Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Róbert Zsiga

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231180
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114231180.7

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: GRENKELEASING
s.r.o., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 43 878 989, právne zastúp. spoločnosťou Cipciar &
partners, s.r.o., advokátska kancelária, Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. West
Finance, s.r.o., Gerlachovská 5, 040 01 Košice, IČO: 46 194 134, 2. K. N., R.. XX.X.XXXX, Z. X, XXX XX
J.Š., zastúp. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Pollova 32, 040 18 Košice v konaní o zaplatenie
730,72 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaných v 1. a 2. rade z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 730,72 EUR,
úrok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 197,30 EUR od 7.4.2014 do
11.12.2014, zo sumy 197,30 EUR od 7.7.2014 do 11.12.2014, zo sumy 564,72 EUR od 14.10.2014
do 11.12.2014, zo sumy 561,40 EUR od 12.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 159,32 EUR od 6.10.2014
do zaplatenia, ako aj trovy konania za súdny poplatok v sume 43,50 EUR a za právne zastúpenie v
sume 214,58 EUR v mesačných splátkach po 50 EUR do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných pričom omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia
sumy 730,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% za každý
deň omeškania zo sumy 197,30 EUR od 7.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 197,30 EUR od 7.7.2014 do
zaplatenia, zo sumy 564,72 EUR od 14.10.2014 do 11.12.2014, zo sumy 166,80 EUR od 12.12.2014
do zaplatenia, zo sumy 159,32 EUR od 6.10.2014 do zaplatenia titulom dlhu vzniknutého v dôsledku
porušenia povinností vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril dňa 4.7.2012 leasingovú zmluvu
č. 095001272 so žalovaným v 1. rade ako leasingovým nájomcom. Na základe uzavretej leasingovej
zmluvy žalobca za žalovaného v 1. rade prefinancoval kúpu predmetu leasingu a odovzdal ho
žalovanému v 1. rade do užívania. Žalovaný v 1. rade potvrdil prevzatie predmetu leasingu podpisom
preberacieho protokolu. Žalovaný v 1. rade sa v uvedenej leasingovej zmluve okrem iného zaviazal na:
a) platenie leasingových splátok v dohodnutej výške, b) na zaplatenie administratívneho poplatku za
spracovanie žiadosti o poskytnutie leasingu vo výške 39,80 EUR plus DPH, c) na zaplatenie odplaty za
užívanie predmetu nájmu za obdobie do začiatku základnej doby nájmu (ktorá začína k 1. dňu mesiaca
nasledujúceho po prevzatí predmetu leasingu) vo výške 1/30 mesačnej sadzby leasingu za deň užívania
predmetu nájmu a rovnakým spôsobom určenú alikvotnú časť poistného za poistenie predmetu leasingu.
Žalobca vyhotovil pre žalovaného v 1. rade Splátkový kalendár k leasingovej zmluve. Následne sa za
záväzky žalovaného v 1. rade zaručil žalovaný v 2. rade podpisom dohody o ručení zo dňa 4.7.2012.
Žalovaný v 1. rade si neplnil svoju zmluvnú povinnosť platiť pravidelné splátky leasingu podľa ustanovení
leasingovej zmluvy a splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením

sumy 394,60 EUR, ktorá pozostáva zo splátky vo výške 197,30 EUR splatnej dňa 6.4.2014 a splátky
vo výške 197,30 EUR splatnej dňa 6.7.2014. Žalobca žalovaného v 1. rade niekoľkokrát písomne a
telefonicky upozornil na porušovanie zmluvných povinností a vyzval ho na zaplatenie dlžných súm.
Žalovaný v 1. rade však dlžné sumy neuhradil. Z uvedených dôvodov v súlade s § 15 ods. 2 Všeobecných
leasingových podmienok (VLP) žalobca podaním zo dňa 16.9.2014 odstúpil od leasingovej zmluvy
č. 095001272 a vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie predmetu leasingu a na náhradu nákladov
vzniknutých žalobcovi z dôvodu odstúpenia od leasingovej zmluvy. Predmetné odstúpenie bolo vrátené
žalobcovi dňa 10.10.2014. V zmysle § 22 ods. 5 VLP sa použila fikcia doručenia podľa § 48 O.s.p.,
teda zásielka sa považuje za doručenú dňa 13.10.2014. Žalobca si na základe predmetnej leasingovej
zmluvy voči žalovanému v 1. rade uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 128,64 EUR pozostávajúcej: a) z
dvoch kvartálnych leasingových splátok splatných do dňa odstúpenia od zmluvy (každá splatná k 6. dňu
v mesiaci) spolu vo výške 394,60 EUR, b) zo 4 neuhradených splátok odo dňa odstúpenia od zmluvy
až do skončenia celkovej doby leasingu z dôvodu odstúpenia od zmluvy pre neplatenie leasingových
splátok v celkovej výške rovnajúcej sa súčtu leasingových splátok očistených o DPH a príslušné poistné,
ktoré mal žalovaný v 1. rade platiť v období po odstúpení od zmluvy ( 4 x 142,95 = 571,80 EUR),
ktoré boli diskontované na súčasnú hodnotu ku dňu 1.10.2014 (dátum splátky najbližšej splátky, nie
splatnosti) na hodnotu 564,72 EUR (pod diskontovaním sa rozumie výpočet súčasnej hodnoty z hodnoty
budúcej - čiže prepočítanie všetkých budúcich splátok leasingu na súčasnú hodnotu, pričom uvedený
postup je tiež zvýhodnením dlžníka, nakoľko celková výška jeho dlhu sa tým zníži), c) z ďalších nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky - faktúra č. 1292/2014 vo výške 159,32 EUR splatná 5.10.2014
za refundáciu nákladov spojených s vymáhaním priamo na žalovaného v 1. rade na základe faktúry
inkasnej spoločnosti č. 1412051, d) z nákladov súvisiacich s odstúpením od zmluvy (§ 15 ods. 2 VLP) vo
výške 10 EUR. Vzhľadom na to, že sa predmet leasingu - MacBook podarilo odpredať za sumu 397,92
EUR C. N., XXX XX C. XXX, výnos z predaja bol dňa 11.12.2014 pripísaný na účet žalobcu. Žalobca
si v zmysle vyššie uvedeného touto žalobou voči žalovaným uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 730,72
EUR (1 128,64 EUR- 397,92 EUR). Pri dlžných sumách s prvým dňom omeškania v zmysle § 15 bod 1
VLP žalobca navrhuje zaviazať žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania.

Podaním doručeným súdu dňa 2.3.2015 (pred vydaním platobného rozkazu) žalobca upresnil svoj návrh
a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie 730,72 EUR, úroku z omeškania vo
výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 197,30 EUR od 7.4.2014 do 11.12.2014, zo sumy 197,30
EUR od 7.7.2014 do 11.12.2014, zo sumy 564,72 EUR od 14.10.2014 do 11.12.2014, zo sumy 561,40
EUR od 12.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 159,32 EUR od 6.10.2014 do zaplatenia. K upresneniu návrhu
došlo s prihliadnutím na pripísanie sumy 397,92 EUR na účet žalobcu dňa 11.12.2014.

Okresný súd Košice I vydal v zmysle upresneného návrhu žalobcu dňa 24.3.2015 vo veci platobný
rozkaz č.k. 26Rob/152/2014-33.

Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor s odôvodnením, že leasingovú zmluvu ani
dohodu o ručení neuzatvoril žalobca s obchodným menom GRENKELEASING, s.r.o., ale podnikateľský
subjekt označený ako GC Leasing Slovensko s.r.o.. Tvrdili tiež, že dohoda o ručení uzavretá so
žalovaným v 2. rade je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný
v 2. rade nie je označený ako podnikateľ, pričom dohoda bola uzavretá podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka. To znamená, že takáto dohoda mohla byť uzavretá len medzi podnikateľmi. Vzhľadom na
uvedené mali za to, že žalovaný v 2. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný. Namietali tiež výšku
uplatneného úroku z omeškania 0,1% denne, čo predstavuje 36,5% ročne vzhľadom na rozpor s dobrými
mravmi a obchodnými zvyklosťami. Vzniesli aj námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na to,
že absentuje právny titul žaloby.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.6.2015 poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 261 ods. 1 a
7 Obchodného zákonníka. Uviedol, že účastníci uzavreli zmluvu , ktorá ako typ nie je upravená v
Obchodnom zákonníku. Účastníci uzatvorili zmluvu ako podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti.
V zmluve dostatočne určili predmet svojich záväzkov, preto bola zmluva platne uzavretá. Pre obchodné
záväzkové vzťahy je charakteristická širšia zmluvná voľnosť subjektov týchto vzťahov. Nároky žalobcu
na úhradu všetkých žalobou uplatnených súm vyplývajú z platne uzatvorenej zmluvy, pričom žalovaný
v 1. rade si nesplnil povinnosti uvedené sumy zaplatiť a zaviazal sa na ich úhradu v zmysle zmluvy.
Žalobca tak z dôvodu porušovania základných zmluvných povinností žalovaným v 1. rade od zmluvy

platne odstúpil, nakoľko toto právo bolo zmluvne dojednané. Z ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka
vyplýva, že dohoda o ručení, ktorá zakladá pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, sa spravuje
Obchodným zákonníkom, preto je námietka žalovaných týkajúca sa absolútnej neplatnosti dohody o
ručení irelevantná. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalobca GRENKELEASING s.r.o. je
identický ako spoločnosť GC Leasing Slovensko s.r.o., nakoľko došlo len k zmene obchodného mena.
Výška úroku z omeškania bola dohodnutá v § 15 bode 1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú súčasťou uzavretej leasingovej zmluvy a je plne v súlade s poctivým obchodným stykom a dobrými
mravmi. Aj námietka premlčania je irelevantná, nakoľko „najstaršia“ časť nezaplateného nároku bola
splatná 7.4.2014 a pri 4 ročnej premlčacej dobe v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uplynutiu

premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 7.12.2015 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade má
problémy v podnikaní a nemá dostatok finančných prostriedkov v súčasnej dobe na úhradu záväzku
jednou splátkou, preto žiada, aby mu súd umožnil zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50 EUR do
20. dňa príslušného mesiaca.

Žalovaný v 1. rade, hoci bol na pojednávanie dňa 4.12.2015 riadne predvolaný, na pojednávanie sa
nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Vzhľadom na uvedené súd podľa §
101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť GC Leasing Slovensko s.r.o., IČO: 43 878 989 zmenila
obchodné meno na GRENKELEASING s.r.o., preto je námietka žalovaných v 1. a 2. rade o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu v konaní bezpredmetná.

Z leasingovej zmluvy č. 095-001272 zo dňa 4.7.2012 súd zistil, že ju uzatvorili žalobca (v tom čase s
obchodným menom GC Leasing Slovensko s.r.o.) ako leasingový prenajímateľ (poskytovateľ leasingu)
a žalovaný v 1. rade ako leasingový nájomca. Predmetom leasingu bola hnuteľná vec - MacBook pro 15
Retina Displej, rok výroby 2012. Účastníci sa dohodli, že nájomca zaplatí jednorazový administratívny
poplatok vo výške 39,80 EUR bez DPH. Základná doba leasingu bola 36 mesiacov a výška leasingovej
splátky bola 57,18 EUR vrátane DPH. Začiatok doby leasingu bol dohodnutý na prvý deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po prevzatí predmetu leasingu. Súčasť zmluvy tvoria aj Všeobecné leasingové
podmienky. Žalovaný v 2. rade ako konateľ žalovaného v 1. rade svojím podpisom potvrdil prevzatie
premetu leasingu dňa 4.7.2012. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Podľa § 17 bodu 1. VLP pokiaľ dôjde k zániku leasingovej zmluvy z dôvodu odstúpenia leasingového
prenajímateľa (LP) alebo v prípade úmrtia leasingového nájomcu (LN) alebo z dôvodov uvedených v §
13 - tzv. mimoriadne predčasné ukončenie zmluvy (a to i vo vzťahu iba k niektorým predmetom leasingu),
vzniká LP nárok, aby mu LN uhradil sumu v celkovej výške neuhradených leasingových splátok do
konca dohodnutej doby leasingu, ktorá predstavuje náhradu škody spôsobenej LP zo strany LN. LP je
oprávnený túto sumu znížiť o úroky a náklady, ktoré ušetril predčasným ukončením leasingovej zmluvy.
LP ďalej túto sumu zníži o všetky prípadné poistné plnenia, či iné prijaté náhrady (§ 9 bod 7 a 8). Nárok
LP je splatný ku dňu ukončenia leasingovej zmluvy.

Podľa § 15 bodu 1. a 2. VLP pokiaľ bude LN v omeškaní s platením peňažných pohľadávok podľa
leasingovej zmluvy a/alebo ich častí, je LP oprávnený požadovať od LN úrok z omeškania vo výške
0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak bude LN v omeškaní s úhradou leasingovej splátky a/
alebo akejkoľvek inej peňažnej pohľadávky podľa leasingovej zmluvy viac ako 30 dní, LP je oprávnený
od leasingovej zmluvy odstúpiť. V prípade odstúpenia LP od leasingovej zmluvy z dôvodu omeškania
LN, je LN povinný nahradiť LP aj spôsobenú škodu a náklady súvisiace s odstúpením od zmluvy.

Podľa § 22 bodu 5. VLP pre doručovanie všetkých písomností, ktoré budú adresované LN (vrátane
prípadnej výpovede či odstúpenia), platí domnienka náhradného doručenia v zmysle § 48 Občianskeho
súdneho poriadku.

Na preukázanie dohodnutých splátok žalobca predložil súdu splátkový kalendár - daňový doklad k
leasingovej zmluve/zmluve o nájme č. 095001272.

Dohodou o ručení zo dňa 11.7.2012 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca (v
tom čase s obchodným menom GC Leasing Slovensko s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný v 2. rade ako
ručiteľ. Ručiteľ v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka týmto neodvolateľne a záväzne
vyhlásil, že v prípade, ak leasingový nájomca (žalovaný v 1. rade) nezaplatí veriteľovi riadne a
včas akúkoľvek leasingovú splátku alebo jej časť ako aj akékoľvek ďalšie pohľadávky vyplývajúce z
leasingovej zmluvy (č. 095-001272 zo dňa 4.7.2012) vrátane pohľadávok súvisiacich alebo vzniknutých
z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy alebo aj pohľadávku vzniknutú v budúcnosti z alebo na
základe leasingovej zmluvy, zaplatí za leasingového nájomcu pohľadávku alebo budúcu pohľadávku
veriteľovi ručiteľ. Veriteľ prijal ručiteľský záväzok ručiteľa.

Poslednou výzvou pred odstúpením od leasingovej zmluvy zo dňa 14.7.2014 mal súd preukázané, že
žalobca vyzýval žalovaného v 2. rade na úhradu dlhu.

Faktúrou č. 0000001543/2014 zo dňa 31.10.2014 bolo súdu preukázané, že žalobca predal žalovanému
odobratý predmet leasingu C. N. za cenu 397,92 EUR.

Faktúrou č. 0000001292/2014 zo dňa 23.9.2014 splatnou 5.10.2014 mal súd preukázané, že žalobca
vyúčtoval žalovanému v 1. rade náklady na odobratie predmetu leasingu sumou 159,32 EUR.

Faktúrou č. 1412051 zo dňa 16.9.2014, splatnou 23.9.2014 bolo súdu preukázané, že spoločnosť Evol
s.r.o. vyúčtovala žalobcovi prácu na základe zmluvy - odobratie predmetu leasingu ( v súvislosti s
leasingovou zmluvou č. 095001272) sumou 159,32 EUR.

Odstúpením od leasingovej zmluvy zo dňa 16.9.2014 adresovaným žalovanému v 1. rade bolo súdu
preukázané, že žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy č. 095001272.

Na preukázanie zaslania odstúpenia od leasingovej zmluvy žalobca predložil súdu kópiu nedoručenej
obálky adresovanej žalovanému v 1. rade.

Konečným vyúčtovaním zo dňa 16.9.2014 bolo súdu preukázané, že na základe tohto vyúčtovania bol
žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi 1 015,68 EUR.

Po odpočítaní zaplatenej ceny za odobratý predmet leasingu pohľadávka žalobcu predstavuje 730,72
EUR s príslušenstvom.

Žalovaní doposiaľ neuhradili žalobcovi dlžnú sumu.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

S poukazom na vyššie uvedené súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo
k uzavretiu leasingovej zmluvy, ktorej predmet bol dostatočne určený. Žalobca sa zaviazal žalovanému
v 1. rade poskytnúť finančný leasing na predmet leasingu - MacBook pro 15 Retina Displej. Žalovaný
v 2. rade dohodou o ručení prevzal na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí pohľadávku žalobcu, ak ju
nezaplatí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, preto
došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a žalobca vyhotovil konečné finančné vyúčtovanie predčasne
ukončenej zmluvy, na základe ktorého po odrátaní zaplatenej sumy za odpredaný odobratý predmet
leasingu, sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi sumu 730,72 EUR s príslušenstvom.

Žalovaní namietali neplatnosť dohody o ručení, pretože žalovaný v 2. rade nie je označený ako
podnikateľ, pričom dohoda bola uzavretá podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust.§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ust. § 304 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti
dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno
zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa ust. § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa
len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne
vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že
dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky
námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi, ak na započí-

tanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť
na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky,
ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Žalovaný v 2. rade síce uzatvoril dohodu o ručení ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale táto dohoda z
uvedeného dôvodu vzhľadom na ust. § 261 ods. 1 a 7 Obchodného zákonníka nemôže byť neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko na zabezpečenie predmetného záväzku sa vzťahujú
ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka.

Žalovaní vzniesli aj námietku premlčania nároku žalobcu.

Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. § 388 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby. Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri
obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy
uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo
použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou
stranou.

Podľa ust. § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach

uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento
zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 392 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie
premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového
záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa ust. § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie
premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Vzhľadom na splatnosť pohľadávok žalobcu, z ktorých „najstaršia“ sa stala splatnou 6.4.2014, vzhľadom
na to, že žaloba bola doručená súdu dňa 18.12.2014, ako aj na dĺžku premlčacej doby štyri roky, súd
mal za to, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.

Žalovaní namietali aj výšku uplatnených úrokov z omeškania.

Podľa ust. § 768k ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpo-vednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia
pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o
omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi
(§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom
2013.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Účastníci zmluvy v § 15 bode 1. VLP dohodli úroky z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania.

Žalovaný v 1. rade pohľadávku žalobcu neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti, preto sa dostal do
omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dní nasledujúcich po
dňoch splatnosti jednotlivých splátok, resp. faktúr. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal, že uhradí pohľadávku
žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.

Úrok z omeškania má vo svojej podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi paušalizovanou náhradou a
má veriteľovi zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností zo strany dlžníka.

V danom prípade sa primárne jedná o vzťah medzi podnikateľmi, ktorí si výšku úroku z omeškania
dohodli v leasingovej zmluve. Úrok z omeškania 0,1% denne predstavuje 36,5% ročne, čo nie je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ani v rozpore s dobrými mravmi a ani inak
neprimerané vzhľadom na výšku dlžnej sumy a dobu omeškania.

Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 214,58 EUR.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 258,08 EUR
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria náhrada za zaplatený súdny poplatok
v sume 43,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 214,58 EUR vrátane DPH, t. j. za 3 úkony
právnej pomoci po 51,45 EUR plus DPH (za prípravu a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby
na súd a písomné vyjadrenie z 3.9.2015) a za režijný paušál 2 x 8,04 EUR plus DPH a 1 x 8,39 EUR
plus DPH podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že pe-ňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na žiadosť žalovaného v 2. rade, ktorý má v súčasnosti problémy v podnikaní a nemá dostatok
finančných prostriedkov na úhradu dlhu v celej výške jednou splátkou, súd umožnil žalovaným v 1. a 2.
rade zaplatiť pohľadávku žalobcu v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.