Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4P/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209855
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515209855.2

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu
o mal. E. A., nar.XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom, dieťa matky D. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, V. R. V. L., občana ČR, a otca
E. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. X/XX, T. B., občana SR, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu toho znenia:

„ Mal. E. A., nar.XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. E. sumou 100,- Eur s účinnosťou do 01.02.2016, ktoré
výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. „

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 02.08.2015 do 31.12.2016 sa otcovi neurčuje.

III. Súčasťou tohto rozsudku je dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. E. tohto znenia:

Otec má právo stretávať sa s mal. E. každú sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka
v uvedený čas dieťaťa odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska. Stretávanie sa bude realizovať za
prítomnosti starej matky zo strany otca, prípadne za prítomnosti matky mal. E..

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmdňa13.10.2015žiadalamatkamaloletéhozveriťdieťadosvojejosobnejstarostlivosti
a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-Eur mesačne.

V dôvodoch návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého v spoločnej domácnosti nežije, otec o dieťa
nejaví záujem a na výživu mal. E. prispieva len sumou 60,- Eur.

Otec súhlasil s návrhom na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s výškou výživného
nesúhlasil s poukazom na skutočnosť, že bol nezamestnaný a nemal príjem zodpovedajúci požadovanej
výške výživného. Žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým E., nakoľko mu matka tento neumožňuje.

Rodičia v priebehu pojednávania dňa 28.01.2016 uzavreli rodičovskú dohodu, v znení ako je uvedená
vo výroku tohto rozsudku a žiadali súd, aby túto schválil.

Kolízny opatrovník s navrhovanou dohodou súhlasil, nakoľko bola uzavretá v súlade so záujmami
maloletého E..Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal., svedkyne R. R., oboznámil sa s rodným listom
maloletého, s dokladmi o príjme otca, pracovnou zmluvou otca, dokladmi o príjme matky, dokladmi o
výdavkoch spoločnej domácnosti s jeho rodičmi a zistil tento skutkový stav.

Maloletý E. sa narodil XX.XX.XXXX a pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov.

Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého žije s dieťaťom v spoločnej
domácnosti so svojou sestrou v prenajatom byte, na náklady spojené s užívaním bytu, podľa jej

vyjadrenia,uhrádzasumu130,-Eur.Jepoberateľkourodičovskéhopríspevkuaprídavkovnajednodieťa
v celkovej výške 226,- Eur, výdavky spojené s maloletým vyčíslila na sumu 200,- Eur mesačne.

Otec maloletého prispieval na jeho výživu od narodenia sumou 60,- Eur mesačne. Uviedol, že od
01.02.2016 nastupuje do nového zamestnania s tým, že jeho čistý zárobok bude vo výške približne
400,- Eur. Od februára 2016 sa zaviazal, že bude na maloletého prispievať sumou 100,- Eur mesačne.

Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí mu s platením výživného pomáhali v čase, keď bol
nezamestnaný.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd dospel k záveru, že rodičovská dohoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky je v súlade s potrebami dieťaťa, ktoré má t.č. 6 mesiacov. Rovnako považoval súd na dieťa v
tomto veku za primerané výživné 100,- Eur mesačne. Vychádzajúc z toho, že matka má len príjem

z rodičovského príspevku (203,20 Eur) a prídavku na jedno dieťa (23,52 Eur) považoval dohodnuté
výživné za zodpovedajúce veku a potrebám dieťaťa. Nedoplatok na zročnom výživnom súd neurčil
s poukazom na to, že otec uhrádzal pravidelne sumu 60,- Eur, pričom v období od 31.08.2015 do
06.10.2015 a v období od 03.11.2015 do 31.01.2016 nemal žiaden príjem z pracovnej činnosti.

Podľa § 25 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď rodičia spolu nežijú ( § 36
ods. 1 Zákona o rodine ).

V danom prípade rodičia dohodli spôsob úpravy styku tak, ako to navrhla matka maloletého E.. Sama
stanovila deň a čas (sobotu, v dopoludňajších hodinách), ako aj spôsob stretávania tak, že sama privezie
dieťa do domácnosti otca. Poukazovala na to, že otec nie je schopný sa o dieťa riadne postarať a pri
odovzdaní a stretnutí trvala na prítomnosti starej matky, R. R.. V prípade, že by nebola stará matkamaloletéhodoma,trvalanasvojejúčasti.Rodičiasúhlasili,žetaktosabudestykrealizovaťkaždúsobotu.
Za danej úpravy bude otec maloletého s dieťaťom dve hodiny za týždeň, čo súd vzhľadom na vek dieťaťa
považoval za postačujúce, s možnosťou rozšírenia úpravy styku v neskoršom veku dieťaťa.

Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)