Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204392
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113204392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 495 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Senica dňa 27.9.2012 domáhal,

aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2280271 dlžníkom: K., narodený XX.X.XXXX (ďalej len povinný),
v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 495 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na

základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov
a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, postupom podľa § 38
Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným, pričom po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 9983/2008. Nakoľko
exekučnýsúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespísanúsúdnymexekútoromprijalna
ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť

o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Podľa žalobcu bolo povinnosťou
exekučného súdu, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, v zmysle
ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku,
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.6.2009, a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 9
mesiacov). Podľa žalobcu je postup exekučného súdu nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovalaexekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 125 eur predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s
nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných

údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné
doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 495 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a k vyvolaniu
rizík, že dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a

k insolvencii povinného. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol,
že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú
situáciu, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov; vyvolaná strata zisku, spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu a jeho
majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy žalobca analogicky vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom (poukázal na
konkrétne nálezy), podľa ktorej sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660
eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 495 eur za
celých 9 mesiacov, teda 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe
aplikácie uvedenej doktríny Ústavného súdu (660 eur za rok : 12 mesiacov= 55 eur za mesiac). Žalobca

uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby
na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.5.2013 doručenej súdu dňa 27.5.2013 uviedla, že žalobca

v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Uviedla, že zo žaloby nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody, jednak si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, na druhej starne i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.Žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaniach predsedovi
okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Žalovaná má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. sa môže
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich

mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto
má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutiu o poverení exekútora po
15 dňovej dobe, žalovaná uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom
nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. K novelizovanému § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom
aj Národná rada SR a skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských
súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto ustanovenia. Žalovaná poukazovala na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o namietané prieťahy v konaní, žalovaná uviedla,

žepodľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.(vzneníúčinnomod1.1.2013)priposudzovanínesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v
konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho

previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že

by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP,
či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa z. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na

podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Všeobecný súd
nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto
nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia doba) uplynula po troch

rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom
k uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,

funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to
bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý
zisk a paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu

k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že jednak vychádzať z paušálnej sumy
660 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha, pretože Ústavný súd prihliada vždy na konkrétne
okolnosti prípadu a jednak vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný,
pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ súirelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto
nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinením,čozuvedenýchžalôb
nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľnépodmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôbavtakomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne

vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia
právažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúceavylučuje
možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaná
ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť

konštatovania porušenia práva. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva
názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a teda neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o
poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v
celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalobca vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica

a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9NcC/54/2012-15 zo dňa 19.11.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Senica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, ktorému táto napadla dňa 25.2.2013.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa
17.9.2012, s vyjadreniami žalovanej zo dňa 20.5.2013 s prílohami, s obsahom spisu Okresného súdu

Senica spisová značka 3Er/615/2008. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 3Er/615/2008 súd zistil, že oprávnený dňa
29.10.2008 u súdneho exekútora spísal do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo
exekučné konanie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07457/08
zo dňa 13.8.2008. Dňa 14.11.2008 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: K., pre

vymoženie pohľadávky 33.180 Sk (1.101,37 eura) s príslušenstvom. Okresný súd Senica vydal dňa
29.6.2009 poverenie číslo 5205 045875 * súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému na vykonanie
exekúcie. Okresný súd Senica uznesením č. k. 3Er/615/2008-14 zo dňa 31.5.2012 exekučné konanie
zastavil, keď dospel k záveru, že predložený exekučný titul je nulitný právny akt, pretože právomoc
rozhodcovského súdu, ktorý ho vydal, bola založená na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,

rozhodcovskej doložky. Na základe odvolania žalobcu, bolo toto uznesenie uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 23CoE/34/2013-52 zo dňa 29.1.2014 zrušené a vec bola exekučnému súdu vrátená na
ďalšie konanie. Exekučný súd následne exekúciu uznesením č. k. 3Er/615/2008-66 zo dňa 28.4.2014zastavil, proti ktorému uzneseniu žalobca znova podal odvolanie. Exekučná vec sa toho času nachádza
na odvolacom súde.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 495 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vydania

poverenia (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného

odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c, d), zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení
platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania, (t.j. v znení účinnom do 30.11.2008) podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny

záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i) zákona č. 233/1995 Z. z. , podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa
zákon.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňudoručenia
žiadosti o udelenia poverenia súdu, (t.j. v znení platnom do 30.11.2008) súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní uvedenom vyššie. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa

žalobcu spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote, keď podľa žalobcu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby na vydanie tohto rozhodnutia s omeškaním viac ako 9
mesiacov. Žalovaná sa bránila v konaní predovšetkým tvrdením, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo
veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Tiež poukazovala
na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Z prílohy pripojenej žalovanou vyplýva, že žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanej a
doručeným dňa 27.4.2012, domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd
šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od
prijatia predmetnej žiadosti žalovanou, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.

V predmetnej veci žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu v prípade, ak mala byť škoda
spôsobená žalobcovi nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty. Vzhľadom na uvedené sa súd v prvom rade zaoberal otázkou
možného premlčania nároku žalobcu.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo
samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto

subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale
subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych
občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po

časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskymzákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré právo sa premlčí v

osobitnej premlčacej dobe upravenej v ustanovení § 19 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa § 19 ods.
3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

V danom prípade, ako vyplýva z obsahu exekučného spisu, žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 14.11.2008, 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia uplynula dňa 29.11.2008 (sobota), čo znamená že koniec tejto procesnej
lehoty na rozhodnutie súdu sa presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok
1.12.2008 (§ 57 ods. 1,2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Dňa 2.12.2008 potom začala
žalobcovi plynúť 3 ročná lehota na podanie žaloby o náhradu škody podľa § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.

z., nakoľko v tento deň sa musel dozvedieť o tom, že došlo k ním tvrdenému nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu. Zároveň z ustanovenia § 19 ods. 3 z. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Trojročná lehota na podanie žaloby o náhradu
škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. žalobcovi márne uplynula dňa 2.12.2011. Žalovanej boli prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku doručené až dňa 23.4.2012, to znamená že až po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty žalobcovi v tomto prípade. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súd až dňa 27.9.2012,
podal ju po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty a žalovaná v danom prípade úspešne
vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdu, čo je dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania však súd považoval nárok žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za
neopodstatnený aj pre nepreukázanie splnenia ostatných podmienok v zmysle z. č. 514/2003 Z. z.

Ustanovenie § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená,
že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno

preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, tu žalobcovi.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď
skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku

uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť
Okresný súd Senica v exekučnom konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanomkonaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré

je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Žalobca tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 9 mesiacov. Z
obsahu exekučného spisu sp. zn. 3Er/615/2008 (EX 9982/08) súd zistil, že dňa 14.11.2008 doručil súdu

súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lehota 15 dní pre rozhodnutie o
udelení poverenia uplynula (ako už bolo vyššie uvedené) dňa 1.12.2008. Exekučný súd dňa 29.6.2009
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním predmetnej exekúcie. Súd teda o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol po uplynutí 9 mesiacov ako nesprávne uviedol
žalobca, ale po 6 mesiacoch a 28 dňoch.

Ohľadne prípadného prieťahu sa však neviedlo žiadne disciplinárne konanie, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované
ustanovenie je platné od 1.1.2013. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto
konania. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd opätovne preskúmaval
rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné súdy, pričom vecne
príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných súdov, mohol
by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa

prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho
stupňa.

Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Absenciou predmetného

rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov, nebola splnená základná podmienka pre
rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci. Žalobca nepreukázal, že by v konaní exekučného súdu boli príslušným orgánom
konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody takýmto orgánom nie je.
Pretože príslušným orgánom nebol nesprávny úradný postup Okresného súdu Senica konštatovaný,

nemožno ho mať za preukázaný. Nedodržanie zákonnej lehoty pritom automaticky nezakladá nárok na
náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).

Žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu o nej bol v neistote a hrozila mu akákoľvek

škoda, nepreukázal, že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom
predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých
iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského
súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. Či vo veci išlo o prieťah, nie je všeobecný súd

v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvádzané, žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote
vydanie rozhodnutia o poverení súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými
možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j.
povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola

inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi
nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci
vznikla akákoľvek majetková škoda, či ujma. Žalobca tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovejvýške 125 eur. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním
pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému
spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto

mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku
oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu
formou exekúcie. Žalobca si tiež uplatnil náklady za administratívne spracovanie textov urgenciií
adresovaných exekučnému súdu. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. un.3Er/615/2008 však
nevyplýva, že by exekučnému súdu bola nejaká urgencia žalobcu doručená. Znamená to, že vznik

nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v
príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje tvrdenia o
vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej
škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

Žalobca nepreukázal ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, vyvolanie
rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je
odlišný a pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery
súirelevantnévpredmetnomkonaní,keďžesináhraduškodyanemajetkovejujmyuplatňujespoločnosť,
ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto

bližšie nekonkretizoval a taktiež nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila podnikateľské postupy
žalobcu. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou
na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku
insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť
ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého

podnikateľského subjektu. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet
jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov.

Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 495 eur nie je teda podložená nijakými reálnymi
dôkazmi iba poukazom na neodôvodnenú analógiu s postupom Ústavného súdu SR. Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je tiež potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením, čo zo žaloby nevyplýva, preto žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Žalovaná v prejednávanej veci vo Vyjadrení zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014 namietala
spôsobilosť Znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Toto vyjadrenie žalovanej považoval
súd za bezpredmetné, nakoľko žalobca žiaden takýto dôkaz súdu nepredložil a ani nenavrhol súdu

vykonať dôkaz oboznámením sa s touto listinou.

Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej veci nie je splnená základná podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci, ktorý nebol žiadnym príslušným orgánom
konštatovaný, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou, či prípadnou nemajetkovou ujmou, ktorých sa žalobca v
konaní domáha. Žalobca tiež relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody, či nemajetkovej ujmy
priamo súvisiacej s postupom Okresného súdu Senica v predmetnej exekučnej veci. Žalobca teda
nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. a zároveň žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania, preto je žaloba žalobcu v

celom rozsahu nedôvodná, z ktorých dôvodov súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, plne úspešnej
žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil a žalovaná ani nepreukázala, že by jej
trovy konania vznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.