Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2013

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9512100006
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Buvala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2013:9512100006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov
senátu JUDr. Igora Králika a JUDr. Emila Klemaniča, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.02.2013
v trestnej veci obžalovaného Z.. J. U. pre trestný čin subvenčného podvodu čiastočne dokonaný a
čiastočne v štádiu pokusu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a), § 14 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu

pokusu podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a), § 14 ods. 1 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
Z.. J. U., nar. XX.XX.XXXX vo T. Š., trvale bytom J. Q. XXXX/X,
R.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenej dobe od polovice roku 2005 do decembra 2006 v Prešove a následne aj v
Bratislave, ako Š. M. - R. J. R., ako konečného prijímateľa nenávratného finančného príspevku, predložil
dňa 09.09.2005 na základe výzvy číslo 1111024-051 zo dňa 06.06.2005 (Opatrenie 1.2), vyhlásenej
riadiacim orgánom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, v rámci Sektorového operačného
programu Priemysel a služby (číslo 1110000), Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry (číslo
1111020) žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre Mesto R., F. I.. Č.. XX, R.,

IČO 327646, žiadateľa z verejného sektora v rámci Opatrenia 1.2, Sektorového operačného programu
Priemysel a služby, v súvislosti s projektom „Priemyselný park Z. R.-M.“ číslo projektu „priemyselný
park“ 11110200042, spracovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom, Slovenskej agentúre pre rozvoj
investícií a obchodu (SARIO), neposkytol povinné pravdivé údaje týkajúce sa majetkovo právnych
vzťahov Mesta R. k pozemkom, slúžiacim na realizáciu uvedeného projektu k nájomnej zmluve zo dňa
06.09.2005, ktorým malo mať Mesto R. prenajaté pozemky slúžiace na realizáciu priemyselného parku
od R. S. Y..N..K.., podpísal toho istého dňa dodatok, ktorým v mene Mesta R. postúpil predkupné právo

na Z. G..Y.., hoci v tom čase na základe zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej
kúpy č. 0106000222 zo dňa 14.01.2005, mala tie isté pozemky v nájme od R. S. Y..N..K.. spoločnosť
Z. G..Y.., tento dodatok k nájomnej zmluve nepredložil k žiadosti o poskytnutie NFP, ďalej v rozpore
s údajmi uvádzanými v žiadosti schválenej hodnotiacou komisiou, mesto nezískalo podstatný vplyv
v obchodnej spoločnosti Z. G..Y.. ako správcovi priemyselného parku a napriek týmto skutočnostiam
podpísal dňa 15.02.2006 so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícii a obchodu (SARIO), zmluvu o

poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. VS-05/2006, účinnú od 18.08.2006, na základe ktorej
bol Mestu R. poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 228 515 000 Sk (7 585 308,37 EUR),
z ktorého 75% (180 406 579 Sk - 5 988 401,35 EUR) pochádzalo z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja a 20% (48 108 421 Sk- 1 596 907,02 EUR) zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zvyšných
5% v sume 12 027 000 Sk (399 223,26 EUR) malo Mesto R. zabezpečiť z vlastných zdrojov, ani po
podpise tejto zmluvy v rozpore so schváleným projektom nezabezpečil zaregistrovanie zmlúv o nájme
pozemkov a predkupného práva v katastri nehnuteľností a nezabezpečil Mestu R. ako konečnému

prijímateľovi podstatný vplyv v spoločnosti Z. R., G..Y.., čím konal v rozpore s ustanovením § 3 písm.e/ Zákona č. 181/2001 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a v
rozpore s podmienkami implementácie Sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorý
je financovaný z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a tým vytvoril

podmienky, aby finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť výlučne verejnému sektoru, boli použité na
zveľadenie a zhodnotenie pozemkov a majetku, ktorý vlastnila súkromná obchodná spoločnosť, avšak
do skončenia jeho funkčného obdobia nedošlo k podaniu žiadnej žiadosti o preplatenie finančných
prostriedkov

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom vytváraní podmienok na to, aby vylákal od iného
príspevok zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu obce, ktorých poskytnutie a použitie je podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu
v otázke ich splnenia a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu, avšak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu

- dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom vytváraní podmienok na to, aby predložil nesprávny
doklad a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev a uvedeným činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, avšak nedošlo k pokusu ani k
dokonaniu

č í m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona,
v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona,

- obzvlášť závažný zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 s poukazom na § 36
písm. j), § 37 písm. h), podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR sp.zn. VII/2 Gv 193/08 zo dňa
16. januára 2012, súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 3. až 6. septembra 2012, 8. októbra 2012

a 5. februára 2013. V priebehu dokazovania vypočul obžalovaného, svedkov a prečítal listinné dôkazy.

Obžalovaný Z.. J. U. vo svojej výpovedi popísal od začiatku celý priebeh spolupráce s Z. G..Y.. a Z.. N..
Z.. N. mal podľa obžalovaného v minulosti zabezpečovať pre Mesto R. skládku tuhého komunálneho
odpadu a poznal všetky politické kluby v mestskom zastupiteľstve. Dostal od mesta plnú moc na

vybavovanie všetkého, čo súviselo s predmetnou žiadosťou.
K majetkovej účasti Mesta R. v Z. G..Y.. uviedol, že 34% podiel bol vypustený pri hlasovaní poslancov
v mestskom zastupiteľstve, ale podľa neho na SARIU o tom vedeli.
K podpisu dodatku zmluvy o nájme pozemkov uviedol, že si na to nespomína. Ďalej všeobecne hovoril
o tom, ako R. podpisuje rôzne listiny a nemá šancu všetko kontrolovať. Registráciu predkupného práva

označil za detail, na ktorý si nepamätá.
Od 15.02.2006, kedy bola schválená žiadosť do konca roka 2006, kedy končilo jeho funkčné obdobie,
nepožiadalo Mesto R. o platbu zo SARIA.
Vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že podpismi zmlúv nezvýhodnil súkromnú spoločnosť. Verejné
funkcie, ktoré zastával, vykonával čestne a zodpovedne a neobohatil seba ani svoju rodinu.Svedkyňa J.. M. U. ako advokátka advokátskej kancelárie sa podieľala na vypracovaní právnych
stanovísk k možnosti preplatenia žiadosti Mesta R. vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, ktorá bola uzatvorená medzi riadiacim orgánom, Ministerstvo hospodárstva SR v

zastúpení SARIO a Mestom R.. Vecou sa začala zaoberať až v roku 2008 a podieľala sa na vypracovaní
zmluvy o ukončení vzťahu z roku 2011.

Svedok Z.. R.. J. U., ktorý sa zúčastnil kontroly platby vo výške cca 20 miliónov Sk za pozemky,
uviedol, že v danej veci bola realizovaná len táto jedna platba za pozemky. K začatiu trestného stíhania

došlo až po ich kontrole. Po začatí trestného stíhania už vôbec nemohlo dôjsť k akémukoľvek ďalšiemu
preplácaniu ani v prípade, že by pochybenia boli konečným príjemcom odstránené.

SvedokZ..J.E.bolvrozhodujúcomčaseR.J.agentúrySARIOaparticipovalnaprvejfázeposudzovania
projektu, teda či žiadosť obsahuje všetko po formálnej stránke. Zúčastnil sa aj dvoch alebo troch kontrol
na mieste. Vyjadroval sa aj k čerpaniu finančných prostriedkov, ku ktorému dochádza s postupnosťou,

že najprv sa podpíše zmluva, potom sa založí majetok, začne sa realizovať projekt a k financovaniu
dôjde predfinancovaním alebo refundáciou. V danej veci jednal z Mesta R. s pani W. a potom so
splnomocneným pánom S..

Svedok Z.. H. Ď. vypovedal vo veci ako pôvodný majiteľ pozemkov. Uviedol, že už asi 15 rokov sa

zaoberá vyhľadávaním aktuálne nezaujímavých pozemkov. V tomto prípade spoločne s pánom X. mali
ambíciu sami vybudovať inžinierske siete, čo však bolo pre nich finančne neúnosné a rovnako finančne
nezvládnuteľné aj pre obec M.. Predmetné pozemky sa nachádzali v katastrálnom území M. a v zmysle
platného územného plánu sa s priemyselným parkom pre danú lokalitu počítalo. Následne sa dostal do
kontaktu s Z.. N., s ktorým sa dohodol na odpredaji týchto pozemkov. Z.. N. mal požiadavku, aby

bola založená akciová spoločnosť. Svoje akcie potom odpredal Z.. N.. Pozemky predával R. S., na ktorú
spoločnosť mal kontakt cez Z.. N..

SvedokA.X.popísal,akoboloslovenýZ..Ď.snávrhomzískaťpozemkypriobciM..Onosobnepostupne
nakúpil pozemky vo výmere asi 11,5 hektára a Z.. Ď. zostávajúcu časť do výmery 30 hektárov.

Pozemky nakupovali za účelom sceľovania v rokoch 2002 až 2004. Keďže neboli schopní vybudovať
priemyselný park, pozemky predali v decembri 2004 leasingovej spoločnosti R. U.. Spoločnosť Z. G..Y..
založili spoločne s Z.. Ď. vo februári alebo marci 2004. Začiatkom roka 2005 z akciovej spoločnosti
vystúpil.

Svedok H. U. ako vtedajší zamestnanec leasingovej spoločnosti R. si pre odstup času nespomenul na
podrobnosti obchodného prípadu, ktorý sa týkal kúpy pozemkov popisovaných svedkami Z.. H. Ď. a A.
X.. Ani po predložení zmlúv o nájme pozemkov a dodatku k tejto zmluve sa nevedel bližšie vyjadriť, ani
uviesť, prečo boli pozemky prenajaté Mestu R.. Nevedel sa vyjadriť ani ku dodatkom k nájomnej zmluve.

Svedok Z.. R. N. ako pracovník R. S. uviedol, že na zmluvy týkajúce sa predmetných pozemkov si
nepamätá, nespomína si na obsah týchto zmlúv, ani na vzťah spoločnosti R. S. s Mestom R.. Vysvetlil to
tým, že sa jedná o viacročný odstup a odvtedy sa podieľal na obdobných obchodných prípadoch, ktoré
sa počítajú v stovkách.

Svedkyňa Z.. Ľ. W. uviedla, že v tom čase pracovala ako vedúca útvaru strategického rozvoja na
MestskomúradevR..RealizáciapriemyselnéhoparkuvlokaliteM.vyplynulaznávrhuZ..N..Spoločnosť
Z. G..Y.. vybavovala celý proces predloženia žiadosti, a tiež pripravovala aj samotnú žiadosť. Z.. U.
splnomocnil na vybavovanie spoločnosť Z. G..Y... K nadväznosti na generálnu plnú moc bola ona
koordinátorkou alebo sprostredkovateľkou, pričom zabezpečovala potrebné doklady k žiadosti. Celú

žiadosť spracovala Z. G..Y.., bolo to niekedy v júli 2005 a žiadosť bolo potrebné podať do septembra
2005.Samotnúžiadosťpredjejpodanímaninevidela.Z..U.sanarealizáciiprojektupodieľalakoštatutár
mesta, bol informovaný o príprave materiálov, podľa jej vedomostí niektoré veci s ním boli prejednané,
ale sa nepodieľal na vypracovávaní zmlúv.
Prvá žiadosť o platbu bola podaná na nákup pozemkov. S touto žiadosťou súvisela aj kontrola, ktorú

vykonávalo SARIO a pri tejto kontrole bola prítomná.
Ku majetkovému vstupu mesta do Z. G..Y.. uviedla, že prvé zastupiteľstvo k tejto problematike
splnomocnilo Z.. U. podpísať vstup s podielom 34%, ale následne ešte v roku 2005 poslanci nesúhlasili
s týmto vstupom, pričom hlasovanie s týmto negatívnym výsledkom vyplynulo z rozpravy.Podľa obsahu plnej moci v prospech Z. G..Y.., táto spoločnosť mala zabezpečiť žiadosť o implementáciu
a správcovstvo. K obsahu samotného správcovstva sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa H.. T. G. ako vedúca odboru správy majetku Mestského úradu R., popisovala veľké rokovanie
za účasti všetkých predsedov poslaneckých klubov a členov vedenia mestského úradu, predmetom
ktorého bolo prerokovanie všetkých zmlúv, ktoré mali byť predložené pre SARIO a bolo do nich potrebné
zapracovať požiadavky mesta, nakoľko boli pripravené a predložené zástupcami Z. G..Y... Pripomienky,
ktoré vzišli z tohto rokovania boli zapracované do zmlúv a bol prijatý záver, že majú byť predložené

na schválenie do mestského zastupiteľstva. Návrhy zmlúv z Z. G..Y.. boli doručené osobne zástupcom
Z. G..Y.., ale keďže bolo potrebné zapracovať požiadavky mesta a neboli k dispozícii v počítačovej
podobe, ona osobne vstúpila do kontaktu so zástupcami Z. G..Y... Takto upravené zmluvy v potrebnom
počte rovnopisov boli podpísané na meste a následne boli dané k dispozícii poslancom na rokovanie
mestského zastupiteľstva.
So zástupcami SARIA prišla prvýkrát do kontaktu až v roku 2007 pri prvej kontrole.

Keď z Z. boli predkladané nejaké podklady, na mestský úrad ich doniesol spravidla Z.. S.. Podľa jej
vedomostí v zmysle zmluvy o budúcej zmluve mali byť pozemky pod komunikáciami a inžinierskymi
sieťami vo vlastníctve mesta a ostatné mali byť v nájme.
Úloha odboru správy majetku pri príprave podkladov pre mestské zastupiteľstvo spočívala v tom, že
kontrolovali návrh zmluvy z hľadiska jej výhodnosti pre mesto a z hľadiska jej súladu s právnymi

predpismi.

Svedok H.. J. U. ako poslanec mestského zastupiteľstva k problematike priemyselného parku uviedol,
že návrh na spoluprácu pochádzal od štatutárneho zástupcu spoločnosti Z. G..Y.., resp. O. N.. Tieto
spoločnosti zastupoval Z.. N.. Obsahom ponuky na spoluprácu bolo, že majú vysporiadaný pozemok,

projektaobecM.,vkatastrálnomúzemí,ktoréhobolitietopozemky,jeprenichmalýmpartnerom.Úlohou
Mesta R. bolo byť prijímateľom dotácie a podieľať sa na príjmoch z prenájmu pozemkov, ktoré mesto
odkúpilo. V roku 2005 na júlovom zastupiteľstve bol odsúhlasený majetkový vstup mesta do Z. G..Y.. vo
výške 34%, avšak zástupcovia spoločnosti si ju cenili na 100 miliónov Sk a 34% predstavovalo
34 miliónov Sk, ktoré mesto nemalo a preto v septembri bolo uznesenie o vstupe mesta do Z. G..Y..

zrušené. V projekte na realizáciu priemyselného parku sa počítalo s oprávnenými nákladmi vo výške
cca 240 miliónov Sk, z čoho 220 miliónov malo byť získaných z NFP, 12 miliónov malo zaplatiť mesto a
ďalších 70 miliónov neoprávnených nákladov, k čomu sa mesto nechcelo zaviazať, ale bolo to ochotné
akceptovaťZ.G..Y...Zatakejtosituáciepríjemmestamalplynúťodsprávcupriemyselnéhoparku.Príjmy
mesta mali plynúť z nájmu pozemku pod infraštruktúrou, ktorý mesto odkúpilo a tieto pozemky mali byť

prenajaté správcovi.
Svedok ďalej uviedol, že v súčasnej dobe mesto z vlastných zdrojov odkúpilo 100% akcií Z. G..Y..,
doplatilo za pozemky, doplatilo vyfinancovanie priemyselného parku, čo mohlo byť spolu okolo 480
miliónov Sk. Ďalej vypovedal, že mal vedomosť o tom, že o poskytnutie NFP sa mohli uchádzať
samosprávy, VÚC, nie však súkromné spoločnosti. Pri riešení problematiky priemyselného parku sa

neriešil bezprostredný finančný dopad pre mesto, nikto nepovedal koľko má mesto investovať a aký
bude príjem. Mesto chcelo prioritne riešiť otázku zamestnanosti.

Svedok Z.. H. U. ako poslanec mestského zastupiteľstva uviedol, že k realizácii zámeru s priemyselným
parkom došlo na základe iniciatívy Z.. N. voči mestu. Mesto chcelo riešiť priemyselný park v inej lokalite,

lebo lokalita M. bola mimo katastrálneho územia mesta, avšak rozhodla pripravenosť územia. K bližším
podrobnostiam sa pre odstup času vyjadriť nevedel.

Svedok Z.. Š. T. ako poslanec mestského zastupiteľstva si nespomenul na podrobnosti týkajúce sa
priemyselného parku a potvrdil len to, že išlo o lokalitu M.. Problematika sa prejednávala v mestskej

rade aj v mestskom zastupiteľstve.

Svedok Z.. J. W. ako hlavný kontrolór Mesta R. uviedol, že v mesiaci jún 2005 na rokovaní mestskej
rady Z.. U.Č. tlmočil ponuku na vybudovanie priemyselného parku v inej lokalite, ako malo vytypované
mesto. V tom čase bola vypísaná výzva na vybudovanie infraštruktúry priemyselných parkov. Výstup z

rokovania mestskej rady bol taký, že budú predložené materiály do mestského zastupiteľstva.
Na mimoriadnom zasadnutí mestskej rady dňa 18.07.2005 už boli predložené konkrétne materiály, a to
návrh zmluvy o budúcej zmluve vo vzťahu k pozemkom, návrh na vstup mesta do spoločnosti Z. G..Y.. a
ďalšie materiály potrebné k spracovaniu žiadosti, ktorou by sa mesto mohlo uchádzať o štátnu podporu.Výhrady k takémuto zámeru boli také, že pripravované územie nebolo v katastrálnom území Mesta R.,
že sa mesto veľmi ponáhľa, že celé to pripravuje niekto mimo mesta a mesto bude zodpovedné za
realizáciu. Tejto mestskej rady sa zúčastnil aj Z.. N., ktorý informoval, že Z. G..Y.. má všetko pripravené

a má dohodnutých aj investorov. Tiež informoval o tom, že rokoval s obcou M., ktorú považoval za
malého partnera. Z.. N. svoje návrhy prezentoval ako jediný spoločník spoločnosti O. N. a
väčšinový spoločník Z. G..Y... Celý zámer sa opätovne prejednával v septembri 2005 na mestskom
zastupiteľstve a došlo k vypusteniu majetkovej účasti mesta v Z. G..Y.., nakoľko zástupcovia v tejto
spoločnosti požadovali za 34%-ný podiel 34 miliónov Sk, ktoré mesto nemalo.

Začiatkom roka 2006 na zasadnutí mestského zastupiteľstva zistil, že sa menili vzťahy k pozemkom a
došlo k odkúpeniu piatich hektárov pod infraštruktúrou a k zostávajúcim 25 hektárom malo mať
mesto 15 ročný nájomný vzťah od spoločnosti O. N.. Pôvodná dohoda v septembri bola taká, že mesto
bude mať pozemky v nájme od leasingovej spoločnosti.
Svedok ďalej popísal ako oponoval pri schvaľovaní zmlúv o správe v tom zmysle, že mesto nemá
dostatočné garancie a navrhoval, aby všetky pozemky založilo O. N. v prospech mesta. K schváleniu

zmlúv došlo v júni 2006 na mestskom zastupiteľstve. V prvom štádiu v mesiaci september 2005 pri
podávaní žiadosti bola zmluva o budúcej zmluve na kúpu pozemkov od O. N. pod infraštruktúrou a
nájomná zmluva s leasingovou spoločnosťou v zostávajúcej časti pozemkov, pričom súčasťou zmluvy
bolo aj predkupné právo. Mala tam byť formulácia, že bude zapísané predkupné právo aj na katastri.
Bola to požiadavka zo SARIA.

Vo vzťahu k správe priemyselného parku svedok uviedol, že si pamätá len toľko, že mesto touto zmluvou
prenieslo všetky svoje práva na Z. G..Y...
Svedok ešte vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že v súvislosti s rozhodnutím mesta nevstúpiť majetkovým
podielom do Z. G..Y.. počul od Z.. N. vetu, že nič sa nestalo, pôjde to bez vás. V súvislosti so zmluvou o
správe vystupoval v prospech toho, aby boli upravené väčšie garancie v prospech mesta a podľa neho

bola doplnená garancia, že mestu sa vráti čiastka zodpovedajúca spoluúčasti mesta na celom projekte.

Svedkyňa X. J. ako starostka obce M. sa vyjadrovala ku svojmu stretnutiu s pôvodnými majiteľmi
pozemkov Z.. Ď. a pánom X.. Niekedy v roku 2005 prišiel za ňou osobne na obecný úrad Z.. N., ktorý
jej navrhol realizáciu výstavby priemyselného parku v danej lokalite. Ďalej dodala, že daňové priznanie

k dani z nehnuteľností za rok 2005 na predmetné pozemky podala spoločnosť R. S.. Obec vydávala
stavebné povolenia na realizáciu inžinierskych sietí. Ona sa však nevedela vyjadriť ku vzťahom medzi
spoločnosťou Z. G..Y.. a Mestom R., ani o majetkoprávnych vzťahoch k pozemkom tvoriacich areál
priemyselného parku.

Svedok H.. R. F. ako primátor Mesta R., ktorého funkčné obdobie začalo po skončení funkčného obdobia
Z.. U., sa v podstate vyjadroval až k problémom pri realizácii priemyselného parku. Zmluva o výstavbe
samotného parku bola separátna od zmluvy o poskytnutí NFP, Mesto R. ju uzavrelo s D. G..Y.. ako
hlavným dodávateľom a mesto muselo faktúry preplácať. Plnenie z týchto zmlúv nebolo previazané na
príjem peňazí z NFP. Postupom času mesto odstúpilo od zmluvy o poskytnutí NFP a v tomto zmysle

bola uzavretá dohoda s Ministerstvom hospodárstva SR. Správcovstvo priemyselného parku sa vyriešilo
tým, že mesto odkúpilo 100% akcií Z. G..Y.. a rovnako kúpilo pozemky.
Žiadosť o prvú platbu bola podpísaná až v čase, keď už bol on primátorom, niekedy na jar 2007 a potom
začali problémy s kontrolou. Tá prvá platba bola asi 20 miliónov Sk za pozemky.
Svedok v závere svojej výpovede zhrnul, že vybudovanie priemyselného parku stálo Mesto R. asi 400

miliónov Sk s tým, že 200 miliónov Sk bola hodnota pozemkov a 200 miliónov Sk bola hodnota prác.

Svedok Z.. A. J. ako člen predstavenstva spoločnosti D. G..Y.. a zároveň člen dozornej rady Z. G..Y.. R. k
priemyselnému parku uviedol, že nemá konkrétne vedomosti, lebo za spoločnosť Z. G..Y.. bol výkonným
človekom Z.. S.. Spoločnosť D. G..Y.. vykonávala v subdodávkach práce pre D. G.. Y.., v konečnom

objeme asi 150 miliónov Sk.
Spoločnosť D. G..Y.. sa podieľala na vybudovaní výrobnej haly pre nemeckého investora, tento zámer
sa však nenaplnil.
AkočlendozornejradyZ.G..Y..vedel,žeprojektpreSARIOpripravovaloZ.G..Y..spolusmestom.Mesto
malo vstúpiť asi 30%-ným podielom, ale neskôr zastupiteľstvo svoje rozhodnutie zrušilo. Po schválení

projektu, D. začala výstavbu pre D. G.. Y... Mesto platilo D. z vlastných finančných prostriedkov.

Svedok Z.. T. S. uviedol, že v rámci spoločnosti Z. G..Y.. sa podieľal na spolupráci s mestom R. za účelom
realizácie priemyselného parku s cieľom, aby mesto dostalo dotáciu. V tom čase bola prezentovanávýzva SARIA. Podľa neho štát hľadal spôsob prípravy pre potencionálnych investorov, reálna cena
pozemkov z pohľadu dopytu investorov nezohľadňovala vybudovanie infraštruktúry, čo zjednodušene
označil tak, že vydotovaná časť priemyselného parku tvorí infraštruktúru.

Podmienky výzvy vo vzťahu k pozemkom mali byť naplnené tak, že mesto bude vlastníkom pozemkov
pod infraštruktúrou a ostatné pozemky bude mať v nájme. V tom čase pozemky vlastnila spoločnosť R.
S.. Zámer bol taký, že Z. G..Y.. bude park spravovať.
Podľa jeho názoru peniaze z Európskej únie mali pomôcť vybudovať infraštruktúru a zabezpečiť tak
prílev investícii do regiónu. Benefitom spolupráce Z. G..Y.. s Mestom R., mala byť pre mesto práca pre

ľudí a pre spoločnosť Z. G..Y.. získavanie klientov. Podľa neho každý investor v parku mal požívať benefit
dotácie z Európskych spoločenstiev.
Svedok potvrdil, že spoločnosť Z. G..Y.. bola založená účelovo pánom Ď. a X.. Následne od nich odkúpil
on ako fyzická osoba jednu akciu a spoločnosť O. N. deväť akcií. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu,
prečo do Z. vstúpila spoločnosť O. N., lebo to bolo osobné rozhodnutie Z.. N., ktorý bol výlučným
vlastníkom O. N.. Zároveň bol nosným finančným prvkom.

Vo vzťahu k pozemkom, ktoré tvorili budúci priemyselný park svedok uviedol, že boli vo vlastníctve R.,
Z. G..Y.. bolo nájomníkom a následne ich dalo mestu do podnájmu. Začiatkom roka 2006, teda už po
podaní žiadosti, O. N. odkúpilo pozemky od R., stalo sa ich vlastníkom, dalo ich do prenájmu spoločnosti
Z. G..Y.. a spoločnosť Z. G..Y.. ich dala do podnájmu Mestu R.Š..
Vo vzťahu k majetkovej spoluúčasti mesta svedok uviedol, že chceli odbremeniť mesto s tým, že Z. G..Y..

by sa staralo o správu a vyberalo poplatky od investorov. Mestu navrhli podiel vo výške 33% akcií, čo
bolo asi 33 miliónov Sk, hoci základné imanie Z. G..Y.. bol jeden milión Sk, ale takýmto spôsobom malo
dôjsť k navýšeniu základného imania. Mesto najprv s takýmto zámerom súhlasilo a na jeseň 2005 pri
ďalšom hlasovaní vypustilo svoj súhlas s majetkovým vstupom.
V roku 2008, keď došlo k zmene akcionárov, svedok odpredal svoju akciu, rovnako ostatní akcionári a

spoločnosť kúpilo Mesto R.. Mesto požadovalo vyrovnanie všetkých záväzkov Z. G..Y.., bolo potrebné
navýšenie na 20 miliónov Sk, čiže o 19 miliónov, čo bola schopná zabezpečiť len spoločnosť G. W. S.
registrovaná na Cypre, s ktorou jednal Z.. N..
Čo sa týka žiadosti mesta na SARIO, táto bola skompletovaná spoločnosťou Z. G..Y.. za súčinnosti
mesta a on osobne ju odniesol na agentúru.

Vo vzťahu k záväzkom spoločnosti Z. G..Y.. pred jej odkúpením mestom uviedol, že tieto vznikli réžiou
spoločnosti a platením leasingu R.. Potom došlo k odpredaju mestu za sumu 115 miliónov Sk a mesto
ďalej vyplatilo 38 miliónov Sk spoločnosti O. N. za pozemky. Jeho podiel z odpredaja akcií spoločnosti
Z. G..Y.. mestu, bol vo výške 0,5% v pomere 4,5% O. N. a 95% G. W. S..

SvedokZ..J.N.nahlavnompojednávanívypovedalvpodstatezhodneakovprípravnomkonaní.Popísal
ako dostal od pána Ď.Č. ponuku na odkúpenie nehnuteľností, ktoré prefinancoval prostredníctvom R.
S.. Jeho spoločnosť O. N. podľa leasingovej zmluvy bola budúcim vlastníkom týchto pozemkov.
Po vyhlásení výzvy na realizáciu infraštruktúry s pomocou Európskych fondov prostredníctvom agentúry
SARIO, kde oprávnenými žiadateľmi mohli byť obce, mestá a VÚC, bol hlavnou podmienkou vlastnícky

vzťah k pozemkom alebo nájomný vzťah s prednostným právom kúpy. Vtedy začali zvažovať možnosť
spolupráce so subjektom, ktorý by mohol požiadať o podporu. Obec M. bola malou obcou a nebola
schopná zabezpečiť plnenie viacerých podmienok výzvy. Podmienky spolupráce s Mestom R. boli
zazmluvnené takým spôsobom, aby k ich účinnosti došlo až po úspešnom pridelení projektu. V prípade
neúspechu Mesto R. nemalo záujem investovať žiadne prostriedky ani na prípravu, ani na samotné

vlastníctvo nehnuteľností. Všetky náklady mala znášať spoločnosť Z. G..Y.. ako budúci správca parku.
Žiadosť o NFP bola úspešná a rozhodnutie bolo doručené koncom roka 2005.
Účinnosťprojektumalazačaťažvroku2006,čímbydošlokposunudĺžkynemennéhovzťahuvlastníctva
k pozemkom, ktorá mala byť 15 rokov. Leasing nebolo možné predĺžiť na takúto dobu, čo mohlo byť
budúcim problémom pre porušenie podmienok výzvy, a preto došlo k dohode o ukončení leasingu, aby

bolo možné zachovať nezmenené zapísané vlastníctvo na liste vlastníctva, podľa podmienok projektu.
K jednorazovému vyplateniu došlo spoločnosťou O. N..
Vo vzťahu ku správe priemyselného parku vytvorila sa zmluvná úprava, aby mesto nemuselo investovať
prostriedky do imania spoločnosti s tým, že všetky podnikateľské riziká bude znášať Z.. Tým, že
hospodárenie parku bolo záležitosťou Z., malo na starosti aj uzatváranie zmlúv s investormi.

Podľa jeho názoru k problémom došlo po komunálnych voľbách, keď nové vedenie mesta zadalo
prípravu auditu zmluvných vzťahov a hlavným problémom vo vzťahu k parku bolo, že zmluvy sú pre
Mesto R. nevýhodné a sú výhodné pre spoločnosť Z., avšak dôvody výhodnosti neboli vysvetlené. Keď
sa táto správa dostala na Ministerstvo hospodárstva, došlo ku kontrole na Meste R. bez účasti Z. a bolideklarované viaceré nezrovnalosti, ktoré vznikli tým, že neboli kontrolnému orgánu predložené všetky
príslušné dokumenty.
K výhradám ministerstva uviedol, že nájomný vzťah je postačujúci a podmienka zápisu vecného

bremena bola splnená ako zápis poznámky.
Ku konvalidácii celej situácie došlo, keď mesto odkúpilo 100% akcií spoločnosti Z. G..Y.. a
zostávajúcich 20 hektárov pozemkov.
K vlastnej osobe svedok uviedol, že v rámci svojich podnikateľských aktivít má podiel aj v sesterskej
spoločnosti D. G..Y.. a je vlastníkom cyperskej spoločnosti G. W. S., prostredníctvom ktorej navýšil

základné imanie Z. G..Y.. za účelom úhrady všetkých záväzkov a jej následného odpredaja Mestu R..

Svedok Z.. Z. Z. ako pracovník agentúry SARIO k problematike priemyselného parku R. uviedol, že
už pri výpovedi pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní ustálil, že v čase začiatočných fáz tohto
projektu v agentúre SARIO ešte nepracoval. Potom došlo k nejakým disproporciám podmienok účasti v
takomto programe, ale už si nespomína, či sa pochybnosťami o projekte zaoberal v čase, keď pôsobil na

SARIU alebo až keď sa to riešilo s vyšetrovateľom. Nespomenul si, s akými osobami riešil problematiku
priemyselného parku R. a nepamätal si ani na Z.. U..
Za účelom odstránenia rozporu na návrh obhajoby bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného
konania, ku ktorej uviedol, že v tom čase si pamätal lepšie, nespochybňuje túto výpoveď. Osvedčil aj
svoj podpis, ale z aktuálneho pohľadu vo výpovedi boli dosť predikované určité stanoviská, teraz by už

bol rezervovanejší a nebol by taký rezolútny.
V prípravnom konaní svedok uviedol, že nedostatočný vplyv Mesta R. bol podľa neho porušením
podmienok a rovnako ako problematický vtedy označil dodatok číslo 1 k nájomnej zmluve.

Svedok Z.. J. H. bol od decembra 2005 do októbra 2006 generálnym riaditeľom SARIA. V súvislosti s

priemyselným parkom v R. na základe výzvy preberali doklady, ale nerobil to osobne, boli na to školení
pracovníci. Pokiaľ boli nejaké rokovania, nespomenul si, kto vystupoval za konečného prijímateľa, lebo
to išlo mimo neho, on nebol školený na Eurofondy.
Na návrh obhajoby za účelom odstránenia rozporov bola svedkovi prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania, pričom uviedol, že generálnym riaditeľom bol v období, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní,

ale v prípravnom konaní si lepšie pamätal, že zo svojej pozície podpísal zmluvu o poskytnutí NFP a teda
pravdivá je jeho výpoveď v tejto časti z prípravného konania.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedkyne K. Š., ktorá svoju neúčasť
na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnila. Z jej výpovede vyplynulo, že bola

zamestnankyňou Mestského úradu v R., mala na starosti osvedčovanie podpisov a podľa osvedčovacej
knihy osvedčila 35 podpisov Z.. U., 20 podpisov Z.. S. a 10 podpisov Z.. N., avšak v takejto evidencii sa
nezapisuje, o akú listinu sa jednalo. Nespomenula si, kto priniesol listiny na overenie.

Rovnako so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka Ľ. J., ktorý bol

predsedom akciovej spoločnosti Z. G..Y.. od augusta 2008, keď mesto odkúpilo akcie tejto spoločnosti.
Konkrétne 190 kusov akcií od G. W. S., 9 kusov od O. N. a 1 akciu od Z.. S.. Priemyselný park bol
skolaudovaný 30. júna 2009. Od tohto obdobia bol priemyselný park funkčný a čakalo sa len na príchod
investorov.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané zo zväzku I trestného spisu, trestné oznámenie (č.l.
43-47), list Ministerstva hospodárstva SR (č.l. 48-50), stanovisko Z. G..Y.. R. (č.l. 81-83), zmluva o
kúpe akcií (č.l. 152-167), notárska zápisnica z valného zhromaždenia z Z. G..Y.. (č.l. 168-170), dohoda
akcionárov na navýšení základného imania, zmluva o registrácii zaknihovaných akcií s dvomi dodatkami
(č.l. 171-180), notárska zápisnica k založeniu akciovej spoločnosti (č.l. 203-204), dokumentácia ku kúpe

pozemkov manželmi Ď.Á. a manželmi X. (č.l. 216-246), dokumentácia k prevodu cenných papierov (č.l.
249-262), dokumentácia k leasingu pozemkov (č.l. 247-248), správa Ministerstva hospodárstva SR o
realizácii jednej platby (č.l. 338-339), zoznam majiteľov cenných papierov so stavom k 16.11.2004 a k
14.10.2008 (č.l. 347-349), správa Národnej ústredne Interpolu ku spoločnosti G. W. S. (č.l. 381), správy
SARIA zo 16.07.2008 a Ministerstva hospodárstva SR z 18.07.2008 (č.l. 382-383), dokumentácia k

priemyselnému parku predložená Mestom R. (č.l. 386-687).
Zo zväzku II trestného spisu boli prečítané, výzva na predkladanie projektov (č.l. 688-397), príručka pre
žiadateľa (č.l. 698-886).Zo zväzku III trestného spisu boli prečítané, potvrdenie o prevzatí podkladov k výzve (č.l. 887), záväzná
osnova projektu pre žiadateľa (č.l. 888-1229).
Zo zväzku IV trestného spisu bola prečítaná žiadosť o poskytnutie NFP s prílohami (č.l. 1230-1389).

Zo zväzku V trestného spisu bola prečítaná záverečná správa z Hodnotiacej komisie pre posudzovanie
projektov (č.l. 1390-1674).
Zo zväzku VI trestného spisu boli prečítané potvrdenie o registrácii žiadosti o poskytnutie NFP (č.l.
1675), list generálneho riaditeľa SARIA z 27.09.2008 a klarifikácie a kontrolné listy (č.l. 1676-1685), list
primátora zo 06.10.2005 s prílohami na SARIO (č.l. 1686-1691), uznesenie hodnotiacej komisie

(č.l. 1692-1693), oznámenie o pridelení NFP (č.l. 1694), potvrdenie o zostatku na účte (č.l. 1695),
akceptačný list (č.l. 1696-1698), prehlásenie o spôsoboch platby (č.l. 1699), zmluva o poskytnutí NFP
(č.l. 1700-1769), dodatky (č.l. 1780-1901).
Zo zväzku VII trestného spisu boli prečítané správa o výsledku kontroly SARIO (č.l. 1902-1929),
správa z kontroly MHSR (č.l. 1930-2084), žiadosť konečného prijímateľa o platbu č. 1 (č.l. 2085).
Zo zväzku VIII trestného spisu bola prečítaná odpoveď zo SARIA s prílohami (č.l. 2279-2888).

Zo zväzku IX trestného spisu bola prečítaná správa Mestského úradu R. s materiálmi súvisiacimi s
projektom „Priemyselný park Z. R. - M.“ (č.l. 2889-2893, 2894-3431).
Zo zväzku X trestného spisu boli prečítané výpisy z obchodného registra (č.l. 3432-3446), zmluvy o
nájme nehnuteľností (č.l. 3447-3528), zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam (č.l. 3529-3539),
zmluva o zriadení záložného práva (č.l. 3540-3575), dohoda medzi O. N. a Z. R. G..Y.. (č.l. 3576-3579),

zmluva o výkone správy pri prevádzkovaní priemyselného parku (č.l. 3580-3593), zmluva o budúcej
zmluveopodmienkachvstupuMestaR.dospoločnostiZ.R.G..Y..(č.l.3594-3610),generálnepoverenie
a splnomocnenie (č.l. 3611-3615), správa katastra R. s prílohami (č.l. 3616-3678), štatút Mesta R. (č.l.
3679-3712), zmluva o predčasnom ukončení nájmu nehnuteľností a kúpna zmluva (č.l. 3713-3718),
správa o povesti (č.l. 3737).

Zo zväzku XI trestného spisu boli prečítané list MHSR (č.l. 3981), odpis z registra trestov (č.l. 3982),
správa leasingovej spoločnosti J. (č.l. 4011), zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 14.01.2005 (č.l.
4012-4023), splátkový kalendár (č.l. 4024-4025), protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu
(č.l. 4026-4027), dodatok číslo 1 k leasingovej zmluve (č.l. 4028-4032), lekárska prepúšťacia správa (č.l.
4046-4048), ambulantný nález (č.l. 4049), lekárska správa (č.l. 4050).

Prokurátor, obžalovaný ani obhajoba nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Obhajobu obžalovaného Z.. J. U. v tom zmysle, že si nespomína na podpis dodatku ku zmluve o nájme
pozemkov, súd vyhodnotil ako účelovú. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zmluva o nájme

pozemkov (zv. IV, č.l. 1364-1369) bola podpísaná v rovnaký deň, ako dodatok k tejto zmluve (zv. I, č.l.
428-432),t.j.dňa06.09.2005.Jetedazrejmé,žeobžalovanýmuselobelistinypodpisovaťvrovnakýdeň.
Súd rovnako neakceptoval obhajobu obžalovaného v tom zmysle, že primátor podpisuje rôzne listiny
a nemá šancu všetko skontrolovať. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné, že samotná zmluva o
nájme sa stala súčasťou príloh ku žiadosti o poskytnutie NFP, zatiaľ čo dodatok ku tejto žiadosti pripojený

nebol.
V prípade, že obžalovaný ďalej na svoju obhajobu uviedol, že registrácia predkupného práva v prospech
Mesta R. bola podľa neho detail, na ktorý si nepamätá, súd poukazuje na tú skutočnosť, že sa jednalo
o rozhodujúcu právnu skutočnosť, ktorá mala vplyv na hodnotenie vzťahu Mesta R. k nehnuteľnostiam
- pozemkom, na ktorých mal byť vybudovaný priemyselný park, kde alternatívou pre vlastnícke vzťahy

bol dlhodobý vzťah na dobu 15 rokov, pri súčasnom zriadení predkupného práva v zmysle § 603 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keď v zmysle tohto ustanovenia sa predkupné právo nadobúda vkladom do
katastra nehnuteľností.
K obhajobe obžalovaného v tom smere, že mesto nezískalo podstatný vplyv v spoločnosti Z. G..Y.., ako
bolo pôvodne deklarované v zmluve o budúcej zmluve na základe rozhodnutia poslancov mestského

zastupiteľstva, súd poukazuje na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že primátor vstúpil do jednania s
predstaviteľmi spoločnosti Z. G..Y.. v mene Mesta R. ako prvý, Mesto R. zastupoval pri podpise všetkých
zmlúv ako štatutárny zástupca a v čase (15.02.2006), keď bola podávaná predmetná žiadosť, už vedel,
že poslanci v hlasovaní rozhodli o tom, že mesto sa nebude majetkovo podieľať v spoločnosti Z. G..Y...
Bol uzrozumený s tým, že sa jedná o jednu zo základných náležitostí žiadosti.

Výpovede svedkov Z.. H. Ď. a A. X. súd hodnotil ako hodnoverné a z týchto výpovedí zistil, že títo
svedkovia vlastne zabezpečili prvotné scelenie pozemkov pre budúci priemyselný park, svoj zámer
s poukazom na vlastné finančné možnosti realizovať nedokázali, z podnetu Z.. N. založili akciovúspoločnosť Z., ktorá v tom čase vlastne nemala s výnimkou pozemkov žiadnu reálnu hodnotu. Pozemky
neskôr previedli na Z. G..Y...

O hodnovernosti výpovedí svedkov Z.. T. S. a Z.. J. N. v rozsahu, ako vypovedali tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, súd nemal dôvod pochybovať. Výpovede týchto dvoch svedkov
vyhodnotil súd v tom zmysle, že mienili realizovať priemyselný park v lokalite M. takým spôsobom, že si
udržia kontrolu nad celým projektom, hoci konečným prijímateľom nenávratného finančného príspevku
mohla byť len obec alebo vyšší územný celok. Po tom, čo zistili, že obec M. nebude vhodným partnerom

pre realizáciu takéhoto zámeru, oslovili prostredníctvom Z.. U. Mesto R.. Pri riešení majetkovej
účasti mesta v spoločnosti Z. G..Y.., ktorá bola krátko predtým účelovo založená, požadovali za 34%-ný
podiel sumu 34 miliónov Sk, ktorá bola dôvodom, prečo poslanci mestského zastupiteľstva v hlasovaní
zámer mesta o majetkovom vstupe prehodnotili.

V súvislosti s výpoveďou svedka Z.. J. W., ktorý bol hlavným kontrolórom mesta R., súd poukazuje na

jeho argumentáciu ohľadne výhrad k uponáhľanosti celého zámeru k tomu, že všetko pripravuje niekto
mimo mesta, mesto má byť zodpovedné za realizáciu a nebude mať dostatočný vplyv.

Výpovede svedkov J.. M. U. a Z.. R.. J. U. súd hodnotil ako výpovede svedkov, ktorí sa s celou
problematikou stretli až následne po podaní žiadosti v súvislosti s kontrolou prvej a jedinej realizovanej

platby v prospech Mesta R..

Svedok Z.. J. E. sa vyjadroval všeobecne k formálnej stránke schvaľovania projektov a v podstate
neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti.

Svedkovia H. U. a Z.. R. N. vypovedali za leasingovú spoločnosť R. a ich výpovede žiadnym spôsobom
neobjasnili okolnosti, za ktorých došlo k podpisu leasingovej zmluvy so spoločnosťou Z. G..Y.., resp. v
súvislosti s nájomnou zmluvou s Mestom R.. Odvolávali sa na časový odstup a množstvo obdobných
prípadov.

Z výpovede svedkyne Z.. Ľ. W. vyplynulo, že síce mala zastrešovať prípravu podkladov ku žiadosti,
avšak v skutočnosti celú žiadosť spracovali zástupcovia Z. G..Y...

Svedkyňa H.. T. G. svojou výpoveďou tiež potvrdila, že všetko bolo pripravované spoločnosťou Z. G..Y..,
kedy ona ako osoba zodpovedná za právnu stránku uzatváraných zmlúv, tieto len korigovala po tom, čo

jej boli v elektronickej forme zaslané spoločnosťou Z. G..Y...

Svedkovia H.. J. U., Z.. H. U. a Z.. Š. T. ako poslanci mestského zastupiteľstva rovnako potvrdili, že k
realizácii zámeru došlo z iniciatívy Z.. N. voči mestu a úlohou Mesta R. bolo byť prijímateľom
dotácie.

ZvýpovedesvedkyneX.J.malsúdrovnakozapreukázané,žeobecM.bolaZ..N.oslovenásozámerom
na výstavbu priemyselného parku ako prvá. Z jej výpovede však nevyplynuli žiadne ďalšie skutkovo
významné okolnosti.

Z výpovede svedka H.. R. F. súd považoval za podstatné, že mesto uzavrelo zmluvu o výstavbe
samotného parku nezávisle od zmluvy o poskytnutí NFP a hlavnému dodávateľovi D. G.. Y.. muselo
faktúry preplácať. Došlo tak k situácii, že mesto odstúpilo od zmluvy o poskytnutí NFP, odkúpilo všetky
pozemky, odkúpilo 100% akcií Z. G..Y.. a do priemyselného parku investovalo cca 400 miliónov Sk.

Z výpovede svedka Z.. A. J. vyplynulo veľmi úzke personálne prepojenie medzi spoločnosťami D. G..Y..,
Z. G..Y.. a D. G..Y...

Výpovede svedkov Z.. Z. Z. a Z.. J. H. za agentúru SARIO neumožňovali súdu vyvodzovať jednoznačné
skutkové závery.

Všetky vyššie uvedené dôkazy súd hodnotil ako zákonné a hodnotil ich podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne.Súd hodnotil, či v danom prípade výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že sa stal skutok
popísaný v skutkovej vete obžaloby, či takto popísané konanie je protiprávnym konaním a následne, či
bolo preukázané, že takéhoto konania sa dopustil obžalovaný Z.. J. U..

Pri posudzovaní, či sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, súd bral do úvahy
úkony vykonávané tak obžalovaným, ako aj ďalšími subjektami, ktoré predchádzali podaniu žiadosti o
poskytnutie NFP, samotné spracovanie žiadosti a predkladané prílohy ku tejto žiadosti, ako aj úkony
dotknutých subjektov bezprostredne po podaní žiadosti.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom dospel k záveru, že skutok sa stal aj napriek
tomu, že k podaniu žiadosti o jedinú platbu došlo až po skončení funkčného obdobia obžalovaného a
v tomto smere upravil skutkovú vetu. Protiprávnosť konania a teda skutočnosť, že došlo ku skutku a
tento je trestným činom, súd ustálil na základe toho, že už od počiatku príprav a následnej realizácie
priemyselnéhoparkubolarozhodujúcainiciatívavyvíjanázostranyosôb,konajúcich vmenespoločnosti
Z. G..Y.., hoci nenávratný finančný príspevok mal byť získaný na základe výzvy, v zmysle ktorej

konečným prijímateľom mohla byť len obec alebo vyšší územný celok. Samotná výzva vychádzala zo
zákonnej úpravy, ktorou v danom prípade bol zákon č. 181/2001 Z.z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti
Ministerstva hospodárstva SR.
Osoby konajúce v mene spoločnosti Z. G..Y.. prejavili v úvodných fázach záujem, aby konečným
prijímateľom bola obec M. a následne po zistení nedostatku finančných prostriedkov v malej obci,

presmerovali svoj záujem na mesto R.. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, vďaka dostatočnému
osobnému vplyvu, či už na Mestskom úrade R., alebo na mestskom zastupiteľstve, vznikla spolupráca
medzi týmito subjektami napriek tomu, že záujmové územie pre budúci priemyselný park za nachádzalo
mimo katastrálneho územia Mesta R., z čoho pre Mesto R. plynula nevýhoda napríklad aj z hľadiska
platenia miestnych daní.

Základnou požiadavkou bolo vlastníctvo pozemkov konečným prijímateľom, resp. dlhodobý nájomný
vzťah s predkupným právom vo forme vecného práva. Jednotlivé zmluvy, ktoré sú súčasťou trestného
spisu, dokazujú, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy medzi vlastníkom pozemkov - R. S. a
Mestom R. už existoval platný a nevypovedateľný zmluvný vzťah, ohľadne tých istých pozemkov medzi
spoločnosťou R. S. a spoločnosťou Z. G..Y.. R.. Leasingová zmluva je riadne očíslovaná a súd nemal

akékoľvek pochybnosti o tom, že táto aj reálne bola uzatvorená. Tomu nasvedčuje aj splátkový kalendár.
Na druhej strane nájomná zmluva v prospech Mesta R. nie je chronologicky číslovaná spoločnosťou
R. S. a v deň jej uzatvorenia bol ku nej vypracovaný dodatok, ktorým nájomca, t.j. Mesto R. postupuje
právo na odkúpenie predmetu nájmu na Z. bezodplatne. Tento dodatok nebol predložený na SARIO
spolu so žiadosťou.

Čo sa týka vplyvu Mesta R. v obchodnej spoločnosti Z., nadnesením požiadavky na 34%-ný podiel,
vyjadrený sumou 34 miliónov Sk v spoločnosti, ktorá dovtedy nemala žiadnu históriu ani majetok, skončil
pri hlasovaní v mestskom zastupiteľstve s negatívnym výsledkom. Zmluva o budúcej zmluve o správe
priemyselného parku rovnako preukazuje, že rozhodujúci vplyv mala mať spoločnosť Z. G..Y.., ktorá

mohla prenajímať ďalšie pozemky investorom a na mesto boli prevedené len pozemky, na ktorých boli
vybudované inžinierske siete a to všetko za účelom čerpania nenávratného finančného prostriedku. Inak
povedané, vo vlastníctve mesta zostali len pozemky s inžinierskymi sieťami o výmere cca 5 hektárov a
zostávajúca časť pozemkov vo výmere cca 25 hektárov, ktorú bolo možné komerčne prenajímať alebo
iným spôsobom využiť, zostala pod rozhodujúcim vplyvom Z. G..Y..

Pri hodnotení dôkaznej situácie súd bral do úvahy aj spôsob riešenia vzniknutej situácie po tom, čo došlo
k problémom pri čerpaní NFP, kedy Mesto R. už v zastúpení novým primátorom odkúpilo 100% akcií
spoločnosti Z. G..Y.. za sumu 105 miliónov Sk, hoci pri audite boli zistené záväzky tejto spoločnosti vo
výške cca 20 miliónov Sk. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bola realizácia priemyselného parku a

všetky dovtedy vykonané stavebné práce firmou D. G..Y.. boli uhrádzané mestom. Táto odkupná cena
nezohľadňovala hodnotu pozemkov, ktoré boli odkúpené Mestom R. ďalšou samostatnou zmluvou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že konanie popísané v skutkovej vete
smerovalo k tomu, aby nenávratný finančný prostriedok určený výhradne pre Mesto R. ako konečného

prijímateľa, bol reálne poskytnutý súkromnej spoločnosti Z. G..Y... Keďže reálne nedošlo počas
funkčného obdobia obžalovaného ku žiadnemu vyplateniu finančného príspevku a dokonca aj žiadosť o
prvú platbu bola podaná až po skončení funkčného obdobia obžalovaného, súd takéto konanie hodnotil
ako úmyselné vytváranie podmienok na spáchanie zločinu, pričom nedošlo k pokusu ani dokonaniu.S poukazom na výšku schváleného nenávratného finančného príspevku vo výške 228. 515 000,-Sk,
pričom jednotlivé čiastky mali pochádzať z Európskeho fondu vo výške 180.406 579,-Sk, zo štátneho
rozpočtu vo výške 48. 108 421,-Sk a od Mesta R. vo výške 12.027 000,-Sk a tieto sumy presahujú

škoduveľkéhorozsahu,ktorousarozumiepäťstonásobokškodymalej,t.j.8.000,-Sk.Súdpotomkonanie
obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods.
6 písm. a/ Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, v oboch prípadoch v štádiu prípravy
podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona u oboch trestných činov je subjekt určený
všeobecne a u obžalovaného Z.. U.Č. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnoprávnu
zodpovednosť.

Pri posudzovaní subjektívnej stránky súd dospel k záveru, že obžalovaný Z.. J. U. sa konania, ktoré mu

je kladené za vinu, dopustil, hoci vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, čo súd hodnotil ako nepriamy úmysel v
zmysle§15písm.b/Trestnéhozákona.SúčasťoužiadostioposkytnutieNFPboliajopakovanépoučenia
o prípadných trestnoprávnych následkoch pre prípad uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov
(zv. IV, č.l. 1243, 1279, 1281).

Objektom protiprávneho konania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona
je cudzí majetok, v tomto prípade špecifický majetok vyplývajúci z jednotlivých rozpočtov. Objektom
protiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev, sú finančné záujmy Európskej únie.

S poukazom na odlišné objekty súd konanie kvalifikoval ako jednočinný súbeh s tým, že boli naplnené
všetky zákonné znaky oboch trestných činov.

Naplnenie objektívnej stránky u obžalovaného Z.. J. U. súd vzhliadol v konaní - podpise dodatku k
nájomnej zmluve a jeho následnom nepredložení ku žiadosti o poskytnutie NFP a v opomenutí - pri

zabezpečovaní registrácie predkupného práva, ako aj vplyvu v obchodnej spoločnosti Z. G..Y..

Obžalovaný Z.. J. U. doposiaľ nebol súdne trestaný. V mieste bydliska neboli získané k jeho osobe
žiadne negatívne poznatky. Podľa ním predložených lekárskych správ súd skonštatoval u obžalovaného
v čase rozhodovania závažné zdravotné problémy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pri ukladaní sankcií v zmysle
ustanovenia § 34 Trestného zákona. Pri zbiehajúcich sa trestných činoch ukladal trest za trestný čin
prísnejšie trestný, ktorým bol v danom prípade trestný čin subvenčného podvodu, u ktorého podľa § 225
ods. 1, ods. 6 písm. a/ Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadal súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a

priťažujúcich okolností, pričom ako poľahčujúcu okolnosť hodnotil podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona
riadny život obžalovaného pred spáchaním trestného činu a podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona ako
priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov, aj keď v jednočinnom súbehu.
V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona vzal súd do úvahy pomery páchateľa, najmä jeho
aktuálny zdravotný stav a dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom

by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania. Súd súčasne vychádzal aj z ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
v zmysle ktorého môže byť znížený trest pod dolnú hranicu aj vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa
za prípravu na zločin a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona pri ukladaní
trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako
5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň
10 rokov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody
úplne na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.

Napriek ustanoveniu § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, v zmysle ktorého páchateľa obzvlášť
závažného zločinu súd zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak vsúlade s ustanovením § 48 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na osobu obžalovaného, tohto zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) odo dňa
oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho
priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní
v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je
proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v
Bratislave.