Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207718
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112207718.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa v 1.

rade Ľ. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XXXX/XX, G. G., navrhovateľky v 2. rade G. Š., J.. XX. XX. XXXX,
G. K.J. XXXX/XX, G. G., navrhovateľky v 3. rade Z. Ď., V.. Š.Q., J.. XX. XX. XXXX, G. Š. XX, G. G., a
navrhovateľa v 4. rade Y.Š. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XXXX/XX, G. G., v konaní zastúpenými JUDr.
Zuzanou Bejdovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti
odporcovi F. E., J.. XX. XX. XXXX, G. Q. XX, O. H., v konaní zastúpenom JUDr. Petrom Bacíkom,
advokátom, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči navrhovateľom v 1., 2. a 4. rade z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 28. 03. 2011 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu a spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 33 000,00 Eur navrhovateľovi v 1. rade.
Ďalej sa domáhal, aby odporca a spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 16 500,00 Eur, navrhovateľke v 2. rade sumu 6 600,00 Eur a

navrhovateľom v 3. a 4. rade každému sumu 4 000,00 Eur. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom
č. k. 7C/56/2011 - 86 zo dňa 07. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
13Co/39/2012 - 110 zo dňa 06. 03. 2012 zamietol návrh voči spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., nepriznal jej náhradu trov konania a vo zvyšku vylúčil návrh na samostatné konanie. Vylúčený
návrh bol zapísaný pod spisovou značkou 7C/74/2012.

Navrhovatelia v návrhu uviedli, že dňa 18. 11. 2009 v čase okolo siedmej hodiny ráno na ceste č.

III/06642 odporca viedol v smere od G. G. O. N. Ľ. osobné motorové vozidlo tak, že predchádzal pred
ním idúce nákladné motorové vozidlo a autobus. Počas predchádzania čelne narazil do protiidúceho
osobného motorového vozidla, v ktorom sa ako spolujazdec nachádzal navrhovateľ v 1. rade, v dôsledku
čoho utrpel trieštivú zlomeninu acetábulu (bedrovej kosti) vľavo s posunom úlomkov a odreniny hlavy
v čelovej oblasti. Zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, hospitalizáciu a práceneschopnosť v trvaní
päť a pol mesiaca a následnú kúpeľnú liečbu. Znalec S.. N. M. F. vo svojom odbornom vyjadrení
vyhodnotil uvedené zranenia ako ťažkú ujmu na zdraví. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 2T/52/2012 zo dňa 17. 08. 2010 bola schválená dohoda o vine a treste, ktorou bol odporca
uznaný vinným z trestného činu. Konaním odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do zdravia a telesnej
integritynavrhovateľav1.rade,čižekzásahudojehoosobnýchprávchránenýchústavouaObčianskym
zákonníkom.V dôsledku dopravnej nehody navrhovateľ v 1. rade trpí chronickými bolesťami a má aj iné trvalé
následky týkajúce sa fyzickej stránky. Okrem toho sa vplyv ponehodového stavu prejavil aj v psychickej

sfére, čoho dôkazom sú vážne duševné poruchy - depresívne stavy v dôsledku neutíchajúcej bolesti,
strachu z ešte väčšieho zhoršenia zdravotného stavu, ale najmä z obáv o budúcnosť v zamestnaní.
Navrhovateľ v 1. rade trpí aj poruchami spánku. Na základe uvedeného sa navrhovateľ v 1. rade domáha
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 33 000,00 Eur.

Odporca svojím konaním zasiahol do práv navrhovateľov, konkrétne do práva na ochranu súkromného
života, čím utrpel najmä ich rodinný a spoločenský život. Navrhovateľ v 1. rade mal pred dopravnou
nehodou najväčšiu záľubu v starostlivosti o chatu v obci Donovaly, ktorá patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva s navrhovateľkou v 2. rade. Navrhovatelia chatu aktívne využívali, trávili víkendy a
spoločne zabezpečovali jej vybavenosť a pripravenosť na turistickú sezónu (najmä príprava interiéru
chaty na príchod návštevníkov, kosenie a hrabanie okolia chaty, odpratávanie snehu, príprava dreva

na kúrenie počas zimných mesiacov). Navrhovatelia začali aj s prerábaním podkrovia. V dôsledku
dopravnej nehody navrhovateľ v 1. rade tieto bežné fyzické aktivity už nezvláda, a preto boli
navrhovatelia prinútení ponúknuť chatu na predaj. Navrhovateľ v 1. rade sa aktívne zapájal do chodu
domácnosti uskutočnením drobných opráv. Viedol aktívny spoločenský život spolu s navrhovateľkou v 2.
rade. Spolu s navrhovateľmi v 3. a 4. rade viedol navrhovateľ v 1. rade aktívny športový život. Venovali

sa lyžovaniu, bežkám, turistike, prechádzkam po lese a zberu húb. Navrhovateľ v 4. rade sa aktívne
venoval hokeju, kde ho na tréningy a zápasy sprevádzal navrhovateľ v 1. rade. Na základe uvedeného
sa navrhovatelia domáhajú, aby odporca uhradil nemajetkovú ujmu navrhovateľovi v 1. rade vo výške 16
500,00 Eur, navrhovateľke v 2. rade vo výške 6 600,00 Eur, navrhovateľke v 3. rade vo výške 4 000,00
Eur a navrhovateľovi v 4. rade vo výške 4 000,00 Eur.

V doplnenom podaní doručenom súdu dňa 17. 06. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľov poukázala
na lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23. 11. 2010 v spojení
s rozhodnutím Sociálnej poisťovne Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 05. 2011, ktorým bola navrhovateľovi
v 1. rade priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu pracovného úrazu zo dňa

18. 11. 2009 vo výške 15 635,00 Eur. Z predloženého lekárskeho posudku vyplýva, že ošetrujúci lekár
v položke 255 pri vážnych duševných poruchách po úraze overených psych. pracovníkom ustálil počet
bodov vo výške 800. Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že posudkový lekár použil
počet bodov 650. Rozdiel bodov vo výške 150 (14,89 Eur x 150 = 2 233,50 Eur) nebol posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne akceptovaný napriek objektívnemu ohodnoteniu ošetrujúcim lekárom. V

odôvodnení absentuje postup, prečo posudkový lekár priznal práve 650 bodov z rozsahu 260 - 1 300
bodov. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bol hodnotený aj psychický stav navrhovateľa v 1. rade nedostatočne.

Odporca uviedol, že bol uznaný vinným zo spáchania nedbanlivostného trestného činu a poškodený

(navrhovateľ v 1. rade) bol so svojimi nárokmi odkázaný na občianske súdne konanie. Navrhovateľovi
v 1. rade bola poskytnutá náhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, náhrada za vecnú škodu
a náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ v 1. rade si uplatnil nárok
na jednorazové vyrovnanie za inú škodu vo výške 23 000,00 Eur. V rámci mimosporového riešenia
veci potvrdil odporca záujem o odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,00 Eur. Finančné

zadosťučinenie vo výške 33 000,00 Eur považuje odporca za neprimerané a účelové. Fyzickou ujmou
na zdraví navrhovateľa v 1. rade nemohlo dôjsť k tak závažnému a hlbokému ohrozeniu, či poškodeniu
jeho väzieb a vzťahov v rodinnom zázemí a súkromí, ako sa uvádza v návrhu. Obe deti poškodeného sú
dospelé, pričom navrhovateľka v 3. rade ani nežije v spoločnej domácnosti s ostatnými navrhovateľmi.
Výška nemajetkovej ujmy v sume 31 000,00 Eur tiež nie je jasná, t. j. čo má nemajetková ujma

kompenzovať. V zmysle uvedeného považuje odporca návrh a nárok navrhovateľov vo vyčíslenom
rozsahu za neobjektívny, neprimeraný a neodôvodnený.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 7C/74/2012 - 197 zo dňa 10. 12. 2012 rozhodol tak, že
1. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu vo výške 6 600,00 Eur;

2. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu vo výške 3 300,00 Eur;
3. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 4. rade sumu vo výške 1 650,00 Eur;
4. vo zvyšku návrh zamietol a
5. trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.Proti vyššie uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie do výroku o náhrade trov konania.
Odporca podal odvolanie do výrokov, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľov v 1., 2.

a 4. rade sumu vo výške 11 550,00 Eur (6 600,00 Eur + 3 300,00 Eur + 1 650,00 Eur). Do výroku, ktorým
súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, nebolo podané odvolanie žiadnym z účastníkov konania.

O odvolaní účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/55/2013 - 229 zo
dňa30.01.2014rozhodoltak,žezrušilrozsudokprvostupňovéhosúduvovýrokochI.,II.aIII.,vovýroku,

ktorým v prevyšujúcej časti návrh proti navrhovateľom v 1., 2. a 4. rade zamietol (IV. výrok) a vo výroku
o trovách konania (V. výrok) a v tomto rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie. V ostávajúcej časti ostal
rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, že obaja účastníci konania podali odvolanie do výroku o trovách
konania. Z obsahu podaného odvolania odporcu vyplýva, že tento napadol rozsudok okresného súdu vo

výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu vo výške 6 600,00 Eur,
navrhovateľke v 2. rade sumu vo výške 3 300,00 Eur a navrhovateľovi v 4. rade sumu vo výške 1 650,00
Eur. Do výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov zamietol, nepodal odvolanie ani
odporca, ani navrhovatelia. V konaní nebola sporná skutočnosť, že odporca spôsobil dopravnú nehodu
dňa 18. 11. 2009, v dôsledku ktorej navrhovateľ v 1. rade utrpel úraz. Spôsobený úraz mal preukázateľne

nepriaznivé následky pre životné úkony navrhovateľa v 1. rade ako aj pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb. Taktiež bolo nesporné, že navrhovateľovi bola priznaná náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 15 635,00 Eur. Pokiaľ navrhovateľ v 1. rade uplatňoval aj nárok
na zaplatenie sumy vo výške 33 000,00 Eur, správne súd považoval tento nárok za nárok, ktorý mu
bol priznaný v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Keďže nárok navrhovateľa v 1.

rade sťaženie spoločenského uplatnenia bol už uspokojený rozhodnutím príslušnej sociálnej poisťovne,
nepovažoval okresný súd v tejto časti návrh navrhovateľa za dôvodný, a preto ho zamietol. V tejto
časti zo strany navrhovateľa v 1. rade proti zamietnutiu jeho nároku odvolanie podané nebolo. Preto
rozhodnutie prvostupňového súdu zostalo v časti zamietnutia jeho nároku právoplatné a odvolací súd
ho nepreskúmaval. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, túto navrhovatelia odvádzajú od psychického stavu

navrhovateľa v 1. rade. Je potrebné, aby sa prvostupňový súd v rámci dokazovania sústredil práve
na to, v čom bolo do psychiky navrhovateľa v 1. rade zasiahnuté takým spôsobom, že tento stav by
bol dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy nad rámec toho, čo už bolo u vážnej duševnej poruchy
hodnotené v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Tvrdený psychický stav navrhovateľa v 1. rade
by mohol v danom prípade zasiahnuť aj do práv na ochranu osobnosti takým spôsobom, že to následne

ovplyvnilo jeho rodinný a pracovný život a postavenie v spoločnosti ako aj jeho vzťah vo vzťahu k členom
vo svojej rodine, teda navrhovateľke v 2. rade a navrhovateľovi v 4. rade, ktorí tento stav pociťovali ako
ujmu im vlastnú. Táto okolnosť však musí byť v konaní preukázaná najmä za stavu, že psychický stav
navrhovateľa v 1. rade bol posudzovaný aj v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia a v tomto smere
aj odškodňovaný.

Prvostupňový súd tiež konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý ani výrok, ktorým súd zamietol návrh
na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k navrhovateľke v 3. rade.

Súd viazaný názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 O. s. p. vec znova prejednal v časti uplatnenia

nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáhali navrhovatelia v 1., 2. a 4. rade.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi, spisom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/56/2011 a sp. zn. 2T/52/2010, výsluchom navrhovateľov v
1., 2. a 4. rade a výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:

Z predloženého hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 23. 11. 2010 súd zistil, že
poškodenému Ľ. Š. bolo za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaných 1 360 bodov. Liečenie bolo
začaté dňa 18. 11. 2009 a ustálenie zdravotného stavu bolo stanovené ku dňu 18. 11. 2010. Z celkového
počtu 1 360 bodov boli vážne duševné poruchy po úraze overené na 800 bodov, obmedzenie hybnosti

lumbálnej chrbtice na 200 bodov, ťažké obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu na 300 bodov a porucha
úchopovej funkcie palca pri obmedzení hybnosti v CMC kĺbe na 60 bodov.Z predloženej prepúšťacej správy zo dňa 10. 12. 2009 súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade bol na
oddelenie úrazovej chirurgie - traumatológie prijatý bo autonehode. Mal zlomeninu acetabuly vľavo.
Postupne sa cítil lepšie, chodil s barlami. Stav navrhovateľa v 1. rade bol komplikovaný bilaterálnou

otitídou vonkajšieho zvukovodu, ktorá bola liečená. Domov bol prepustený v dobrom stave.

Z ambulantnej správy z lekárskeho vyšetrenia v psychiatrickej ambulancii S.. L. H. zo dňa 29. 07.
2010 bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade prišiel na vyšetrenie s navrhovateľkou v 2. rade z dôvodu,
že utrpel úraz chrbtice a hlavy ako spolujazdec v aute. V nemocnici bol hospitalizovaný tri týždne

a potom bol pol roka v domácom liečení.. V nemocnici sa vôbec nevedel pohnúť a doma bola jeho
pohyblivosť výrazne obmedzená. Až vo februári roku 2010 navrhovateľ v 1. rade sa začal prechádzať
okolo domu a okolitých uliciach. Bolo potrebné voziť ho autom, pretože bol zoslabnutý, nevládal. Začali
sa uňho prejavovať obavy z toho, že bude prepustený z práce, zle spával, zvykol sa v noci zobudiť,
bol nespokojný. Navrhovateľ v 1. rade má strach, keď si sadne do auta, snaží sa obmedzovať cesty
autom. Chodí aj po trase, na ktorej sa stala dopravná nehoda, vtedy pociťuje búšenie srdca. Bojí sa,

čo bude ďalej, či sa mu podarí vyliečiť a či do smrti nebude z neho „mrzák“. Viac sa príznaky úzkosti
vystupňovali, keď nastúpil do práce. Ošetrujúca lekárka v správe konštatovala, že navrhovateľ v 1.
rade verbalizuje svoje pocity stroho, dopĺňala ho navrhovateľka v 2. rade. Vyšetrenie mu bolo zjavne
nepríjemné. Navrhovateľ v 1. rade vyjadril obavy z budúcnosti, má pesimistické postoje vo vzťahu k
ďalšiemu pôsobeniu v zamestnaní, obavy zo zdravotného stavu. V prežívaní má navrhovateľ v 1. rade

úzkostné pocity, pocity depresívne. Výrazne je obmedzená kvalita života a sociálne fungovanie, záujmy
navrhovateľa v 1. rade sú redukované. Jeho pozornosť je centrovaná na myšlienky o práci a zdravotnom
stave. Lekárka uvedený stav diagnostikovala ako depresívne epizódy, epizóda stredne ťažkej depresie.

Dňa 16. 09. 2010 bol navrhovateľ v 1. rade opätovne vyšetrený v psychiatrickej ambulancii. Zo

správy súd zistil, že sa jednalo o kontrolu, pri ktorej navrhovateľ v 1. rade udával mierne zlepšenie
fyzického stavu. Naďalej však uňho pretrvávala úzkostná depresívna symptomatika, pocity neistoty,
obavy a afektívna labilita. Podľa navrhovateľky v 2. rade bol stále napätejší a nervóznejší. Na kontrolu
prišiel navrhovateľ v 1. rade dňa 26. 10. 2010, pri ktorej uviedol, že stav je čiastočne zlepšený, je
trochu kľudnejší, spí lepšie, stále sa však v noci budí, dlhšie mu trvá, kým zaspí a cez deň býva

unavený. Lekárka konštatovala len čiastočné zlepšenie zdravotného stavu. Naďalej pretrvávalo výrazne
obmedzujúce bežné sociálne fungovanie, stále boli prítomné pretrvávajúce psychické zmeny, pokles v
nálade, úzkostné stavy, pocity neistoty a obavy. Psychiatrická liečba bola po uplynutí jedného roka od
úrazu ukončená.

Z predloženého psychologického nálezu zo dňa 09. 03. 2011 súd zistil, že tento bol vypracovaný za
účelom zamerania na depresivitu. Vyšetrujúca psychologička S.. S. Š. konštatovala, že navrhovateľ v
1. rade subjektívne ťažko prežíva depresivitu. V popredí sa najmä manifestujú vitálne poruchy (poruchy
spánku, nechutenstvo, znížené libido), pesimizmus v myslení, strata radosti, agitovanosť (t. j. chorobný
nepokoj) a nerozhodnosť (použitá technika „BDI“). Navrhovateľ v 1. rade mal problémy so zvládaním

konfliktov a zlyhával v záťažových situáciách (použitá technika „ROR“). Výsledky zo psychologického
vyšetrenia poukazovali na osobnosť zúženú, s úzkostnodepresívnym prežívaním stredne ťažkého
stupňa, došlo k poklesu v záujmovej sfére, s nízkou frustračnou toleranciou a zhoršenou adaptabilitou
v nových situáciách, čo vedie k zlyhávaniu v emočnej, sociálnej a výkonovej v oblasti fungovania.
Vzhľadom k uvedenému bol pracovný potenciál navrhovateľa v 1. rade nepriaznivý.

Na základe lekárskych vyšetrení Sociálna poisťovňa vypracovala odborný znalecký posudok, v zmysle
ktorého navrhovateľ v 1. rade dňa 18. 11. 2009 utrpel zlomeninu jamky bedrového kĺbu vľavo. Zvolený
bol konzervatívny postup. Prechodne bol po úraze liečený a sledovaný psychiatrom pre epizódu stredne
ťažkej depresívnej poruchy. Od októbra 2010 v liečbe psychiatra nie je. Následkom úrazu sa pridružili aj

bolestivdriekovejčastichrbtice,snálezommiernejprietržemedzistavcovejplatničkyvdanejoblasti,bez
motorického deficitu na dolných končatinách. Za rozhodujúce ochorenie bolo považované jednostranné
postihnutie bedrového kĺbu, v dôsledku čoho bol zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade hodnotený s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.

Kvôli zlomenine ľavej acetabuly (ľavý bedrový kĺb) navrhovateľ v 1. rade absolvoval viaceré kontroly v
traumatologickej alebo ortopedickej ambulancii (dňa 01. 03. 2010, dňa 12. 03. 2010 a dňa 29. 03. 2010
- č. l. 63 spisu, dňa 19. 05. 2010 a 02. 06. 2010 - č. l. 59 spisu, dňa 28. 06. 2010 - č. l. 61 spisu, dňa 05.10. 2010 - č. l. 36 spisu, dňa 07. 10. 2010 a dňa 14. 10. 2010 - č. l. 66 spisu, dňa 20. 10. 2010 - č. l. 62
spisu, dňa 20. 10. 2010 a dňa 22. 11. 2010 - č. l. 65 spisu, dňa 07. 06. 2011 - č. l. 37 a 38 spisu).

Zo správy zo dňa 27. 05. 2010 súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade bol vyšetrený v traumatologickej
ambulancii,vktorejošetrujúcilekárkonštatoval,žesajednaloopacientasťažkýmobmedzenímhybnosti
v koxe s výrazným krívaním na postihnutej strane. Pokiaľ ide o tŕpnutie horných končatín, tu nenastala
zmena, pričom sa jednalo o následok úrazu acetabuly, kde pacient bol dlhodobo odkázaný na chôdzu
o barlách.

Zo správy zo dňa 08. 03. 2011 bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade bol na kontrole po roku a štyroch
mesiacoch od nehody v traumatologickej ambulancii. Ošetrujúci lekár konštatoval nezmenný zdravotný
stav, pretrvávalo obmedzenie hybnosti v koxe vo všetkých smeroch a rotačných pohyboch, obmedzenie
hybnosti chrbtice v driekovej oblasti stredne ťažkého stupňa ako aj obmedzenie hybnosti palca pravej
hornej končatiny. Liečba bola ukončená, stav stabilizovaný. Do budúcnosti lekár konštatoval zhoršenie

stavu v zmysle obmedzenia rozsahu hybnosti a vývoja poúrazovej artrózy.

Dňa 24. 10. 2011 bol navrhovateľ v 1. rade prijatý do Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok -
fakultnej nemocnice pre plánovanú operačnú liečbu ľavého bedrového kĺbu. Operovaný bol dňa 25.
10. 20011 bez komplikácií. Navrhovateľ v 1. rade bol prepustený dňa 01. 11. 2011 s odporúčaním na

rehabilitáciu, ktorú absolvoval v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej v dňoch od 03. 01. 2012
do 15. 02. 2012 (č. l. 41 - 45 spisu)

Z predložených potvrdení o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade bol
práceneschopný od 18. 11. 2009 do 01. 06. 2010, od 24. 10. 2011 (pre ústavné liečenie), od 10. 03.

2011 do 01. 04. 2011 (kúpeľná liečba v Bojniciach) a od 24. 10. 2011 do 01. 05. 2012 (ústavné liečenie).

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 05. 2011 súd
zistil, že navrhovateľovi v 1. rade bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 15 635,00 Eur. V odôvodnení poisťovňa uviedla, že položka č. 255 je správna, posudkový

lekár akceptuje prítomnosť vážnych duševných porúch spôsobených otrasným zážitkom - autonehodou,
avšak pre objektívne preukázaný stredne ťažký stupeň úzkostne depresívnej poruchy považuje za
správne z bodového rozpätia 260 - 1 300 bodov 650. Podľa poučenia bolo proti rozhodnutiu možné
podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho oznámenia.

Z dodatku k pracovnej zmluve č. 2 zo dňa 31. 10. 2010 bolo zistené, že došlo k zmene pracovnej zmluvy
uzavretejdňa10.05.2004súčinnosťouod01.11.2010tak,žeodúčinnostidodatkuč.2malnavrhovateľ
v 1. rade vykonávať pracovnú činnosť na pozícii technika so základnou mesačnou mzdou vo výške
600,00Eurbrutto spolusprémiamiohodnoteniapriamehonadriadenéhodovýšky50%základnejmzdy.
Na základe dodatku k pracovnej zmluve č. 3 s účinnosťou od 01. 04. 2011 došlo k zmene pracovnej

zmluvy (okrem iného) v časti opisu pracovnej činnosti a k zvýšeniu základnej hrubej mesačnej mzde. S
účinnosťou dodatku k pracovnej zmluve č. 4 od 01. 05. 2012 došlo k zmene pozície na technika dopravy
smiestomvýkonuprácevareálispoločnostiU.M..N..I.N.Ľ.akzmenemzdovýchpodmienok.Pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. K poslednej zmene pracovnej zmluvy došlo na základe dodatku
k pracovnej zmluve č. 5 s účinnosťou od 01. 10. 2012, podľa ktorého mal navrhovateľ vykonávať pozíciu

triediča Al odpadu. Zároveň došlo aj k úprave mzdových podmienok.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 26. 10. 2012 bol z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti
od 24. 10. 2011 do 30. 04. 2012 a od 11. 06. 2012 do 14. 09. 2012, ktorá vznikla dôsledkom
pracovného úrazu navrhovateľa v 1. rade, nútený organizačnými zmenami preniesť výkon jeho

pracovných povinností na ostatných zamestnancov. Z uvedeného dôvodu zanikla jeho pracovná pozícia
a bol presunutý na pozíciu robotníka, kde dosahuje hodinovú mzdu o 50 % nižšiu ako pozícii technika.

Navrhovateľ v 1. rade bol v psychiatrickej ambulancii vyšetrený aj dňa 13. 11. 2012, kde lekárka
konštatovala pretrvávanie subdepresívnej nálady, úzkostnej symptomatilky, opakovaných návratov k

autonehode v myšlienkach aj snoch so zvýraznením úzkosti, prítomným insuficientným sebaprežívaním,
potom nespokojnosti, neistoty a pesimistickými vyhliadkami do budúcnosti.Z ambulantnej správy z traumatologickej ambulancie zo dňa 30. 10. 2012 súd zistil, že u navrhovateľa
pretrvávajú bolesti pri námahe aj v kľude, rotačné pohyby nemožné, krajné polohy bolestivé.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS:
ORP-1124/1-OVK-BB-2009 zo dňa 10. 12. 2009 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bol stíhaný
odporca ako obvinený z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona,lebonapodkladezistenýchskutočnostíboldostatočnezdôvodnenýzáver,žedňaXX.XX.XXXX
I. Č. Q. XX:XX E. I. Q. S. I. L.. I. K., D.. Č. O. XXX M. J. U. S. G. M. N. Ľ. I. N. Z. G. G. - N. Ľ., že

pri predchádzaní pred ním idúceho nákladného motorového vozidla, ev. Č. L. XXX U. M. M., D.. Č.: L.
XXX M., prešiel do protismeru, kde čelne narazil do osobného motorového vozidla zn. Š. P. U., D.. Č.
G. XXX G. vedeného I. U., čím porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. a), c) zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovasvojímnedbanlivostnýmkonanímspôsobil
spolujazdcovi I. U., Ľ. Š. (navrhovateľovi v 1. rade) zlomeninu panvičky s dobou práceneschopnosti nad
42 dní. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2T/52/2010 - 142 zo dňa 17. 08. 2010, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 17. 08. 2010, Okresný súd Banská Bystrica schválil dohodu o vine a treste,
na základe ktorej bol odporca uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 a 2 písm. a) Trestného zákona. Za to bol odporca odsúdený na peňažný trest vo výmere 1 000,00 Eur.
V prípade zmarenia peňažného trestu alebo že by sa nemohol vykonať ustanovil súd náhradný trest
odňatiaslobodyvovýmeredvanástichmesiacov.Ďalejsúduložilodporcovitrestzákazučinnostivedenia

motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere dvadsiatich mesiacov. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2T/52/2010 - 165 zo dňa 26. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.
11. 2010, súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu a odporcovi určil skúšobnú dobu v trvaní šestnástich mesiacov.

Navrhovateľv1.radevovýpovediuviedol,žecelánehodananehomalatakývplyv,žesastal„krypľom“a
všetky záujmy, či už osobné alebo rodinné, išli mimo. Stále má bolesti a chodí po doktoroch. V decembri
má ísť na röntgen, stále berie lieky, obťažuje ho to a necíti sa dobre. Z práce príde domov unavený,
musí oddychovať, v noci sa budí, má kŕče v nohách. Nohy mu treba masírovať, robí to manželka. Všetky
aktivity, ktoré mal, museli ísť bokom. Keď príde z práce, musí oddychovať, aby vôbec mohol ísť na

druhý deň do práce. Psychológa ani psychiatra nenavštevuje, pretože mu s bolesťou nepomôžu. Aj v
zamestnaní mu v súvislosti s tým, že musí odísť, vykrikujú, napr. aj to, že ide na súd. Predtým mal
so synom a dcérou športové aktivity. So synom chodil hrávať hokej, teraz nemôže nič. Už nepotrebuje
zjazdové lyže ani bežky. S vnučkou bol na horách, ale mohol sa akurát pozerať a stáť pri kočíku. Môže
chodiťlennaprechádzky,ajtomusíoddychovať.Nevládzerobiťokolochalupyarodinnéhodomu,všetko

zaňho musí robiť syn alebo zať.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že v dôsledku nezodpovedného princípu odporcu sa z jej manžela
stal hendikepovaný človek, mrzák, ktorý to nezvláda tak ako predtým, či už po psychickej alebo fyzickej
stránke. Jej manžel bol predtým priateľský, navštevovali sa s rôznymi známymi, chodili na turistiku, na

chalupu, hral na gitare. Potom sa jeho stav zmenil, trápi sa psychicky. Odmieta chodiť do kolektívu a
má to vplyv aj na ňu, pretože človek nemôže žiť takým uzavretým spôsobom a zaoberať sa len tými
následkami. Manžel jej bol psychickou i fyzickou oporou. Po nehode o toto všetko prišla, teraz je všetko
na nej. Musela mu poskytovať určitú psychickú a fyzickú podporu aj spolu so synom. Tiež museli veľa
vecí vybavovať v súvislosti s tým, na čo majú a na čo nemajú nárok. Tiež mala veľa roboty v práci, bolo

toho na ňu veľa. Musela vybavovať lekárov, zisťovať lieky, ktoré by pomohli manželovi dostať sa nejakým
spôsobom z toho aj po psychickej stránke. Tiež bola z toho unavená, nemala čas chodiť po lekároch.
Manžela sa snažila presvedčiť, že čo bolo, bolo a teraz bude lepšie, nechcela ho nechať uzavretého,
kedy by myslel len na to, ako sa to vlastne stalo. Keď sa stretli so známymi, každý sa ho pýtal, čo
sa stalo, a zrejme preto už manžel nechcel chodiť so spoločnosti. Predtým chodievali pravidelne na

turistiku, pracovali okolo chalupy, museli kosiť, nachytať drevo. Teraz už na chatu nechodia, pretože
sa nemá o to kto starať. Chatu chceli predať, ale sa im to nepodarilo. Myslela si, že časom sa všetko
zlepší, presťahovali sa do iného prostredia, do rodinného domu. Avšak celá robota okolo domu ostala
na synovi, pretože ona chodí s manželom po lekároch. Navrhovateľka v 2. rade pracuje ako zástupkyňa
riaditeľa na gymnáziu, kde majú množstvo akcií, napr. plesy stužkové. Predtým na tieto akcie s ňou

chodieval manžel, teraz chodí bez neho. Navrhovateľka v 2. rade cíti psychickú záťaž, nakoľko všetko je
na nej, všetko musí vybavovať. Pomoc u psychoterapeuta nehľadala, pretože na to nemala čas, keďže
všetko musela vybavovať sama. Manžel psychiatra nenavštevuje, pretože ona by tam musela ísť s ním.
Sám tam ísť nechce.Navrhovateľ v 4. rade vo výpovedi uviedol, že v dôsledku nehody sa všetko zmenilo. Predtým mali s
otcom spoločné športové aktivity, starali sa o chatu a pozemok, následne aj o stavbu domu. Predtým

bol jeho otec spoločenský, otvorený všetkým akciám, bol komunikatívny a vedel riešiť veci samostatne.
Bol sebaistý, sebavedomý, ale po nehode sa tie psychické veci zmenili tak, že sa z neho stal iný človek,
už nie je taký sebavedomý. Je úzkostlivý, bojazlivý, skôr hanblivý. Nie je taký spoločenský, nechodí do
spoločnosti, vždy býval stredobodom pozornosti, robil zábavu. Navrhovateľ v 4. rade v ňom videl vzor v
tom, ako rieši veci a ako sa mu snažil pomáhať a podporovať ho v jeho aktivitách. Po nehode už v ňom

takú podporu nemá a teraz musí podporovať on jeho. Musel byť jeho psychickou aj fyzickou podporou,
pretože otec prežíval ťažké depresie a traumy. Navrhovateľ v 4. rade popísal situáciu, že napr. keď sa
učí (pretože je študentom vysokej školy) a pripravuje sa, snaží sa sústrediť, ale keď počuje ako otec z
obývačky doslova vyplakáva, že ho bolí jedna aj druhá noha, že je taký unavený, že si musí oddýchnuť,
aby šiel na druhý deň do práce a aby zabezpečil to, čo rodina potrebuje. Koľkokrát začul, ako doslova
otec kričí od bolesti, pretože tie kŕče boli hrozné. Otec je podľa neho silný človek a nikdy nemal problém

s ničím, ale videl ho doslova skuvíňať v posteli, ako veľmi ho to bolí, bol to strašný pocit. Navrhovateľ
v č. rade uviedol, že je to zlý pocit, keď vidíte vlastného rodiča ako trpí a nemôže s tým nič urobiť.
Navrhovateľa v 4. rade také situácie psychicky vyčerpávajú a sťažuje mu to učenie a sústredenie sa
naň. Nikdy nemal v škole problémy, avšak teraz je to náročnejšie, je rozptyľovaný povinnosťami, ktoré
ostali na jeho pleciach, starostlivosťou o domácnosť, o chatu. Všetky povinnosti sú delegované na neho,

pretože rodičia majú kopec iných starostí a nestíhajú všetko robiť, čiže sa snaží im v tom pomáhať a
popri škole a športe vybavuje nielen fyzické, ale aj administratívne veci za nich. Otec s ním chodieval na
hokejové alebo hokejbalové zápasy. Teraz ho už nechodí pozorovať alebo podporovať. To je rovnako
náročné sústrediť sa na zápas, keď si uvedomí, že otec sa naňho opäť neprišiel pozrieť, lebo by to
nevydržal kvôli bolestiam. Dosť ho to obmedzuje a limituje v jeho výkonoch, lebo v podvedomí si stále

uvedomuje, ako to otec zle prežíva a ako to na neho zle vplýva. Zároveň ho vyčerpávajú súdne ťahanice,
pretože je veľmi náročné vypovedať a znovu si pripomínať všetky udalosti. Navrhovateľ v 4. rade študuje
a snaží sa aj pracovať. Rodinný dom stavali dlhšiu dobu, aj za pomoci otca, ale teraz pracuje okolo
stavby už len on. Pokiaľ ide o hokejbal, hrá extraligu, a v hokeji hrá druhú ligu. Hokeju sa venuje 17 rokov.

Svedok F.. Z. H. uviedol, že navrhovateľa v 1. rade pozná od detstva a stretávajú sa ako rodiny.
Chodievali spolu na dovolenky, turistiku či rekreačne sa venovali športu. Všetko sa zmenilo po
nehode. Vtedy sa začali menej stretávať, lebo navrhovateľ v 1. rade sa do seba tak trochu uzavrel.
Aj na navrhovateľke v 2. rade si všimol zmeny po nehode, bola nervóznejšia, podráždenejšia. S
navrhovateľom v 4. rade sa až tak nestretával, on mal svoje aktivity, hrá hokej. Navrhovatelia sa pred

rokom a pol presťahovali do rodinného domu. Svedok im nechodil pomáhať. Rodinný dom staval syn s
jeho kamarátmi. Dali si urobiť len hrubú stavbu. Navrhovateľ v 1. rade sa sťažoval svedkovi, že ho to bolí,
že nemôže chodiť na turistiku, lyžovanie. Podľa názoru svedka navrhovateľ v 1. rade trpí aj psychickými
problémami, pretože predtým bol úplne iný ako teraz.

Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že podaný návrh je dôvodný. Konaním odporcu jednoznačne
došlo k zásahu do osobností navrhovateľov, predovšetkým do ich zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti. Došlo k zásahu do práva na život a zdravie u všetkých navrhovateľov. U navrhovateľa v 1.
rade došlo k negatívnemu zásahu tak, že jeho zdravotný stav, fyzická a psychická stránka boli vážne
narušená. Navrhovateľka v 2. rade ako manželka znášala všetky ťažkosti, ktoré so sebou priniesla

dopravná nehoda v roku 2009. Od úplného začiatku bola prítomná na všetkých lekárskych úkonoch a
operáciách. Navrhovateľa v 1. rade psychicky podporovala. Všetko, vrátane detí, ostalo na jej pleciach.
Došlo k zásahu do psychiky a dôstojnosti navrhovateľky v 2. rade v tom smere, že sa v súvislosti so
zdravotným stavom navrhovateľa v 2. rade nemohla zúčastňovať na spoločenskom a kultúrnom živote.
Navrhovateľka v 2. rade musela upraviť priority a hodnoty tak, aby pomohla navrhovateľovi v 1. rade.

Vo vzťahu k navrhovateľovi v 4. rade úraz otca v značnej miere zasiahol jeho život. Medzi nimi bol
zdravý rodičovský vzťah založený na osobnej starostlivosti otca o syna v dennodennej koexistencii v
jednej domácnosti. Pre syna bol otec prirodzenou autoritou. Úraz a následná hospitalizácia konfrontovali
navrhovateľa v 4. rade s krutou realitou, na ktorú nebol pripravený. Videl otca vo vážnom zdravotnom
stave, pomáhal mu pri domácej liečbe, bol prítomný v čase, keď sa naplno prejavili znaky depresie.

Pre syna bol úplne iný a výrazne negatívny pohľad na zmenenú osobnosť otca. Závažnosť miery, akou
bola znížená jeho spoločenská vážnosť, reflektuje aj skutočnosť, že ani na jeho maturitnom večierku
ako vrchole spoločenského života na strednej škole sa otec nezúčastnil, ale ležal hospitalizovaný v
nemocnici. Navrhovateľ v 4. rade dodnes pociťuje negatívny stav svojho otca a pod vplyvom týchtoudalostí sa mu zmenil život. Zmeny v živote a správaní navrhovateľa v 1. rade potvrdil aj svedok. Z
vykonaného dokazovania je preukázaný zásah do práv navrhovateľov v značnej miere. Nehoda zasiahla
rodinný život navrhovateľov do takej miery, že sa ich život pred nehodou a po nehode výrazne zmenil.

Navrhovatelia predtým žili v harmonickom manželskom zväzku, kde navrhovateľ v 1. rade bol lídrom
rodiny, ktorý všetko zabezpečoval. Navrhovateľka v 2. rade bola činná v škole, ktorú reprezentovala
a reprezentovala aj rodinu navonok. Navrhovateľ v 4. rade bol úspešný v štúdiu a v športe, ktorému
sa venuje viac ako 17 rokov. To boli priority rodiny, ktoré predstavovali ich ľudskú dôstojnosť, česť
a spoločenskú vážnosť. Zakladali si na tom, že sú pevná rodina, že otec je hlavou rodiny, ktorý

rozhoduje, situácie zvláda a prijíma rozhodnutia. Navrhovatelia majú harmonický vzťah aj po toľkých
rokoch manželstva, z ktorého pochádzajú dve dospelé deti. Podľa názoru právnej zástupkyne aj toto je
potrebné zdôrazniť a vnímať mieru závažnosti zásahu do práv navrhovateľov, ktorí venovali svoj život
rodine, vybudovaniu harmonického prostredia a boli príkladom a vzorom pre svoje deti.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporcovi je ľúto celej udalosti a skutočne túto nehodu pociťuje

aj ako vlastnú traumu. Je nepochybné, že nehoda zasiahla do psychiky navrhovateľov natrvalo. Podľa
názoru právneho zástupcu je však navrhovateľ v 1. rade postihnutý nehodou a je potrebné, aby práve
on našiel v sebe silu. Je však potrebné uvedomiť si, že navrhovateľ v 1. rade nie je účastníkom
žiadneho vyšetrujúceho procesu alebo kontroly psychológa či psychiatra. Ak niekto pociťuje psychický,
deprimujúci a depresívny stav prenášaním z poškodenej osoby na seba, tak predovšetkým táto osoba

(manželka, syn) a aj samotný poškodený by malo hľadať podporu niekde inde, o to viac ak je tento stav
pretrvávajúci. Je to u každého individuálne, ale prečo, ak je tento status taký ťaživý a hendikepujúci celú
rodinu, intelektuálne založená rodina nehľadá pomoc a oporu. Je to potom na ťarchu navrhovateľov, že
v konaní nepreukázali, že napr. psycholiečbu nemajú absolvovanú a nemajú ju preukázanú. Ani svedok
nepovedal žiadne skutočnosti o frustrácii či postihnutí rodiny. Od nehody postavili navrhovatelia rodinný

dom a rok a pol ho už užíva. Táto skutočnosť samozrejme nemôže byť pripísaná na ťarchu následkov
dopravnej nehody, avšak frustrácia z tejto nehody nemôže byť potom až taká závažná. Právny zástupca
nespochybnil skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade svoje problémy znáša predovšetkým sám, avšak
každý, kto také niečo prežil, musí nájsť silu v sebe samom prekonať to, pretože neochota nájsť silu
na zhojenie následkov dopravnej nehody v sebe samom nespĺňa požiadavku preukázania zásahov do

práv osoby v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka v značnej miere. Na základe uvedeného navrhol
právny zástupca odporcu návrh zamietnuť alebo odškodniť navrhovateľa v 1. rade nemajetkovou ujmou
vo výške 3 000,00 Eur.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (oznámenie Federálneho

Ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.; ďalej len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V posudzovanom prípade boli navrhovateľmi uplatnené nároky:
1. vyplývajúce z ustanovení o ochrane osobnosti na tom základe, že odporca svojím protiprávnym
konaním neoprávnene zasiahol do zdravia a telesnej integrity navrhovateľa v 1. rade a spôsobil mutak ťažkú ujmu na zdraví s trvalými fyzickými a psychickými poškodeniami. Na základe uvedeného sa
navrhovateľ v 1. rade domáhal zaplatenia sumy 33 000,00 Eur.
2.vyplývajúcezosobnostnýchprávchránenýchzákonomnavrhovateľovv1.až4.rade,začopožadovali

nemajetkovú ujmu spolu vo výške 31 100,00 Eur (pre navrhovateľa v 1. rade 16 500,00 Eur, pre
navrhovateľa v 2. rade 6 600,00 Eur, pre navrhovateľa v 3. rade 4 000,00 Eur a pre navrhovateľa v 4.
rade 4 000,00 Eur). Svoj nárok odôvodnili tým, že odporca svojím konaním zasiahol do ich súkromného
a rodinného života.

Ad 1.: Finančné zadosťučinenie vyplývajúce zo sťaženia spoločenského uplatnenia

V tejto časti bol nárok navrhovateľa v 1. rade zamietnutý v celom rozsahu rozsudkom č. k. 7C/74/2012
- 197 zo dňa 10. 12. 2012 (IV. výrok), čo konštatoval aj odvolací súd na strane 4. uznesenia č. k.
14Co/55/2013 - 229 zo dňa 30. 01. 2014. V tejto časti nebolo podané odvolanie, a preto je rozsudok
prvostupňového súdu v tejto časti právoplatné.

Ad 2.: Nemajetková ujma

Aj tu je potrebné uviesť, že vo vzťahu k navrhovateľke v 3. rade bol nárok na nemajetkovú ujmu
zamietnutý rozsudkom č. k. 7C/74/2012 - 197 zo dňa 10. 12. 2012 (IV. výrok) v celom rozsahu. Tento

výrok nebol napadnutý odvolaním, preto súd opätovne prejednal vec v súlade s ustanovením § 226 O.
s. p. len vo vzťahu k navrhovateľom v 1., 2. a 4. rade.

V konaní nebolo sporné, že odporca svojím nedbanlivostným konaním (odporca bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona) spôsobil

dňa 18. 11. 2009 dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej navrhovateľ v 1. rade utrpel zranenia (ťažkú
ujmu na zdraví), ktorých následky pretrvávajú až dodnes. Ide tak o následky fyzické ako aj psychické.
Navrhovatelia v 2. a 4. rade pociťujú následky spôsobené dopravnou nehodou v psychickej oblasti.
Niet teda pochýb o tom, že došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti fyzickej osoby,
pretože neoprávnenosť zásahu je podmienkou na poskytnutie ochrany fyzickej osobe v zmysle § 13

Občianskeho zákonníka

Preto sa navrhovatelia v 1., 2. a 4. rade domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že samotné uznanie odporcu vinného zo spáchania prečinu nie je
postačujúce a konaním odporcu bola v značnej miere znížená dôstojnosť, vážnosť a česť navrhovateľov.

Požadovali preto náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v konaní bola spornou skutočnosť, či neoprávneným
zásahom odporcu do práv navrhovateľov v 1., 2. a 4. rade došlo k zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti v
spoločnosti v značnej miere s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy.

Možnosť priznania peňažnej náhrady v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, aby
sa primerané morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia zdala v konkrétnom prípade
preukázateľne ako nepostačujúca tak, že stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť
morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania, rozsahu a ohlasov nepriaznivých dôsledkov

na postavení dotknutej osoby v rodine, v pracovnom či spoločenskom živote vždy zistená, najmä v
prípadoch ak neoprávneným zásahom došlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti
v spoločnosti v značnej miere. Značnú mieru zásahu do osobnostných práva je potrebné posudzovať
objektívne.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vždy,
v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú
ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pritom nie sú

rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická
osoba. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v zbierke rozhodnutí č.
13/2013, sp. zn. 4Cdo 81/2011 zo dňa 01. 03. 2013)Pokiaľ ide o morálne zadosťučinenie, súd má za to, že v prejednávanom prípade možno za také
zadosťučinenie považovať prístup odporcu k zodpovednosti za svoje konanie ako aj vyjadrenie ľútosti

tak v priebehu trestného konania, ako aj v priebehu tohto občianskoprávneho konania. Odporca prejavil
snahu o dohodu a bol ochotný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 3 000,00 Eur. Ak teda ide o
posúdenie morálnosti konania odporcu, súd je toho názoru, že prístup odporcu je adekvátny, nesnaží
sa vyhnúť zodpovednosti, nezľahčuje následky spôsobené dopravnou nehodou a nebagatelizuje ujmu
navrhovateľov po fyzickej či psychickej stránke. Každý z účastníkov konania si uvedomuje, že následky

nehody sú neodvrátiteľné. Je tiež nesporné, že došlo k zmene života navrhovateľov pred a po nehode.

Otázkou ostáva, či sú následky nehody aj nezvratné. To znamená, či sa poškodená strana dokáže
so zásahom vyrovnať a dokáže žiť ďalej životom zmeneným v dôsledku nehody. Je nesporné, že
život navrhovateľov po nehode je iný. Predovšetkým je ovplyvnený zdravotným stavom navrhovateľa
v 1. rade, fyzickým a aj psychickým. Neznamená to však, že by taký život mal byť menej kvalitný.

Kvalitu života nemožno merať podľa toho a vidieť len v tom, aké športy dokáže osoba vykonávať, čo
všetko dokáže vlastnými silami postaviť či opraviť alebo na koľkých podujatiach sa zúčastní. Každý
človek pribúdajúcim vekom mení svoje hodnoty a priority. Táto zmena nie je ovplyvnená psychikou
a skúsenosťami konkrétneho človeka, ale aj jeho fyzickými danosťami, ktorých kvalita sa u väčšiny
jedincov znižuje.

Pokiaľ ide o fyzický stav navrhovateľa v 1. rade, súd mal z lekárskych správ z traumatologickej
či ortopedickej ambulancie za preukázané, že hybnosť navrhovateľa v 1. rade je obmedzená, že
navrhovateľ v 1. rade podstúpil operáciu a že v dôsledku zranení končatín navrhovateľ v 1. rade
trpí bolesťami a kŕčmi. V značnej miere je však život navrhovateľov ovplyvnený psychickým stavom

navrhovateľa v 1. rade, ktorý bol aj liečený v psychiatrickej ambulancii v čase rozhodnom pre
vypracovanie odborného lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a bolestnom (od
18. 11. 2009 do 18. 11. 2010) a vyhľadal aj pomoc psychológa. Je však nesporné, že tak liečbu u
psychiatra,akoajpsychoterapieužnavrhovateľv1.radenepodstupuje.Uvedenévyplynulozozhodných
tvrdení navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade. Skutočnosť, že navrhovatelia nemajú čas na

vyhľadanie odbornej pomoci, nemožno pripísať na ťarchu odporcu.

Navrhovateľ v 1. rade psychicky veľmi ťažko nesie dôsledky nehody (sám seba nazýva „krypľom“). Má
pesimistický postoj k životu (v zamestnaní mu vykrikovali, že chodí po lekároch a na súd), bojí sa, cíti
sa byť neistý (obavy zo straty zamestnania), nie je sebavedomý (nechodí do spoločnosti, k lekárom s

ním chodí manželka). Takto popísaný stav hodnotila psychiatrička S.. H. ako depresiu. Uvedené pocity
navrhovateľa v 1. rade sú však subjektívne. Pre priznanie peňažnej satisfakcie je rozhodujúce objektívne
hľadisko. Rovnako rozhodujúcim je objektívne hľadisko pociťovania ujmy aj vo vzťahu k navrhovateľom
v 2. a 4. rade.

Navrhovateľ v 1. rade tak pred nehodou, ako aj po nej pracuje u toho istého zamestnávateľa. Aj napriek
jeho obavám nedošlo k tomu, že by o zamestnanie prišiel. Je však pravdou, že v dôsledku zdravotného
stavu bol preradený na inú prácu. Je nesporné, že došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa v 1. rade. O
poškodenízdraviarozhodovalaSociálnapoisťovňaakoonárokunanáhraduzasťaženiespoločenského
uplatnenia a bolestnom. Navrhovateľovi v 1. rade bola vyplatená suma vo výške 15 635,00 Eur. V rámci

priznaného nároku bol posudzovaný nielen fyzický stav navrhovateľa v 1. rade, ale aj stav psychický,
kde boli konštatované vážne duševné poruchy. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že posudkový
lekár priznal navrhovateľovi v 1. rade len 650 bodov za vážne duševné poruchy oproti 800 bodom,
ktoré priznal lekár v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Bez odôvodnenia tak posudkový
lekár priznal navrhovateľovi v 1. rade o 150 bodov menej, čo zodpovedá sume vo výške 2 233,50

Eur. Podľa názoru súdu nie je možné v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy rozhodovať o tom, že
bol navrhovateľovi v 1. rade priznaný nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia o 2 233,50 Eur
menší. Túto skutočnosť mal navrhovateľ v 1. rade namietať v rámci preskúmania rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, a teda v rámci správneho konania. Navrhovateľ v 1. rade však nevyužil možnosť odvolať
sa voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a nenamietal postup posudkového lekára, ktorý mu priznal

o 150 bodov menší nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné. Podľa názoru súdu nie
je možné takéto opomenutie konania zo strany navrhovateľa v 1. rade tým, že si bude tento rozdiel
uplatňovať v občianskoprávnom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Takýto postup by bol vo vzťahu k
odporcovi nespravodlivý, pretože by sa opomenutie konania poškodeného (navrhovateľa v 1. rade) byzaťažilotoho,ktoopomenutiekonanianezavinilaanihonemoholovplyvniť.Ajkeďodporcaneoprávnene
zasiahol do práv navrhovateľa v 1. rade, nemožno skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade nevyužil opravné
prostriedky, pričítať na ťarchu odporcu.

Súd tiež zastáva názor, že nie je možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví pokúšala cestou
ochrany osobnosti nahradzovať alebo zvyšovať vlastné nároky na bolestné a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pretože možnosť uplatnenia nárokov špeciálnych vylučuje duplicitné
uplatnenie nárokov všeobecných. Pokiaľ ide o o ochranu s právom na zdraví súvisiacu s osobnostnými

atribútmi (najmä práva na dôstojnosť a práva na súkromie vrátane práva vytvárať a rozvíjať vzťahy
s ostatnými ľudskými bytosťami a rozvíjať tak svoju osobnosť), špeciálna právna ochrana týchto
všeobecných osobnostných atribútov je rovnako riešená v rámci náhrady škody na zdraví, a to v rámci
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ochrana osobnosti však môže mať miesto iba v
tých prípadoch skutkov, nárokov (akokoľvek pomenovaných) či osôb odlišných od skutkov, či nárokov, či
osôb spadajúcich do právneho režimu náhrady škody na zdraví, príp. v situáciách, pri ktorých je právna

úprava náhrady škody tak paušálna, že ju preto nemožno považovať za vyčerpávajúce riešenie daného
problému. (porovnaj rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci sp. zn. 1Co 2/2010 zo dňa 14. 05. 2008)

Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je neoprávnený zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby, v dôsledku ktorého bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by
bola znížená dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v 1. rade v spoločnosti. Navrhovateľ v 1. rade
sa spoločnosti vyhýba, nechodieva s manželkou na podujatia, nechodieva so synom na jeho zápasy,
nevenuje sa žiadnym aktivitám. Navrhovateľ v 1. rade duševne trpí svojím zdravotným znevýhodneným.
Objektívne však treba podotknúť, že by tomu tak nemuselo byť. Súd nespochybňuje závažnosť ujmy

a nie je ani toho názoru, že všetky aktivity pred nehodou by mohol navrhovateľ v 1. rade vykonávať
aj po nehode. Navrhovateľ v 1. rade sa vnútorne nevyrovnal s nehodou a odporcu považuje za toho,
kto by mal aspoň zmierniť traumu. V skutočnosti však zrejme žiadna peňažná náhrada nedokáže
poškodenú osobu „urobiť“ rovnakou ako pred neoprávneným zásahom. Navrhovateľ v 1. rade ani raz
v priebehu konania nevzal na zreteľ prístup odporcu k spôsobenej škode. Odporca k nej nepristupuje

ľahkovážne a prejavil ochotu v istej miere traumu aspoň trochu zmierniť. Súd konštatuje, že odporca
svojím konaním zasiahol do právom chránených záujmov navrhovateľa v 1. rade, a to do jeho telesnej
integrity, do jeho zdravia. Nešlo však o zásah v značnej miere tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v jednotlivých oblastiach života (v pracovnom, spoločenskom
či kultúrnom) sa tento neoprávnený zásah neprejavil. Prejavil sa v rodinnom živote v tom smere, že

psychickým stavom navrhovateľa v 1. rade je zasiahnutá celá rodina. Avšak je potrebné uviesť, že
je to v dôsledku toho, že navrhovateľ v 1. rade pristupuje pesimisticky k akejkoľvek snahe o jeho
zaradenie do života. Aj navrhovateľka v 2. rade vo výpovedi uviedla, že človek sa nemôže uzavrieť
sám do seba a trápiť sa dôsledkami nehody. V tomto smere by mal navrhovateľ v 1. rade (aj za
pomoci členov rodiny) sám pozitívnejšie pristupovať k svojmu postaveniu v spoločnosti, v rodine či v

kruhu známych. Aj svedok uviedol, že navrhovateľ v 1. rade sa uzavrel sám do seba. Zásah do cti a
ľudskej dôstojnosti súd nemal za preukázaný. Samotná ujma na zdraví navrhovateľa v 1. rade bola
odškodnená v konaní o sťažení spoločenského uplatnenia a bolestnom, ktoré predstavuje špeciálny
druh konania vo vzťahu ku konaniu o náhradu nemajetkovej ujmy. Nie je možné, aby navrhovateľ v
oboch konaniach odôvodňoval zásah do jeho práv tými istými skutočnosťami, pretože právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a nároky
na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia §
444 Občianskeho zákonníka sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto ich
nemožno uplatniť na základe totožných skutkových tvrdení. V konaní o náhradu škody sú všeobecné
súdy viazané ústavným princípom proporcionality, odškodnenie z titulu náhrady škody na zdraví by

malo byť dostatočné, dôstojné a adekvátne. Porušením pravidla proporcionality môže dôjsť k zásahu do
ústavne zaručených práv, a to konkrétne do práva na súdnu ochranu.

Navrhovateľka v 2. rade je zástupkyňou riaditeľa na gymnáziu. V súčasnej dobe vykonáva aj činnosti,
ktoré predtým podľa jej tvrdenia nevykonávala. Jedná sa najmä o administratívne činnosti spojené s

uplatňovaním nárokov vyplývajúcich zo zdravotného stavu navrhovateľa v 1. rade. Pred nehodou bol jej
oporou manžel, teraz musí byť oporou ona jemu. Predtým bol jej manžel spoločenský, teraz je uzavretý
a trápi sa. Rovnako pred nehodou, ako aj po nej sa zúčastňuje akcií a podujatí organizovaných školou.
Pred nehodou ich však absolvovala s manželom, teraz chodieva na ne sama. Navrhovateľka vo svojejvýpovedi uviedla, že človek nemôže žiť takým uzavretým spôsobom a zaoberať sa len tými následkami.
Svojím vyjadrením potvrdila skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade sa psychicky nevie vyrovnať s nehodou
a v dôsledku toho zmenil svoj postoj k životu z aktívneho prístupu na negatívny a pasívny. Súd však

nemal za preukázané, že by v dôsledku nehody bolo zasiahnuté do práva navrhovateľky v 2. rade na
dôstojnosť a že by v dôsledku nehody bola jej česť v spoločnosti znížená. Navrhovateľka je naďalej
činná vo svojich aktivitách, zúčastňuje sa na „živote školy“, kde pracuje. V tomto smere nepreukázala,
že by ju prostredie a ľudia, s ktorými prichádza do styku, odsudzovalo či pristupovalo k nej znevažujúco.
Pokiaľ ide o zásad do práv v rámci rodiny, súd konštatuje, že nehoda nezasiahla do rodinného života v

tak značnej miere, ako to predpokladá ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v 4. rade je študentom vysokej školy, aktívne sa venuje športu už 17 rokov a dosahuje
dobré výsledky. V hokejbale hrá v extralige a v hokeji hrá druhú ligu. Pokiaľ ide o študijné výsledky,
navrhovateľ v 4. rade výslovne neuviedol, že by sa mu nedarilo. Objektívne sa kvalita jeho života
v porovnaní s časom pred nehodou nezmenila. Okolie k nemu nepristupuje znevažujúco, jeho česť,

dôstojnosť a povesť nebola negatívne v závažnej miere zasiahnutá. Skutočnosť, že navrhovateľ s ním
nebol na stužkovej alebo že s ním nechodieva na každý zápas nie je z objektívneho hľadiska možné
považovať za zníženie ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
Rovnako ako pri navrhovateľke v 2. rade, ani u navrhovateľa v 4. rade nebolo do jeho rodinného života
zasiahnuté v značnej miere.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že
by do ľudskej dôstojnosti a vážnosti navrhovateľov v 1., 2. a 4. rade v spoločnosti bolo zasiahnuté v
značnej miere. V konaní nebolo preukázané zníženie ľudskej dôstojnosti a cti dotknutých navrhovateľov.
Je nesporné, že dopravná nehoda zasiahla do rodinného života navrhovateľov. Avšak tu súd súhlasí

s tvrdením právneho zástupcu odporcu, že navrhovateľ v 1. rade musí predovšetkým v sebe samom
nájsť vôľu a snahu aspoň čiastočne vyrovnať sa traumou a následkami tejto nehody. Nemôže sa
uzavrieť sám do seba a vyhýbať sa spoločnosti. Nemusí sa vyhýbať ani aktivitám v rodine, či už
chate alebo spoločným posedeniam. Aj keď v dôsledku fyzického hendikepu nemôže vykonávať všetky
činnosti v rovnakom rozsahu ako pred nehodou, neznamená to, že ich nemôže vykonávať vôbec. Pokiaľ

právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že prioritami rodiny bola účasť na spoločenských, kultúrnych
podujatiach, športových aktivitách či stretávaní sa so známymi, súd uvádza, že ani v týchto oblastiach
nebolo zasiahnuté do práv navrhovateľov v značnej miere. Z objektívneho hľadiska nemožno tvrdiť,
že by sa navrhovatelia mali v týchto oblastiach obmedzovať alebo že by ich vôbec nemali absolvovať.
Navrhovatelia sú naďalej rodinou, navrhovatelia v 1. a 2. rade sú aj naďalej autoritou a vzorom pre svoje

deti a aj naďalej žijú v harmonickom manželstve.

Konaním odporcu nebolo do psychiky navrhovateľa v 1. rade zasiahnuté takým spôsobom, že tento stav
by bol dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy nad rámec toho, čo už bolo u vážnej duševnej poruchy
hodnotené v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Tvrdený psychický stav navrhovateľa v 1. rade

sa síce premietol aj vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade a navrhovateľovi v 4. rade, avšak nie v takej
miere, že by to následne ovplyvnilo jeho rodinný a pracovný život a postavenie v spoločnosti ako aj jeho
vzťah vo vzťahu k členom vo svojej rodine, teda navrhovateľke v 2. rade a navrhovateľovi v 4. rade,
ktorí tento stav pociťovali ako ujmu im vlastnú. Samotná právna zástupkyňa uviedla, že rodinný život
navrhovateľov je usporiadaný a harmonický. Keďže v konaní nebol preukázaný zásah do osobnostných

práv navrhovateľov v 1., 2. a 4. rade v značnej miere a primárne je morálnym zadosťučinením prístup
odporcu k zodpovednosti za vzniknutú škodu aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľovi v
1. rade bol priznaný nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestné vo výške 15
635,00 Eur, a navrhovatelia neuviedli v konaní iné okolnosti, ktoré boli posudzované v konané o sťažení
spoločenského uplatnenia a bolestnom, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p., prvá časť vety po
bodkočiarku, podľa ktorej v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.