Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200423
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415200423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, v konaní právne
zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7,
Martin, proti odporcom: 1/ Z. X., Z.. XX.XX.XXXX, X/ M. X., Z.. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. Č.. XXX,
obaja v konaní právne zastúpení Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6,
Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, v konaní o zaplatenie 4.095,18,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.488,08,- €
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 11.07.2014 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy právneho
zastúpenia vo výške 178,68,- € ich zaplatením právnej zástupkyni odporcov 1/ a 2/ Špireková & Partners
s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811 v lehote troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ od odporcov 1/ a 2/ zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy
4.095,18,- € so zmluvným úrokom 14,49 % ročne zo sumy 3.894,23,- € od 02.07.2014 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 4.095,18,- € od 11.07.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
27.04.2010 poskytol odporcovi 1/ úver vo výške 4.000,- € na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal

splatiť v 120 mesačných splátkach po 67,71,- € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc odo
dňa 15.05.2010 a odporkyňa 2/ sa v zmluve zaviazala uhradiť pohľadávku spoločne a nerozdielne s
odporcom 1/. Odporcovia však úver nesplácali a v dôsledku omeškania s platením splátok mu vznikol
nárok na zmluvnú pokutu 8 % z každej čiastky, so splnením ktorej sa odporcovia dostali do omeškania
o viac ako tridsať dní. Na základe jeho listu zo dňa 07.07.2014 sa úverový dlh stal splatným ku dňu
10.07.2014, no odporcovia svoj záväzok nesplnili.

Súd vo veci vydal dňa 08.04.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podali obaja odporcovia cestou svojej
právnej zástupkyne včas odôvodnený odpor. Namietali, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a táto
neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a
výšku, počet, termíny a súčet mesačných splátok a to tak pokiaľ ide o istinu ako aj úroky a iné poplatky.Okrem toho navrhovateľ od úverovej zmluvy odstúpil a tým došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a zanikli
práva a povinnosti zo zmluvy. Namietali tiež, že uhradili navrhovateľovi sumu 2.579,63,- €, pričom nie je
zrejmé, na základe čoho sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 4.095,18,- €.

Súd na pojednávaní dňa 14.04.2016 prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil cestou svojej právnej zástupkyne žiadajúc konať v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní následne odporca 1/ potvrdil (keď odporkyňa 2/ sa z pojednávania tiež ospravedlnila),

že v súvislosti s predmetnom úverovou zmluvou skutočne od navrhovateľa obdržal sumu 4.000,- €. Po
istom čase úver v dôsledku svojich problémov prestal splácať a následne ho navrhovateľ „bombardoval“
výzvami a telefonátmi nielen rodine a susedom, ale aj na obecný úrad, resp. do materskej školy, ktorú
navštevuje jeho syn.

Zozmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru(ktorámáformulárovúpodobu)medzinavrhovateľomako

veriteľom a odporcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru
- pôžička na čokoľvek vo výške 4.000,- € s mesačnou splátkou 67,71,- € v počte 120 splátok splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatnou dňa 15.05.2010. V zmluve sú uvedené celkové
náklady 4.125,20,- €, RPMN 17,55 % a ročná úroková sadzba 14,49 %. Uvedená je tiež priemerná
hodnota RPMN na úrovni 19,11 %. Zo zmluvy ani zo všeobecných podmienok, ktoré sú na rubovej strane

zmluvy nie je zrejmé, aká je skladba splátok 67,71,- €, tieto nie sú nijakým spôsobom rozčlenené a v
zmluve ani vo všeobecných podmienkach nie je uvedená konečná splatnosť úveru. V závere zmluvy je
obsiahnuté prehlásenie odporkyne 2/ o tom, že spoločne a nerozdielne s odporcom 1/ uhradí záväzky
zo zmluvy.

V konaní potom nebolo sporným, že v prípade účastníkmi uzavretej zmluvy sa jednalo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, čo napokon vyplýva aj zo samotného označenia tohto právneho úkonu. Ako
je zrejmé z obsahu zmluvy, zo strany navrhovateľa došlo k podpisu zmluvy dňa 10.05.2010, preto
sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme a v § 2 písm. b) definoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako
zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Navrhovateľ mal v tomto právnom vzťahu postavenie veriteľa podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona,
nakoľko poskytol spotrebiteľský úver odporcom v rámci svojho podnikania. Odporcovia 1/ a 2/ mali
postavenie spotrebiteľov podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže im ako fyzickým osobám bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 10.05.2010 stanovoval v § 4
ods. 2 písm. g), že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru. V § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákon tiež určoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade absencie týchto náležitostí v
zmluve o spotrebiteľskom úvere sa poskytnutý úver považoval podľa § 4 ods. 3 cit. zákona za bezúročný

a bez poplatkov.

Ako už bolo uvedené vyššie, tieto náležitosti zmluva neobsahuje. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na
to, že si odporcovia ako spotrebitelia mohli konečnú splatnosť úveru vypočítať sami na základe údajov
uvedených v zmluve, je treba povedať, že zákonodarca stanovil náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.) práve preto, aby spotrebiteľ ako slabšia strana právneho
vzťahu si nemusel základné parametre úveru dovodzovať zo zmluvných ustanovení v drvivej väčšine
koncipovaných veriteľom (ktorý má ako aj v prejednávanom prípade súčasne postavenie dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zorientovaného vzhľadom na svoje profesijné zameranie
v úverovej problematike. Súd sa pritom nestretol vo svojej činnosti ani s jediným prípadom, že by

práve dlžník spotrebiteľ koncipoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto bolo na navrhovateľovi, aby
v zmluve uviedol úplne jednoduchý údaj o tom, ktorý deň je dňom konečnej splatnosti úveru a pokiaľ tak
neurobil, táto skutočnosť nemôže ísť na vrub odporcov ako spotrebiteľov. Už len ad absurdum možno
uviesť, že prijmúc takúto argumentáciu navrhovateľa by si odporcovia mohli podľa parametrov úveruvypočítať sami aj RPMN, či zistiť si priemernú hodnotu RPMN v prípade ich absencie v zmluve, pričom
právna úprava náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. bola
zameraná práve na to, aby všetky relevantné údaje vzťahujúce sa na úver spotrebiteľ našiel v zmluvnom

texte a nemusel sa len domnievať, či pátrať, aký úver a za akých podmienok si to vlastne zobral.

Takisto účastníkmi uzavretá zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 67,71 € bez
podrobnejšej špecifikácie, čo vlastne zahŕňa. I keď zo zmluvy je zistiteľné, že 6,99 % zo splátky tvorí
poistenie (aj to dojednané takým spôsobom, že odporcovia v podstate nemali na výber, či takýto produkt

chcúalebonie,lebovzmluvesúuvedenétrivariantyvoliteľnéhopoistenia,noabsentujenajpodstatnejšia
- možnosť jeho odmietnutia), nemožno už zo zmluvy zistiť podrobnejšiu štruktúru splátky. Platí to najmä
vo väzbe na zmluvné ustanovenie o tom, že súčasťou mesačnej splátky je mesačný poplatok za správu
úveru. Jeho výška nie je nikde uvedená (aspoň súd ju nikde v rámci drobným písmom písaného
zmluvnéhotextunenašiel)atakistonikdevzmluveniejepotomuvedené,akáčasťsplátkypotomvlastne
tvorí úhradu na istinu a na úroky. Zneniu ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. nezodpovedá len

uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie
má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a prípadne výšku splátky iných
poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými
produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými
slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného

textu zakotviť veriteľ, pokiaľ zmluvu o spotrebiteľskom úvere pripravoval.

Pre úplnosť ešte súd uvádza, že navrhovateľ predložil sadzobník poplatkov, v ktorom sa nachádza
poplatok za správu úveru vo výške 1,66 € mesačne, no tento údaj mal byť obsiahnutý v samotnej
zmluve a nie v inej listine, ktorú odporcovia nepodpísali, lebo je neakceptovateľnou (a tým praktikou,

ktorá nemôže požívať právnu ochranu) snaha navrhovateľa obchádzať spotrebiteľským predpisom
jasne vyžadovaný údaj spotrebiteľskej zmluvy jeho uvedením v inej listine nadväzujúcej nie priamo
na zmluvu ale na všeobecné obchodné podmienky, ktorých prioritným významom je doplnenie/
spresnenie určitých menej podstatných zložiek zmluvy. Možno pritom povedať, že už len samotný
odkaz na obchodné podmienky (či rôzne prílohy, sadzobníky, príklady atď.) vnáša do procesu

rozhodovania spotrebiteľa nežiaduci prvok neurčitosti (resp. nevedomosti), ktorého odstránenie je
primárnym zámerom spotrebiteľskej ochrany.

Z uvedených dôvodov súd preto dospel k záveru, že odporcom poskytnutý úver je podľa § 4 ods. 3
cit. zákona bezúročný a bezpoplatkov. Pokiaľ odporcovia cestou právnej zástupkyne potom uznali na

pojednávaní, že navrhovateľovi z úveru vrátili len ním uvedenú sumu 2.511,92,- € (a nie ako pôvodne
uvádzali, že to bolo 2.579,63,- €), sú navrhovateľovi dlžní ešte rozdiel z poskytnutej sumy 4.000,- €,
t.j. 1.488,08 €. Súd preto zamietol ako nedôvodný návrh vo zvyšku ohľadne žalovanej istiny, úrokov a
poplatkov za poistné a za uplatnenie pohľadávky. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, i keď ju v žalobnom
návrhu navrhovateľ uvádzal, jej zaplatenia sa v konaní nedomáhal (viď špecifikácia žalovanej sumy na

č.l. 33 spisu v rámci podania zo dňa 01.10.2015), preto táto otázka bola v konaní bezpredmetnou.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
(ďalej len „nariadenie“). Ust. § 10c nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol do 01.02.2013 tak

sa výška úroku z omeškania spravuje predchádzajúcou právnou úpravou účinnou do 01.02.2013 a §
3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 01.02.2013 určoval, že výška úroku z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia než základná úroková sadzba ECB.

Odporcovia 1/ a 2/ sa so zaplatením úveru dostali do omeškania dňom nasledujúcim potom ako

odporcovi 1/ bola zaslaná výzva - list navrhovateľa datovaný dňom 07.07.2014 označený ako výpoveď
zo zmluvy, v ktorom ich žiadal, aby uhradili nesplatenú časť úveru. List odporca 1/ ako aj sám potvrdil
pred súdom prevzal dňa 10.07.2014, pričom týmto listom navrhovateľ v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na čl. III. bod 6 všeobecných podmienok nachádzajúcich sa na rubovej strane
zmluvy požiadal o splatenie celého zvyšku úveru v dôsledku jeho nesplácania. Odo dňa 11.07.2014 má

navrhovateľ právo na úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu
11.07.2014 vo výške 0,15 % ročne plus 8 percentuálnych bodov).Záverom ešte súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že uvedeným listom zo dňa
07.07.2014 úverovú zmluvu vypovedal, ani v zmluve ani vo všeobecných podmienkach sa nenachádza
dojednanie o tom, že by mohol zmluvu vypovedať v prípade omeškania so splácaním splátok, pričom

vypovedať možno len zmluvu za splnenie podmienok určených v § 582 Občianskeho zákonníka. V
článku III. bod 6 všeobecných podmienok sa nachádza len ustanovenie o tom, že v prípade omeškania
so splátkou o dobu dlhšiu ako tri mesiace môže navrhovateľ od zmluvy odstúpiť a žiadať splatenie
celej dlžnej sumy. Pokiaľ by potom súd vyhodnotil tento právny úkon nie z formálneho hľadiska (teda
nevychádzajúc len z jeho označenia ako výpoveď), ale ako odstúpenie od zmluvy, tak potom podľa § 48

ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§457Občianskehozákonníkabydošlokzrušeniupredmetnej
úverovej zmluvy od počiatku a účastníci by si mali vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Potom záver by bol
rovnaký, že pokiaľ odporcovia dostali sumu 4.000,- € a vrátili len 2.511,92,- €, tak by boli povinní vrátiť
opätovne len súdom priznaný rozdiel 1.488,08 € a nie viac.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na

čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Navrhovateľ bol úspešný v sume 1.488,08 €, odporcovia
v sume 2.607,10 € (žalovaná suma 4.095,18 € mínus úspech navrhovateľa v sume 1.488,08 €). Čistý
úspech odporcov potom v percentuálnom vyjadrení predstavuje 28 % (po zaokrúhlení úspech odporcov
64 % zo žalovanej sumy mínus úspech navrhovateľa 36 %). Náhradu trov právneho zastúpenia súd
priznal za štyri účelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu 151,05 € podľa

§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov): 1. príprava
a prevzatie zastúpenia dňa 27.04.2015, 2. vypracovanie odporu zo dňa 30.04.2015 proti platobnému
rozkazu, 3. ďalšia porada s klientom zo dňa 05.04.2016 (ktorá bola účelná vzhľadom na špecifikáciu
žalovaných nárokov podaním navrhovateľa zo dňa 01.10.2015), 4. zastupovanie na pojednávaní dňa
14.04.2016, čo je spolu 604,20 € plus 2 x režijný paušál 8,39 € a plus 2 x režijný paušál 8,58 €, čo

spolu na trovách právneho zastúpenia je 638,14 €. Z tejto sumy 28 % potom predstavuje čiastku 178,68
€, ktorú je navrhovateľ povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnej
zástupkyni odporcov 1/ a 2/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.