Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515010135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovaného K. E., Q.. XX.XX.XXXX T. W., trestne stíhaného na slobode pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 14. decembra
2015 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. E. G. Ž. K., Q.. XX.XX.XXXX T. W.,
W. U. Q. J. Q. T., Ž.Q. I. XXXX/XX, R. U. Q. J. Q. T., N. XX, na slobode, nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

dňa 09.10.2014, v čase medzi 20.00 hod. až 20.30 hod. v Novom Meste nad Váhom, pred obchodným
domom X. Q. I.. J. XXXX/XXA, T. Q. J. Q. T., z tašky patriacej poškodenej G. U., ktorú mala v tom
čase bez dozoru odloženú na lavičke, odcudzil 1 ks dámsku peňaženku hnedej farby v hodnote 3,- Eur,
ktorá obsahovala občianky preukaz a preukaz poistenca Dôvera na meno poškodenej ako i finančnú
hotovosť vo výške 8,20 Eur, následne obžalovaný odišiel za roh budovy obchodného domu, kde z

predmetnej peňaženky vybral finančnú hotovosť vo výške 8,20,- Eur a túto si ponechal pre vlastnú
potrebu a peňaženku aj s predmetnými dokladmi položil na predmetnú lavičku a z miesta činu odišiel,
čím spôsobil poškodenej G. U. celkovú škodu vo výške 11,20 Eur, uvedeného konania sa obžalovaný
dopustil napriek tomu, že dňa 09.01.2014 v čase o 22.00 hod. v obchodnom dome X. T. Q. J. Q. T.
odcudzil 2 ks tovaru - kuracie prsia 1 kg v celkovej hodnote 8,98 Eur, za čo bol blokom na pokutu,
nezaplatenú na mieste č. 13010611, vydaným Obvodným oddelením PZ v Novom Meste nad Váhom,
postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2014, pričom mu bola

uložená pokuta vo výške 30,- Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm.

m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest
povinnej práce vo výmere 200 /dvesto/ hodín.Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce do jedného
roka od nariadenia tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona je obžalovaný

povinný v dobe do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce uhradiť poškodenej G. U.,
Q.. XX.XX.XXXX T. J., W. U. T.K. XX, náhradu škody vo výške 11,20 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona je obvinený povinný uhradiť poškodenej G. U., Q.. XX.XX.XXXX
T. J., W. U. T. XX, náhradu škody vo výške 11,20 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 870/14/3304 - 10 zo dňa 02.04.2015 prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Následne súd
vydal vo veci trestný rozkaz proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.
V predmetnej trestnej veci nariadil tunajší súd hlavné pojednávanie na deň 27.10.2015 a 14.12.2015,
na ktoré predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil prokurátora.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že k dohode o vine a treste medzi obžalovaným
a prokurátorom nedošlo.
Po prečítaní obžaloby prokurátorom, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení
podľa § 257 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil svoju vinu. Následne samosudca prečítal
obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky

položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného.
Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo
v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu s obžalobou vo vyšetrovacom
spise Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS: ORP - 619/NM - NM - 2014, súd
prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku a dokazovanie o skutku

v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd na základe
prijatého vyhlásenia obžalovaného (pravdivosti jeho vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce
dôkazy z prípravného konania, najmä výpoveď svedka poškodenej a ostatné listinné dôkazy vzťahujúce
sa na vec) uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku, ktorý je potrebné po právnej stránke
kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

Ďalšie dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní potom zameralo na vykonanie dôkazov súvisiacich s
výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol dosiaľ 10 krát súdne trestaný. Naposledy v roku
2009 rozsudkom Okresného súdu Trenčín NM - 1T/229/2002 zo dňa 10.02.2009, právoplatný dňa
10.02.2009,pretrestnéčinypodľa§171/1c,§234/1,2b,§247/1a,e,§9/2,§247/1a,e,§250/1,§247/1a

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov v II. NVS. Trest vykonal 02.12.2012. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 07.10.2014, sp. zn. 1T/72/2012, bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na odsúdenie Okresného súdu Trenčín NM - 1T/229/2002.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 10.12.2015 vyplynulo, že pred spáchaním

skutku sa obžalovaný dopustil 2 priestupkov, za ktoré mu bola udelená pokuta.
Z odborného vyjadrenia Z.. R. T. W. S. zo dňa 21.112.2014 vyplynulo, že dámska peňaženka hnedej
farby, nez. zn. ku dňu spáchania trestného činu má hodnotu 3,- Eur.
Z prečítanej výpovede poškodenej G. U. zo dňa 04.03.2015 vplynulo, že si uplatňuje náhradu škody
vo výške 11,20 Eur, ktorá jej vznikla odcudzením peňaženky vo výške 3,- Eur a odcudzením hotovosti

8,20 Eur .
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo
dňa 14.12.2015.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, keďže vzhľadom na všetky skutkové

okolnosti vedel, že svojím konaním porušuje záujem chránený Trestným zákonom a napriek tejto
vedomosti tak konal. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku
fyzických a právnických osôb.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa§36písm.l)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľsa priznalkspáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
Podľa § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu,
nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje
uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer

poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere
od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Podľa § 55 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Trestného zákona, trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať

najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť
aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol
riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom
spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto

dobe práca nebola určená,
b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c) zdržiaval sa v cudzine,
d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.
Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný. Trest

povinnejprácejeodsúdenýpovinnývykonávaťosobneavosvojomvoľnomčasebeznárokunaodmenu.
Ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce
v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej
práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi
jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z
vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov.
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu

vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
* * * *
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru
zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale
aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u

obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich okolností. Priznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa ku skutku priznal a oľutoval ho a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. n) Trestného zákona, nakoľko vyhlásenie obžalovaného o vine napomohlo súdu v rozhodovaní.
U obžalovaného zistil súd jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že v
minulosti bol odsúdený a predchádzajúce odsúdenia nemá zahladené. U obžalovaného tak prevažujú

poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný je trestne stíhaný za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Súd po
zvážení všetkých okolností a po súhlase obžalovaného s trestom povinnej práce, uložil obžalovanému
trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas
s trestom povinnej práce, ktorý je povinný obžalovaný vykonať do jedného roka o nariadenia tohto

trestu a to vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný
úmyselne okradol poškodenú, uložil mu súd povinnosť v dobe jedného roka od nariadenia výkonu trestu
povinnej práce uhradiť poškodenej náhradu škody vo výške 11,20 Eur. Je potrebné, aby obžalovaný vzal
na vedomie, že ak v čase výkonu trestu povinnej práce nebude viesť riadny život - čo je jeho povinnosť,alebozavinenenevykonáprácevurčenomrozsahu,alebonesplníuloženéobmedzeniaalebopovinnosti
(t.j. neuhradí poškodenej priznanú náhradu škody 11,20 Eur), súd premení trest povinnej práce alebo
jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň

nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Uložený trest, považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný,
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom
jezabezpečenieochranyspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinov,vytvoreniepodmienoknanápravu

páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Nakoľko si poškodená uplatnila včas a riadne náhradu škody do skončenia vyšetrovania, táto bola
preukázanájejvýpoveďou,listinnýmidôkazmi-odbornýmvyjadrenímkhodnoteodcudzenejpeňaženky,
ako aj tým, že sa obžalovaný ku skutku v celom rozsahu priznal a teda aj výšku odcudzenej hotovosti
8,20 Eur, priznal súd poškodenej nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 8,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.