Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208454
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111208454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Telefónica

02, Slovakia, s.r.o. so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO 35 848 863, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: O. K., R.. XX. X. XXXX, D. A. XX, o zaplatenie 562,83
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 190,53 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 52,30 eur od 28.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 56,23 eur od 27.11.2007 do zaplatenia, zo sumy
24,56 eur od 23.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 41,06 eur od 01.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 1,99
eur od 23.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 14,39 eur od 26.01.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd určuje, že zmluvné podmienky v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 7. 9. 2007 pod bodom II.
Časť. 2.2, písm. c/, 2.3 dodatku ohľadne zmluvnej pokuty sú ako neprijateľné n e p l a t n é.

Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2011 č. k. 9Ro/56/2011-40.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia ceny služby vo výške 562,83 EUR a za
nezaplatenie ceny služby a zmluvnej pokuty na základe zmluvy o pripojení v znení dodatku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
konal v neprítomnosti účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca poskytuje ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii. So žalovaným uzavrel dve
zmluvy o pripojení vrátane dodatkov.

Dňa 7. 9. 2007 účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení s programom „Pre mňa 130“ s kúpou
mobilného telefónu (MT) N5200MP130 so záväzkom žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu 24
mesiacov. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu 11.215,97 Sk okrem iného aj za nezaplatenie splatnej

ceny služby bez ohľadu na dĺžku doby do uplynutia doby viazanosti.

Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od decembra 2007 do februára 2008a za to
podľa zmluvných podmienok navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu.Odporca neuhradil faktúry č. 1000118165 v sume 52,30 eur, fa č. 1000051260 v sume 56,23 eur, fa č.
1000275680 v sume 24,56 eur, fa č. 1000006858 v sume 41,06 eur, fa, č. 1000475292 v sume 1,99

eur, fa č. 1000211937 v sume 14,39 eur. Následne navrhovateľ vystavil odporcu faktúru titulom zmluvnej
pokuty č. 5100138621 v sume 372,30 eur.

Na výzvu navrhovateľa o zaplatenie pohľadávky žalovaný nereagoval. V predmetnom konaní
navrhovateľ teda uplatňuje cenu služby a zmluvnú pokutu.

Na základe tohto skutkového stavu súd čiastočne návrhu vyhovel, a to v časti faktúr za poskytnuté
služby, ktoré odporca neuhradil.

Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.) Podľa č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej

telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovensko, s. r. o. je účastník povinný platiť cenu za
poskytnuté služby. V časti o zaplatenie ceny služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť,
ktorá by spochybňovala pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za
horeuvedené obdobie. Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za
ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne

dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho
úkonu v časti ceny služieb. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby návrhu vyhovel,
pretože odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho
zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastala omeškanosť odporcu s plnením záväzku.

Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o zmluvnú pokutu. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe
na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp
proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v
Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných

zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ
zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenieuplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod
dvojročnéhozmluvnéhovzťahu.Podmienky,zaakýchžalobcadohodujezmluvnúpokutuvštandardných
zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký
typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu
predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú

treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu
a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri
odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane
ukracuje spotrebiteľa.

Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušalného poplatku, tak

by zmluvná pokuta 372,30 EUR vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala neúmerne vysokú
čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhajiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy
nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.

Navrhovateľ porušil zmluvu v prvom roku zmluvného vzťahu a teda sa môže javiť, že v jeho prípade

obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však
postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by
sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je
rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej

komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V

sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť

podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku
zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné
zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože

vprípadesúdnejkontrolybybolalensporadickyzmluvnápokutazmoderovaná,alepredsalenbyzostala
a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie
súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti
zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia
byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť
plniť. Súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.Podľa § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa súd podľa § 142 ods. 2 O.sp. rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.