Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215204437
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215204437.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO 36865141, proti povinnej: L. K., bytom F.X/X, L. nad L., o vymoženie 401 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 14. decembra 2015, č. k. 4Er/948/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 01.10.2015 doručenú súdu dňa 16.11.2015 vo veci vedenej exekútorským
úradom pod EX 43154/15. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie sp. zn. SR
19312/14 zo dňa 01.06.2015 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, ktorý podľa vyznačenej
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2015 a vykonateľnosť dňa
30.07.2015. Súd prvého stupňa konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 24.09.2013 zmluvu o
úvere.Tohoistéhodňa,t.j.dňa24.09.2013,uzavrelioprávnenýapovinnýrozhodcovskúzmluvu.Zmluva
o úvere, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva,

že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Prvostupňový
súd s poukazom na ustanovenie § 243d ods. 1, 2 a § 44 ods. 3 Exekučného poriadku preskúmal súlad
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a rozhodcovské
rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore so zákonom č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Preskúmal, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané
rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov

oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Zistil, že
rozhodca JUDr. Michal Rašla, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 19312/14 zo dňa
01.06.2015, nie je vedený v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (ktorý
vedie webový portál Ministerstva spravodlivosti SR) a Stály rozhodcovský súd zriadený Združením
arbitráže a mediácie v zmysle § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je

oprávnený na základe rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, ktorá odkazuje na stály
rozhodcovský súd zriadený pred 31.12.2014 jednotlivými členmi záujmového združenia právnických
osôb Združenie arbitráže a mediácie, rozhodovať len nespotrebiteľské spory. Z uvedených dôvodov,
použijúc interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v
prospech spotrebiteľa), súd prvého stupňa v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku s poukazom na
zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre nesplnenie podmienky predpísanej v § 4 ods. 1 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom tvrdí, že právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný

skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich
vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je toho
názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd prvého

stupňa v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak
v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Táto
požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde
konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského

konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Poukázal na nález ÚS SR ÚS 5/2000 pod č.
18/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa § 40 cit.
právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci
námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
so štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci
súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Dňa 22.02.2016 bolo súdu prvého stupňa doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
OSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutiespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná zmluva
o úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 24.09.2013, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že
medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinná
je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by

povinná pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V zmluve o úvere je síce povinná označená ako dlžník aj ako fyzická osoba, ale aj ako
fyzická osoba - podnikateľ, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu,
má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
práve nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd
prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie sp. zn. SR 19312/14 zo dňa
01.06.2015 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2015 a vykonateľnosť dňa 30.07.2015.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne postupoval podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a skúmal aj to, či vyššie
uvedené rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal

povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Súd prvého stupňa správne zistil, že rozhodca JUDr. Michal
Rašla nie je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom
Ministerstvom spravodlivosti SR a zároveň Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a
mediácie v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal povolenie rozhodovať spotrebiteľské
spory.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku), a preto odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 243f ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých
do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods.

4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

Vzhľadom na skutočnosť, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo už rozhodnuté
súdom prvého stupňa, odvolací súd v zmysle § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na argumenty
oprávneného uvedené v doplnení návrhu zo dňa 21.01.2016 neprihliadal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.