Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220093
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614220093.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľa IsePankur AS, A.H. Tammsaare tee 47,
Tallinn, Estónsko proti odporcovi P. L., W. E. XXX/XX, X. A. Q., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníkom pre konanie U. L., A.. XX.X.XXXX, W. E. XX, X. A. Q. o zaplatenie 2.342,62 Eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd v y h l a s u j e , že na prejednanie veci nemá právomoc.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi sa v r a c i a súdny poplatok v sume 140,50 Eur na účet č. 175126457/0900,

vedený v Slovenskej sporiteľni, variabilný symbol: 6565886977 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
Slovenskej pošte, a.s. CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.12.2014 domáhal, aby súd vydal európsky
platobný rozkaz, ktorým by odporcovi uložil povinnosť uhradiť mu sumu 2.342,62 Eur, s úrokom z úveru

ročne vo výške 33,5% zo sumy 2.342,62 Eur počnúc od 5.6.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,29%
denne zo sumy 2.342,62 Eur počnúc od 27.11.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 140,50 Eur,
pričom v prípade účelu úveru ide o úver spotrebiteľský.

Vo veci bol vydaný európsky platobný rozkaz proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote
odpor odporca. V odpore uviedol, že sa mieni zdržiavať dlhodobo v zahraničí, kde podpísal dlhoročnú

pracovnú zmluvu. Poprel uzavretie zmluvy s navrhovateľom ako aj poskytnutie finančných prostriedkov
navrhovateľom.
Opatrovník odporcu uviedol, že syn odišiel do zahraničia po hádke s rodičmi. Adresa jeho bydliska
opatrovníkovi nie je známa, pretože odporca sa s príbuznými nekontaktuje. Pracuje v zahraničí, kde
sa mieni zdržiavať.

Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, predvolanie mal súd riadne vykázané, preto podľa § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával súd v jeho neprítomnosti.

Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na
aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným
prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v

občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm. a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok
je v predmetnom spore daný tým, že navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom v Estónsku a svojunávrh si uplatnil pred súdom Slovenskej republiky. Odporca je osobou zdržiavajúcou sa dlhodobo v
zahraničí v Írsku. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka medzinárodnej právomoci,
ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní .

Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie
Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ , v ktorých je ho možné aplikovať (podľa článku 1 ods.
3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti
Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch uvedených

členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa Slovenská republika stala členom
Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia,
keďže ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným ev. obchodným kontraktom. Na základe
hore uvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú právomoc je potrebné aplikovať režim
Nariadenia Brusel I.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch

2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto

členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.
Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach:

Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu
vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania,
len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

Podľa § 26 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach:
Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a
nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť

na ustanoveniach tohto nariadenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanou právnou úpravou súd konanie zastavil
z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, a to nedostatku právomoci súdov SR na
dané súdne konanie.

Nevyhnutnou procesnou podmienkou konania je právomoc súdu vo veci konať. Právomocou súdu je
oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je
neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania. Vzhľadom na to, že v danejveci má odporca bydlisko na území iného členského štátu ako štátu, ktorému bol doručený návrh, pre
skúmanie právomoci procesného súdu je daná aplikácia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj "nariadenie").

Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník
bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

Slovenský právny poriadok chápe pojem bydlisko účastníka ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby
v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že trvalý

pobyt odporcu na území Slovenskej republiky je len formálny a odporca sa v mieste hláseného pobytu
v skutočnosti nezdržiava. Nakoľko nie je bydlisko ani súčasný pobyt odporcu známy, súd uzavrel, že
nebola splnená podmienka ustanovená v článku 16 ods. 2 nariadenia pre založenie medzinárodnej
právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci, preto s poukazom na ustanovenie
článku 26ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.

ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých
svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú
uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva odporcu účinne sa v konaní brániť. Iba
vďaka týmto zárukám, poskytovaným odporcovi, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v

režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst
v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má odporca
bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v
sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam,

kde je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo odporca sa v konaní účinne brániť, prednosť
pred právom navrhovateľa na súdnu ochranu.

Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia
síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa

poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo
české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom
mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou
členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe
bydlisko nemá.

Znenie § 29 ods. 2 O.s.p. ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým, že bydlisko
ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto nie je
medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom štáte
by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je odporca zastúpený
procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v

zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104
ods. 1 O.s.p. konanie v plnom rozsahu zastaviť.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci.

Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom

nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.