Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201812
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712201812.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: W. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G..A..Š. XXXX/XX, XXX XX Č., zast.: Mgr. Adriana Sojková, advokátka, Námestie
matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, proti žalovaným: 1. W. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX/X, XXX XX R. a 2. Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX R.É., obidvaja zastúpení:
advokátska kancelária Okenica Šula & Co., s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.194,68 € a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti vedených na Katastrálnom úrade Trnava,
Správa katastra Skalica, zapísané na LV č. XXX, k.ú. R., a to: rodinný dom s.č. XXX, postavený na
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 436 m2, parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 105 m2 a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že
dňa 1.6.2011 ako kupujúci uzatvoril s G. R. ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
odplatný prevod vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Na úhradu kúpnej ceny navrhovateľ čerpal
hypotekárny úver vo výške 42.000 €, ktorý je zabezpečený právom k nehnuteľnostiam, zriadený v
prospech hypotekárnej banky. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol Správou katastra
Skalica povolený pod V XXXX/XXXX dňa 10.11.2011, ktorým dňom sa žalobca stal výlučným vlastníkom
nehnuteľností. Napriek viacerým výzvam žalobcu žalovaní nehnuteľnosti neopustili.

Dňa 14.3.2013 prvostupňový súd vo veci rozhodol, kedy žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť
vypratať nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Skalica, k.ú. R. a to
rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X, parc. reg. C číslo XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 436 m2, parc. reg C číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 105m2
a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaných povinnosťou nahradiť trovy konania
žalobcovi.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podali žalovaní prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie. Odvolací súd uznesením sp. zn. 24Co/308/2013-127 zo dňa 5.11.2013 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že vo
veci samej je nevyhnutné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam a to ako otázkou predbežnou v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. a dôsledne sa vysporiadať
s argumentáciou odporcov, spochybňujúcich platnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli s G. R., čím je

spochybnená platnosť aj následnej kúpnej zmluvy medzi G. R. a navrhovateľom, keď odporcovia
opakovane uvádzali, že nemali záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, mali za to, že nehnuteľnosti prevádzajú
za účelom zabezpečenia splatenia pôžičky. Ak by bola neplatná kúpna zmluva zo dňa 21.9.2010 medzi
odporcami ako predávajúcimi a G.A. R. ako kupujúcou, bola by v dôsledku uplatnenia zásady nemo
plus iuris neplatná aj kúpna zmluva uzatvorená medzi G. R. a navrhovateľom, pričom túto otázku
musí súd prvého stupňa posúdiť ako predbežnú. Podľa odporcov kúpna zmluva medzi odporcami ako
predávajúcimi a G. R. ako kupujúcou je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti odporcov ako
predávajúcich podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, ich vôľou nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy ale zmluvy
za účelom zabezpečenia záväzku zo zmluvy o pôžičke peňazí, je tiež neplatná pre rozpor so zákonom
a jeho obchádzanie podľa § 39 Obč. zákonníka. Uložil súdu prvého stupňa povinnosť zodpovedať
všetky relevantné právne otázky, v prípade potreby doplniť dokazovanie, výsledky dokazovania riadne
vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne
rozhodnúť a náležite odôvodniť.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Nakoľko je súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie v danej veci, a to výsluchom účastníkov,
kúpnou zmluvou zo dňa 20.9.2010, Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXX,
písomným vyjadrením G. L., rod. R. a zistil tento skutkový stav veci:

Kúpnou zmluvou zo dňa 20.9.2010 previedli predávajúci W. Č. a Y. Č. ( žalovaní ), na kupujúcu G.
R. nehnuteľnosti uvedenú v čl. II. zmluvy, a to parcelu CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 436 m2, parcelu CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2 a rodinný
dom s.č. XXX postavený na parcele CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2.
V čl. III. bod 1. Kúpnej zmluvy bolo určené, že kupujúci kupuje predmetné nehnuteľnosti v celosti,
do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 35.000 €. Podľa bodu 3. kupujúci zaplatil
predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti, pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci
zároveň svojimi podpismi potvrdzujú. Kúpna zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná, pričom
podpisy predávajúcich boli úradne overené. Rozhodnutím Správy katastra Skalica zo dňa 22.9.2010 bol
povolený vklad vlastníckeho práva pod číslom V 1628/10 v prospech kupujúcej G. R..

Kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2011 uzavretou medzi predávajúcou G. R. a kupujúcim W. M. došlo k predaju
vyššie uvedených nehnuteľností. Podľa čl. III. bod 2. kupujúci kupuje predmetné nehnuteľnosti v celosti,
do svojho výlučného vlastníctva, za dohodnutú kúpnu cenu 42.000 €.

Zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. G. C. dňa 29.10.2010, ktorého
úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu rodinného domu č. XXX s prísl. postaveného na parc. č. KN
XXXX/X a pozemkov parc. č. KN XXXX/X a KN XXXX/X v k.ú. R., obec R. súd zistil, že všeobecná
hodnota nehnuteľností bola stanovená cenou 65.600 €.

Podľa výpisu z LV č. XXX pre obec R., k.ú. R. vlastníkom nehnuteľností, parc. č. XXXX/X, XXXX/X a
rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X je W. M. ( žalobca ), titulom nadobudnutia
je kúpna zmluva V XXXX/XX.

G. L., rod. R., v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.5.2014 uviedla, že v koncom leta 2010
mala k dispozícii financie, ktoré chcela investovať do kúpy nehnuteľnosti, za cenu približne 40.000 €.
Dozvedela sa o dome na predaj v R., pričom predaj domu sprostredkovala pani L. z Piešťan. Bolo jej
povedané, že vlastníci domu majú finančné problémy a potrebujú splatiť pôžičky. Dom aj s pozemkom sa
predávala za 35.000 €, známi jej poradili, že je to dobrá kúpa. Vedela, že predávajúci v dome ešte bývajú,
čo pre ňu nebolo prekážkou, lebo dom na bývanie nepotrebovala. Predpokladala, že sa s predávajúci
dohodne na nájomnom a jej sa vrátia peniaze, ktoré do kúpy investovala. Poslala preto štyri podpísané
zmluvy a 35.000 € pani L. po svojom rodinnom známom K. G., ktorý ju poznal a odporučil ju na ňu. Pani
L. mala za ňu vybaviť všetky formálne záležitosti, hlavne vyplatiť dlhy Č., aby si nekupovala zadlžený
dom. Kúpnu cenu zaplatila. Následne jej pán G. priniesol naspäť kúpnu zmluvu podpísanú žalovanými
a doklad o tom, že to bolo podaná na kataster. Neskôr jej prišiel list vlastníctva na jej meno. Po nejakom
čase sa jej skomplikovala rodinná situácia a preto sa rozhodla, že dom predá. Pán G. našiel kupca, pána

M. ako záujemcu o kúpu, s ktorým bola dohodnutá kúpna cena 42.000 €. Dom si kupoval jeho 20 ročný
syn, ktorý vtedy pracoval v zahraničí a na dom si zobral pôžičku. V dome v tom čase bývali žalovaní,
na čo bol pán M. upozornený a nevadilo mu to. Jej neskôr prišli peniaze z banky a viac sa už o vec
nezaujímala. Narodilo sa jej dieťa, presťahovala sa do rakúska. Na výzvu G. L., rod. R. súdu oznámila,
že nepozná adresu bydliska pani L., vie len, že pochádza z Piešťan.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že od spoločnosti I. si požičali 15.000 €, ktoré mali vrátiť do 3 mesiacov.
Nepodarilo sa im zabezpečiť peniaze, preto zatelefonovali spolu s manželkou do spoločnosti I., kde ich
pán E. odporučil na pani L.Ú.. Pani L. im povedala, že im môže zabezpečiť úver, avšak musia ručiť ich
rodinným domom, ktorý bude na nich následne prevedený. Pani L. mu telefonovala do práce s tým,
že má pripravené kúpne zmluvy a aby ich prišiel podpísať. Cez obedňajšiu prestávku išiel s pani L. a
jej spoločníkom na Obecný úrad v Q., kde ich podpísal. Zmluvu si predtým prečítal, ale pamätá si len
zmluvné strany a kúpnu cenu. Všimol si, že kúpna cena je uvedená 35.000 €, pričom dlh, ktorý sa mal
uhradiť bol vo výške 15.000 €. Pani L. mu povedala, že kúpna cena nie je podstatná, pretože keď sa
vybaví úver, tak sa im nehnuteľnosť vráti. Kúpnu zmluvu neobdržal s tým, že ju poskytnú jeho manželke.
Mali zlú finančnú situáciu, preto im nezostávala nič iné, len pani L. dôverovať. Po podpise kúpnej zmluvy
sa pani L. odmlčala. Asi po polroku mu pani L. povedala, že sa jej úver nepodarilo vybaviť, je potrebné,
aby si zabezpečil ručiteľa a požiadal zamestnávateľa, aby mu potvrdil vyšší zárobok. Dlh, ktorý mali u
spoločnosti I. za nich uhradil šéf pani L., ďalší dlh v Poštovej banke nebol vyrovnaný, pôžičku spláca
doposiaľ.

Žalovaná v 2. rade pred súdom uviedla, že mali spolu s mužom od spoločnosti I. poskytnutú pôžičku v
sume 15.000 €. Pôžičku mali splatiť v lehote troch mesiacov celkom v sume 17.000 €. Predpokladali, že
si zabezpečia úver a pôžičku splatia, čo sa však nestalo. Oslovili preto konateľa spoločnosti, pána E. a
povedali mu, že nie sú schopní zaplatiť pôžičku tak ako bolo dohodnuté. Selecký ich odkázal na pani L.,
ktorá im mala pomôcť vybaviť úver na splatenie pôžičky. Pani L. ich navštívila v ich domácnosti spolu s
iným mužom, ktorý im povedal, že im pomôže zabezpečiť úver, avšak je potrebné, aby previedli rodinný
dom kúpnou zmluvou na pani R., ktorá následne splatí za nich pôžičku. Pani L. ich ubezpečila, že je
to len formalita, ona im zabezpečí úver a z tohto úveru vrátia peniaze pani R., ktorá za nich splatí ich
pôžičku. Dom bude následne prevedený do ich vlastníctva. S takýmto riešením spočiatku nesúhlasili,
báli sa, že prídu o rodinný dom. Pani L. ich však uisťovala, že súkromný investor, ktorým mala byť pani
R. najskôr splatí ich pôžičku v spoločnosti I. a následne, keď jej peniaze vrátime z poskytnutého úveru
bude dom opätovne prevedený do ich vlastníctva. Po takomto vysvetlení súhlasili s uzavretím kúpnej
zmluvy. Pani L. asi o tri dni priniesla vypracované kúpne zmluvy. Žalovaná v 2. rade videla zmluvy len na
chodbe Obecného úradu, kde išla zmluvy podpísať. Na chodbe si zmluvy prečítala len zbežne, všimla
si, že kúpna cena je určená vo výške 35.000 €. Spýtala sa pani L., prečo je tam uvedená taká suma,
keď spoločnosti I. sa má uhradiť pôžička v sume 17.000 €. Pani L. jej povedala, že tam musí byť taká
kúpna cena z dôvodu, aby jej banka poskytla úver, čo jej nebolo jasné, avšak zmluvy podpísala. Pýtala
si jedno vyhotovenie zmluvy, v čom jej nebolo vyhovené s odôvodnením, že zmluvy musí podpísať pani
R., kupujúca a následne jej zmluvu zašlú. Žalovaná sa nedomáhala vyplatenia kúpnej ceny, pretože jej
bolo povedané, že zmluva je len formalita a je uzatvorená za iným účelom. Úver sa jej nedarilo vybaviť,
neskôr už sa s ňou nemohli skontaktovať. Po určitom čase im prišla od navrhovateľa výzva, aby sa z
domu vysťahovali. Žalovaná uviedla, že nemali s manželom záujem rodinný dom s pozemkami predať,
pretože majú päť detí a nemajú inú možnosť bývania. Neuvedomila si, že po zavkladovaní vlastníckeho
práva podľa kúpnej zmluvy, dôjde k zmene vlastníctva nehnuteľností v prospech kupujúcej, pani R.. O
tom, že ako vlastník nehnuteľností je uvedená iná osoba zistila až po obdržaní návrhu zo súdu.

Zo správy konateľa spoločnosti I. N. s.r.o., Š. E. mal súd potvrdené, že voči žalovaným ich spoločnosť
neeviduje žiadnu pohľadávku.

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že kúpna zmluvu bola zo
strany žalovaných uzatvorená slobodne, vážne a zrozumiteľne, v súlade s ustanovením § 37
Občianskeho zákonníka. Žalovaní vedeli, že budú uzatvárať kúpnu zmluvu, pretože o tom prebiehali
rokovania. Žalovaní mali možnosť kúpnu zmluvu si prečítať, mali na to dostatok času. Zmluva bola
napísaná stručne, zreteľne, nebolo v nej nič nezrozumiteľné, čo by nemohli pochopiť, i keď nemajú
právnické vzdelanie. Vedeli o aký právny úkon ide a že sa s tým spája prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. V prípade, ak žalovaní uzatvorili kúpnu zmluvu v tiesni, za nevýhodných podmienok
a nebola im vyplatená kúpna cena, mali možnosť od zmluvy odstúpiť.

Právny zástupca žalovaných mal za to, že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon,
pretože žalovaní neboli vopred so zmluvou oboznámení, videli ju len krátko pred jej podpisom. Žalovaní
nemali záujem predať nehnuteľnosti pod cenu, len za 50% ich hodnoty. Právny úkon bol urobený
v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaní chceli riešiť len úhradu svojich dlhov, nemali záujem
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Zo strany pani Kostelnej boli uvedení do omylu, pretože
boli ubezpečení, že ide len o formalitu, ktorá bude slúžiť na zabezpečenie zaplatenia ich dlhov.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Predmetom konania je vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie R., a to
rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 436 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 105 m2. V zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci
od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti
má vlastník nehnuteľnosti, ale aj oprávnený držiteľ. Žalobca musí preto preukázať, že je buď vlastníkom
veci, alebo osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba ( oprávnený držiteľ). Žalobca svoje vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam opieral o kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril s G. R. dňa 1.6.2011 a
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Správou katastra Skalica povolený pod V XXXX/XXXX dňa
10.11.2011. V zmysle pokynov Krajského súdu v Trnave pre rozhodnutie vo veci samej je nevyhnutné
v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom
na vznesené argumenty spochybňujúce vlastnícke právo žalobcu, bolo v danom konaní prvoradé
prejudiciálne vyriešenie otázky platnosti zmlúv, ktorými došlo k postupnému prevodu nehnuteľností na
žalobcu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaní ako pôvodní vlastníci predmetných
nehnuteľností, mali dlh u spoločnosti GERONT DSS s.r.o. vo výške 15.000 €. Z výpovede žalovaných
mal súd preukázané, že nemali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, ale zmluvu
za účelom zabezpečenia záväzku zo zmluvy o pôžičke peňazí, v zmysle ktorej mala tretia osoba ( v
danom prípade kupujúca G. R.) uhradiť za žalovaných dlh voči spoločnosti GERONT DSS s.r.o., ktorej
mali žalovaní následne splatiť svoj dlh zo zmluvy o pôžičke z prostriedkov úveru, ktorého poskytnutie
im mala zabezpečiť pani L.. Zo strany pani L. boli ubezpečení, že kúpna zmluva, ktorú uzatvoria je
len formalitou, pričom po poskytnutí úveru, budú nehnuteľnosti opätovne prevedené do ich vlastníctva.
Výpoveď pani L. sa súdu nepodarilo zabezpečiť z dôvodu, že jej pobyt súd nezistil. V danom prípade
bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaní ako účastníci kúpnej zmluvy zo
dňa 20.9.2010 len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti takýto záujem vôbec
nemali, pričom týmto úkonom mali vôľu zabezpečiť pohľadávku tretej osoby (kupujúcej), ktorá mala
za nich uhradiť dlh u spoločnosti GERONT DSS s.r.o.. Súd má za to, že kúpna zmluva zo dňa
20.9.2010 uzatvorená medzi žalovanými ako predávajúcimi a G. R. ako kupujúcou, ako dvojstranný
právny úkon nebola urobená vážne, absentoval v nej prvok vážnosti vôle zo strany predávajúcich, a
preto je takáto kúpna zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Dojednanie kúpnej
zmluvy za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke obchádza kogentnú zákonnú úpravu realizácie
záložného práva, prípadne zabezpečenia záväzku prevodom práva, a je preto v zmysle ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné pre obchádzanie zákona. Namietané tvrdenie právnej
zástupkyne žalobcu, že žalovaní v prípade uzatvorenie zmluvy za nevýhodných podmienok (nízka cena,
nevyplatenie kúpnej ceny) mali možnosť od zmluvy odstúpiť, čo však neurobili, je v danom prípade
právne irelevantné, pretože inštitút odstúpenia od zmluvy možno využiť len pri platne uzatvorených
zmluvách a nie pri absolútne neplatnej zmluve.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny
úkon sa hľadí tak, ako keby vôbec nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd
prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v
prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku. K prevodu vlastníckeho práva zo
žalovaných na G. R. ako kupujúcu z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2010
vôbec neprišlo. Už prvý nadobúdateľ nehnuteľností ( G. R.) sa preto nestal vlastníkom nehnuteľností.
Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemohlo následne
prísť k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Otázkou vplyvu neplatnosti právneho úkonu na
práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
10. Februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10, v ktorom poukázal na zásadu rímskeho práva ( nemo plus iuris ad
alium transfere potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno
preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Žalobca si môže
svoje nároky z neplatného právneho úkonu vysporiadať s tým, v koho prospech plnil a kto sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal právo na
ich náhradu v celkovej 1.294,18 €. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za odvolanie v
sume 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vyčíslené právnym zástupcom podľa vyhl. MSSR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 1.194,68
€, a to za nasledujúce právne služby:
- Prevzatie a príprava zastúpenia - 60,07 €
- Odvolanie proti rozsudku ( Y. Č.) - 60,07 €,
- Odvolanie proti rozsudku ( W. Č.) -30,035 €,
- Účasť na pojednávaní ( 25.3.2014) zast. Y. Č. - 61,870 €
- Účasť na pojednávaní ( 25.3.2014) zast. W. Č. 50% - 30,935 €,
- Účasť na pojednávaní ( 15.5.2014) zast. Y. Č. - 61,870 €,
- Účasť na pojednávaní ( 15.5.2014) zast. W. Č. 50% - 30,935 €,
- Účasť na pojednávaní ( 23.9.2014) zast. Y. Č. - 61,870 €,
- Účasť na pojednávaní ( 23.9.2014) zast. W. Č. 50% - 30,935 €,
- Účasť na pojednávaní (26.3.2015) zast. Y. Č. - 64,540 €,
- Účasť na pojednávaní ( 26.3.2015) zast.W. Č. 50% - 30,035 €,
Odmena advokáta spolu 523,165 € + 104.635 € ( 20% DPH) = 627,798 €.
Režijné paušály: 3x 7,81 €, 3x 8,04 €, 1x 8,39 €, spolu 55,940 € + 11,190 € ( 20% DPH) = 67,130 €.
Náhrada cestovného:
- 25.3.2014 cesta BA-SI-BA a späť, t.j. 182 km, zákl. náhrada za 1km 0,183 €, pri spotrebe 7,1l/100km,
pri cene 1,335 € za 1l = 50,557€,
- 15.5.2014 cesta BA-SI-BA a späť, t.j. 182 km, zákl. náhrada za 1 km 0,183 €, pri spotrebe 7,1l/100
km, pri cene 1,360€ za 1l = 50,880 €,
- 23.9.2014 cesta BA-SI-BA a späť, t.j. 182 km, zákl. náhrada za 1km 0,183 €, pri spotrebe 7,1l/100 km,
pri cene 1,333€ za 1l = 50,531 €,
- 26.3.2015 cesta BA-SI-BA a späť, t.j. 182 km, zákl. náhrada za 1km 0,183 €, pri spotrebe 7,1l/100
km, pri cene 1,120 € za 1l = 47,779 €, náhrada cestovného spolu 199,746 € + 39,950 € ( 20% DPH),
spolu 239,696 €.
Náhrada za stratu času:
- 25.3.2014 cesta BA-SI-BA a späť 4 x 13,400 € = 53,600 €
- 15.5.2014 cesta BA-SI-BA a späť 4x 13,400 € = 53,600€
- 23.9.2014 cesta BA-SI-BA a späť 4x 13,400 € = 53,600 €,
- 26.3.2015 cesta BA-SI-BA a späť 4x 13,980 € = 55,920 €, spolu 216,720 € + 43,344 €= 260,064 €

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)