Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213414
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315213414.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr.
Vl. Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi Q. H., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX o zaplatenie 648,45
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 407,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 547,45 eur od 25.9.2015 do 11.12.2015, zo sumy 537,45 eur od 12.12.2015 do
1.2.2016, zo sumy 487,45 eur od 2.2.2016 do 3.3.2016, zo sumy 447,45 eur od 4.3.2016 do 5.4.2016,
zo sumy 407,45 eur od 6.4.2016 do zaplatenia.

Súd odporcovi povoľuje žalovanú sumu a úrok z omeškania splácať v mesačných splátkach po 30
eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 108,96 eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie do sumy 60 eur z a s t a v u j e.

Návrh navrhovateľa do sumy 181 eur súd z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 648,45 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 25.9.2015 a na úhradu trov
konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom uzavreli zmluvu č. P., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky a zmluvu č. P. XXXXXXX. Na základe uzavretej dohody o splátkach
sa odporca zaviazal splácať časť kúpnej ceny poskytnutých zariadení v celkovej výške 56,70 eur v
mesačných splátkach po 2,40 eur mesačne. Navrhovateľa sa týmto návrhom domáhal náhrady škody,
ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite vo výške 101 eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená
škodu navrhovateľka, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej. Výpočet uplatnenej škody: akciová cena 59 eur, predajná cena 160 eur, poskytnutá
zľava 101 eur, čo predstavuje výšku škody.
Odporca neuhradil ani riadne a včas cenu poskytovaných služieb vo výške 489,85 eur. Pokusom o
pokonávku zo dňa 28.8.2015 oznámil navrhovateľ odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval.

Preto si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od 25.9.2015, t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v pokuse
o pokonávku.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom súhlasí. Časť sumy už odporca navrhovateľovi uhradil.
Taktiež uviedol, že dlžnú sumu bude splácať po 30 eur mesačne a to z dôvodu, že je momentálne
nezamestnaný. Predtým pracoval v Českej republike s príjmom okolo 16 000 Kč, pričom ubytovanie
mu hradil zamestnávateľ. Momentálne nemá žiadny príjem. Keďže pracoval v Českej republike, tak si
nepreberal faktúry, takže ich nemohol ani zaplatiť.

Okrem výsluchu odporcu súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to zmluvou o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 3.11.2014, dohodou o splátkach zo dňa 3.11.2014, dodatkom k zmluve o
poskytovaní služieb zo dňa 3.11.2014, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.11.2014,
faktúrou zo dňa 17.11.2014, faktúrou zo dňa 17.12.2014, s čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa
11.2.2016, s pokladničným dokladom zo dňa 5.4.2016, 3.3.2016, 1.2.2016, 11.12.2015 a bol zistený
tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 3.11.2014 zmluvu č. P. XXXXXXX a zmluvu č. P.. V dohode o splátkach
sa zaviazal odporca uhradiť kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške 59 eur v mesačných splátkach po
2.40 eur. Odporca neuhradil splátky za mobilný telefón v celkovej výške 57,60 eur a taktiež cenu riadne
poskytovaných služieb vo výške 489,85 eur. Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu škody, ktorá je rozdielom
medzi akciovou cenou telefónu 59 eur a predajnou cenou telefónu 160 eur. Škoda predstavuje sumu 101
eur. Celková uplatnená cena je vo výške 648,45 eur. Podaním doručeným súdu dňa 15.2.2016 zobral
navrhovateľ svoj návrh do sumy 60 eur späť s odôvodnením, že odporca uhradil dňa 11.12.2015 sumu
10 eur a dňa 1.2.2016 sumu 50 eur. Navrhovateľ teda žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 588,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 648,45 eur od 25.9.2015
do 11.12.2015, zo sumy 638,45 eur od 12.12.2015 do 1.2.2016 a zo sumy 588,45 eur od 2.2.2016 do
zaplatenia. Odporca predložil súdu doklady, ktoré potvrdzujúc, že uhradil dňa 5.4.2016 sumu 40 eur,
dňa 3.3.2016 sumu 40 eur, dňa 11.12.2015 sumu 10 eur a dňa 1.2.2016 sumu 50 eur.

Na zaplatenie dlžnej sumy vyzval navrhovateľ odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 28.8.2015, kde
ho žiadal o zaplatenie sumy 718,45 eur najneskoršie do 24.9.2015. Pokus o pokonávku bol doručený
odporcovi dňa 7.9.2015, pričom zásielku prevzala babka odporcu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Z článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len ,,Všeobecných podmienok“) vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak
účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu
4.5 uvedeného článku, odstúpením sa Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca
zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je v treťom odseku cit. ust. definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4, §52 OZ).

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola
úprava piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek
znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Ustanovením §-u 53a OZ predpokladaný prípad (právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky) je skutočnosťou, ktorú musí
konajúci súd zohľadniť.

Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V zmysle druhého odseku
cit. ustanovenia, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku
1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Z ustanovenia čl. I. a čl. II. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného vzťahu
je aj právny vzťah plynúci z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. OZ, nakoľko účastníci konania v dodatku k
zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za dohodnutú
kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
(„VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. toho istého článku, spoločnosť Orange
Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani
do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti
zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzky
voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi
konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Súd zdôrazňuje, že zrušenie zmluvy odstúpením od nej je upravené v čl. 4, bod 4.5 tak, že odstúpením sa
zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal odstúpenie od zmluvy
spôsobom uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach.

Navrhovateľ však svoj nárok plynúci z porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom
škody, ktorú vidí v rozsahu poskytnutej zľavy za MT.

K právnej argumentácií žalobcu, uvádzanej (podľa jeho vyjadrenia) aj v dôsledku účinkov rozsudkov
Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým určil zmluvnú podmienku rovnakého významu za
neprijateľnú, na záväznosť výroku ktorého pre navrhovateľa poukázal obsah odôvodnenia žalobcom
spomínaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, súd považuje za potrebné uviesť:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto
porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-
právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil
inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
(porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné,
či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch
upravená jednotne.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol.

Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens.) Občiansky zákonník ustanovuje, z čoho sa vychádza
pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s
ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako rozdiel v
hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška
škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením
veci do pôvodného stavu.

Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený
v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje
vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci
by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja
vedúceho k určitému zisku.

Podľa navrhovateľ mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou
zmluvnými stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej
určenia (dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy

podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko účastníci
konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej z toho
istého dôvodu.

Aj keď z obsahu viacerých rozsudkov, ktorými boli všeobecnými súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté
obdobné nároky žalobcu plynie záver, že cena je výsledkom obchodnej politiky dodávateľa a že bola
stanovená s úmyslom „prilákať“ zákazníka a získať tak väčší podiel na trhu - na základe vlastných
poznatkov vo veci konajúci súd uvádza, že v mnohých prípadoch pri uzavretí dodatkov k zmluvám o
pripojení nemožno vylúčiť úmysel spotrebiteľa „vylákať“ od dodávateľa aparát - mobilný telefón za cenu
podstatne nižšiu, než je jeho skutočná trhová hodnota s cieľom obohatiť seba samého.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o tom,
že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej,
a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 174/2005).

Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované navrhovateľom - odporca nenavrhol vykonať dôkazy - a
konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala
podľa odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav nebolo
možné aplikovať ustanovenia o škode, tak ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v návrhu na začatie
konania.

Nie je odoprením spravodlivosti a porušením práva na spravodlivý proces, ak súd zamietne žalobu preto,
že uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve. Súdy nie sú podľa konštantnej judikatúry povinné,
ani oprávnené poučovať účastníka o tom, aký hmotnoprávny nárok by mohol vo veci uplatniť (Rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 8. januára 2008, sp. zn. 22 Cdo 2793/2006).

Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu vyhovel
s poukazom na:

V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo
strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej
zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Na základe uzatvorenej
zmluvy žalobca dodal žalovanej služby, ktorá je povinná za poskytnuté služby zaplatiť.

Podľa § 96 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

V zmysle hore citovaných ustanovení súd návrh navrhovateľa zamietol do sumy 101 eur titulom
uplatnenej náhrady škody. Navrhovateľ si uhradil cenu za poskytnuté služby vo výške 489,85 eur a
splátky za mobilný telefón vo výške 57,60 eur. Do sumy 60 eur zobral navrhovateľ svoj návrh späť z
dôvodu, že odporca dňa 11.12.2015 uhradil sumu 10 eur a dňa 1.2.2016 sumu 50 eur. Navrhovateľ
predložil súdu doklady potvrdzujúce, že dňa 3.3.2016 uhradil sumu 40 eur a dňa 5.4.2016 sumu 40 eur.
Preto súd návrh navrhovateľa do sumy 80 eur zamietol z dôvodu, že navrhovateľ sumu 80 eur uhradil
po podaní návrhu. Zo žalovanej sumy 648,45 eur, ktorú si uplatnil navrhovateľ súd zamietol návrh do
sumy 181 eur (101 eur náhrada škody a 80 eur uhradená pohľadávka), do sumy 60 eur súd konanie
zastavil. Priznal navrhovateľovi sumu 407,45 eur.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd zaviazal odporcu uhradiť sumu 407,45 eur. Taktiež mu priznal úrok z omeškania zo sumy 547,45
eur od 25.9.2015 do 11.12.2012 vo výške 5,05 % ročne. Súd mu priznal úrok z omeškania zo žalovanej
sumy po odpočítaní sumy 101 eur ako uplatnenú náhradu škody. Úrok z omeškania súd priznal odo
dňa nasledujúceho po určenej lehote na zaplatenie, ktorá bola určená odporcovi v pokuse o pokonávku
a kde bola lehote do 24.9.2015. Keďže dňa 11.12.2015 uhradil odporca sumu 10 eur, súd mu priznal
hore uvedený úrok z omeškania zo sumy 534,45 eur od 12.12.2015 do 1.2.2016, kedy odporca uhradil
sumu 50 eur, preto od 2.2.2016 do 3.3.2016 mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy 487,45 eur, od
4.4.2016, kedy odporca uhradil sumu 40 eur mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy 447,45 eur do
5.4.2016, kedy odporca uhradil sumu 40 eur. Od 6.4.2016 mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy
407,45 eur do zaplatenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu povolil odporcovi žalovanú sumu splácať v mesačných
splátkach po 30 eur od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca si uplatnil sumu 648,45
eur a súd by mu priznal sumu 547,45 eur (k zaplateniu časti dlhu došlo po podaní návrhu), takže
úspech navrhovateľa v tomto konaní bol vo výške 84,57 eur a úspech odporcu vo výške 15,57 eur
(547,45:648,45x100=84,427, zaokrúhlene 84,43). Navrhovateľ si uplatnil trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 38,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 119,74 eur
( dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na súd po 41,50 eur + 2x režijný
paušál vo výške 8,39 eur. Spolu 99,78 eur + 19,96 eur ako 20% DPH). Celková výške trov predstavuje
sumu 158,24 eur. Celkový úspech navrhovateľa v konaní bol 68,86 % (84,43-15,57). Zo sumy 38,50
predstavuje 68,86% sumu 26,51 eur a zo sumy 119,74 predstavuje 68,86 eur sumu 82,45 eur, spolu
108,96 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.