Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Ulacká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/43/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213043
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1510213043.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Z. K.,
narodený XX.X.XXXX, bytom G. 7, V., zastúpený advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o.,
Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti odporcovi: E. X., narodený XX.X.XXXX, bytom I. chodník XX/X,
V., zastúpený advokátkou Mgr. Hanou Horňákovou, Fibichova 13, Bratislava, o zaplatenie 20.000 eur s
príslušenstvom a odmenou 66,67 eur zo zmenky, takto
r o z h o d o l :
Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 24.3.2011 sa ponecháva v platnosti.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré
nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, a to trovy právneho zastúpenia 3.747,14 eur
a iné trovy konania 500 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 24.3.2011, bol
odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 20.000 eur s úrokom 6% ročne z nej
od 2.4.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 66,67 eur a náhradu trov konania 2.101,20 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietal
nedobromyseľnosť navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky, k prevodu zmenky podľa neho došlo s
úmyslom zmariť mu možnosť uplatniť kauzálne námietky a tým ho poškodiť. Prvý majiteľ zmenky a
navrhovateľ sú spoločníkmi v spoločnosti fluid zone s.r.o. v konkurze, oboch zastupuje ten istý právny
zástupca, ktorý určite mal vedomosť o následkoch prevodu zmenky a pravdepodobne tieto informácie
odovzdal svojim klientom. Poprel existenciu záväzku zo zmenky, lebo s prvým majiteľom zmenky nebol
v žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal zmenku
vystaviť. Originál zmenky mu nebol doteraz predložený na platenie, veriteľ preto ani nemohol očakávať
zaplatenie zmenky v deň splatnosti a nemôže požadovať úrok od splatnosti, keď minimálne do doručenia
zmenkového platobného rozkazu nemohol byť v omeškaní. Nakoniec namietol, že podpis na zmenke nie
je jeho podpisom, nie je si vedomý, že by zmenku podpísal, ide o podpis napodobený alebo sfalšovaný,
a keďže na zmenke chýba podpis vystaviteľa, je zmenka neplatná.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm XX/XXXX.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal na abstraktný charakter
zmenky, pre ktorý sa hospodárska kauza vzniku zmenkovej obligácie pri uplatňovaní práv zo zmenky
nepovažujezaurčujúcu,majiteľzmenkynárokpreukazujelenzmenkovoulistinou.Zaúčelovépovažoval
tvrdenie odporcu o nedobromyseľnosti pri nadobúdaní zmenky, samotná skutočnosť, že remitent,
indosatár a zmenkový dlžník sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti fluid zone s.r.o. v konkurze, nemôže
znamenať, ani preukazovať vedomé konanie na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky. Tvrdenie
odporcu, že s prvým majiteľom zmenky nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu a nič mu nedlží,
nie je podľa judikatúry námietkou, ktorá by dlžníka zbavila jeho povinnosti zmenku zaplatiť, relevantnouby mohla byť len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky. Nakoniec
upozornil na to, že odporca namieta jednak absolútnu neplatnosť zmenky a jednak vzniesol kauzálne
námietky, čo je podľa konzistentnej judikatúry neprípustné, takéto námietky sa považujú za námietku
popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(OSP) nariadil pojednávanie. Po dokazovaní vykonanom výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise a znaleckým dokazovaním o pravosti podpisu odporcu na zmenke, súd
rozsudkom č. k. XCbZm XX/XX-XXX zo 4.2.2013 ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti,
odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi nahradiť trovy námietkového konania 500 eur a štátu náhradu trov
nepriznal.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XCoZm/XX/XXXX-XXX z 12.3.2014
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu.
Vzhľadom na to, že v prejednávacej veci došlo k prevodu zmenky, považoval za rozhodujúce v zmysle
čl. I. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. preukázanie nedobromyseľnosti navrhovateľa pri jej nadobúdaní.
Dobromyseľnosťsúdprvéhostupňahodnotilsozreteľomna presvedčenienavrhovateľa,žeodporcamal
vočiprvémumajiteľovizmenkyDr.M.záväzky,ktorénesplnil,avystavilvjehoprospechviacerozmeniek.
Preto na objasnenie okolností majúcich význam pre záver možnej nedobromyseľnosti navrhovateľa
pri nadobúdaní zmenky je potrebné vypočuť odporcom navrhovaného svedka Dr. M.. Naproti tomu sa
odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a navrhovateľa pokiaľ ide o úrok 6% ročne.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je podľa §
226 OSP súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V ďalšom konaní súd dokazovanie vykonal opätovným výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise a vypočul svedka Dr. G. M.. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali, odporca
o vykonanie dôkazu jeho výpoveďou neprejavil záujem.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 14.6.2005, súd zistil, že sa jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť
Dr. G. M. dňa 1.4.2009 v Bratislave, P. XX/A, zmenkovú sumu 20.000 eur. Ako vystaviteľ je označený
odporca a pri jeho mene sa nachádza autografný podpis.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube je zapísaný indosament
na rad navrhovateľa, čím navrhovateľ preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1
zmenkového zákona).
Námietka neplatnosti zmenky pre absenciu podpisu vystaviteľa ako podstatnej náležitosti zmenky, je
nedôvodná. Zmenka podpis vystaviteľa obsahuje, preto by z formálneho hľadiska platnou ostala aj
vtedy, ak by sa odporcovi podarilo preukázať, že pisateľom podpisu nie je on. V takom prípade by ho
však zmenka v zmysle čl. I. § 7 zmenkového zákona nezaväzovala. Znaleckým posudkom
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 272/2012 zo dňa 4.10.2012, bola námietka
nepravého podpisu odporcu na zmenke vyvrátená.
Nedôvodnosť námietky popierajúcej právo navrhovateľa na zaplatenie úroku šesť percent odo dňa
splatnosti zmenky, ktoré vyplýva z čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. zmenkového zákona, skonštatoval aj odvolací
súd v zrušujúcom uznesení. Povinnosť platiť úrok vzniká v prípade, ak zmenka nebola pri splatnosti
zaplatená. Ide o zákonný úrok, ktorý nemá povahu úroku z omeškania. Navrhovateľ vo vyjadrení k
odvolaniu poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej sa pri preukázanom nepredložení zmenky na platenie
mohol dlžník vyhnúť povinnosti úrok platiť, ak by zmenku zaplatil po tak kvalifikovanej výzve, akou bolo
doručenie zmenkového platobného rozkazu.
Nakoniec odporca namietol, že zmenka nemá žiadnu kauzu, lebo s prvým majiteľom zmenky Dr. M.
nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal
zmenku vystaviť.
Táto kauzálna námietka by bola podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona prípustná, ak by odporca
preukázal, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho škodu ako dlžníka.
V zmysle ustálenej judikatúry sa o vedomé konanie na škodu dlžníka jedná najmä vtedy, ak indosatár
pri nadobúdaní zmenky má vedomosť o tom, aké kauzálne námietky by mohol dlžník uplatniť, t.j. pozná
obsah kauzálneho vzťahu a vie, aké konkrétne námietky prichádzajú do úvahy.
Odporca tvrdil, že zmenka nemá žiadnu kauzu, neexistuje dôvod, pre ktorý ju vystavil. Navrhovateľ by
preto konal vedome na škodu odporcu, ak by pri nadobúdaní zmenky vedel, že ide o tzv. planú zmenku
a že by sa odporca, nebyť indosácie, mohol námietkou nedostatku kauzy úspešne brániť proti povinnosti
zmenku remitentovi zaplatiť.Navrhovateľ uviedol, že spoločníkmi obchodnej spoločnosti fluid zone s.r.o. nebol len on a Dr. M., ale aj
odporca, ktorý mal majoritný podiel. Odporca mal záväzky voči spoločnosti, ktoré si neplnil a vystavil
viacero zmeniek. Pri nadobúdaní zmenky navrhovateľ vychádzal z presvedčenia, že odporca mal voči
Dr. M. záväzky, zabezpečené zmenkami v prospech Dr. M., ktoré nezaplatil.
Svedok Dr. G. M. uviedol, že navrhovateľovi, odporcovi a ďalším trom osobám predal obchodné podiely
v obchodnej spoločnosti, ktorú vlastnil (fluid zone s.r.o.). Na zaplatenie odplaty za prevod obchodného
podielu bol dohodnutý splátkový kalendár, splátky mali byť platené štvrťročne a ku každej splátke
bola vystavená zmenka s konkrétnym dňom splatnosti. Konateľom spoločnosti sa stal odporca, ktorý
mu odovzdával peniaze aj za ostatných spoločníkov, po vyplatení splátky vrátil vystaviteľovi originál
príslušnej zmenky a vrátenie si vyznačil na kópii. Po dohode s odporcom sa v deň splatnosti žalovanej
zmenky dostavil do sídla spoločnosti, odporca neprišiel, telefonicky sa ho preto pýtal, ako to bude s
platením, odporca telefonicky požiadal navrhovateľa, aby zmenku zaňho vyplatil, s tým, že odporca v
krátkomčasepeniazenavrhovateľovivráti.Navrhovateľpretoišieldobanky,vybralpeniazeazaodporcu
mu zmenku v hotovosti zaplatil. Originál zmenky vydal navrhovateľovi a zaplatenie si vyznačil na svojej
kópii. Keď sa asi po polroku dozvedel, že odporca peniaze navrhovateľovi nevrátil, prepísal zmenku
rubopisom na navrhovateľa. Zmenky, včítane žalovanej, odporca vystavil v súvislosti s prevodom
obchodného podielu ako zabezpečenie.
Z opätovnej výpovede navrhovateľa súd zistil, že Dr. M. pôvodne predal obchodné podiely v spoločnosti
fluid zone s.r.o. len dvom spoločníkom, odporcovi a E. M.. Podiel E. M. bol neskôr rozdelený medzi
minoritných spoločníkov. Navrhovateľ sa spoločníkom stal až neskôr, do spoločnosti ho prizval odporca
s tým, že bude mať podiel 10%. Až dodatočne zistil, že bude musieť obchodný podiel splatiť zmenkami.
Podiel kupoval od Dr. M. a svoje záväzky už splnil. Od odporcu vie, že všetci spoločníci nadobúdali
obchodné podiely s rovnakými podmienkami.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že v súvislosti so žalovanou zmenkou sa ho odporca pýtal, či mu nemôže
požičať peniaze na jej zaplatenie, s prísľubom, že mu peniaze vráti do pol roka. V deň splatnosti zmenky
odporca nebol vo fluid zone s.r.o., keď si Dr. M. prišiel pre peniaze. Odporcovi telefonicky volal, čo má
robiť a odporca ho požiadal, aby zaňho Dr. M. zmenku zaplatil. To aj spravil a Dr. M. mu po zaplatení
vydal zmenku. Zmenku naňho Dr. M. prepísal po tom, čo mu odporca peniaze nevrátil.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že odporca sa stal spoločníkom a konateľom spoločnosti fluid
zone s.r.o. dňa 6.9.2005, dovtedy bol jediným spoločníkom a konateľom Dr. G. M.. Je preto zrejmé, že
odporca obchodný podiel nadobudol od Dr. M..
V obchodnom registri je pod rubrikou „Ďalšie právne skutočnosti“, uvedené rozhodnutie jediného
spoločníka zo dňa 14.6.2005, funkcia konateľa Dr. G. M. od 4.3.2002 do 14.6.2005 a zápisnica z
mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 12.8.2005 (súhlas so zriadením záložného práva na
obchodné podiely spoločníkov).
Vykonané dôkazy súd hodnotil podľa zásad uvedených v § 132 OSP. Z jednotlivých dôkazov, ani z ich
vzájomnej súvislosti nevyplýva, že by navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu
odporcu, nepreukázalo sa ani tvrdenie odporcu, že nebol s Dr. M. v žiadnom záväzkovom vzťahu, nič
mu nedlžil a nemal preto ani dôvod zmenku vystaviť. Skutočnosť, že Dr. M. predal odporcovi obchodný
podiel v spoločnosti fluid zone s.r.o., bola preukázaná nie len výpoveďami svedka a navrhovateľa, ale
aj výpisom z obchodného registra. Z tých istých dôkazov vyplynula tiež súvislosť žalovanej zmenky
s prevodom obchodného podielu na odporcu. Zmenka bola vystavená 14.6.2005, Dr. M. mal len do
tohtodňavykonávaťfunkciukonateľa,ahocivalnézhromaždenieodsúhlasilozriadeniezáložnéhopráva
na obchodné podiely spoločníkov až 12.8.2005 a tieto právne skutočnosti boli v obchodnom registri
zapísané až 6.9.2005, je zrejmé, že odporca pri nadobudnutí obchodného podielu odplatu za prevod
Dr. M. nezaplatil.
Odporca pravdivosť svedeckej výpovede, ani výpovede navrhovateľa, nespochybnil. Neuviedol žiadne
skutočnosti,nepredložildôkazyaaninenavrholvykonaťinédôkazy,ktorýmibysapreukázalo,žeodplatu
za prevod obchodného podielu buď Dr. M. zaplatil, resp. že sa splátky nemali platiť zmenkami (k čomu
by postačovalo predložiť zmluvu o predaji obchodného podielu, ktorú s Dr. M. uzavrel).
Na výpoveď svedka odporca reagoval len novými námietkami. Keďže podľa svedka bola zmenka pri
splatnosti už zaplatená, mal odporca za to, že zmenkový záväzok zanikol. Zmenku platil navrhovateľ,
nie však vo svojom mene, ale týmto spôsobom mu poskytol pôžičku. Ich vzájomný vzťah, vyplývajúci
z pôžičky, už so zmenkou nesúvisí. Zmenka bola indosovaná až pol roka po tom, čo záväzok z nej
splnením zanikol.
Odporca bol podľa § 175 ods. 1 OSP povinný v námietkach uviesť všetko, čo proti zmenkovému
platobnému rozkazu namieta. Konanie sa riadi koncentračnou zásadou, vyplývajúcou z ustanoveniaprvej vety § 175 ods. 4OSP, v dôsledku čoho nie je možné na námietky uplatnené po uplynutí troch dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu prihliadať.
Odporca sa proti povinnosti zmenku zaplatiť vo včasných námietkach nebránil tým, že zmenku pri
splatnosti zaplatil, čím záväzok zanikol, práve naopak, tvrdil, že s remitentom nebol v žiadnom
záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal zmenku vystaviť.
Dodatočné tvrdenie nie je možné považovať za spresnenie včasných námietok (ani pod námietku, že
remitentovi nikdy nič nedlžil, nie je možné subsumovať skutkové tvrdenie, že zmenku zaplatil). Ide o
úplne novú námietku, na ktorú nemožno prihliadať.
Z koncentračnej zásady zákon nepozná výnimky. Na námietku by preto súd nemohol prihliadať ani
vtedy,ak bysaodporcaskutočneozaplatenízmenkydozvedelažzvýpovedesvedka.Odporcanevyužil
možnosť, ktorá vyplýva z § 58 ods. 1 OSP, a keďže je v súdnom konaní zastúpený advokátkou, nemal
súd povinnosť poučiť ho o tomto procesnom práve (§ 5 ods. 2 OSP). Treba však uviesť, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by zaplatenie zmenky pri splatnosti bolo pre odporcu novou skutočnosťou.
Svedok Dr. M., ktorého výpovede sa odporca v otázke zániku záväzku dovoláva, uviedol, že to bol práve
odporca, ktorý prišiel s riešením, aby navrhovateľ zaňho zmenku vyplatil.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by, z dôvodov uvedených
v námietkach, tento nesporný záväzok odporcu celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal
zmenkový platobný rozkaz v platnosti..
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli zložením preddavku 500 eur na znalečné,
ktorý bol v celosti spotrebovaný, a právnym zastúpením 3.747,14 eur.
Právny zástupca navrhovateľa trovy vyčíslil za 10 úkonov právnej služby: príprava a prevzatie právneho
zastúpenia z roku 2011, písomné vyjadrenie zo 4.8.2011 k námietkam, písomné vyjadrenie zo 6.11.2012
ku znaleckému posudku, písomné vyjadrenie z 11.4.2013 k odvolaniu vo veci samej a zastupovanie
na pojednávaniach konaných 30.8.2011, 24.10.2011, 13.12.2011, 4.2.2013, 13.10.2014 a 8.12.2014. O
náhrade trov za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia už bolo rozhodnuté v zmenkovom platobnom
rozkaze, preto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za 9 úkonov právnej služby. Z tarifnej
hodnoty veci 20.000 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby 370,14 eur. Za 8 úkon patrí odmena vo výške základnej sadzby, za účasť
na pojednávaní 30.8.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, len v jednej štvrtine. Paušálna
náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) je za 4 úkony z roku 2011 po 7,41 eur, za úkon z roku 2012
vo výške 7,63 eur, za 2 úkony z roku 2013 po 7,81 eur a za dva úkony z roku 2014 po 8,04 eur. Súčet
odmeny a paušálnej náhrady, spolu 3.122,62 eur, sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu
624,52 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatí odporca
náhradu trov konania navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu, ktorý vo vyčíslení trov na tento
účel označil účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov zaplatil znalečné 615,19 eur, nekryté preddavkom. Štát
má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 ods.
1 OSP). Odporcovi bolo priznané oslobodenie od poplatkov, dôvod oslobodenie mu odňať, ako žiadal
navrhovateľ, súd nezistil. Keďže podľa výsledkov konania navrhovateľ nemá povinnosť štátu trovy
nahradiť, rozhodol súd tak, že sa štátu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.