Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203670
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113203670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 663,84 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym

rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3440256 dlžníkom (ďalej len „povinným“): B. O., I. XX.XX.XXXX,
v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 663,84 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že je právnickou

osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom-
povinným, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX 1201/2005. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému

súdu Senica, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5205*020151.
Žalobca podal súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom očakával, že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora, avšak sa tak nestalo. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu
v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávnya v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý

vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
27.9.2011 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla
majetková škoda v sume 175 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca

vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na
administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Žalobca uviedol, že k
návrhu na zmenu exekútora pristúpil po strate dôvery k pôvodnému exekútorovi a to najmä pre jeho
neefektívne a neúčelné postupy. Keďže exekučný súd ostal po podaní návrhu na zmenu exekútora
nečinný, žalobca musel vyvíjať aktivitu na udržanie bonity pohľadávky, usmerňovať exekútora a ďalšie
orgány. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 663,84 eur,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
vzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym

plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávneného riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. Na podporu svojej žiadosti o náhradu

nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov;

vyvolaná strata zisku spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu a jeho majiteľov; nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu sumu 663,84 eur, teda 55,32 eur za každý mesiac omeškania

v činnosti exekučného súdu, ktorý bol nečinný viac ako 376 dní, a to na základe aplikácie doktríny
Ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur (663,88 eur za rok : 12
mesiacov = 55,32 eur). Poukazoval pritom na konkrétne nálezy Ústavného súdu SR. Žalobca uviedol,
že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o

predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť
pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 20.5.2013 doručenej súdu dňa 27.5.2013 uviedla, že žalobca
v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Uviedla, že zo žaloby nie

je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa
tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Žalovaná
poukázala na to, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, a tiež
na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012

boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má žalovaná za
to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny

exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na
zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho
exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora.
Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú lehotu,

lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony (výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného
spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Z ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 Exekučného

poriadku je zrejmé, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Podľa § 9 ods. 2
zákonač.514/2003Z.z.(vzneníúčinnomod1.1.2013)priposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov. Vzhľadom na to, nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa z. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy
v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto nepovažuje za preukázanú ani

existenciu prieťahov v konaní. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej
lehote, vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu
v sume 175 eur na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych

výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca,
bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk
a paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/ skutočnosťami, ktoré preukážupožadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu okolností konkrétneho prípadu. Vychádzať z paušálnej

sumy 663,88 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní
prihliadal na význam sporu pre žalobcu, okolnosť či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca

poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a
taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.
Žalovaná poukazovala tiež na dobré mravy a skutočnosti, že podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva
názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada,
aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.5.2013 doručenej súdu dňa 27.5.2013 uviedla, že jej bolo v

rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je možné jednotlivé
žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná preto súdu predložila ňou priebežne vytvorený zoznam žiadostí
(z ktorého vyplýva, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v predmetnej veci jej bola doručená
dňa 30.5.2012 - pozn.). Žalobca žalovanej neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú

súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia uvedených predpokladov čo i len
posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Žalobca vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica
a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9NcC/53/2012-14 zo dňa 13.11.2012 rozhodol, že sudcovia

Okresného súdu Senica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, ktorému táto napadla dňa 18.1.2013.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa

17.9.2012, s Vyjadreniami žalovanej zo dňa 20.5.2013, s obsahom spisu Okresného súdu Skalica
spisová značka 1Er/363/08 (predtým spis Okresného súdu Senica sp. zn. 12Er/171/05), oznamom
Okresného súdu Skalica zo dňa 4.2.2016 s prílohami, ako aj s obsahom ostatných listinných dôkazov a
celého spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Skalica spisová značka 1Er/363/2008 súd zistil, že dňa 20.12.2005
bola Okresnému súdu Senica (pôvodne bol spis vedený pod sp. zn. 12Er/171/2005) doručená žiadosť
súdneho exekútora W.. R.. R. Š., S. Ú. Y. X, I. W. I. O., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému, pre vymoženie pohľadávky 36.620 Sk, t. j. 1.215,56

eur s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa 10.2.2006 súdneho exekútora W.. R.. R. Š.
vykonaním exekúcie (poverenie číslo 5205 020151*). Exekučný spis bol dňa 20.12.2005 odstúpený
Okresnému súdu Skalica, odvtedy je vedený pod sp. zn. 1Er/363/2008. Súdny exekútor svojím podaním
zo dňa 27.9.2010, doručeným exekučnému súdu dňa 28.9.2010 dal podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a vymáhaná pohľadávka sa
stala nevymožiteľnou. Dňa 11.11.2010 súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie trov exekučného

konania. Súdny exekútor ďalej v podaní zo dňa 4.11.2010 uviedol, že návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora považuje za nepodstatný a podľa neho by mal súd vzhľadom na zistenú nemajetnosť
rozhodovať o návrhu exekútora zo dňa 27.9.2010 na zastavenie exekúcie, tiež poukazoval na vylúčenie
navrhovaného exekútora V.. L. N., pretože tento je bývalý zamestnanec oprávneného. Rovnakým
spôsobom sa súdny exekútor vyjadril vo svojom ďalšom podaní zo dňa 12.11.2010, doručeným súdu

dňa 18.11.2010. Pretože exekučnému súdu (od 20.12.2005 Okresný súd Skalica) podľa obsahu spisu
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený nebol, výzvou zo dňa 22.12.2010 vyzval
súdneho exekútora W.. R.. R. Š., aby v prípade, že má takýto návrh na zmenu súdneho exekútora, tento
bezodkladne zaslal súdu. Súdny exekútor na túto výzvu odpovedal, že v exekučnom spise sa návrh
oprávneného na zmenu exekútora nenachádza, oprávnený mu e-mailom zo dňa 24.9.2010 oznámil,

že podal takýto návrh. Okresný súd Skalica výzvou zo dňa 7.3.2011 vyzval oprávneného, aby sa
vyjadril k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a v prípade,
že podal súdnemu exekútorovi návrh na zmenu exekútora, aby toto podanie zaslal aj exekučnému
súdu. Oprávnený v podaní zo dňa 21.2.2011 uviedol, že nesúhlasí s návrhom súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie, žiadal ho zamietnuť a pokračovať v exekúcii, zároveň oprávnený oznámil, že

podával návrh na zmenu súdneho exekútora elektronicky dňa 16.9.2010 podpísané ZEP. K tomuto
svojmu podaniu rovnopis podaného návrhu na zmenu exekútora nepripojil. Výzvou zo dňa 9.6.2011
Okresný súd Skalica vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko bude rozhodovať
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku.
Následne Okresný súd Skalica uznesením č. k. 1Er/363/2008-34 zo dňa 27.9.2011 vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ju zastavil, oprávneného zaviazal na
náhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 11.11.2011 odvolanie, na základe
ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa uznesením č. k. 21CoE/88/2012-55
zo dňa 31.8.2012 potvrdil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2013. Oprávnený podal proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave dňa 29.10.2013 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením č. k. 6ECdo/139/2014 zo dňa 12.12.2014 zamietol návrh na prerušenie dovolacieho konania
a dovolanie oprávneného odmietol. Exekúcia teda bola ako neprípustná právoplatne zastavená. V celom
exekučnom spise nie je žiadna žiadosť oprávneného - tu žalobcu o zmenu súdneho exekútora.

Podľa oznámenia Okresného súdu Skalica zo dňa 4.2.2016, v súdnom spise Okresného súdu Skalica

sp. zn. 1Er/363/2008 sa nenachádza návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nachádza
sa tam iba vyjadrenie súdneho exekútora W.. R.. R. Š. k návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zo dňa 4.11.2010 a zo dňa 12.11.2010. Pretože súdu nebol doručený návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, súd vyzval súdneho exekútora, aby súdu doručil návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, tento oznámil, že v exekučnom spise sa návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora nenachádza, oprávnený mu mailom zo dňa 24.9.2010 oznámil, že podal takýto
návrh. Následne súd vyzval oprávneného, aby zaslal súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, na
výzvu súdu oprávnený uviedol, že podával návrh na zmenu súdneho exekútora elektronicky 16.9.2010
podpísané ZEP. Podľa potvrdenia Okresného súdu Skalica sa takýto návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora podpísaný ZEP v súdnom spise sp. zn. 1Er/363/2008 nenachádza. Súd exekúciu

uznesením č. k. 1Er/363/2008-34 zo dňa 27.9.2011 zastavil.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zákonč. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľaustanovenia§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z, lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení platnom
a účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmeneexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávnenéhonazmenuexekútora(8).Súdvrozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú

zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie (9).Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa žalobcu spočívať

v tom, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora, súd nepostupoval vo veci sústredene a vydal rozhodnutie až po veľmi dlhej dobe. Žalovaná
sa bránila v konaní tvrdením, že vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom

považovať za zbytočné prieťahy.

Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanej a doručeným jej dňa 30.5.2012, domáhal v zmysle
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku
na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci
rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovanou, žalobu tak súd

nepovažoval za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo

v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i

hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. V sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný

opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom
opísanýmvžalobevspojitostispetitomjepotomvymedzenýzákladnárokuuplatnenéhožalobcom,ktorý
je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom
konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o zmene súdneho exekútora v lehote 30 dní od

doručenia návrhu súdu. Súd v danom prípade vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu
exekučného spisu sp. zn. 1Er/363/2008 vedenom od 20.12.2005 na Okresnom súde Skalica, že v
exekučnej veci sp. zn. 1Er/363/2008 proti povinnému B. O., pre vymoženie 1.215,56 eur (predtým
36.620 Sk) s príslušenstvom, v ktorej bol vykonaním exekúcie v prospech oprávneného poverený súdny
exekútor W.. R.. R. Š., navrhovateľ - oprávnený nepodal návrh na zmenu súdneho exekútora, preto

o takomto návrhu na zmenu exekútora exekučný súd ani nemohol rozhodovať. Ako vyplýva z obsahu
spisu, exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, zaslal súdu tiež vyjadrenia zo dňa 4.11.2010 a zo
dňa 12.11.2010 že so zmenou exekútora nesúhlasí, na výzvu súdu, aby predložil návrh oprávneného
na zmenu exekútora uviedol, že takýto návrh mu doručený nebol, oznámil mu to oprávnený v maily
zo dňa 24.9.2010. Oprávnený na výzvu exekučného súdu zo dňa 7.3.2011 oznámil, že návrh na

zmenu exekútora podával elektronicky dňa 16.9.2010 so zaručeným elektronickým podpisom, avšak
kópiu, alebo rovnopis takéhoto návrhu exekučnému súdu nezaslal, ani nepredložil potvrdenie o tom,
že by takýto návrh elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom podal. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 1Er/363/2008-34 zo dňa 27.9.2011 exekučné konanie z dôvodu neprípustnosti exekúciezastavil, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 21CoE/88/2012-55zodňa31.8.2012dňom18.10.2013.Pokiaľtedanavrhovateľvpodanom
návrhu uviedol, že o porušení svojich práv a o spôsobenej škode sa dozvedel po doručení uznesenia

exekučného súdu zo dňa 27.9.2011 o zmene súdneho exekútora, tak súd konštatuje, že z obsahu
exekučného spisu Okresného súdu Skalica č. k.1Er/363/2008 nevyplýva, že by takéto uznesenie bolo
exekučným súdom vydané. Zároveň vzhľadom na to, že predmetná exekučná vec, bola od 20.12.2005
pridelená Okresnému súdu Skalica, hoci pôvodne exekučné konanie prebiehalo na Okresnom súde
Senica pod sp. zn. 12Er/171/05, akákoľvek škoda spôsobená nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho

exekútora mu nemohla byť spôsobená postupom Okresného súdu Senica, ako sa domáhal vo svojom
návrhu.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že navrhovateľ nepodal exekučnému súdu návrh na zmenu
exekútora, pretože z obsahu exekučného spisu takáto skutočnosť nevyplýva a navrhovateľ nepredložil
o tejto skutočnosti žiaden doklad, exekučný súd sa nemohol a ani sa nedopustil nesprávneho úradného

postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

V exekučnom spise pritom nie sú ani žiadne urgencie navrhovateľa adresované exekučnému súdu
(náhradu ktorých si navrhovateľ uplatňoval v rámci majetkovej škody paušálnou sumou 15 eur). Žalobca
ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora

nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu). Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote a
hrozila mu akákoľvek škoda.

Navyše súd konštatuje, že aj keby exekučnému súdu bol doručený návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, bol dôvodný práve ten postup, ktorý zvolil exekučný súd, a teda zastavenie exekúcie
pre jej neprípustnosť vzhľadom na zistené nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd by v tom
prípade o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora ani nerozhodoval, pretože rozhodnutie
o zastavení exekúcie má prednosť pred takýmto návrhom. Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku neuvádza, že súd musí vždy za každých okolností rozhodnúť na návrh oprávneného o zmene

exekútora. Je pochopiteľné, že nie je potrebné rozhodovať o zmene exekútora, ak existujú okolnosti,
ktoré bránia vykonaniu exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. S ohľadom na hospodárnosť konania,
je dôvodným v prípade existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie, o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora nerozhodovať, ale exekúciu priamo zastaviť a zbytočne nenavyšovať trovy exekúcie
poverovaním nového exekútora. Tiež s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 322/2010-37

zo dňa 13.4.2011, týkajúci sa priamo súdneho exekútora V.. L. N., ktorého mal oprávnený podľa mailu
zaslaného poverenému exekútorovi, žiadať poveriť vykonaním exekúcie, by poverenie tohto súdneho
exekútora vykonaním exekúcie neprichádzalo do úvahy.

Ohľadne prípadného prieťahu sa tiež neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na

prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre
priznanienáhradyškody.Citovanéustanoveniejeplatnéod1.1.2013.Návrhbolpodanývroku2005,súd
však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie

poverenia a začatia tohto konania. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd
opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné
súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných
všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve,
nakoľkovprípade,akbysaprieťahovdopustilsúdvyššiehostupňa,jehopostupbypreskúmavalokresný

súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov
v konaní. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov, nebola
splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupuorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci.Žalobcanepreukázal,žebyvkonaníexekučného

súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody
takýmto orgánom nie je.Vzhľadom na uvedené v postupe Okresného súdu Senica, ani v postupe Okresného súdu Skalica
neboli zistené žiadne pochybenia, súdy konali riadne a preto možno konštatovať, že sa nedopustili
nesprávnehoúradnéhopostupu.Vzhľadomkuvedenýmkonštatovaniamjezrejmé,žeabsentujeprvotná

podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd
žalobu žalobcu považoval za neopodstatnenú a preto ju zamietol.

Ustanovenie § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Pre

priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená,
že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno
preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, tu žalobcovi. V tomto prípade, vzhľadom
na vyššie uvedené, nie je splnená už prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody podľa z.

č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že
by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica (ani postupom Okresného súdu Skalica) v
exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca napriek márnemu poučeniu podľa § 120

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Žalobca svoj nárok
na náhradu škody špecifikoval ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému v sume 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v
sume 50 eur, na administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15 eur. Žalobca
však svoje náklady spojené so správou a udržateľnosťou pohľadávky bližšie nešpecifikoval, neuviedol
koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávku dlžníka, aký počet pohľadávok
spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú

odmenu, kedy a akú komunikáciu vyvíjal s pôvodným súdnym exekútorom, aké a kedy posielal urgencie
exekučnému súdu, keď súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný
už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že
vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky
nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Žalobca svoje

tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky
majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy
dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s
prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je
odlišný a pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery

súirelevantnévpredmetnomkonaní,keďžesináhraduškodyanemajetkovejujmyuplatňujespoločnosť,
ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto
bližšie nekonkretizoval a taktiež nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila podnikateľské postupy
žalobcu. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou
na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku

insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť
ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého
podnikateľského subjektu. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma,
nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné tiež preukázať, že konštatovanie

porušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinením,čozožalobynevyplýva,pretožalobcanepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.Súd však ďalej nevidel dôvod, aby sa existenciou škody, jej rozsahom a nemajetkovou ujmou viac
zaoberal, keďže mal za to, že v predmetnej veci nie je splnená základná podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani splnená podmienka

existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzhľadom k tomu nie je
teda potrebné skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo,

preto sa súd vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.