Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219956
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115219956.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľky

N. E., P.. XX. XX. XXXX, Y. D.. Z. XX, Y. Y., v konaní zastúpenej JUDr. Danielom Janšom, advokátom,
advokátska kancelária so sídlom Horná 2, Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, proti odporcovi M. Z., P..
XX. XX. XXXX, Y. D. W. XX, v konaní zastúpenému JUDr. Ivetou Škvarkovou, advokátkou, advokátska
kancelária so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, IČO: 35 675 144, o zaplatenie 12 150,00 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 12 150,00 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 150,00 Eur od 11. 05. 2015 do zaplatenia, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 729,00 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1 773,56 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Daniela Janša, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 09. 2015 domáhala zaplatenia sumy 12 150,00

Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedla, že s odporcom v priebehu roka 2012 uzavrela ústnu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej poskytla odporcovi peniaze v období od 03. 10. 2012 do 10. 05. 2013 v
šestnástich splátkach v rôznych výškach v celkovej sume 12 150,00 Eur a ktoré sa odporca zaviazal
splatiť v lehote dvoch rokov od ich poskytnutia. Navrhovateľ poskytol odporcovi peniaze na jeho účet
nasledovne:
· dňa 03. 10. 2012 v sume 300,00 Eur,
· dňa 04. 11. 2012 v sume 250,00 Eur,

· dňa 12. 11. 2012 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 06. 03. 2012 v sume 750,00 Eur,
· dňa 17. 12. 2012 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 06. 03. 2013 v sume 400,00 Eur,
· dňa 11. 03. 2013 v sume 250,00 Eur,
· dňa 11. 04. 2013 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 12. 04. 2013 v sume 1 000,00 Eur,

· dňa 17. 04. 2013 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 19. 04. 2013 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 24. 04. 2013 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 29. 04. 2013 v sume 1 000,00 Eur,· dňa 08. 05. 2013 v sume 1 000,00 Eur,
· dňa 09. 05. 2013 v sume 1 000,00 Eur a
· dňa 10. 05. 2013 v sume 250,00 Eur.

Odporca svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke nesplnil, preto ho navrhovateľka písomne dňa 26. 08. 2015
vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy. Odporca poprel existenciu pôžičiek s tým, že sa jedná o prostriedky,
ktoré mu údajne darovali ich rodičia. Odporca je v omeškaní s platením dlhu, preto sa navrhovateľka
domáhala aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05 % z jednotlivých splátok a náhrady trov

konania.

Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 8C/368/2015 - 17 zo dňa 30. 10.
2015 vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor s odôvodnením, že popiera skutočnosť,
že by s navrhovateľkou uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke a tiež, že by sa dohodli na sume, úrokoch a jej
splácaní. Nemá žiadnu vedomosť o ústne uzavretej zmluve a takú vedomosť nemá ani navrhovateľka.

Ak mu navrhovateľka v období od októbra 2012 do mája 2013 previedla na jeho účet peniaze, tvrdil, že
sa nejednalo o poskytovanie pôžičky, pretože tieto platby nie sú takto ani identifikované a tieto peniaze
má navrhovateľka na účte na úplne odlišnom právnom základe.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a

odporcom, výsluchom navrhovateľky, odporcu a výsluchmi svedkov a zistil tento skutkový stav:

Z predloženého bankového výpisu (č. l. 4 spisu) vyplýva, že navrhovateľka na účet odporcu v rôznych
výškach a v rôznych termínoch poukazovala peniaze tak, ako to uviedla v návrhu vo veci samej.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca je jej bratom a po smrti starej mamy kúpil
starorodičovský dom od matkinho brata, ich uja. Ten dom mal patriť ich matke, ale sa tak nestalo, preto
sa to riešilo tak, že odporca dom kúpil. Dom bolo potrebné rekonštruovať a keďže mali s odporcom dobré
vzťahy, tak mu na rekonštrukciu domu požičala. Bola ochotná požičať mu peniaze vo výške do 15 000,00
Eur, a to na viackrát. Dohodli sa aj na splatnosti pôžičky do dvoch rokov, pretože aj ona s manželom

plánovala kúpiť nehnuteľnosť. Odporcu požiadala, aby jej vrátil požičané peniaze, ale povedal jej, že
ich nemá. Vzťahy v rodine sa zhoršili a to až tak, že sa prestali spolu rozprávať a peniaze jej odporca
doteraz nevrátil. Pri tom, ako a za akých podmienok mu mala požičať peniaze, boli ich rodičia a bývala
priateľka odporcu. Čo sa týka podmienok pôžičky, dohodli sa, že bude odporcovi posielať peniaze na
jeho účet, keď ich bude potrebovať a keď o to požiada. Úroky si nedohodli. Splatnosť pôžičky si celkom

nepamätá, ale myslí si, že to bolo na dobu dvoch rokov. Peniaze z predaja bytu rodičov išli na jej účet.
Aj odporca, ona a aj rodičia vedia, prečo sa rodičia rozhodli poslať peniaze len na jej účet. Peniaze
posielala odporcovi z jej súkromného účtu, na ktorom má aj vlastné finančné prostriedky. Navrhovateľka
ešte uviedla, že presnú výšku pôžičky si nedohodli, dohodli sa na tom, že mu bude posielať peniaze
vtedy, keď ich bude potrebovať. Dala mu aj nejaké peniaze do ruky, ale o tom nemá doklad. O vrátenie

žiadala tak, že keď prišla pozrieť rodičov, tak ho žiadala aj o vrátenie. Teraz však už k odporcovi rodičov
nemôže chodiť navštevovať, preto chodia do jej domácnosti. Uviedla, že jej otec nie je veľmi praktický
typ a všetky bežné veci vybavuje matka.

Právny zástupca navrhovateľky zotrval na návrhu a uviedol, že navrhovateľka predložila súdu výpis

z internetbankingu, z ktorého vyplýva, že peniaze boli adresované M. - odporcovi, čo je uvedené v
poznámke ako „M.“. Pokiaľ ide o peniaze z predaja bytu rodičov účastníkov konania, tieto boli výlučne
v ich vlastníctve a je pravdou, že boli zaslané na účet navrhovateľky.

Právnyzástupcanavrhovateľkyvzáverečnejrečiuviedol,ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,

že navrhovateľka odporcovi na jeho účet zaslala peniaze vo výške 12 150,00 Eur, pričom išlo o pôžičku a
ak by to súd neposúdil ako pôžičku, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie. Rodičia účastníkov konania
jasne deklarovali, že peniaze z predaja bytu darovali navrhovateľke a táto požičala peniaze odporcovi.
Rozhodnutie rodičov, komu darujú alebo ako naložia s peniazmi z predaja ich bytu, bolo len na nich.
Peniaze boli v ich výlučnom vlastníctve a oni sami rozhodli, ako s nimi naložia. Navrhol, aby súd zaviazal

odporcu na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to v písomnom návrhu ma začatie konanie.

Odporca vo výpovedi uviedol, že je pravdou, že nadobudol starorodičovský dom kúpou od matkinho
brata. Potreboval v tom čase prerobiť podkrovie v dome, aby v ňom mohli bývať ich rodičia. Na topotreboval aj peniaze, ale nie je pravda, že by si ich požičal od navrhovateľky, jeho sestry. Ak by to tak
bolo, tak potom mala navrhovateľka v poznámke v platbe uviesť, že sa jedná o pôžičku a potom by jej to
vrátil. Je toho názoru, že navrhovateľka mu tie peniaze posielala z predaja rodičovského bytu. Ich rodičia

predali byt a všetky peniaze z predaja išli na účet navrhovateľky. Boli dohodnutí, že z bytu dostane on
polovicu, aj keď si myslí, že mal morálne právo na dve tretiny z týchto prostriedkov, pretože rodičov
zobral k sebe domov, kde bývajú doteraz. Peniaze posielané od navrhovateľky použil na stavebné práce
a materiál. To, že mu boli posielané po častiach, mu aj vyhovovalo, pretože ich využíval len na prestavbu.
Tiež vedel, že navrhovateľka s manželom chcú kúpiť nehnuteľnosť a keďže sú živnostníci, mali problém

s úverom, takže ju nežiadal, aby mu peniaze poslala naraz. Nie je pravdou, že by navrhovateľka od
neho žiadala vrátiť peniaze, pretože od februára 2014 sa spolu nebavia a ani sa nezdravia. Odporca po
výpovedi svedka G. Z. namietal, že by mu najprv matka darovala dom a on by ho potom zrekonštruoval
za sumu vo výške 76 000,00 Eur, pričom z predaja bytu by nemal nič dostať.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že pôžička uzavretá nebola. V čase, keď navrhovateľka poslala na

účet odporcu peniaze, boli v rodine dobré vzťahy. Odporca nepopiera, že peniaze dostal, avšak nešlo
o pôžičku. Bolo dohodnuté, že peniaze z predaja bytu rodičov sa rozdelia rovnakým dielom s tým, že
odporcovi navrhovateľka bude postupne uvoľňovať peniaze. Odporca si na prerobenie rodinného domu
vzal hypotekárny úver ako aj medziúver, pričom dodnes spláca tieto záväzky mesačne v splátkach po
500,00 Eur. Podľa právnej zástupkyne odporcu nemá logiku, že by si odporca bral ďalšiu pôžičku od

navrhovateľky - sestry. Namietala, že v príkazoch na úhradu nie je v predmete uvedené, že sa jedná
o pôžičku.

Právna zástupkyňa odporcu v záverečnej reči uviedla, že sa stotožňuje s tvrdením, že len rodičom
účastníkov konania patrilo právo, ako naložia z peniazmi z predaja ich bytu, avšak nebolo prezentované,

že by všetky peniaze mali byť darované len navrhovateľke. Keďže vzťahy medzi účastníkmi ako aj v
ich rodine sú narušené, nemali rodičia problém vypovedať v prospech navrhovateľky. Podľa nej rodičia
nehovorili pravdu. Odporca kúpil dom od svojho uja, brata matky N. Z., za cenu vo výške 350 000,00
Sk, ale nikde nie je uvedené, že by malo ísť len o polovicu nejakej celej kúpnej ceny domu, ako to
uviedla matka účastníkov konania vo svojej svedeckej výpovedi. Právna zástupkyňa trvala na tom,

že navrhovateľka posielala odporcovi peniaze ako úhradu časti hodnoty bytu, ktorá patrí odporcovi.
Odporca nepotreboval brať ďalšiu pôžičku, keď mal úver. Navrhovateľka tiež mala poslať odporcovi aj
sumu vo výške 7 000,00 Eur, ktorá však nie je predmetom konania. Navrhovateľka neposlala výzvu
len odporcovi, ale svojmu manželovi na vrátenie sumy vo výške 2 849,98 Eur, čo chcela stotožniť s
pôžičkou, ktorá je predmetom konania. Z toho vyplýva, že navrhovateľka sama neviem, komu, či alebo

koľko požičala. Namietla aj dátum úročenia a ak by mala byť vrátená celá suma, tak omeškanie by sa
malo rátať až od doručenia výzvy na úhradu zo dňa 26. 08. 2015, vzniesla aj námietku premlčania. V
zásade však celý návrh považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť.

Svedok G. Z. vo výpovedi uviedol, že je otcom navrhovateľky a odporcu. S manželkou predali byt v

U., ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, asi za cenu 50 000,00 Eur, pričom všetky
peniaze šli na účet navrhovateľky. Bolo tomu tak pre to, lebo sa na tom dohodli s manželkou a s
deťmi. Dohoda znela tak, že navrhovateľka dostane peniaze a odporca dom. Svedok vedel o tom, že
navrhovateľka požičala odporcovi asi sumu vo výške 15 000,00 Eur z peňazí z predaja ich bytu. Peniaze
požičala navrhovateľka asi niekedy v máji 2014, ale svedok uviedol, že si presne nepamätá, že toto si

určite pamätá manželka. Tiež nevedel uviesť presné podmienky, za akých bola pôžička uzavretá a čo
presne bolo dohodnuté, kedy bola splatná. Vedel uviesť, že pôžička bola dohodnutá v izbe domu v Z.,
kdeterazbývajúsodporcomvrodinnomdome.Časťrodinnéhodomumalazdediťmanželkapojejmatke
(teda svokre), ale nakoniec dom dostal jej brat (švagor) a ten ho predal potom odporcovi. Pri dohode o
pôžičke bol prítomný on s manželkou, bola tam navrhovateľka, odporca a vtedajšia odporcovi priateľka

T.. Či ale navrhovateľka aj odporcovi skutočne poskytla peniaze, to nevedel uviesť. Keď predali svoj byt
v U., tak sa nasťahovali do rodinného domu v Z. k odporcovi. Vtedy bývali tak, že on s manželkou mal
jednu izbu, odporca s priateľkou druhú a jedna izba a kuchyňa bola spoločná. Svedok nevedel uviesť,
či si odporca bral nejaké úvery alebo pôžičky. Odporca prerábal poschodie rodinného domu kvôli tomu,
aby sa osamostatnil a aby mal vrchné poschodie pre seba. Spodná časť rodinného domu mala byť jeho

a manželkina. Svedok vedel o tom, že manželka darovala odporcovi dom, ktorý jej zostal po svokre a
tiež uviedol, že odporca za ním prišiel v auguste s návrhom, že im vráti 27 000,00 Eur, ak sa vysťahujú.
Odporcovi za bývanie v dome platia nájomné vo výške 400,00 Eur mesačne. Vzťahy s odporcom boli v
minulosti dobré, ale keď sa k nemu nasťahovala na jeseň 2014 nová priateľka, tak sa začali narušovať.Svedkyňa N. Z. vo výpovedi uviedla, že je matkou navrhovateľky a odporcu a manželkou svedka G. Z..
Vyjadrila aj svoje obavy k tomu, čo sa stane, keď bude vypovedať, zo strany odporcu - syna. Svedkyňa

vypovedala, že na H. S. J. U. vlastnili byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý sa predal
za sumu vo výške 60 000,00 Eur a peniaze z predaja dostala navrhovateľka - dcéra, lebo to s manželom
považovalizaspravodlivé.PosvojejmatkezdedilapolovicudomuazáhradynaD.W.J.Z.,alevpodstate
svoju časť „darovala“ odporcovi tým spôsobom, že nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nadobudol
najprv jej brat a ten potom predal dom odporcovi, ale nie za celú sumu určenú znalcom, ale len za

polovicuhodnotynehnuteľnosti.Dommalhodnotu700000,00Skaodporcahokúpilza350000,00Sk.S
manželom považovali takého delenie ich majetku vo vzťahu k navrhovateľke a odporcovi za spravodlivé.
S odporcom sa dohodli aj na práve doživotného užívania, ale neprešlo to do písomnej podoby, rovnako
ako nemajú písomne dohodnuté to, že mu platia mesačné nájomné vo výške 407,00 Eur. Najprv to
nájomné platila odporcovi na ruku, ale keď sa k nimi nasťahovala jeho súčasná priateľka J., tak už mu
posiela peniaze za nájomné na účet. Dom na D. W. sa najprv prerábal, odporca si vzal úver asi na

dva milióny slovenských korún a na tento úver odporcovi ručila s manželom. Pôžička navrhovateľky
sa dohadovala pred predajom bytu v Z.. Bolo to v izbe rodinného domu na D. W. a bola tam prítomná
ona s manželom, navrhovateľka a odporca a jeho vtedajšia priateľka. Išlo o ústnu dohodu, domnieva
sa, že písomne pôžička uzavretá nebola. Celé sa to udialo niekedy v lete 2012 a navrhovateľka mala
požičať odporcovi sumu asi vo výške 15 000,00 Eur so splatnosťou do dvoch rokov. Potom sa do domu

na D. W. presťahovali asi v decembri 2013, ale nepamätala si to presne, a byt sa predával asi v júli
2014. K príjmom navrhovateľky v čase poskytnutia pôžičky sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Odporca
však potreboval pôžičku na prestavbu podkrovia. Vzťahy medzi nimi boli veľmi dobré, ale zmenilo sa to
nasťahovaním jeho novej priateľky, ktorá mu narozprávala nepravdy.

Svedkyňa J. Č. vo výpovedi uviedla, že je priateľkou odporcu a bývajú v spoločnej domácnosti od 16.
07. 2012. Presný dátum si pamätá preto, lebo ide o výročie nasťahovania sa do domu. Uviedla, že
odporca si určite od navrhovateľky nepožičal peniaze. Presne pozná jeho príjem a jeho výdavky na
úver a medziúver, čo sa mu sťahuje z účtu. Odporca sa nikdy s navrhovateľkou nerozprávali o pôžičke.
Nevie o tom, že by mu nejakú pôžičku navrhovateľka poskytla a ani to, že by ho žiadala o vrátenie.

Vie o tom, že navrhovateľka mu posielala nejaké peniaze, ale boli to peniaze z rodičovského domu.
O tom vraveli všetci, účastníci konania a aj ich rodičia. Uviedla, že ona neklame. Svedkyňa trvala na
tom, že navrhovateľka mala uhradiť odporcovi polovicu peňazí z predaja bytu ich rodičov. Odporca si
nemal prečo požičiavať od navrhovateľky, keď mal úver. Navrhovateľka posielala peniaze odporcovi po
častiach, aby mohol vyplácať robotníkov. Odporca potreboval zatepľovať a ona mala nejaký denný limit,

tak aj preto mu posielala peniaze po častiach.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.Súd najprv skúmal uplynutie premlčacej lehoty na námietku premlčania vznesenú odporcom. Z
dokazovania vyplynulo (a nebolo to v konaní ani spochybnené a ani sporné), že navrhovateľka prvýkrát

plnila odporcovi dňa 03. 10. 2012, pričom návrh bol podaný dňa 29. 09. 2015, teda pred uplynutím
premlčacej doby. Námietku premlčania preto súd považoval za nedôvodnú.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (a nebolo to ani sporné), že navrhovateľka odporcovi v
období od 03. 10. 2012 do 10. 05. 2013 v rôznych výškach a v rôznych termínoch zaslala na jeho účet

peniaze v celkovej výške 12 150,00 Eur.

Spornoubolaskutočnosť,čidošlomedziúčastníkmikonaniakuzavretiuústnejzmluveopôžičkealeboči
navrhovateľka poskytla tieto peniaze na základe iného právneho dôvodu - ako vyplatenie podielu (časti)
z predaja bytu rodičov účastníkov konania.

Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. To znamená, že vzniká odovzdaním veci určenej podľa
druhu - najmä peňazí - dlžníkovi.

Z výpovedí svedkov - rodičov oboch účastníkov vyplýva, že títo sa sami rozhodli, že peniaze z predaja
bytudarujúdcére-navrhovateľkeatedaneobstojítvrdenieodporcuotom,žemunavrhovateľkaúhradou

predmetných finančných prostriedkov splácala polovicu z ceny predaja bytu. To, že sa takto rodičia
naozaj rozhodli potvrdzuje okrem ich samotných výpovedí fakt, že peniaze z predaja bytu išli priamo
a iba na účet navrhovateľky. Ak by naozaj mala ísť polovica z bytu odporcovi, tak súd nevidí dôvod,
prečo by sa nedohodli s kupujúcim tak, aby kúpna cena bola rozdelená na 2 účty, jeden navrhovateľky a
druhý odporcu. Naviac sa súdu javí nelogické, aby mu navrhovateľka jeho polovicu, ako tvrdí odporca,

splácala postupne v nejakých malých splátkach. Tiež je zrejmé, že ak by patrila polovica danej sumy
odporcovi, tak by mu bola stále navrhovateľka dlžná zvyšnú časť tejto sumy, pričom odporca nevykonal
žiadne právne kroky k tomu, aby mu navrhovateľka uhradila celú jeho polovicu zo sumy za predaj bytu.

Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že odporca sa na pojednávaní správal voči rodičom počas ich

svedeckých výpovedí značne neprimerane a arogantne, až za hranicou únosnosti, na čo bol súdom
upozornený, pričom dokonca matka odporcu uviedla, že sa bojí čo bude nasledovať po ich výpovediach
a že sa obáva správania sa syna, s ktorým žijú v jednom dome, pričom synovi platia 400 eurový mesačný
nájom.

Súd nemal prečo neuveriť tvrdeniu matky a otca odporcu o tom, že o delení majetku svojim deťom
rozhodli tak, že dcéra dostane peniaze z predaja bytu a syn dostane dom, pričom tým po vysvetlení
mysleli to, že syn dostane podiel matky - polovicu z domu a zvyšok si kúpi od strýka, druhého
spoluvlastníka domu, čo vyriešili tak, že svedkyňa previedla svoj podiel na svojho brata - strýka odporcu
a tento následne dom predal odporcovi za cenu polovice domu. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť,

že súd neskúmal proporcionalitu a spravodlivosť takéhoto vyrovnania majetku rodičov v prospech ich
detí súrodencov - účastníkov konania, pretože to nebolo predmetnom konania. Z výpovedí svedkov
- rodičov pred súdom vyplýva ako a prečo sa rozhodli naložiť zo svojim majetkom tak, ako s ním
naložili. Za podstatné súd považoval skutočnosť, že svedkovia uviedli, že boli pri tom, keď sa účastníci
ústne dohodli v dome na pôžičke, čo korešponduje s výpoveďou navrhovateľky. Súd tiež bral do úvahy

výpoveď svedkyne J. Č. priateľky odporcu, ktorá poprela, že by si mal jej priateľ požičiavať peniaze od
navrhovateľky, pretože mal úver. Súd však považuje jej výpoveď za účelovú a neobjektívnu v snahe
pomôcť odporcovi - priateľovi. Naviac nebola osobne prítomná pri jednaní o pôžičke, takže nie je zrejmé
odkiaľ nadobudla presvedčenie, že pôžička dohodnutá nebola. Za podstatne objektívnejšie výpovede
považuje súd výpovede svedkov rodičov oboch účastníkov.

Súdvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostineuverilodporcovivtom,žemusestrasplácalajehopodiel
zbytu,naopaknadobudolpresvedčenie,žesestrapožičalaztohočodostalaodrodičovbratovipostupne
peniaze, pretože prerábal dom a potrebovala na postupné úhrady materiálu alebo prác. Odporca tiež
uvádzal, že na čo by potreboval pôžičku od sestry, keď mal vzatý úver, k tomu súd uvádza, že skutočné

príjmy odporcu a náklady na rekonštrukciu domu jednak neboli súdu preukázané a ani ich súd podrobne
neskúmal, pretože to nepovažoval za potrebné, pričom samotné prípadné čerpanie úveru neznamená,
že si nemohol od sestry požičať ďalšie peniaze.S poukazom na vykonané dôkazy mal súd za to, že účastníci uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, podľa
ktorej navrhovateľka postupne uhrádzala pôžičku na účet odporcu podľa svojich možností a potrieb
odporcu, pričom odporca ani po písomnej výzve navrhovateľky dlžobu neuhradil.

Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy vo výške 12 150,00 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 150,00 Eur od 11. 05. 2015 do zaplatenia
vyhovel.

Súd zamietol návrh navrhovateľky v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05 % z každej
jednotlivej sumy v období od 03. 10. 2012 do 10. 05. 2013 z dôvodu, že v konaní nebolo jednoznačne
preukázané a ustálené, že splatnosť poskytnutých peňazí bola dva roky od ich poskytnutia. Súd mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že splatnosť pôžičky nebola jasne dohodnutá, a preto ju určil v
súlade s ustanovením § 564 Občianskeho zákonníka na deň poskytnutia poslednej čiastky z celkovej
požičanej sumy - 10. 05. 2013.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti
uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného
v peniazoch.

Súd pri určovaní úspechu navrhovateľky vychádzal zo skutočnosti, že ak by ku dňu vyhlásenia rozsudku
(10. 02. 2016) priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých súm podľa dňa vzniku
omeškania (tak, ako je to uvedené v návrhu), suma príslušenstva by bola vo výške 1 794,81 Eur. Súd
však navrhovateľke priznal len úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 150,00 Eur od
11. 05. 2015 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 1 619,11 Eur. Rozdiel

medzi žiadaným príslušenstvom a priznaným príslušenstvom predstavuje 9,80 %, teda ide o neúspech
navrhovateľky v pomerne nepatrnej časti, čím jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Právny zástupca navrhovateľky trovy konania uplatnil a vyčíslil v lehote troch pracovných dní od

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) nasledovne:

- 22. 08. 2015: 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [§ 13a ods. 1 písm. a)
vyhlášky] ...................................................................... 287,14 Eur

- 26. 08. 2015: 1 úkon právnej služby - písomné podanie protistrane - výzva [§ 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky] ...................................................................... 287,14 Eur
- 29. 09. 2015: 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd - návrh [§ 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky] .............................................................................. 287,14 Eur
- 07. 12. 2015: 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu [§ 13a ods. 1

písm. c) vyhlášky] ............................................... 287,14 Eur
- 27. 01. 2016: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 13a ods. 1 písm. d)
vyhlášky] ................................................................................................ 287,14 Eur
- 10. 02. 2016: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 13a ods. 1 písm. d)
vyhlášky] ................................................................................................ 287,14 Eur

- 4 x režijný paušál á 8,39 Eur (rok 2015) ................................................ 33,56 Eur
- 2 x režijný paušál á 8,58 Eur (rok 2016) ................................................ 17,16 Eur
---------------------------------------------------------------------
Trovy právneho zastúpenia spolu ......................................................... 1 773,56 Eur

Súdny poplatok ....................................................................................... 729,00 Eur
---------------------------------------------------------------------------
Trovy konania celkom: ...................................................................................... 2 502,56 EurPoučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 10. 02. 2016