Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Dušan Ďurian

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411212352
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411212352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa
Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00001350, so sídlom v Českej republike, Praha, Radlická
č. 333/150, v odvolacom konaní zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom so
sídlom v Bratislave, Mikulášska č. 29, proti odporcovi F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. O., č. XXX, o
zaplatenie 45.589,65 Kč s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 12Cb/2/2012-102 zo dňa 24.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celej dlžnej sumy.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 54.741,22
Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 43.300,65 Kč od 07.02.2011 do
zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 45.589,65 Kč od 21.06.2009 do
30.06.2009, vo výške 8,50 % ročne od 01.07.2009 do 31.12.2009, vo výške 8,00 % ročne od 01.01.2010

do 30.06.2010, vo výške 7,75 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, pravidelnými mesačnými splátkami
po 1.849,- Kč mesačne až do úplného zaplatenia (prvý výrok) a nahradiť mu trovy konania v sume
831,05 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa
(druhý výrok). Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa
je v plnom rozsahu dôvodný, preto návrhu vyhovel s tým, že umožnil odporcovi zaplatiť prisúdenú
sumu s príslušenstvom navrhovateľovi v splátkach. Okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia,
že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002304081R zo dňa

06.11.2006, na základe ktorej poskytol odporcovi sumu 70.000,- Kč; keďže odporca si neplnil zmluvné
povinnosti došlo k určeniu predčasnej splatnosti úveru dňa 20.06.2009. Okresný súd rozhodol s
poukazom na ustanovenia § 497, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka; o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a
plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 158,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 672,55 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 16.01.2014 (č.l. 107 spisu), ktoré
na výzvy okresného súdu doplnil písomnými podaniami zo dňa 25.02.2014 (č.l. 111 spisu) a zo dňa
02.05.2014 (č.l. 115 spisu). V odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka
je premlčacia doba 4 roky a podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba 3roky; nebol dodržaný termín o upovedomení do termínu štyroch rokov od vzniku pohľadávky; keďže
navrhovateľ nedodržal uvedené termíny, jeho pohľadávka je premlčaná. Na základe uvedeného navrhol
zrušenie rozsudku okresného súdu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 23.07.2014 (č.l. 126-128 spisu), v ktorom uviedol, že sporná zmluva o úvere zo dňa
06.11.2006 bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi Českej republiky, čím si zmluvné strany zvolili
právo, ktorým sa má riadiť ich zmluvný vzťah, t.j. právo Českej republiky; poukázal aj na skutočnosť,

že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka; ďalej uviedol, že má sídlo v
Českej republike a zmluva o úvere bola uzavretá na území Českej republiky, preto podľa článku 3
ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky, sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany, keď táto voľba spĺňa aj
podmienky pre voľbu práva pri spotrebiteľských zmluvách podľa článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 3028 ods. 1 a 3 v spojení s § 3036 zákona č. 89/2012

Sb. Občanský zákonník, v zmysle ktorých sa právne pomery vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona
riadia doterajšími právnymi predpismi a všetky lehoty a doby, ktoré začali plynúť pred dňom účinnosti
tohto zákona sa riadia doterajšími právnymi predpismi, preto v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je
premlčacia doba 4 roky a podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka plynie od splatnosti nesplneného
záväzku, ktorý sa celý stal splatný v dôsledku nesplnenia čiastkových záväzkov zo strany odporcu.

Navrhovateľ preto uzavrel, že záväzok odporcu sa stal v celom rozsahu splatný dňa 20.06.2009 a
svoj nárok si voči odporcovi uplatnil na súde dňa 22.02.2011, t.j. ešte pred uplynutím premlčacej doby;
poukázal aj na uznanie záväzku zo strany odporcu v priebehu konania a zákonné dôsledky v podobe
začatia plynutia novej štvorročnej premlčacej doby podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na
základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu.

Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu doručil odvolací súd odporcovi na vedomie (č.l. 136 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdil; len pre zabezpečenie určitosti a vykonateľnosti napadnutého výroku
rozsudku okresného súdu odvolací súd spresnil splatnosť jednotlivých splátok podľa § 160 ods. 1 druhá
veta O.s.p.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnompráveprezmluvnézáväzky(ďalejlen„nariadenieč.593/2008“),zmluvasaspravujeprávnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná
ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,

ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 593/2008, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá
fyzickouosobounaúčel,ktorýsamôžepovažovaťzapatriacidooblastimimojejpredmetučinnostialebo
výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti

alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú
činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť
na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom
3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov, záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským
právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu
jeho práv.Podľa § 397 Obchodného zákonníka (ČR), ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predmetom odvolacieho konania bolo len posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku
navrhovateľa. Pri viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa odvolací súd
nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku okresného súdu vo veci samej z iných právnych dôvodov,
t.j. preskúmal len dôvodnosť odporcom uplatnenej námietky premlčania. Prekážkou tohto postupu

odvolacieho súdu nebola skutočnosť, že odporca námietku premlčania uplatnil po prvýkrát až v
podanom odvolaní, pretože podľa ustálenej súdnej praxe sa koncentračná zásada konania vyjadrená
v ustanoveniach § 120 ods. 4 O.s.p. a § 205a O.s.p. netýka uplatnenia námietky premlčania, ibaže
by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a
dôkazov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/14/2008 zo dňa

19.05.2009 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2010 pod č. 13, ako aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009); nakoľko
námietka premlčania odporcu nie je spojená so vstupom do skutkového stavu zisteného okresným
súdom odvolací súd pristúpil k posúdeniu jej dôvodnosti.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu
o úvere č. 002304081R zo dňa 06.11.2006, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver v
sume 70.000,- Kč; keďže odporca si neplnil zmluvné povinnosti došlo k určeniu predčasnej splatnosti

úveru dňa 20.06.2009; zo spisu súčasne vyplýva, že navrhovateľ doručil návrh na začatie konania
súdu dňa 28.02.2011. V prejednávanej veci ide nepochybne o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože
pri uzavieraní spornej zmluvy o úvere nekonal odporca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a je preto na neho potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa (§ 52 ods. 1 a 4
Občianskeho zákonníka). Súčasne je zrejmé, že v prejednávanej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom,

pretože navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, sporná zmluva bola uzavretá v zahraničí (Česká
republika) a úver bol odporcovi v cudzej mene poskytnutý v zahraničí, keď na druhej strane odporca mal
v čase uzavretia zmluvy podľa jej znenia bydlisko (obvyklý pobyt) v Slovenskej republike. Zo spornej
zmluvy o úvere vyplýva, že ju navrhovateľ a odporca uzavreli podľa § 497 Obchodného zákonníka
platného a účinného v Českej republike, čím podľa okolností prípadu určili aj právny poriadok, ktorým

sa bude zmluva (t.j. práva a povinnosti zmluvných strán) spravovať (článok 3 ods. 1 nariadenia č.
593/2008), t.j. právny poriadok Českej republiky; súčasne sa však odporca ako spotrebiteľ voľbou
rozhodného práva nemohol zbaviť ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia práva miesta jeho
obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou (článok 6 ods. 1 a 2 nariadenia č.
593/2008), keď podľa odvolacieho súdu medzi takéto ustanovenia patria aj ustanovenia právneho

poriadku Slovenskej republiky na ochranu spotrebiteľa. Voľba právneho poriadku zmluvy zahŕňa aj
výklad a uplatňovanie relevantných právnych predpisov, tak ako je táto uskutočňovaná súdmi cudzieho
právnehoporiadku;podľasúdnejpraxesúdovvČeskejrepublikeustanoveniaopremlčanívObčianskom
zákonníku nemožno považovať za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa a preto sa na právnevzťahy vyplývajúce z absolútnych obchodov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní, ktoré zakotvujú štvorročnú premlčaciu dobu
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3337/2010 zo dňa 24.07.2012);

naproti tomu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky sa na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ (t.j. vrátane premlčania), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
t.j. v týchto vzťahoch sa uplatňuje trojročná premlčacia doba aj v prípade, že ide o absolútny obchod, keď
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je dokonca súd na premlčanie uplatneného nároku proti

spotrebiteľovi povinný prihliadať z úradnej povinnosti aj bez námietky premlčania zo strany spotrebiteľa
(§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Na základe uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že voľbou
rozhodného práva platného a účinného v Českej republike sa odporca ako spotrebiteľ nemohol zbaviť
ochrany, ktorú mu v otázke premlčania poskytuje právny poriadok Slovenskej republiky. Na posúdenie
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu preto odvolací súd aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba

vzťahujúca sa nárok navrhovateľa uplatnený návrhom v prejednávanej veci trojročná a začala plynúť
určením predčasnej splatnosti úveru dňa 20.06.2009; keďže navrhovateľ svoj nárok proti odporcovi
uplatnil na súde dňa 28.02.2011 (§ 82 ods. 1 O.s.p.), urobil tak v rámci trojročnej premlčacej doby;
uplatnením práva na súde došlo súčasne k spočívaniu plynutia premlčacej doby, ktorého význam
spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia doba nemôže skončiť (§ 112

prvá veta Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok
protiodporcovinasúdevčaspreduplynutímtrojročnejpremlčacejdobyanámietkapremlčaniavznesená
odporcom v odvolaní nie je dôvodná. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený
úspechom navrhovateľa v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia určitosti

a vykonateľnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu v časti povolenia splátok odvolací súd
spresnil splatnosť jednotlivých splátok podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V odvolacom konaní bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov
konania. Navrhovateľ v odvolaní neuplatnil žiadne trovy odvolacieho konania, preto mu odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.