Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200500
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716200500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky

Mgr. D. H., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., F. XXX/X, štátnej občianky SR, proti odporcovi V.
H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., F. XXX/X, štátnemu občanovi SR, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo F.. D. H., rod. V., nar. XX.X.XXXX a V. H., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa X.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v B. B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.1.2016 žiadala navrhovateľka manželstvo s odporcom rozviesť.

Ako uviedla hoci s odporcom žijú v spoločnej domácnosti manželstvo si neplní svoj spoločenský
účel. Odporca má niekoľkoročný mimomanželský vzťah, z ktorého sa narodilo dieťa. Do manželstva
vstupovala po jeden a pol ročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Uviedla, že už po
krátkom čase sa začali prejavovať konflikty vyplývajúce z rozdielnosti pováh a názorov. Nemali rovnaké
záujmy. Už hneď na začiatku manželstva došlo zo strany odporcu k nevere čo viedlo k vzájomnému
odcudzovaniu sa oboch účastníkov konania. V snahe zachovania kompletnej rodiny s poukazom na
synov, ktorí pochádzali z manželstva zotrvávala v manželskom vzťahu. Po 22 rokoch sa situácia zhoršila

a to narodením dcéry odporcu, ktorý udržiaval mimomanželský vzťah. Na podanom návrhu zotrvávala.
Žiadala, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Nechcel sa vyjadrovať k okolnostiam ich manželstva, ani k
samotnému návrhu. Potvrdil, že mal známosť a viac sa k celej situácii vyjadriť nechcel. Podľa jeho slov
návrh nepodával a návrh prišiel z ničoho nič.

Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že títo sú manželia. Manželstvo uzatvorili
dňa X.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v B. B. vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je
A., F. XXX/X.

Účelom manželstva podľa zákona o rodine je vytvoriť rodinu, ktorá uspokojuje každého jej člena.
Manželia majú žiť spolu, vzájomne si pomáhať a spoločne vychovávať deti pochádzajúce z manželstva.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci konania sú síce manželia, avšak spolu
nežijú a nehospodária tak ako manželia. Účelom manželstva tak ako je vyššie konštatované je
uspokojovanie potrieb každého člena domácnosti. Manželia majú žiť spolu, vzájomne si pomáhať a
spoločne vychovávať deti pochádzajúce z manželstva. Obaja účastníci uviedli, že z manželstva už
pochádzajú dospelé, plnoleté deti s tým, že navzájom sa odcudzili. Podľa odporcu podanie návrhu bolo
pre neho prekvapením, avšak nepoprel skutočnosti uvádzané v návrhu. Naopak navrhovateľka uviedla,

že od začiatku po krátkej dobe od uzavretia manželstva považuje manželstvo za neúčelné. Odporca
sa dopustil nevery, hneď v začiatku manželstva. Po 22 rokoch sa dozvedela o nemanželskej dcére
odporcu s tým, že nerozumejú si, nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú. Vzhľadom na tieto
skutočnosti sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva. Odporca s rozvodom súhlasil. Vzhľadom
na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky preto, aby návrhu

v plnom rozsahu vyhovel. Príčiny rozvratu manželstva videl v rozdielnosti pováh a názorov na vzájomné
spolužitie, výchovu detí s tým, že táto rozdielnosť pováh a názorov viedla k odcudzeniu sa účastníkov
konania a následnému nadviazaniu známosti zo strany odporcu s inou ženou.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 144, veta prvá O.s.p. a účastníkom

v konaní o rozvod manželstva náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.