Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204703
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113204703.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 885,12 eura, t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym

rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3260058 dlžníkom (ďalej len „povinným“): X. A., narodený
XX.XX.XXXX, v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 885,12 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Žalobca uviedol,

že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej
miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní
navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere dlžníkom-povinným, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 1094/2003. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy
obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným

titulom Okresnému súdu Senica, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované
pod č.: 5205*011426. Žalobca podal súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom očakával, že
dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora, avšak sa tak nestalo. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotíako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od
1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,

že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si

žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla
majetková škoda v sume 175 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňom.Žalobcavynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne
spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Žalobca uviedol, že k návrhu na zmenu
exekútora pristúpil po strate dôvery k pôvodnému exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a

neúčelné postupy. Keďže exekučný súd ostal po podaní návrhu na zmenu exekútora nečinný, žalobca
musel vyvíjať aktivitu na udržanie bonity pohľadávky, usmerňovať exekútora a ďalšie orgány. Zároveň
si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 885,12 eura, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávneného riziku

zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencii
povinného. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že neexistencia
akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u
žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov; vyvolaná strata zisku spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu a jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 885,12 eura, teda 55,32 eura za
každýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu,ktorýbolnečinnýviacako495dní,atonazáklade
aplikácie doktríny Ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eura (663,88
eura za rok : 12 mesiacov = 55,32 eura). Poukazoval pritom na konkrétne nálezy Ústavného súdu SR.

Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca v

žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Uviedla, že zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa
tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Žalovanápoukázala na to, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, a tiež na
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli

žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012
a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé,
že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má žalovaná za

to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny

exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne
nemoholdodržaťzákonnú30-dňovúlehotunarozhodnutieonávrhužalobcuakooprávnenéhonazmenu
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora
a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na
povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa

rozhodlo, nečinnosť žalobcu (nepodanie sťažnosti predsedovi súdu) i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony
(výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov,
doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Z ustanovenia § 44 ods.

8 a 9 Exekučného poriadku je zrejmé, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až
do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo
dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od
1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej

moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to,

nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa z. č. 514/2003
Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. V

prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom,
že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesla žalovaná
námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu v sume 175 eur
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,

funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, bez
ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/ skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu okolností konkrétneho prípadu. Vychádzať z paušálnej
sumy 663,88 eura za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní
prihliadal na význam sporu pre žalobcu, okolnosť či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Vzniknemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca

poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a
taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Žalovaná poukazovala tiež na dobré mravy a skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva
názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a
žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že jej bolo v

rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je možné jednotlivé
žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná preto súdu predložila ňou priebežne vytvorený zoznam žiadostí
(z ktorého vyplýva, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v predmetnej veci jej bola doručená
dňa 30.5.2012 - pozn.). Žalobca žalovanej neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú

súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia uvedených predpokladov čo i len
posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Žalobca vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica
a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23NcC/50/2012-20 zo dňa 14.11.2012 rozhodol, že sudcovia

Okresného súdu Senica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, ktorému táto napadla dňa 1.3.2013.

Súdnariadilvovecipojednávanieavsúladesustanovením§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, pričom

žalovaná nežiadala o odročenie pojednávania a právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlňoval hospodárnosťou konania, žiadal, aby súd vec prejednal aj bez účasti
žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa zo žalobou zo dňa 17.9.2012, oboma

vyjadreniami žalovanej zo dňa 27.6.2013 a ich prílohami, vyjadrením žalovanej zo dňa 9.4.2014, s
fotokópiou exekučného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7Er/319/2003, a to najmä so žiadosťou o
udelenie poverenia zo dňa 13.10.2003, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.9.2003, notárskou
zápisnicou N883/2003, NZ 48371/2003 zo dňa 16.6.2003, zmluvou o úvere zo dňa 5.3.2003, poverenímč. 5205*011426 zo dňa 24.10.2003, návrhom na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18.11.2010,
prípisom súdu zo dňa 13.12.2010, podaním exekútora zo dňa 13.01.2011, vyjadrením exekútora zo
dňa 13.01.2011, výzvou zo dňa 20.6.2011, urgenciou zo dňa 20.12.2011, uznesením Okresného súdu

Senica č. k. 7Er/319/2003-21 zo dňa 27.3.2012, odvolaním zo dňa 2.5.2012, ďalej oboznámením sa
s vyjadrením žalobcu zo dňa 19.2.2015, znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, ako aj s
obsahom ostatných listinných dôkazov a celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 7Er/319/2003 súd zistil, že dňa 15.10.2003 bola

Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Bc. Márie Krasňanovej, so sídlom Nám.
A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:
žalobcu, proti povinnému X., pre vymoženie pohľadávky 18.590 Sk, t. j. 617,07 eura s príslušenstvom.
Okresný súd Senica poveril dňa 24.10.2003 súdnu exekútorku vykonaním exekúcie (poverenie číslo
5205*011426). Žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 18.11.2010 doručeným súdu dňa 22.11.2010,
navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava. Exekučný súd výzvou zo
dňa 10.1.2011 vyzval poverenú súdnu exekútorku, aby sa v lehote 20 dní vyjadrila k návrhu na zmenu
súdneho exekútora a v prípade, že si uplatňuje trovy exekúcie, tieto špecifikovala. Exekútorka vyčíslila
exekučné trovy podaním zo dňa 13.1.2011, doručeným exekučnému súdu dňa 17.1.2011. Zároveň
ďalším podaním zo dňa 13.1.2011 sa vyjadrila k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora,

ktorý žiadala zamietnuť, pretože je tu obava, že navrhovaný súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vo
veci zaujatý a tiež poukázala na možnú nezákonnosť predloženého exekučného titulu. Výzvou zo dňa
20.6.2011 a zo dňa 20.12.2011 exekučný súd poverenú exekútorku vyzval na predloženie exekučného
spisu EX 1094/2003, za účelom preukázania vyčíslených trov exekúcie. Spis súdnej exekútorky bol
súdu predložený dňa 27.12.2011. Uznesením č. k. 7Er/319/2003-21 zo dňa 27.3.2012 exekučný súd

exekučné konanie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil, a to z dôvodu, že predložený
exekučný titul (notárska zápisnica N883/2003, NZ 48371/2003 zo dňa 16.6.2003) zaväzuje povinného
na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a tiež bol vydaný na základe právneho úkonu,
ktorý za povinného urobila neoprávnená osoba. Zároveň týmto uznesením bola priznaná náhrada trov
exekúcie súdnej exekútorke. V odôvodnení toho uznesenia exekučný súd konštatoval, že o návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval s poukazom na hospodárnosť konania,
pretože predmetným uznesením rozhodol o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu exekučného
súdu podal oprávnený odvolanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalovanej uviedol, že pokiaľ žalovaná namietala

skutočnosť, že žaloba vykazuje viaceré nedostatky a je namieste postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.,
žalobca poukazoval na to, že žalovaná predmetné nedostatky neoznačila konkrétne, vo vzťahu
k individuálnemu žalobnému návrhu. Žalobca v žalobe označil osobu povinného spôsobom, ktorý
umožňuje jeho spoľahlivú identifikáciu, rovnako použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať
exekučné konanie, v ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca označil ako dôkaz

spis exekučného súdu, ktorý umožňuje presnú kalkuláciu plynutia času vzhľadom k otázke dodržania
zákonných lehôt. Žalobca žiada, aby súd vykonal rozhodujúci dôkaz, a to oboznámenie sa s exekučným
spisom, pričom nie je v možnostiach žalobcu takýto dôkaz poskytnúť. V danom prípade nie je dôvod
na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Žiadny právny predpis totiž nevyžaduje, aby náležitosťou
podania účastníka bola aj spisová značka súdneho konania. Žalobca sa domáha nároku na náhradu

škody z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom stanovenom čase, bol bezdôvodne
nečinný, čím spôsobil v konaní prieťahy. Žalobca sa teda domáha nároku na náhradu škody podľa § 9
ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. pre nesprávny úradný postup. Žalovaná sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny
úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa mal nedostatočne sťažovať na
nečinnosť. Štátny orgán však musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka, ak mu v tom

nebránia objektívne prekážky. Každý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a na prejednanie veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 ECHR. Žalobca
pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu
rozhodnutia, keď súdu zasielal podania zo dňa 18.2.2009, 20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010 a zo dňa
27.9.2010. Pretože súd neuskutočnil žiadne opatrenia na odstránenie porušovania práv žalobcu, podal

sťažnosť Ústavnému súdu, ktorou sa domáhal ochrany základných práv a vyslovenia príkazu konať. V
danom konaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o požiadavku predbežného prerokovania nároku, k
naplneniu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadostio predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď v danom prípade bola žiadosť jednoznačne
podaná, čo potvrdila aj žalovaná. Žalovaná pritom žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody popiera,
preto nie je možné očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym

konaním prinieslo požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Tvrdenie žalovanej
o predčasnom podaní žaloby je preto špekulatívne. Žalobca nemaril predbežné prerokovanie nároku,
reagoval na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom, bol pripravený poskytnúť žalovanej všetky
jemu dostupné informácie. Žalovaná pripustila, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný
súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-

dňovej lehote. Podľa žalobcu nie je relevantné posudzovať, aká bola kooperácia pôvodného súdneho
exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu. Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy
súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, preto prípadnú obranu súdu spočívajúcu vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného
sudcu a vo vysokom počte spisov, nemožno akceptovať. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného
súdu, otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní je potrebné skúmať s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu a berúc do úvahy: 1. právnu a faktickú zložitosť veci, 2. správanie sťažovateľov, 3.
spôsob, akým v konaní postupoval okresný súd. Exekučný súd v danom prípade prejednával návrh
oprávneného, ktorý nevykazoval znaky právnej a faktickej zložitosti, správanie sťažovateľa nemohlo
spôsobiť prieťahy a postup okresného súdu vyplýva z exekučného spisu. Podľa žalobcu, samotné
prekročenie lehoty upravenej v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, predstavuje bez ďalšieho zbytočný

prieťah a rozhodovanie v čase, ktorý nie je primeraný. Doterajším postupom exekučného súdu v
exekučnomkonanídošlokzbytočnýmprieťahom,celkovádobaorozhodovaníonávrhuoprávnenéhona
zmenu súdneho exekútora nie je akceptovateľná. Podstatné je to, že k zmene exekútora viedli žalobcu
poznatky o nekonaní alebo nesústredenom konaní pôvodného exekútora. Včasné rozhodnutie súdu
o zmene súdneho exekútora, mohlo zabrániť vzniku majetkovej škody na strane žalobcu. Uplatnená

náhrada škody spočíva v nákladoch, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s nečinnosťou súdu. Právomoc
rozhodnúť o škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom má jednoznačne všeobecný súd,
preto má právomoc skúmať aj okolnosti s tým súvisiace, teda aj existenciu nesprávneho úradného
postupu. Tvrdenie žalovanej, že nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch je
oprávnený skúmať len Ústavný súd alebo predseda súdu je neudržateľné, pretože na nesprávny

úradný postup spočívajúci v inom pochybení sa nevyžaduje jeho skoršie konštatovanie iným orgánom.
Žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup je kombináciou nesprávnych úradných postupov. Ústavne
konformným výkladom ustanovenia § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu je taký výklad, podľa ktorého
súd konajúci o nároku na náhradu škody je sám oprávnený posúdiť otázku, či v prejednávanej veci
vznikli zbytočné prieťahy. Pokiaľ ide o preukázanie majetkovej škody, žalobca preukázal vznik škody

označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, nečinnosť súdu spôsobila zmenu
v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu a v administratívnych postupoch žalobcu, a to v smere
zvýšenia objemu prác a postupov, nutnosť prijať nových zamestnancov, dôsledkom je zníženie majetku
na strane žalobcu. Vznik škody preukazujú aj listinné doklady založené v exekučnom spise, ktoré
sú dokumentmi vytvorenými žalobcom a sú zároveň urgenciou konania. Ide o dôkaz o vzniku škody,

pretože vyhotovenie dokumentu a jeho zaslanie bolo spojené s reálnym finančným výdajom. Žalobca
si ako náhradu majetkovej škody uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s nekonaním exekučného súdu. Tieto náklady predstavujú jednotlivé náklady na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, náklady na
udržiavanie a správu informačného systému, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Ostáva
ustáliť len výšku škody. Pokiaľ súd nebude mať za spoľahlivo preukázanú výšku škody, žalobca
navrhoval, aby v konaní bol na zodpovedanie otázky výšky škody ustanovený znalec. Pokiaľ by náklady

na vypracovanie znaleckého posudku boli vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku neprimerane
vysoké, žalobca navrhoval, aby súd pri určení výšky škody postupoval podľa ust. § 136 O.s.p. Žalobca
predložil znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Tento
znalecký posudok je dôkazom preukazujúcim minimálnu výšku spôsobenej škody. Majetková škoda

v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora
dosahujehodnotuminimálne31,68eura.Pokiaľideonáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,vprípade
Comingersoll S.A. v. Portugalsko ECtHR nevylúčil, že aj pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj
iná ako peňažná škoda, volajúca po finančnom odškodnení. Iná ako peňažná škoda môže spočívaťv narušení povesti podniku, neistote v plánovaní rozhodnutí, ťažkosti v správe podniku, úzkosť a
nepríjemnosti, ktorým sú vystavení členovia riadiacich orgánov spoločnosti. Ustálená rozhodovacia prax
Ústavného súdu je akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy v

súvislosti s porušením základného práva. Konštatovanie porušenia práva nie je v danej veci dostačujúce
na dosiahnutie spravodlivosti. Pokiaľ ide o poukaz žalovanej na použitie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v predmetnej veci, žalobca nesúhlasil s negatívnym vykresľovaním jeho podnikateľských
aktivít. Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci nemožno podradiť pod občianskoprávne
vzťahy. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoZŠ, štát sa svojej zodpovednosti nemôže za žiadnych podmienok

zbaviť. K príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou resp. nemajetkovou ujmou
žalobca uviedol, že k vzniku majetkovej škody (náklady súvisiace s pracovnými úkonmi v snahe odstrániť
nečinnosť súdu) resp. nemajetkovej ujmy (spočívajúcej v trvaní omeškania súdu) by nebolo došlo, ak
by súd rozhodnutie vydal včas v zákonom stanovenej lehote. Príčina a následok sú zrejmé, ich spojenie
priame, bezprostredné a neprerušené. Preto žalobca trval na žalobnom návrhu a žiadal, aby súd podľa
neho rozhodol.

Žalobca na preukázanie výšky majetkovej škody predložil Znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Úlohou znaleckého posudku bolo určiť výšku
majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním

zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene
súdneho exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012. Pri vypracovaní
znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom(žalobca).Podkladybolikontrolovanélenpoformálnejstránke.Vecnástránkaobsiahnutáv

ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. V znaleckom posudku
je uvedené, že žalobca podal v rokoch 2003-2012 na exekučné okresné súdy v agende NZP 10 897
návrhov na vykonanie exekúcie, v agende NP 8 890 návrhov na vykonanie exekúcie a v agende ZE 8
661 návrhov na zmenu exekútora. Spolu ide o 28 448 návrhov. Pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. s
oneskoreným konaním súdov vznikalo množstvo rôznorodých činností organizačne - administratívneho

atechnickéhocharakteru.Skaždýmnávrhombolospojenýchmnožstvočinností,ktorézvyšovalináklady
spoločnosti a to ako v mzdovej, tak v prevádzkovej oblasti. Výpočet škody obsahuje štyri základné
časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému náklady na
telekomunikačnéslužbyapoštovné.Znaleckýposudoksaďalejzaoberávýpočtomzvýšenýchmzdových
nákladov, vzhľadom na zvyšujúci sa počet pracovníkov spoločnosti, analýzou časovej náročnosti

činností spojených s vymáhaním pohľadávok, keď spoločnosť vzhľadom na neskoro rozhodnuté žiadosti
o zmenu exekútora musela: 1. overovať skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. urgovať
vydanie rozhodnutia, 3. vypracovať urgencie a spracovať sťažnosti na postup súdu, 4. spracovať reakcie
súdu, vypracovať nové stanovisko, 5. overovať prijatie elektronického podania - žiadosti o zmenu/
urgencie sťažnosti. Týmto činnostiam znalecký posudok priradil časovú náročnosť a porovnal časovú

náročnosťčinnostíspojenýchsvymáhanímpohľadávoksnárastompočtuzamestnancov.Ďalejznalecký
posudok analyzoval náklady na poštovné, náklady na telekomunikačné služby - náklady na mobilných
operátorov,pevnúsieťainternet,nákladynatlač,nákladynaúpravuinformačnéhosystémutlačezaroky
2008 až 2012. Na základe uvedeného znalecký ústav dospel k záveru, že majetková ujma spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri žalobách ZE predstavuje 31,68 eura, z toho mzdové náklady predstavujú

5,07 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na
poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura.

Žalovaná podala k predmetnému znaleckému posudku vyjadrenie ešte dňa 9.4.2014, teda ešte predtým,
ako žalobca predmetný znalecký posudok doložil do spisu, vychádzajúc zrejme zo znalosti tohto

posudku z konaní o obdobných žalobách žalobcu. Toto vyjadrenie žalovanej bolo tiež doručené
žalobcovi, a to ešte dňa 5.5.2014. Žalovaná v tomto vyjadrení uviedla, že predmetný znalecký posudok
je nedôveryhodný, zavádzajúci, nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu.
Podľa žalovanej by súd nemal na tento znalecký posudok prihliadať, pretože znalca sám neustanovil,
tiež z dôvodu, že žalovanej bola odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať na postupe pri

vypracovávaní posudku, ktorý preto odpovedá výlučne na otázky kladené žalobcom bez prihliadnutia na
možné argumenty žalovanej, náklady na poštovné a náklady na tlač nespĺňajú zákonom predpokladané
kritérium skutočností, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Tento
posudok je jednostranný, keď vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené a z podkladov poskytnutýchzadávateľom. Podklady, z ktorých mal znalecký ústav vyčíslenú škodu odvodiť, nie sú v znaleckom
posudku jednoznačne identifikované a nie sú súdu ani žalovanej známe. Zadávateľ pritom v samotnej
žalobe uvádza nesprávne údaje ohľadom dĺžky lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu

exekútora, preto údajom predloženým žalobcom ako zadávateľom posudku nie je možné bezvýhradne
dôverovať, nakoľko tieto vykazujú so železnou pravidelnosťou nezanedbateľné nepresnosti. Žalovanej
nie je zrejmé, ako mohol znalecký ústav vysloviť záver, že v konaniach okresných súdov došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Predmetom posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp.
nedošlo k pochybeniu exekučného okresného súdu, pretože táto otázka je predmetom dokazovania v

samotnom súdnom konaní. I napriek tomu znalecký ústav konštatoval, že k nesprávnemu úradnému
postupu došlo, a to bez bližšieho odôvodnenia a dokonca posudzoval správnosť otázky, ktorú nie je
kompetentný odborne posudzovať. Časť žalôb žalobcu pritom už bola zamietnutá, pretože nedošlo
k naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu. Žalovaná tvrdí, že k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu nedošlo, preto nárok žalobcovi nemožno priznať, ani ak by z
obsahu posudku bolo preukázané, že došlo k vzniku škody. Ak by aj k vzniku škody došlo, nie v

príčinnej súvislosti s namietaným postupom exekučného súdu. Najpodstatnejším a najzávažnejším
nedostatkom posudku je, že tento mal byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní,
pričom je nutné vziať v úvahu, že úradný postup exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný,
nie je v jednotlivých konaniach identický, rozdiel je napr. v spôsobe akým exekučný súd rozhodol, v
lehotách ktoré mali byť prekročené. Posudok preto nijakým relevantným spôsobom nevedie k presnému

vyčísleniu škody, ku ktorej malo dôjsť v tom - ktorom exekučnom konaní, nakoľko táto je určená iba
ako parciálna časť (nepreukázaného) balíka nákladov, ktorý je rozpočítaný, medzi počet žalôb, ktorými
sa žalobca domáha náhrady škody na jednotlivých súdoch SR. Žalovaná má za to, že k vypracovaniu
znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej konkrétnym exekučným súdom
v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie,

v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho úradného postupu. Znalecký
posudok je len prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na
počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil
ktorú konkrétnu škodu. Škoda je tak stále výlučne paušálnou, bez dopadu na konkrétne jednotlivo
uplatnené nároky. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so štatistickými

údajmi, vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Z posudku vyplýva, že znalecký posudok je
vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012, znalecký ústav teda nesprávne predpokladal, že každé
jedno konanie posudzované v predmetnom posudku prebiehalo v rámci celého skúmaného obdobia
bez zohľadnenia, či každé jedno konanie prebiehalo vo všetkých uvedených rokoch. Predmetným
posudkom preto nie je možné náležite zistiť skutkový stav v predmetnej veci. Vo vzťahu k časti

posudku, ktorá sa zaoberá výpočtom zvýšených mzdových nákladov, žalovaná spochybnila skutočnosť,
že k zvýšeniu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu,
nakoľko posudok uvedenú skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje. K zvýšeniu počtu
zamestnancov mohlo prísť napr. v dôsledku prirodzeného hospodárskeho rastu žalobcu ako takého.
Vo výpočtoch týkajúcich sa zvýšených mzdových nákladov žalobcu sú zahrnutí i pracovníci pre trestné

konanie a pre styk s verejnosťou. K činnosti v posudku označenej ako overovanie skutočnosti, či
súd rozhodol v exekučnej veci by žalobca pristúpil bez ohľadu na prípadnú existenciu namietaného
postupu exekučného súdu. Agenda úhrady poplatkov je bezpredmetná, nakoľko žiadne iné poplatky
ako poplatok za návrh na vykonanie exekúcie neprichádzajú do úvahy. Tiež nemôže ísť na ťarchu
žalovanej, akú hodinovú mzdu poskytol žalobca svojim zamestnancom. V prípade nákladov na úpravu

informačnéhosystému,zoznaleckéhoposudkuvôbecniejemožnézistiť,kakýmúpraváminformačného
systému malo dôjsť a vôbec nie je zrejmá súvislosť týchto úprav s namietanými nesprávnymi úradnými
postupmi. Otázky potreby vykonania zmien informačného systému nie sú predmetom odboru, v ktorom
je zapísaný znalecký ústav, ktorý vypracoval posudok. Znalecký posudok teda nie je relevantný a
spôsobilý preukázať akýmkoľvek spôsobom prípadnú majetkovú škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti

so žalobcom namietaným postupom súdu v exekučnom konaní.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania návrhu
na zmenu exekútora (ďalej len zákona č.514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľaustanovenia§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení platnom a

účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, konania začaté pred
1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

Podľa § 238 ods. 2 z. č. 233/1995 Z. z., ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, §

47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.Podľa § 44 ods. 7 a 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora (7). Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie (8).

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa žalobcu spočívať
v tom, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora, súd nepostupoval vo veci sústredene a vydal rozhodnutie až po veľmi dlhej dobe. Žalovaná

sa bránila v konaní tvrdením, že vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy.

Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanej a doručeným jej dňa 30.5.2012, domáhal v zmysle
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku
na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci
rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovanou, žalobu tak súd
nepovažoval za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej

moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom

konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. V sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný
opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom

opísanýmvžalobevspojitostispetitomjepotomvymedzenýzákladnárokuuplatnenéhožalobcom,ktorý
je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom
konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o zmene súdneho exekútora v lehote 30 dní od
doručenia návrhu súdu. Súd v danom prípade vychádzal z okolností, že návrh na vykonanie exekúcie

bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 6.10.2003, čím sa začalo exekučné konanie. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 15.10.2003. Návrh na zmenu exekútora bol
exekučnémusúdudoručenýdňa22.11.2010.Sohľadomnaznenieintertemporálnehoustanovenia§238
ods. 1 Exekučného poriadku sa na takéto konanie vzťahovala právna úprava platná do 31.8.2005 (podľaktorej úpravy sa mali dokončiť dovtedy začaté exekučné konania), ktorá neustanovovala povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K zavedeniu takejto lehoty do právnej úpravy došlo až s

účinnosťou od 1.9.2005, pre konania začaté po tomto dátume. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
sa nedopustil nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, keďže právny poriadok mu v predmetnej exekučnej veci nestanovoval povinnosť rozhodnúť o
zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Navyše ani nedodržanie zákonnej lehoty
automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie bolo vedené na základe
exekučného titulu notárskej zápisnice N 883/2003, NZ 48371/2003 zo dňa 16.6.2003, ktorá bola vydaná
na základe spotrebiteľskej zmluvy, a to Zmluvy o úvere č. 3260058, uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným dňa 5.3.2003. Zmluva o úvere zo dňa 5.3.2003 je vzhľadom na svoju povahu a postavenie
zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho

zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. Právna
úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 pritom nemá taxatívny
charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 157/2012 zo dňa 05.02.2013).

Exekučný súd v danom prípade o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nakoniec ani
nerozhodoval, pretože pri opätovnom skúmaní zákonnosti predloženého exekučného titulu dospel k
záveru, že predložený exekučný titul, notárska zápisnica N883/2003, NZ 48371/2003 zo dňa 16.6.2003,
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a tiež bol vydaný na základe

právneho úkonu, ktorý za povinného urobila neoprávnená osoba. Preto exekučný súd s poukazom na
hospodárnosť konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval, ale exekúciu
vedenú na základe nezákonného exekučného titulu priamo zastavil. Je pochopiteľné, že nie je potrebné
rozhodovať o zmene exekútora, ak existujú okolnosti, ktoré bránia vykonaniu exekúcie a exekúciu je
potrebné zastaviť. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2010, je exekučný súd oprávnený

a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný
súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Zatiaľ čo dôvody
na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže súd urobiť nie je
v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Prvostupňový súd sa preto správne zaoberal zákonnosťou exekučného titulu, hoci už bolo
v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Keďže dospel k záveru, že predložený

exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom a tiež zistil, že uznanie
záväzku v notárskej zápisnici bolo vykonané neoprávnenou osobou, bolo namieste exekučné konanie
zastaviť a zbytočne nenavyšovať trovy exekúcie poverovaním nového exekútora. Z hľadiska procesnej
ekonómie bolo v predmetnej exekučnej veci neúčelné poverovať exekúciou nového exekútora, pretože
tento udelením poverenia môže začať vykonávať úkony, čím by sa zbytočne navyšovali trovy exekúcie.

V tomto prípade malo prednosť zastavenie exekúcie vedenej na základe nezákonného exekučného
titulu, pre ktorý ani nemalo byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie. S poukazom na konkrétne
okolnosti prípadu a tiež s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 322/2010-37 zo dňa
13.4.2011, týkajúci sa priamo súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorého žiadal oprávnený
vykonaním exekúcie v danom prípade poveriť, sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje takým

konaním, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne dôvody, a
to vykonanie potrebných úkonov zo strany súdu nevyhnutných pre rozhodnutie súdu o zmene súdneho
exekútora ako aj znovuposúdenie zákonnosti predloženého exekučného titulu. Navyše aj po podaní
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora mal a mohol pôvodný súdny exekútor pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky od povinného, na ktorú mal poverenie v záujme zachovania kontinuity konania.

Z obsahu exekučného spisu navyše nevyplýva, že by sa oprávnený akýmkoľvek spôsobom skoršieho
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora domáhal. V exekučnom spise nie sú žiadne žiadosti
oprávneného o postup v konaní, urgencie, či sťažnosti ako žalobca uvádzal nepravdivo vo svojich
písomných vyjadreniach v tomto konaní.Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V

zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre
priznanienáhradyškody.Citovanéustanoveniejeplatnéod1.1.2013.Návrhbolpodanývroku2012,súd
však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie
poverenia a začatia tohto konania. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd

opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné
súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných
všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve,
nakoľkovprípade,akbysaprieťahovdopustilsúdvyššiehostupňa,jehopostupbypreskúmavalokresný
súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov

v konaní. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov, nebola
splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupuorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci.Žalobcanepreukázal,žebyvkonaníexekučného
súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody
takýmto orgánom nie je.

Ustanovenie § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená,
že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno
preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, tu žalobcovi. V tomto prípade, vzhľadom
na vyššie uvedené, nie je splnená už prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody podľa z.
č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

Žalobcaakooprávnenývexekučnejvecivdanejlehotevydanierozhodnutiaozmenesúdnehoexekútora
nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu). Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako nepreukázal, že od doručenia žiadosti súdu o zmenu

súdneho exekútora nastali ním tvrdené skutočnosti o strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane
zákonom predpokladaný stav, resp. že by nastalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. V
postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, tento konal riadne a preto možno
konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam
je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup

orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody sa navyše žalobcovi nepodarilo
preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v predmetnej exekučnej veci

vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca svoj nárok na náhradu škody špecifikoval ako náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému v sume 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 50 eur, na administratívne spracovanie
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15 eur. Žalobca však svoje náklady spojené
so správou a udržateľnosťou pohľadávky bližšie nešpecifikoval, neuviedol koľko zamestnancov
informačného systému spravovalo pohľadávku dlžníka, aký počet pohľadávok spravoval pomocou
informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a

akú komunikáciu vyvíjal s pôvodným súdnym exekútorom, aké a kedy posielal urgencie exekučnému
súdu, keď súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým,
že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik
nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky nie jev príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Žalobca svoje tvrdenia o
vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej
škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

Žalobca na preukázanie svojho nároku na náhradu škody predložil znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa
17.1.2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý podľa neho má
byť dôkazom preukazujúcim minimálnu výšku spôsobenej škody a z ktorého vyplýva majetková škoda v
každomprípadeneskoréhorozhodovaniaozmenesúdnehoexekútoravminimálnejhodnote31,68eura.

Tento znalecký posudok však v predmetnom prípade nie je možné akceptovať ako dôkaz o výške škody,
pretoževychádzazpredpokladu,žeexekučnýsúdsadopustilnesprávnehoúradnéhopostupu.Akovšak
už bolo uvedené vyššie, v danej konkrétnej exekučnej veci takýto nesprávny úradný postup exekučného
súdu zistený nebol.

Zároveň tento znalecký posudok nemá relevanciu v danom prípade, pretože nebol vypracovaný
konkrétne v súvislosti s exekučným konaním vedeným na Okresnom súde Senica pod sp.
zn.7Er/319/2003, ale bol vypracovaný pre neurčitý okruh prípadov, vychádzajúc len z podkladov
predložených žalobcom. Znalecký posudok sa zaoberal výpočtom škody, ktorá podľa neho obsahuje
štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného

systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Zvýšené mzdové náklady žalobcu, mali
súvisieť so zvyšujúcim sa počtom pracovníkov spoločnosti, preto znalecký posudok analyzoval časovú
náročnosť činností spojených s vymáhaním pohľadávok na overovanie skutočnosti, či súd rozhodol
v exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia, vypracovanie urgencií a spracovanie sťažnosti
na postup súdu, spracovanie reakcie súdu a vypracovanie nového stanoviska, overovanie prijatia

elektronického podania žiadosti o zmenu/urgencie sťažnosti. Z obsahu exekučného spisu však vyplýva,
že v danej konkrétnej exekučnej veci žalobca vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora žiadnym
spôsobom neurgoval, nezaslal súdu sťažnosti na postup súdu, čiže nebolo potrebné vykonať ani ostatné
z vyššie uvedených činností (spracovanie reakcie súdu a vypracovanie nového stanoviska, overovanie
prijatia elektronického podania žiadosti o zmenu/urgencie sťažnosti). Pretože žalobca nezasielal súdu

žiadne urgencie a sťažnosti, nemožno považovať za relevantnú ani analýzu v znaleckom posudku
týkajúcu sa nákladov na poštovné, na telekomunikačné služby, pevnú sieť a internet, náklady na
tlač a úpravu informačného systému tlače. Ďalším nedostatkom tohto znaleckého posudku je, že sa
týka obdobia rokov 2009-2012 a nie konkrétneho časového úseku od podania návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Pokiaľ teda znalecký ústav v uvedenom

posudku dospel k záveru, že majetková ujma spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri žalobách ZE
konštantne predstavuje sumu 31,68 eura, nemožno tento záver považovať za relevantný vo vzťahu k
exekučnému konaniu vedenému na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7Er/319/2003, nakoľko posudok
žiadnym spôsobom nezohľadňuje okolnosti daného konkrétneho prípadu. V predmetnej exekučnej
veci žalobca nepodal žiadne urgencie alebo sťažnosti, čiže mu nevznikli žiadne zvýšené mzdové

náklady, náklady na tlač, na úpravu informačného systému, na telekomunikačné služby, či poštovné.
Žalobca vznik takýchto nákladov v danej konkrétnej exekučnej veci žiadnym spôsobom nezdokladoval
a nepreukázal. Z tohto znaleckého posudku v žiadnom prípade nevyplýva, že by žalobcom uvádzané
zvýšené náklady boli v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v ktorom malo podľa tvrdenia
žalobcu dôjsť k prieťahom. Tento znalecký posudok v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz príčinnej

súvislosti žalobcom tvrdených a nepreukázaných zvýšených nákladov s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, ktorý nesprávny úradný postup v konaní ani preukázaný nebol.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Vznik nemajetkovej

ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný a pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik
podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež nespresnil, v čom a ako
situácia ovplyvnila podnikateľské postupy žalobcu. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu

na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora,
s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom
neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.
Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Ak by aj žalobcovi vzniklanejaká nemajetková ujma, žalobca nepreukázal súvislosť jej vzniku s postupom Okresného súdu Senica
v exekučnej veci. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné tiež preukázať,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo zo žaloby nevyplýva, preto

žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch.

Súd však ďalej nevidel dôvod, aby sa existenciou škody, jej rozsahom a nemajetkovou ujmou viac
zaoberal, keďže mal za to, že v predmetnej veci nie je splnená základná podmienka existencie

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani splnená podmienka
existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzhľadom k tomu nie je
teda potrebné skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha. Z tohto dôvodu súd
zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky majetkovej škody,
pretože má za to, že konaním Okresného súdu Senica nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od
ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, preto nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy

za účelom preukázania materiálnej škody žalobcu. Súd sa riadil zásadou hospodárnosti konania a má
za to, že takéto dokazovanie v danej veci by bolo nadbytočné a nehospodárne.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo,

nakoľko žiadosť súdneho exekútora o zmenu exekútora bola súdu doručená dňa 22.11.2011, a preto sa
súd vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody a nemajetkovej ujmy, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho
nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že

by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.