
že žalovaný bez ich súhlasu, porušil ich osobnostné práva, a to právo na ochranu ich podobizne, keď
ich podobizeň použil na reklamných násadkách svojich výrobkov, ktoré distribuoval na trhu. Prípustnouformou ochrany osobnosti môže byť i žaloba o určenie, že sa určitým spôsobom neoprávnene zasiahlo
do osobnostnej sféry žalobcov chránenej ust. § 11 OZ. V tomto prípade nejde o žalobu na určenie
podľa § 80 O.s.p. a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd aj s

poukazom na judikatúru, ktorá rieši túto problematiku, nepovažuje za potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe.

Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu ochrany, je objektívne ústavnou kategóriou, preto
akýkoľvek zásah či do zníženia ľudskej dôstojnosti treba vnímať ako veľmi závažný zásah, ťažko

repasovateľný. V prípade zásahu základného práva na súkromný a rodinný život (chránený v čl. 10
Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 8 Dohovoru ochrany ľudských práv, vrátane práv tzv. sféry
súkromného života jednotlivca a teda samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti) majú všeobecné
súdypodľačl.1ÚstavySRposkytnúťčonajširšiuanajadekvátnejšiuochranutýmtoprávam.Subjektívny
prvok zavinenia má význam len pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 OZ, v
rámci zohľadnenia okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Pokiaľ ide o posúdenie podmienky ochrany práva na podobizeň, t.j. aby osoba zobrazeného bola
na základe zobrazenia identifikovateľná, za rozhodujúci dôkaz pre identifikovateľnosť žalobcov na
násadke reklamy, súd považuje naďalej znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru v Bratislave č. PPZ 6562, v ktorom znalci vyslovili jednoznačný záver, pokiaľ ide

o porovnanie fotografie, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie bilboardu s vyobrazením žalobcov v
životnej veľkosti so zobrazením na spornej reklamnej násadke na fľašiach minerálnej vody, že použitím
metódy vizuálneho pozorovania a komparačnej metódy, ako aj metódou položením zobrazenia vedľa
seba, metódou prekrytia zobrazení a metódou porovnania uhlov, hlavného motívu zobrazenia, bola
zistená zhoda v detailoch zobrazenia, zhoda v základných uhloch hlavného motívu a zhoda v zobrazení

pozície vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií. Pri výsluchu F. V.. N. Y. doplnil, že papierová
násadka, ktorá bola k dispozícii, bola nižšej kvality ako veľkoplošné zobrazenia, ale dala sa porovnávať
metódami, ktoré sú uvedené a F. I.. B. C., ktorá pracovala s antropologickou somatoskopickou metódou
na preukázanie alebo vylúčenie totožnosti porovnávaných osôb, uviedla, že porovnávala znaky na tvári
a hlave osoby, ktoré sa metricky nevyjadrujú, udávajú sa v určitých stupňoch, porovnávala skupinové

znaky, ako aj individuálne, ako tvar očnice, výška slizničnej časti hornej pery, jazvy, znamienka, pričom z
vyhodnotenia týchto znakov vyplynul záver, že u ženy bolo vyhodnotených 25 morfologických znakov, z
ktorých vyplýva, že na priloženom bilboarde, ako aj na obrázkoch, ktoré mala k dispozícii, diapozitívoch,
je s vysokou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba a v prípade muža bolo vyhodnotených 28
morfologických znakov, z ktorých vyplýva, že na predloženom bilboarde a exponovaných obrázkoch, je

s veľkou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba.

Výsluchom svedka V.. J. N. bolo zistené, že tento neporovnával fólie, ktoré sú v ZP Kriminalistického
ústavu označené pod č. 3, nepracoval s metódou kriminalistická antropológia, ale ako znalec odboru
elektroniky a odbore kriminalistika postupoval tým spôsobom, že použil metódy výpočtovej techniky

a vykonal binárne porovnanie formou lineárneho zväčšenia určitých bodov na obrázkoch, ktoré mal k
dispozícii. Znalci Kriminalistického ústavu boli oboznámení so ZP V.. N. a zistili, že v ňom nie je uvedený
postup, ani metóda spracovania, preto nie je jasné k akým záverom sa mohol dopracovať a sú v ňom
uvedené konštatovania, ktoré nemajú ani logickú súvislosť s danou vecou. Na str. 7 jeho ZP sú uvedené
merania za účelom potvrdenia linearity zväčšeniny, ako uvádza V.. N., kde sú uvedené hodnoty uhlov,

priamok a bodov, z ktorých ale nie je zrejmé, ako dospel k takýmto hodnotám. Jeho ZP neobsahuje
prílohovú, ani obrazovú časť, kde by bolo vysvetlené, na základe čoho dospel k týmto hodnotám, preto
je nepreskúmateľný. Z uvedených dôvodov ani súd nemohol brať do úvahy ZP V.. N. pre tieto nedostatky
jeho ZP a pre účely dokazovania je tento ZP V.. N. nepoužiteľný.

Pokiaľ bolo súdu vytýkané, že ani ZP nemusí postačovať na jednoznačný záver o zidentifikovaní
žalobcov so zobrazením na násadke použitej na fľašiach s minerálnou vodou, v tomto smere súd
poukazuje na svedecké výpovede I.. I. G., F. G., J. G., ktorí jednoznačne vypovedali, že na násadkách na
fľašiach minerálnych vôd, ktoré boli bežne v obchodnej sieti, spoznali žalobcov v rade 1,2 a jednoznačne
ich identifikovali. Identifikovateľnosť žalobcov na násadke bola teda preukázaná jednoznačne zo ZP

Kriminalistického ústavu, ktorá bola preukázaná po vyhodnotení metódy porovnávania položením
veľkoplošnej fotografie tanečného páru a papierovej násadky, vedľa seba preložením a bola preukázaná
zhoda v detailoch zobrazenia základných úloh, pozícii, vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií
ako aj metódou antropologicko-somatoskopickou, v ktorej sa porovnávali skupinové a individuálneznaky, morfologické na zobrazeniach a s vysokou pravdepodobnosťou boli vyhodnotené osoby žalobcov
na exportovaných obrázkoch, ktorými boli diapozitívy. Naviac identifikácia žalobcov bola preukázaná na
násadkách aj svedeckými výpoveďami osôb, ich rodinnými príslušníkmi, ktorí ich dokonale poznajú a

vedeli ich identifikovať. Týmito dôkazmi bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o zhodné
osoby, čo malo vyplynúť zo ZP V.. N., keď tento posudok vzhľadom na nedostatky, ktoré vykazuje,
nie je použiteľný, lebo nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ďalej tieto závery podporuje aj svedecká
výpoveď Jána Svrčinu, ktorý ako fotograf vyhotovil pre účely USS STEEL fotografie so žalobcami a mal
k dispozícii všetky diapozitívy v počte 9, s tým, že diapozitív č. 5,6 si odkúpil objednávateľ USS STEEL

a poskytol ich tlačiarni, kde aj tieto diapozitívy ostali a neboli mu už vrátené. Práve z týchto diapozitívov
č. 5,6 boli urobené reklamné násadky. Svedok ďalej potvrdil, že ho kontaktoval C.. Y. z tlačiarne
HARLEQUIN QUALITY s tým, že použil jeho diapozitív a navrhoval mu, aby mu dal potvrdenie, že si ho
od neho odkúpil, čo mu odmietol urobiť. Aj táto svedecká výpoveď teda preukazuje za akých okolností
došlo k použitiu podobizne žalobcov k výrobe reklamných násadok použitých na minerálnych vodách
žalovaného, keď došlo k vedomému a úmyselnému použitiu diapozitívov so zobrazením žalobcov na

výrobu reklamnej násadky bez ich súhlasu. Ďalej tento svedok aj potvrdil, že jednoznačne na násadkách
je použitý záber, ktorý on vyhotovil a sú na ňom jednoznačne žalobcovia.

Z takto vykonaného dokazovania je preukázané, že sa jedná o identické osoby na reklamnej násadke
so žalobcami, ktoré sú zhodné s fotografiou na bilboarde a totožnosť osôb na násadke s obrazovou

snímkouje identifikovateľnýmspôsobompreukázaná.Nareklamnejnásadkesújednoznačnezobrazení
žalobcovia, ktorí nedali súhlas k použitiu ich zobrazenia na reklamné účely žalovaného, preto ich
právo na ochranu podobizne spadá pod ochranu osobnosti v zmysle § 11 OZ, ako rýdzo osobnostné
právo a následkom tohto neoprávneného zásahu je majetková ujma spočívajú v znížení cti, dôstojnosti
žalobcov, ktorá im vznikla. Aj z výpovede svedkov, ako aj žalobcov bolo preukázané, že v dôsledku

šírenia ich podobizne vo forme reklamnej násadky bola znížená ich dôveryhodnosť, keď vznikli v ich
súkromnom okolí, ako aj v kruhoch odbornej tanečnej komunity pochybnosti a podozrenia, že žalobcovia
využili a podviedli svoj materský tanečný klub a stali sa súčasťou propagácie súťaže Let´s Dance,
obišli svoj tanečný klub, ktorý ich vychoval a teda mal čo povedať k ich prípadnému angažovaniu v
tejto reklamnej akcii. Naviac materský klub tanečníkov v zmysle stanov, má nárok na výchovné, resp.

nárok na finančnom profitovaní, resp. spolupodieľaní sa na ziskoch za tanečnú činnosť. Žalobcovia
tieto podozrenia nevedeli vyvrátiť ani voči vedeniu materského klubu, preto museli podať túto žalobu
a naviac to malo o to závažnejší dopad, že žalobcovia boli tanečníkmi najvyššej tanečnej triedy „S“,
majstrami SR, boli známi na medzinárodnej tanečnej scéne, takže v ich prípade tanečný klub mal nárok
na vyššie výchovné, úmerné ich kvalite a uvedené udalosti takto zbytočne prispeli k útokom a konfliktom

v materskom tanečnom klube, v dôsledku ktorých mali od klubu menej priestoru na tréning, ktorým by si
udržiavali svoju kvalitu, čo v spojení s nedôverou ostatných tanečníkov v údajnú neserióznosť konania
žalobcov tiež viedlo k rozpadu perspektívneho športového tanečného páru. Na tomto nič nemení, že
žalovaný nemusel poznať a nevedel odhadnúť dôsledky svojho konania, ktoré značnou mierou prispeli
k rozpadu športového tanečného páru žalobcov, pretože žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za

zásah do osobnostných práv žalobcov. Žalovaná strana ako vyplynulo z prednesu ich zástupcu, nemala
uzavretú písomnú zmluvu o výrobe reklamných násadok, ktorou by ošetrila tieto následky a napriek
požiadavke súdu do skončenia pojednávania nepredložila žiadne vyčíslenie sumy, za ktorú boli fľaše so
spornou násadkou predané a nepreukázala ani zisk, ktorý mala z tohto predaja, hoci jej táto povinnosť
bola opakovane ukladaná od 16.4.2008 až do skončenia sporu.

Súd má za to, že morálna satisfakcia nie je postačujúca vzhľadom na následky, ktoré vyvolala žalovaná
strana použitím podobizne žalobcov na reklamné účely, pretože na strane žalobcov došlo v značnej
miere k zníženiu dôstojnosti aj dôveryhodnosti v súkromnom okolí, ako aj v kruhu tanečnom, kde
pôsobili.Zazávažnúujmu,ktorávzniklažalobcomsúdpovažujeskutočnosť,žežalobcoviabolivystavení

rôznym útokom, prejavom nedôveryhodnosti a konfliktov s materským tanečným klubom, ktoré v
konečnom dôsledku viedli k rozpadu perspektívneho športového tanečného páru, ktorého výchova na
úroveň vrcholového športovca je dlhoročná a materský tanečný klub od tanečníkov požaduje nárok na
výchovné, teda má nárok finančne profitovať, splupodieľať sa na ziskoch za ich tanečnú činnosť. Naviac
žalobcovia v rade 1,2 takto boli vystavení podozrievaniam, že využili a podviedli svoj materský tanečný

klub. Tieto dôsledky práve z reklamnej činnosti žalovaného, pri ktorej bola zneužitá ich podobizeň,
im spôsobili značnú ujmu a súd má za to, že vyjadrením tejto nemajetkovej ujmy je výška vyjadrená
v peniazoch, ktorú súd priznal. V predmetnom zadosťučinení nejde len o posúdenie, že od času
kedy vznikol tento zásah do rozhodnutia súdu ubehlo niekoľko rokov a že teda tento účinok je užoslabený a stráca svoju funkciu, ale práve o následky, ktoré vznikli žalobcom, ktoré ich postihli vo
forme straty dôveryhodnosti, podozrenia z podvodov, z finančných ziskov mimo tanečný oddiel, ako
aj celkovej straty profitu tanečného oddielu za výchovu tanečníkov a konečným následkom rozpad

vrcholového športového tanečného páru, ako následok reklamy a formy podnikania žalovaného. Pre
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 OZ. Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je potrebné prihliadať na účel a funkcie tohto inštitútu pri ochrane osobnosti, t.j.
primerane so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok

neoprávneného zásahu, keď nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo
všeobecnom zmysle nedá „odškodniť“ a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno ani exaktne
kvantifikovať a vyčísliť a možno za ňu poskytnúť len satisfakcie. Zároveň výška náhrady nemajetkovej
ujmy má aj preventívno-sankčnú funkciu, keď má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných práv od
protiprávneho konania, čo vyžaduje, aby išlo o sankciu patrične dôraznú a dostačujúcu, teda primeranú.
Otázka miery zavinenia žalovaného pre určenie výšky náhrady podľa § 13 ods. 3 OZ je spoluurčujúca

a narastá úmerne k miere zavinenia žalovaného. K tomuto súd poznamenáva, že žalovaný odmietol
poskytnúť ospravedlnenie žalobcom za neoprávnene zneužitie ich osobnostných práv a neurobil nič na
zmiernenie následkov, ktoré tým konaním žalovaného vznikli žalobcom.

Súd pri úvahy primeranej satisfakcie za nemajetkovú ujmu vychádzal z celkových okolností prípadu, keď

hodnotil povahu a spôsob neoprávneného zásahu, charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti,
trvanie a dopad na postavenie žalobcov. Pri vyjadrení miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť
alebo vážnosť osoby v spoločnosti je potrebné vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal
v rodine, či spoločenskom prostredí žalobcov. Finančné zadosťučinenie prichádza do úvahy, keď
porušenie základného práva už nemožno napraviť. Preto výška 5.000 Eur, ktorú súd priznal každému

žalobcovi, vyjadruje tie straty, ktoré utrpeli žalobcovia v dôsledku neoprávneného zásahu zo strany
žalovaného a zároveň aj následky, ktoré ich postihli a nemožno ich už napraviť. Naviac žalovaný neurobil
nič na zmiernenie týchto následkov.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka HARLEQUIN QUALITY, ktorého pôvodne žalovaný žiadal pribrať

na jeho stranu, v ďalšom konaní už netrval na vstupe tohto vedľajšieho účastníka z dôvodu, že sa s
ním nemôže skontaktovať a tiež z dôvodu, že táto spoločnosť nechce ani vstúpiť do konania a preto
nemožno postupovať proti jej vôli. Keďže tento návrh žalovaný nevzal späť, súd rozhodol o ňom podľa
§ 93 ods. 1 O.s.p. tak, že ho nepribral do konania na strane žalovaného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia v konaní boli úspešní, preto im
patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú náklady cestovné. Celkové náhrady
predstavujú cestovné náklady v súvislosti s účasťou na pojednávaniach žalobcov dňa 10.12.2007,
13.2.2008, 10.3.2008, 16.4.2008, 5.5.2008 vo výške 686,40 Sk, 686,40 Sk, 689,70 Sk, 691,70 Sk,
697,40 Sk a 13.10.2010 vo výške 19,95 Eur, vypočítaná podľa vzorca (km x suma za km)+(km x

priem.spotreba/100km x cena PHM) ďalej náhrady nákladov cestovných za 3 cesty z Košíc do Bratislavy
3.4.2009, 3.2.2010, 6.5.2010
Dátum cesty cena PHM priem.spotreba cena zákl.náhrady cieľ km cena cest.náhrad
10.12.2007 40,70 5,85 6,20 Prešov 80 686,40 22,78 €
13.2.2008 40,70 5,85 6,20 Prešov 80 686,40 22,78

10.3.2008 41,40 5,85 6,20 Prešov 80 689,70 22,89
16.4.2008 41,70 5,85 6,20 Prešov 80 691,10 22,94
5.5.2008 43,70 5,85 5,50 Prešov 80 697,20 114,54
13.10.2010 1,124 5,85 0,183 Prešov 80 946,80 19,90
3.4.2009 1,052 5,85 0,183 Bratislava 820 946,80 200,52

3.2.2010 1,06 5,85 0,183 Bratislava 820 946,80 200,90
6.5.2010 1,13 5,85 0,183 Bratislava 820 946,80 204,27

a späť v súvislosti s predložením dôkazového materiálu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu za
znaleckú expertízu, ktoré súd považuje za účelne vynaložené náklady, vzhľadom na objem a rozsah

dôkazového materiálu, ktorý bolo potrebné predložiť na žiadosť znalcov (1 cesta 2x410 km x 3 vo výške
200,52 Eur, 200,90 Eur, 204,27 Eur) a ďalej sú to cestovné náhrady v súvislosti s pojednávaniami
26.11.2012 a 30.9.2013. Tieto náhrady si uplatnili vo výške nákladov cesty Košice Prešov a späť 80
km, cena za 1km 0,183 Eur podľa Opatrenia MPSV 632/2008, spotreba PHM pri použití motorovéhovozidla značky TOYOTA AVENSIS 2,0 D4D, ŠPZ KE 273-GJ vo vlastníctve žalobcu podľa technického
preukazu 5,5 l/100 km, t.j. 0,055 l na 100 km, cena PHM 1,114 Eur, náklady na cestu 2x (80km x 0,183
Eur/km) plus (80km x 0,051 l/1km x 1,448 Eur/1 liter) plus (80 km x 0,055 l/1 km x 1,4 Eur/ 1 liter) =

29,28 + 6,38 + 6,17 = 41,81 Eur. Trovy cestovných náhrad sú tak, ako boli v pôvodnom konaní v celkovej
sume 740,13 + 41,81 Eur = 781,94 Eur. Tieto trovy zaplatí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi
žalobcov Ing. Miroslavovi Lenártovi, Košice, Muškátova 34, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd uložil žalovanému uhradiť súdny poplatok za vo výške 766 Eur podľa položky 7b písm. b)

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý uhradí na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli oslobodení od súdneho poplatku a v konaní
boli úspešní prešla poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 zák. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
noviel na žalovaného.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.